Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200124.3

Uznesenie

V. súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu : R. F., bytom C. XXX,
podnikajúci pod obchodným menom A. L., s miestom podnikania C. XXX, zomr. XX.XX.XXXX proti
žalovanému Daňový úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22, o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal ochrany pre iným zásahom verejnej správy, pričom
žiadal, aby správny súd rozsudkom deklaroval nezákonnosť realizovanej daňovej kontroly na dani z
pridanej hodnoty za obdobie február až december 2015, prípadne, aby bola deklaratórnym výrokom

konštatovaná nezákonnosť jednotlivých parciálnych úkonoch žalovaného pri tejto daňovej kontrole.
Súčasne žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému upustiť od iného zásahu, resp. mu zakázal
pokračovať v inom zásahu - vo vyrubovacom konaní, ktoré sa viaže na daňovú kontrolu, ktorej
nezákonnosť namietal.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že vyrubovacie konanie a ani

daňovú kontrolu nie je možné definovať ako iný zásah verejného orgánu, pretože ide postup stanovený
pre správcu dane záväzným právnym predpisom. Zákonnosť postupu je možné preskúmať v konaní o
opravných prostriedkoch a následne aj v rámci správneho súdnictva. Ak by došlo k prieskumu tohto
postupu mimo tento postup mohlo by sa jednať o zásah súdu do právomoci správcu dane.

3. Žalobca podal pôvodne svoju správnu žalobu spolu s inými žalobcami. Veci týchto žalobcov boli

vylúčené na samostatné konanie uznesením č.k. 14Sa/35/2021-248 zo dňa 09.08.2021.

4. Bolo zistené, že po začatí konania žalobca zomrel.

5. Podľa § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže

pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní
pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

6. Podľa § 25 zákona č. 162/2015 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred
správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem

ustanoveníointervencii.AkniektoráotázkaniejeriešenáanivCivilnomsporovomporiadku,správnysúd
postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.7. Podľa § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

8. Správny súd konštatuje, že žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal ochrany pred trvajúcim
zásahom, ktorým malo byť ad a) vyrubovacie konanie realizované správcom dane, ad b) určenia
nezákonnosti skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy v tomto prípade daňovej kontroly
eventuálne nezákonnosti jednotlivých parciálnych úkonov žalovaného v rámci daňovej kontroly.

9. Správny súd nariadil z vlastnej iniciatívy na prejednanie veci dňa 16.05.2022 pojednávanie, avšak z
plných mocí predložených v deň pojednávania zistil, že žalobca zomrel. Následne bol správnemu súdu
predložený úmrtný list žalobcu, ako aj upovedomenia o dedičskom práve vydané súdnym komisárom
JUDr. Ing. L.. Z uvedeného bolo zistené, že žalobca zomrel dňa 29.11.2021 a dedičské konanie nebolo
doposiaľ ukončené, pričom dedičské právo svedčí jeho synom.

10. Žalobcovi ako fyzickej osobe smrťou zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj procesná
subjektivita. Správny súd sa následne musel zaoberať tým, či vzhľadom na povahu veci je možné
pokračovať s dedičmi po zomrelom žalobcovi, teda či ide vzhľadom na povahu uplatňovaného práva
o odstrániteľnú vadu podmienok konania, resp. či je potrebné konanie zastaviť, nakoľko sa táto vada

podmienok konania odstrániť nedá.

11. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. Snj 68/2018 k zjednoteniu výkladu otázky pokračovania
v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu

tohto konania. V uvedenom stanovisku najvyšší súd v prípade smrti žalobcu v konaní pred súdom v
rámci správneho súdnictva predpokladal postup podľa § 25 SSP v spojení s § 63 Civilného sporového
poriadku.

12. S poukazom na znenie ust. § 63 CSP teda musí správny súd v prvom rade posúdiť otázku, či povaha

veci umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi žalobcu alebo je potrebné konanie zastaviť. Pre ďalší
postup je rozhodná povaha veci, pričom tak ako bolo uvedené vyššie, v prejednávanej veci žalobca
podal tzv. zásahovú žalobu, ktorá je nástrojom na ochranu pred zásahmi realizovanými orgánmi verejnej
správy. Uvedené zásahy musia spôsobiť ukrátenie na právach alebo právom chránených záujmoch
žalobcu, resp. musia byť priamo zamerané alebo vykonané proti žalobcovi, prípadne musí byť žalobca

priamo dotknutý jeho následkami.

13. Ide teda o procesný inštitút, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu dotknutému subjektu najmä pred
faktickými úkonmi orgánu verejnej správy ako aj v procese kontroly alebo inšpekcie. Predmetom ochrany
sú pritom práva a právom chránené záujmy dotknutej osoby v oblasti verejnej správy. Žalobca musí

byť priamym predmetom zásahu orgánu verejnej správy. Následne a contrario zásahom nemôže byť
neindividualizovaný úkon zameraný voči komukoľvek. Pri zásahovej žalobe nejde o actio popularis, keď
ju môže podať len ten, kto tvrdí, že bol zásahom skutočne ukrátený na svojich právach. Podmienkou
úspechu takejto žaloby je potom preukázanie takéhoto priameho zásahu do práv a právom chránených
záujmov. Je teda zrejmé, že žalobca musí byť nezákonným zásahom priamo ukrátený na svojich

právach, a zásah musí byť zameraný proti jeho osobe. V tomto zmysle ide o individualizovaný úkon
(typicky neformalizovaný a faktický) orgánu verejnej správy voči konkrétnej osobe, ktorý ma dopad na
jej právnu sféru.

14. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal jednak určenia nezákonnosti daňovej kontroly (eventuálne

jej jednotlivých úkonov) ako odznelého zásahu ako aj ochrany pred trvajúcim zásahom.

15. Pokiaľ ide o povahu daňovej kontroly ako takej, tak správny súd poukazuje na závery prijaté
Ústavným súdom Slovenskej republiky v nálezoch I ÚS 314/2015 zo 16.12.2015 a I. ÚS 238/06 zo
16. decembra 2008, v zmysle ktorých daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie,

ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je
teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola ako súbor
čiastkových úkonov správcu dane je vykonávaná v rámci konkrétneho daňového konania, ktorým sarozumie konanie o jednej dani (druh dane) za jedno zdaňovacie obdobie vedené proti konkrétnemu
daňovému subjektu.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňová kontrola má kontrolný charakter a je súčasťou daňového
konania. Jej výsledkom je protokol o daňovej kontrole, ktorý je dôkazným prostriedkom, nie je
rozhodnutím. V procese realizácie daňovej kontroly sa už uplatňujú procesné práva kontrolovaného
subjektu ako pri dokazovaní (napríklad právo klásť svedkom otázky) a súčasne sa vydávajú (podľa
okolností) aj procesné rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. Jej

výsledkom však nikdy nie je rozhodnutie, ktorým sa priamo zasahuje do práv kontrolovaného subjektu,
ale dôkazný prostriedok - protokol. Nejde o konanie, ktoré má majetkovú povahu a jeho výsledkom
je maximálne podklad pre ďalšie administratívne konanie, ktoré potom eventuálne (podľa okolností)
zasiahne do majetkových pomerov kontrolovaného subjektu. Primárne však pri daňovej kontrole ide
o kontrolný mechanizmus výsledkom, ktorého je dôkazný prostriedok. Daňová kontrola sama o sebe
nie je svojou povahou „majetkový spor“, ale ide o zisťovanie a preverovanie skutočností, ktoré sú

potom použité v administratívnom konaní. Priamym a bezprostredným výsledkom tejto kontroly nie je
majetkové právo alebo povinnosť majetkovej povahy. Takéto právo alebo povinnosť môžu vzniknúť len
eventuálne a za určitých okolností, a to po riadnej realizácii administratívneho konania, ktoré môže (a
nemusí) nasledovať po daňovej kontrole. Až takáto realizácia administratívneho konania môže vyústiť
do povinnosti, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do majetku daňového subjektu a v takomto prípade bude

administratívne konanie zavŕšené vydaním individuálneho správneho aktu, ktorý bude predstavovať
spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola sama o sebe nemá
povahu majetkovej veci, nie je možné uvažovať o „ majetkovom spore“ .

17. Okrem toho, tak ako bolo uvedené vyššie, daňová kontrola v sebe spája tak prvky kontroly a

faktickyrealizovanýchúkonov,priktorýchsaeventuálnezasahujedo„nedaňových“právkontrolovaného
subjektu, ako aj prvky administratívneho konania, keď sa napríklad prerušuje rozhodnutím a realizujú
sa v rámci nej úkony typické pre dokazovanie, s ktorými sa spájajú procesné práva kontrolovaného
subjektu. Z uvedeného je taktiež zrejmý charakter daňovej kontroly.

18. Taktiež povaha konania o žalobe proti inému zásahu nepredstavuje sama o sebe majetkový spor
(viď odstavec 13 tohto uznesenia). Ako vyplýva z jej definície ide o prostriedok ochrany proti zásahom
orgánu verejnej správy, ktoré priamo zasiahol do práv a právom chránených povinností dotknutej osoby.
Takýto priamo namierený zásah do právnej sféry nie je sám o sebe majetkovým právom a súčasne v
sebe zahŕňa aj prvok viazanosti na konkrétnu osobu.

19. Dedičia žalobcu odôvodňovali svoj vstup do konania tým, že sú právnymi nástupcami žalobcu, ako aj
skutočnosťou, že si budú v budúcnosti uplatňovať nárok na náhradu škody, konkrétne materiálnej škody
spočívajúcej v nákladoch, ktoré ich právny predchodca vynaložil v dôsledku nezákonného konania
žalovaného.

20. K uvedenému správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že sú dedičmi žalobcu sama o sebe
neznamená, že správny súd má povinnosť s nimi pokračovať v konaní. Rovnako ich tvrdenie, že sa
budú domáhať náhrady škody z nezákonného úradného postupu nie je bez ďalšieho dôvodom, pre
ktorý by mal správny súd s nimi konať ako so žalobcami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,

že deklarácia uplatňovania náhrady škody voči žalovanému je len podmienkou podania žaloby o
určenie nezákonnosti , ale nemá vplyv na to, či dochádza vzhľadom na povahu veci k ich procesnému
nástupníctvu v konaní pred správnym súdom. Okrem toho deklaratórne určenie nezákonnosti zásahu
taktiež bez ďalšieho nepredstavuje majetkové právo pre úspešného žalobcu. Dedičia po zomrelom
žalobcovi si prípadný nárok na náhradu škody môžu uplatniť aj bez takéhoto určenia.

21. Pokiaľ ide o namietaný trvajúci zásah, ktorý má predstavovať vyrubovacie konanie tak správny
súd (bez toho, aby meritórne posudzoval či vyrubovacie konanie môže alebo nemôže predstavovať iný
zásah) uvádza, že nie je bez právneho významu, že žalovaný so žalobcami zatiaľ v administratívnom
konaní nekoná. Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného vyplýva, že si zisťuje okruh oprávnených dedičov
a zváži či bude vo vyrubovacom konaní pokračovať s oprávnenými dedičmi alebo dedičom, ktorý zdedí

živnosť zomrelého žalobcu resp. zvažuje svoj ďalší procesný postup. Právny zástupca dedičov potvrdil,
že nemá vedomosť o tom, či sa vyrubovacie konanie ešte realizuje, nevedel o žiadnych úkonov správcu
dane, ktoré by smerovali voči dedičom žalobcu. Z uvedeného je možné dovodiť, že od smrti žalobcu
do súčasnosti nevykonáva žalovaný ako správca dane voči dedičom žalobcu žiadne úkony a to anifaktické, kontrolné, procesné, nie je s nimi v žiadnom kontakte. Nepokračuje s nimi ako s účastníkmi
vyrubovacieho konania. Aktuálne teda dedičia žalobcu nie sú účastníkmi administratívneho konania,
ktoré nasledovalo po namietanej daňovej kontrole a ktoré podľa tvrdenia žalobcu predstavovalo zásah

do jeho práv a právom chránených záujmov. Ak by k takémuto pokračovaniu s dedičmi vo vyrubovacom
konaní aj reálne došlo, išlo by o nový zásah namierený do právnej sféry týchto účastníkov konania.
Takýto zásah by bolo potrebné napadnúť novou správnou žalobou, v ktorej by bolo tvrdené a následne
aj preukazované, že bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov týchto osôb proti ktorým by
bol zásah namierený. Tvrdený zásah v podobe realizácie vyrubovacieho konania resp. jeho jednotlivých

úkonov, tak ako bol uplatnený podanou správnou žalobou zanikol smrťou žalobcu. Ak bude správca
dane pokračovať s jedným alebo všetkými dedičmi žalobcu ide o novú právnu situáciu, ktorú by bolo
potrebné riešiť novou správnou žalobou. Z tohto pohľadu nie je možné, aby správny súd pokračoval
s dedičmi žalobcu. Okrem toho má správny súd za to, že vzhľadom na charakter a povahu konania
o zásahovej žalobe je vstup dedičov do konania vylúčený tak, ako by nebolo prípustné, aby dedičia
podali po smrti svojho právneho predchodcu zásahovú žalobu, v ktorej by tvrdili priamy zásah do práv

svojho predchodcu resp. v ktorej by sa domáhali ochrany pred zásahom vykonaným voči ich právnemu
predchodcovi.

22. Závery správneho súdu o tom, že nie je možné v konaní pokračovať s dedičmi žalobcu v žiadnom
prípade nepredstavujú pre tieto osoby stav denegatio iustitiae, nakoľko deklarované uplatnenie nároku

na náhradu škody nie je bezpodmienečne viazané na ich pokračovanie v konaní o zásahovej žalobe
ich právneho predchodcu. Nevydanie takéhoto deklaratórneho rozhodnutia nepredstavuje prekážku
uplatnenia tohto práva a neznemožňuje im v tomto ohľade prístup k súdu. Okrem toho ten z dedičov, s
ktorým bude eventuálne správca dane pokračovať v administratívnom konaní má zachovanú možnosť
namietať porušenie procesných pravidiel počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania v rámci

prípadného súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorým bude konanie zavŕšené.

23. Správny súd záverom považuje za dôležité zdôrazniť, že pre posúdenie otázky, či je potrebné
konanie zastaviť alebo je dôvod na pokračovanie v konaní s dedičom, resp. dedičmi žalobcu, je
rozhodujúca len povaha veci a nie to, či mal zomrelý žalobca dedičov a či si títo budú uplatňovať nárok

na náhradu škody. Právne zastúpení dedičia žalobcu okrem týchto tvrdení ani neprodukovali žiadne
argumenty pre ich vstup do konania pred súdom.

24. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca po začatí konania pred súdom zomrel, stratil procesnú
spôsobilosť a povaha veci nepripúšťa pokračovanie s dedičmi, správny súd konanie zastavil podľa §

99 písm. b) SSP v spojení s ust. § 25 SSP a § 63 CSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

25. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené správny súd podľa
§ 170 písm. b) SSP ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona
č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností,
aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.