Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200007
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: X.. H. Y., nar.

X. P. XXXX, trvale bytom S. - W. Q., Y. XXX/X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie BCPaDE, Kuzmányho 8, Košice, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-77/2019-P, zo dňa 25. októbra 2019 takto:

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného, Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského
dopravného inšpektorátu Košice č. KRPZ-KE-KDI 2-77/2019-P zo dňa 25.októbra 2019 ako aj
rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, sp. zn. ORPZ-
KE-ODI1-132/2017-P zo dňa 02.júla 2019 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie

konanie.

II. P r i z n á v a žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 8. januára 2020 v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
elektronicky podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 9. januára 2020 žalobkyňa, ktorá je právne
zastúpená, žiadala zrušiť rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného
inšpektorátu Košice č. KRPZ-KE-KDI 2-77/2019-P zo dňa 25. októbra 2019 ako aj rozhodnutie
Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, sp.zn.: ORPZ-KE-

ODI1-132/2017-P zo dňa 2. júla 2019 a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
Súčasne žiadala priznať právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

I. Administratívne konanie

2. Prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni pokutu 20,- eur rozhodnutím dňa 2. júla 2019 podľa §
3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke za

priestupok spáchaný obvinenou podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
opísaným vo výroku tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že obvinená v deň
10. februára 2017 v čase od 09.52 do 15.22 hod. zastavila a stála s motorovým vozidlom zn. AUDI
6 popísaného v odôvodnení rozhodnutia na mieste v Centrálnej mestskej zóne s režimom plateného
parkoviska bez zaplatenia poplatku za parkovanie a nerešpektovala tým zvislé dopravné značenie IP
17, t. j. parkovacie parkovisko. Bližšie popísal zistenia o spáchanom priestupku, o osobe žalobkyne,
motorovom vozidle a celej situácii, konštatoval, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa

2. júla 2019, bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, pretože porušila § 3 ods. 2 písm.
b) v spojení s § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z., za čo jej bola uložená pokuta 20, - Eur a
povinnosť zaplatiť trovy konania 16, - Eur.3. Žalobkyňa namietala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na to, že z
výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nie je možné zistiť, akým konaním mala spáchať

priestupok, a opis skutkovej podstaty je nezrozumiteľný a nie je zrejmé, v čom tento priestupok mal
spočívať. Žalobkyňa tiež namietala, že spoločnosť EEI s.r.o. uzavrela nájomnú zmluvu č.201201646
s mestom Košice zo dňa 30. júla 2012 a v čase kedy správny orgán zistením konštatoval spáchanie
priestupku zákon č. 135/1961 Zb. platil právny stav daný v § 6a ods. 1 tohto zákona podľa ktorého
na účely organizovania dopravy na území obce môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením v

obci úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo iný verejný záujem. Vymedzené úseky miestnych
komunikácií označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami boli potom plateným miestom na
parkovanie. Vo všeobecne záväznom nariadení mesta Košice malo povinnosť ustanoviť aj výšku úhrady
za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu a výnos za dočasné parkovanie
bol jejpríjmom. Vposudzovanomprípade, spoločnosťEEIs.r.o.vyberalaparkovnéakojejpríjem.Podľa

žalobkyne parkovné vyberal iný subjekt, ako mesto, ktoré bolo na to oprávnené. Preto ani na základe
označenej zmluvy medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI s.r.o. takéto vyberanie parkovného nebolo
zákonom prípustné a preto sa žalobkyňa nemohla dopustiť priestupku a ani neskôr mestom vydané
všeobecne záväzné nariadenie na možnosť vyberania parkovného treťou osobou nemalo dopad a to
aj s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne, ak tretia osoba vyberala

na základe dohody s mestom parkovné na základe zmluvy o nájme zo dňa 30.07.2012, ktorá sa priečila
v čase jej uzatvorenia zákonu, nemožno nikoho nútiť platiť úhradu parkovného spoločnosti EEI s.r.o.
na základe neplatného právneho úkonu. Poukázala na skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenie
mesta Košice č. 157 účinné od 01.07.2016 nie je podkladom na výber parkovného spoločnosťou EEI
s.r.o., keďže bolo prijaté po uzatvorení označenej zmluvy o nájme zo dňa 30.07.2012.

4. Žalovaný vydal ako odvolací správny orgán správnou žalobou napadnuté rozhodnutie č. KRPZ-KE-
KDI2-77/2019-Pzodňa25.októbra2019,ktorýmpotvrdilrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa-
Okresného dopravného inšpektorátu, sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-132/2017-P zo dňa 2. júla 2019 a zamietol
odvolanie žalobkyne. Žalovaný reagujúc na odvolacie námietky dal do pozornosti § 3 ods. 2 písm. b)

zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého účastník cestnej premávky je povinný
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia podľa § 25 ods. 1 písm.
o) označeného zákona je vodič povinný a nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku ak vozidlo
nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

5. Žalovaný po citácii § 6a ods. 2 citovaného zákona, ako aj § 6a ods. 3 a § 2 ods. 1 zákona o
priestupkoch, ako aj § 3 a § 4 zákona o priestupkoch, uviedol s odkazom na výsledok správy o
objasňovaní priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 10.02.2017. „Dňa 10.02.2017 v čase od do
10.12 hod. bolo príslušníkom MsP Stred, zistené, že v Košiciach na Hlavnej ul., vodič os. mot. voz. typu
Audi, s EČV KE-911JM, zastavil a stál na platenom parkovisku bez zaplateného poplatku za parkovanie,

kde nerešpektoval DZ IP 17a. Vodič motorového vozidla p. H. Y., na mieste blokové konanie odmietla.
Po zákonom poučení sa na tlačivo SVOP nevyjadrila a nepodpísala. Uvedeným konaním vodič porušil
ustanovenie §-u 25 ods. 1 písm. o zák. č. 8/2009 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa
§-u 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.“

6. Odvolací správny orgán dal do pozornosti záznam o zistení priestupku zo dňa 10. februára 2017, v
ktorom je uvedené. cit.: .. Pri výkone služby MsP Košice-Stred v zložení MsP 669 H. F.., a pracovník
EEI p. Q. dňa 10.02.2017 v čase o 09.52 hod. som na ul. Hlavnej č. 2 v Košiciach zistil, že OMV
zn. Audi čiernej farby EVČ: KE-911JM, nerešpektovalo DZ IP 17a- parkovanie s plateným parkovacím
lístkom, alebo parkovacou kartou na mieste, ktoré je označené zvislou dopravnou značkou platené

parkovisko (IP 17a). Týmto sa vodič dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/90 Zb.
s poukazom na § 25 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Zb. Vykonal som kontrolu zaplatenia parkovania
cez SMS prostredníctvom systému PDA s negatívnym výsledkom. Najbližší parkovací automat bol v
uvedenomčasefunkčný.Nakoľkosavodičprivozidle nenachádzal včaseo10.12hod.somnamontoval
na vozidlo TPZO a vyhotovil foto. V čase o 15.25 hod. sa k vozidlu dostavila neznáma osoba ktorá

potvrdila že je vodičom daného vozidla. Jednalo sa o pani H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X S., č.
OP A.. Menovaná bola poučená o priestupku, ktorého sa dopustila, načo na mieste uviedla „Nie som si
vedomá priestupku, podľa rozhodnutia najvyššieho súdu mi nemáte právo dávať takéto zariadenia na
auto, okamžite mi to dajte dole, zapamätajte si toto auto a už nikdy mi nedávajte toto vaše zariadenie, niesom s vami ochotná o tom ďalej diskutovať.“ Menovaná bola poučená o ďalšom postupe o spracovaní
oznámenia o priestupku, ktorý bol odstúpený na ODI...“

7. Odkázal na predchádzajúci rozsudok správneho súdu - Krajského súdu v Košiciach sp.zn.:
7Sa/14/2017, v ktorom konštatoval, že požiadal mesto Košice o informáciu, v akom právnom stave
sa v súčasnom období nachádza nájomná zmluva upravujúca právne vzťahy medzi Magistrátom
mesta Košice a spoločnosťou EEI s.r.o., Bratislava, týkajúcej sa prenájmu komunikácií na prevádzku
spoplatneného parkovania. Konštatoval, že právny stav je založený naďalej na tejto zmluve uzavretej

30.07.2012 a 17.09.2018 prijatého a schváleného všeobecne záväzného nariadenia č. 157, na základe
ktoréhosavýlučnýmprevádzkovateľomparkovacíchmiestvzóneplatenéhoparkovanianaúzemímesta
Košice malo stať mesto Košice s účinnosťou od 01.01.2019, s tým že umožňovalo, aby právnická osoba
poverená mestom zabezpečovala prevádzku parkovacích miest v zóne plateného parkovania. Súčasne
konštatoval informáciu mesta Košice, že uvedený tretí subjekt nájomnú zmluvu pokladá za platnú.

8. Poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I na návrh v konaní vyslovenie neplatnosť nájomnej zmluvy
uložil uznesením zo dňa 2. októbra 2018 sp.zn.: 26Cb/68/2018 „Mestu Košice poskytovať súčinnosť
pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na území mesta Košice v zmysle
nájomnej zmluvy, uložil mu, aby sa zdržalo konania, ktoré by tejto spoločnosti znemožňovalo plnenie
zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy a zabránilo a sťažilo prevádzkovanie

verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta označenou spoločnosťou a tým
ohrozilo základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy. “ a
uviedol, že Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia a následne aj v
spojitosti s námietkou nepríslušnosti bola vec postúpená Okresnému súdu Košice II. na ďalšie konanie.

9. Žalovaný odkázal na znalecký posudok spracovaný ako externá právna analýza Právnickou
fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika dňa 14.06.2018 a uzavrel, že právne vzťahy medzi mestom
Košice a označenou právnickou osobou, prevádzkujúcou parkovací systém plateného parkoviska na
komunikáciách mesta Košice, pokladá za základ vyvodzovania zodpovednosti za priestupok proti
obvinenej. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10Sžtf/23/2013 zo dňa

11.09.2019, a problematiku nerešpektovania oficiálneho dopravného značenia osadeného orgánom
verejnej správy a prenajatie plochy na parkovanie na pozemkoch vo vlastníctve mesta Košice s
technickým zariadením inštalovaným na týchto parkovacích plochách. Konštatoval, že v ustanovení § 1
ods.4VZNč.157MestaKošice prevádzkuparkovacíchmiestvzóneplatenéhoparkovaniazabezpečuje
mesto alebo právnická osoba poverená mestom v súlade s osobitným predpisom a toto upravujúce

podmienky dočasného parkovania motorových vozidiel na území mesta na určených úsekoch miestnych
komunikácií. Žalovaný preto mal za to, že obvinená priestupok spáchala, konštatujúc, že otázka
súkromnoprávnej povahy nájomného vzťahu uzavretého medzi mestom Košice a tretou osobou je bez
vplyvu na správanie obvinenej porušujúce zákaz parkovania bez zaplatenia parkovného v súlade s
označenou zmluvou a všeobecne záväzným nariadením.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného replika, duplika

10. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutia žalovaného, Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach,
KrajskéhodopravnéhoinšpektorátuKošiceč.KRPZ-KE-KDI2-77/2019-Pzodňa25.októbra2019akoaj
rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, sp.zn.: ORPZ-
KE-ODI1-132/2017-Pzodňa2.júla2019avecvrátiťnaďalšiekonanie.Žalobkyňanamietanezákonnosť
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) Správneho súdneho poriadku. Žalobkyňa

mázato,ževýrokrozhodnutiaopriestupkusprávnehoorgánuprvéhostupňajenezákonnýsohľadomna
obsah tohto výroku, pretože nezodpovedá požiadavkám upraveným v § 77 zákona o priestupku, pretože
výrok rozhodnutia musí obsahovať nielen popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku
ale i vyslovenie viny, druhu a výšky sankcie, prípadne upustenie od jej uloženia, započítanie času do
času zákazu činnosti, uloženie ochranného opatrenia, nároku o náhrade škody a o trovách konania.

11. Žalobkyňa citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2Sžo/238/2019
uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
R101/2011, z ktorého obsahu možno zhrnúť že výrok o správnom delikte musí spočívať v špecifikáciideliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním v súlade s § 47
ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Tento zámer korešponduje o s medzinárodnými záväzkami kedy
i v konaní a rozhodovaní o správnych deliktoch sa aplikovali článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Žalobkyňa opakovane spochybňovala výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa nej síce
obsahuje opis udalosti zo dňa 10. februára 2017, avšak nasleduje konštatovania deja, opisujúceho
jej konanie a uzatvára, že žalobkyňa mala porušiť § 3 ods. 2 písm. b) a § 25 ods. 1, písm. o)

zákona č. 8/2009 Z. z., a je teda vinná zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, avšak nie je zrejmé, ktorým konkrétnym konaním sa žalobkyňa mala naplniť skutkovej
podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, kde konkrétne malo byť zvislé
dopravné značenie označujúce platené parkovisko označené v rozhodnutí osadené a umiestnené,
pretože správne orgán, podľa nej nevykonali o tom potrebné dokazovanie.

13. Neodhliadnuc od argumentácie žalobkyne uvedenej v predchádzajúcom bode, zásadnou obranou
žalobkyne vo veci samej je otázka, podľa nej nesprávneho tvrdenia správneho orgánu, že spáchala
priestupok tým, že neuhradila parkovné za parkovanie svojho motorového vozidla tretej osobe,
označenej ako oprávnenej na to, na základe nájomnej zmluvy s mestom Košice. Tretia osoba parkovné
vyberala na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 30. júla 2012, uzatvorenej v čase, keď v § 6a

zákon č. 135/1961 Zb. a výslovne ustanovoval, že výnos a úhrady za dočasné parkovanie motorových
vozidiel sú príjmom obce. Parkovacie poplatky realizovala tretia osoba, na základe nájomnej zmluvy s
mestom Košice a vychádzajúc z toho, že nájomná zmluva bola odplatná, lebo podľa bodu V. zmluvy
nájomca mal uhradiť prenajímateľovi - mestu Košice 325.000,- eur mesačne a tretia osoba získala
možnosť vykonávať vyberanie parkovného ako svoje podnikanie, a výška výberu parkovného bola jeho

príjmom.

14. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný sa nezaoberal úvahami žalobkyne v dôvodoch
odvolania ani povinnosťami uloženými v rozsudku Krajského súdu v Košiciach 7Sa/14/2017 zo dňa
21. 12. 2018 a § 6a zákona o cestnej premávke platného dňa 29. 11. 2013 v čase, keď bola

uzatvorená nájomná zmluva medzi mestom Košice a uvedenou spoločnosťou, ktorú i žalobkyňa pokladá
zaneplatnú,nazákladektorejztohomožnovyvodiťzávervovzťahukspáchaniupriestupkužalobkyňou,
t.j. parkovania bez zaplatenia parkovného výbercovi parkovného.

15. Žalobkyňa odkázala na rozsudok z 11. 09. 2019 vydaným Najvyšším súdom SR,: „V právnom štáte

musímaťkaždýpostupmeraniaparkovnéhona platenomparkoviskusvojuoporuvprávnychpredpisoch
a nemôže byť svojvoľné. Ak dôjde k zriadeniu plateného parkoviska a vyberaniu parkovného za jeho
použitie na verejnom priestranstve v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemôže sa
vodič, ktorý ho použije dopustiť priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch so zreteľom
na § 25 ods. 1 písm. o) zákona o cestnej premávke, pretože nie je preukázaná subjektívna stránka

priestupku uvedená ustanovením § 3 a § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch“.

16. Žalobkyňa odkazujúc na uvedený právny stav konštatovala, že bola uznaná vinou za spáchanie
priestupku za existencie zvislého dopravného značenia na ploche označenej ako platené parkovisko, za
nezaplatenie parkovného v situácii, keď subjekt vyberajúci toto parkovné nebol oprávnený na zaužívanie

verejného priestranstva poplatok za parkovanie vyberať. Na tejto skutočnosti podľa nej je rozhodujúci
i fakt, že VZN o dočasnom parkovaní na vymedzených úsekoch schválené 22. 6. 2015 bolo prijaté
o 3 roky neskôr od uzavretia nájomnej zmluvy. Vyberanie parkovného v zmysle § 6a zákona
135/1961 Zb. v znení do 29. 11. 2013 predpokladalo prijatie VZN a v tomto úpravu výšky parkovného.
Prenesenie oprávnenia vyberať parkovné na tretiu osobu týmto spôsobom pokladala za neplatné.

Žalobkyňapoukazujenato,žesodkazomna§6azákonaocestnejpremávkeplatnéhoaúčinnéhovčase
uzavretia nájomnej zmluvy, mesto Košice na účel organizovania dopravy na jeho území mohlo ustanoviť
Všeobecne záväzným nariadením mesta Košice úseky miestnych komunikácii na dočasné parkovanie
motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný
záujem. Takto vymedzené úseky miestnych komunikácii mali byť označené zvislými a vodorovnými

dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení malo mesto Košice ustanoviť aj výšku úhrady
za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu. Spôsob platenia a spôsob
preukázania zaplatenia výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel mal byť príjmom obce.
Podľa žalobkyne zmluvný partner mesta Košice nebol oprávnený na prijímanie úhrad za parkovanie,pretože uvedená zmluva je neplatná a žalobkyňa tak nebola povinná zaplatiť parkovné inej osobe,
ako je mesto Košice. Podľa žalobkyne, ak zákon nezveroval mestu Košice možnosť prenesenia tohto
oprávnenia na tretiu osobu, vyberanie úhrad za parkovné osobou odlišnou ako je obec a vyberanie

úhrad za dočasné parkovanie bolo v zmysle § 6a zákona o cestnej premávke v čase uzavretia nájomnej
zmluvy podmienené prijatím VZN, čo sa nestalo, ku dňu podpisu nájomnej zmluvy.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 23. septembra 2020 uviedol, že sa odvoláva na dôvody
uvedené v rozhodnutí, ktorým posúdil odvolanie žalobkyne. Zotrval na svojej právnej argumentácii a

odkaze na zákonnú úpravu, t.j. zákon o cestnej premávke, zákon o priestupkoch, opakujúc argumenty o
právnej podstate priestupku spáchaného obvinenou žalobkyňou, ako aj o skutkovom stave a celkovom
právnom posúdení, konštatujúc, že skutkový stav bol zistený riadne a dostatočne a právne posúdený
tak,. ako je to uvedené v písomnej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného napadnutého správnou
žalobou. Mal za to, že vychádzal z názorov zhromaždeného dôkazného materiálu správnym orgánom
prvého stupňa, vyvodil administratívnu zodpovednosť v konaní o priestupku vo vzťahu k žalobkyni a

uložil jej za spáchaný skutok pokutu. Uviedol, že doplnil dokazovanie dotazom na mesto Košice v otázke
právnych pomerov vo vzťahu k označenej nájomnej zmluve a uzavrel: že podľa jeho vedomostí Ústavný
súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť mesta Košice, ktorá sa týka uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/114/2019 (viď na str. 4, štvrtý odsek, prvá veta), ktorým 24. októbra
2019 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II, sp.zn.: 35Cb/32/2019 z 20. mája 2019, ktorým

bolo mestu Košice nariadené neodkladné opatrenie, t.j. prikázané poskytovať žalobcovi súčinnosť pri
prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta v zmysle nájomnej
zmluvy zo dňa 30. júla 2012 a zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožňovalo alebo sťažilo plnenie
povinností s bližšou špecifikáciou ako je uvedené na str. 4, posledný odsek, bod 2. Okresný súd tiež
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti spojenej s obmedzovaním výkonu nájomných

práv žalobcu podľa nájomnej zmluvy, ako je vyššie označené a zdržať sa dispozície s týmto majetkom,
ktorý preinvestoval podľa čl. 10 a 11 nájomnej zmluvy.

18. Žalovaný s odkazom na novú právnu situáciu vo veci postavenia účastníkov nájomnej zmluvy
konštatuje, že nie súkromnoprávnym vzťahom uzavretým medzi prenajímateľom parkoviska a jeho

nájomcom vo vzťahu k postaveniu účastníkov cestnej premávky i orgánov verejnej správy oprávnených
označovať cesty dopravnými značkami označujúcimi vozovku ako miesto plateného parkoviska. Podľa
žalovaného tak žalobkyňa mala uvedenú dopravnú značku IP 17 rešpektovať a podľa § 25 ods. 1 písm.
o) zákona o cestnej premávke vyplýva, že bez ohľadu na vlastníctvo označená dopravná značka je
skutočnosťou ktorú je povinný rešpektovať každý a kto neuposlúchne jej rešpektovanie podľa § 3 ods.

2 písm. b) zákona o cestnej premávke zastaví a stojí bez zaplatenia parkovacím lístkom dopúšťa sa
priestupku.

19. Správny súd konštatuje, že na výzvu súdu na repliku doručenú zástupcovi žalobcu tento nereagoval,
pričom z obsahu výzvy zo dňa 3. 11. 2020 vyplýva, že túto právny zástupca JUDr. Milan Slebodník,

advokát prevzal 4. novembra 2020, príloha č. l. 58 súdneho spisu.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

20. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. v platnom
znení (Správny súdny poriadok) o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 - § 198 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj podľa právnych kritérií

obsiahnutých v ustanovení § 195 SSP, pri ktorých správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych
orgánov oboch stupňov a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch
stupňov, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
podľa §137 ods. 4 SSP, a to na základe súhlasného stanoviska oboch účastníkov konania k danému

procesnoprávnemu postupu.

21. Správny súd rozhodnutie žalovaného, Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného
inšpektorátu Košice č. KRPZ-KE-KD-I 12-77/2019-P zo dňa 25. októbra 2019 ako aj rozhodnutieOkresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, sp.zn.: ORPZ-KE-
ODI1-132/2017-P zo dňa 2. júla 2019 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie a priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania.

22. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je
povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť a stáť na

platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

Značka Parkovisko - parkovacie miesta s plateným státím (č. IP 17a) informuje o povinnom platenom
parkovacom státí a označuje parkovisko, kde zastavenie a státie vozidiel je dovolené len za dodržania
podmienok vyplývajúcich z použitej značky. Inak vodičom vozidiel na takto označenom mieste je
zastavenie a státie zakázané. Údaje, za ktorých podmienok je možné parkovisko používať, vrátane

spôsobu úhrady, napr. použitie parkovacej karty, parkovací automat, platenie mobilným telefónom a
podobne, alebo v akom čase je parkovisko spoplatnené, alebo iné doplňujúce údaje sa uvedú na
dodatkovej tabuľke (č. E 12).

Značka Zóna s dopravným obmedzením (č. IP 24a) a Koniec zóny s dopravným obmedzením (č. IP

24b) vyznačujú oblasť, kde platí zákaz a obmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov značky alebo
značiek.

Podľa § 6a ods. 1) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov, platný a účinný od 30.09.2013 (ďalej len „cestný zákon“) na účely organizovania dopravy na

území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na
dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“), ak sa tým neohrozí bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta musia byť označené
zvislýmiavodorovnýmidopravnýmiznačkami.Vovšeobecnezáväznomnariadeníobecustanovíspôsob
zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel

podľa osobitného predpisu, 2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.

Podľa § 6a ods. 2, 3) cestného zákona, platného a účinného v čase spáchania skutku, prevádzkou
parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d).
Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. 2s) Ak

prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné
nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob
určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.

Podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. / Zánik zodpovednosti za priestupok (1) Priestupok nemožno

prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu
alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. (2) Do plynutia lehoty podľa odseku 1
sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

23. Z administratívneho spisu správny súd zistil na č.l. 28 rozkaz o uložení sankcie žalobkyni za
priestupok zo dňa 31. marca 2017, a následne rozhodnutie o priestupku a podaný odpor zo dňa 16. júna
2017 na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odd. ODI na oddelenie bezpečnosti cestnej premávky,
ktorý spis končí stanoviskom k odvolaniu z 10. júla 2017, ktoré bolo predložené Krajskému riaditeľstvu
PZ KDI Košice. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 28. júla 2017 bolo potvrdené rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa zo dňa 16. júla 2017.

24. Tieto boli preskúmané správnym súdom konaní vedenom pod č.k. 7Sa/14/2017 a Krajský súd v
Košiciach rozhodnutie zrušil žalovaného zo dňa 28. júla 2017, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 16. júna 2017.

25. Správny súd konštatuje, že podstatou namietaných skutočností voči rozhodnutiam správnych
orgánov v preskúmavanej právnej veci proti rozhodnutiu žalovaného, Krajského riaditeľstva PZ v
Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu Košice č. KRPZ-KE-KDI 2-77/2019-P zo dňa 25. októbra2019 ako aj rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu,
sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-132/2017-P zo dňa 2. júla 2019 bolo poukázanie žalobkyne na znenie § 6a
zákonač.135/1961Zb.vzneníplatnomdo29.novembra2013,ktoréneumožňovaloobci(mestu)postup

zvolený Mestom Košice v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou EEI,
s.r.o. dňa 30. júla 2012 vyberanie parkovného spoločnosťou EEI, s.r.o. na základe takéhoto skutkového
a právneho stavu nemá svoje právne opodstatnenie, a preto aj rozhodnutie o vyvodení priestupkovej
zodpovednosti voči nej nemožno považovať za zákonné. V tejto súvislosti žalobkyňa v žalobe citovala
zásadné časti odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.: 10Sžd/23/2013 z 11. septembra 2013,

obsahom ktorého je právna argumentácia súladná s obsahom zásadnej žalobnej námietky žalobkyne.
Takto formulovanú právnu námietku žalobkyňa uvádzala už v konaní pred správnym orgánom prvého
stupňa, ako aj v riadnom opravnom prostriedku - odvolaní z 10. júla 2017 (bod 4. odvolania).

26. Konštatuje sa, že správny orgán prvého stupňa v konaní o priestupku sp. zn. ORPZ-KE-
ODI1-132/2017-Pzodňa2.júla2019rozhodoltak,žeoznačilžalobkyňuzaobvinenúzaskutokpopísaný

nezaplatením parkovného v deň 10.2.2017 na Hlavnej ulici č. 2 Košice, kde zastavila a stála motorovým
vozidlom označenej značky v centrálnej zóne mestského parkovania bez zaplateného poplatku za
parkovanie, čím nerešpektovala zvislé dopravné značenie. Uviedol, že týmto konaním žalobkyňa
porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, s poukazom na § 25 ods. 1 písm. o/ zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a uznali ju za vinnú zo spáchanie priestupku podľa § 22/ ods. 1 písm. l a/ zákona

o cestnej premávke, a podľa § 22 ods. 2 písm. g/ o priestupkoch a uložili pokutu vo výške 20,- eur a
povinnosť nahradiť trovy konania podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch v spojení s vyhláškou MV
SR č. 411/2006Z. z.. V odvolaní žalobkyňa žiada rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť, pretože skutok
o ktorom sa koná nie je priestupkom.

27. Správny súd pripomína, že skutok popísaný nezaplatením parkovného v deň 10.2.2017 na
Hlavnej ulici č. 2 Košice žalobkyňa spochybnila. V správnej žalobe žalobkyňa namieta, že zmluva
medzi mestom Košice a nájomcom bola podpísaná pred 29. novembra 2013, kedy § 6a zákona
č. 135/1961 Zb. umožňoval na účely organizovania dopravy na území obce ustanoviť všeobecne
záväzným nariadením úseky miestnych komunikácii na dočasné parkovanie motorových vozidiel, /

ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo iný verejný záujem, vymedzené
úseky miestnych komunikácii museli byť označené zvislým a vodorovnými dopravnými značkami/
a vo všeobecnom záväznom nariadení obec mala povinnosť ustanoviť výšku úhrady za dočasné
parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jeho platenia a spôsob preukázania
jej zaplatenia. Výnos / ods. 2/ za dočasné parkovanie motorových vozidiel mal byť príjmom obce.

28. Pokiaľ ide o právnu podstata námietok týkajúcich sa na spornosti skutku, a oprávnenie
kontrolujúceho nájomcu na vyberanie parkovného / nájomcom/, súd zistil z administratívneho spisu, že
Mestská polícia Košice, Stred dňa 10. februára 2017 vypracovala správu o výsledkoch objasňovania
priestupku v cestnej doprave a uviedla že 10. februára 2017 v uvedenom čase žalobkyňa parkovala s

vozidlom časť Hlavná 2, Košice čas 10.12 hod. a 15.20 hod. a to bez zaplatenia parkovného, označil ju
zo spáchania skutku priestupku podľa § 20 ods. 1 písm. o/ Zákona č. 8/2009 Z. z. a skutkovú podstatu
označil podľa § 22 ods. 1 písm. l/, zákona č. 372/1990 Zb., z dokumentácie: parkovacia plocha, na rohu
Roosveltovej a Hlavnej ulice v Košiciach /Pozn. súdu/.

29. Správny súd uvádza, že z nájomnej zmluvy, ktorá je súčasťou obsahu spisu na strane 14 zistil,
že ju mesto Košice uzavrelo s označenou spoločnosťou spoločnosti EEI s.r.o., účelom zmluvy bolo
prevádzkovanie parkovacích služieb pre verejnosť na území mesta Košice na dobu 10 rokov (čl. 3, 4
zmluvy). Podľa tejto zmluvy zmluvné strany dohodli cenu za predmet nájmu vo výške 324.000,- eur
nájomná zmluva bola podpísaná dňa 30.07.2012 primátorom mesta Košice, MUDr. Richardom Rašim,

PhD., EMP, a zástupcom a konateľom spoločnosti EEI s.r.o., Ing. Jánom Pelegim, PhD., dňa 20.07.2012.
V neskoršom období bola opatrená dodatkami č. 1,2,3 k tejto zmluve. V článku 5 v bode 1. Základnej
nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zaplatení nájmu nájomcom prenajímateľovi vo výške
324.000 eur mesačne.

30. Vychádzajúc z administratívneho spisu Dodatok č. 1 bol podpísaný dňa 20. augusta 2014 k nájomnej
zmluve z 30. júla 2012 medzi mestom Košice ako prenajímateľom a nájomcom EEI s.r.o., a reaguje na
príslušné zmeny po 30.11.2013, kedy nadobudol účinnosť § 6a ods. 1, ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z..
Dodatok č. 1 k zmluve o nájme v článku V. ods. 8 upravuje odplatu prenajímateľa vo výške platiť 60 % zodplaty obdŕžanej ako osobitný odvod po skončení príslušného kalendárneho roka. (v súlade s § 6 ods.
2 Z. z. 135/1961 o pozemných komunikáciách). Súčasne v článku VIII v bodoch č. 16,17,18 sa v dodatku
č. 2 k nájomnej zmluve označuje parkovacie plochy, ktoré sú predmetom nájmu podľa zmluvy a ktoré

sú určené všeobecne záväzným nariadením mesta Košice, v súlade s § 6a ods. 1 zákona č. 135/1961
Zb.. Podľa článku VIII. bod 20 je nájomca oprávnený navrhnúť výšku parkovného podľa výšky miery
inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien štatistickým úradom SR oproti minulému obdobiu, keď
presiahne 6 %. Pripojené sú ulice, ktoré je potrebné chápať pod bodmi 1 až 63 a následne parkoviská
pod bodmi 1-14 označujú ulice, alebo dominanty. Pod bodom č. 33 je Hlavná ul. Košice a obchodný

dom DARGOV, ktorý má obsahovať 73 parkovacích miest.

31. V ďalšom dodatku sa reaguje na nájomnú zmluvu a Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa
28.08.2014 a na schválené Všeobecné záväzné nariadenie mesta Košice č. 157 o dočasnom parkovaní
motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice v rezidentských lokalitách na 1-10, prijatého
uznesením Mestského zastupiteľstva č. 428 dňa 13.06.2016, zmluvné strany cenu nájmu určili

dňa 24.06.2016. Dodatok č. 3, k nájomnej zmluve zo dňa 08.03.2017 dotvára základnú nájomnú
zmluvu z 30.07.2012 a je založený na zmene Všeobecne záväzného nariadenia o dočasnom parkovaní
motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice a v článku 1 stanovuje výšku nájomného vo
výške 50 % z výberu parkovného ako cenu nájmu.

32. Pre posúdenie skutku žalobkyne v oblasti správneho trestania /a zrejme nie len jej/, je potrebné aj
zodpovedanie otázky oprávnenosti stanovenia a výberu parkovného treťou osobou označenou podľa
nájomnej zmluvy a Dodatkov č. 1, 2, 3 k nájomnej zmluve na označenej ploche opatrenej zvislými
dopravnými značkami, pre parkovacie plochy s plateným parkovaním na území mesta Košice.

33. V posudzovanej veci ide o individuálnu deliktuálnu zodpovednosť žalobkyne za delikt, ktorý mala
spáchať parkovaním na parkovacej ploche vo vlastníctve Mesta Košice, ktorú spravuje na základe
nájomnej zmluvy tretia osoba, ktorá vyberá parkovné na svoj účet, a v dôsledku známej základnej
nájomnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami iba k dohode o nájomnom a nie k dohode o výške
parkovného.

34.Správnysúd poukazujenato,ževčase spáchaniapriestupkubolaplochaprenajatámestomKošice,
spoločnosti EEI na základe nájomnej zmluvy z roku 2012, doplneného dodatkami 1,2,3 od roku 2014
do roku 2018. V roku 2012 platná právna úprava umožňovala prevádzku parkovacích miest poveriť
inú právnickú osobu a vyžadovalo sa prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré v čase podpisu

ale v čase uzavretia základnej zmluvy nebolo prijaté. Uzatvorená zmluva medzi mestom Košice a
spoločnosťou EEI v článku 5 v roku 2012, bola v rozpore s § 6a ods. 1 a 2 zákona o pozemných
komunikáciách do dňa do 20.09.2013, lebo neumožnila výber ani výške parkovného, ale hovorí o výške
nájomného mesačne pre nájomcu - spoločnosť EEI, s.r.o.. Dodatky upravovali stav základnej zmluvy,
ktorá doposiaľ súdmi nebola posúdená právoplatne, čo do jej platnosti, vzhľadom na odstúpenie Mesta

Košice od tejto nájomnej zmluvy. Dodatky č. 1,2,3 ku všeobecne záväznému nariadeniu boli prijaté takto:
Dodatok č. 147 dňa 10.2.2014, č. 157 zo dňa 06.7.2015, schválený 13.07.2016 uznesením MZ č. 428.

35. Správny súd má za to, že bolo potrebné posúdiť dopravnú značku umiestnenú na verejnej
komunikácii orgánom verejnej správy na to príslušným, a vyberanie parkovného osobou inou, ak v čase

spáchania údajného priestupku - ak, mesto Košice VZN upravilo vyberanie parkovného inou osobou.
Osadenádopravnáznačka,jepodmienkouvyberaniaparkovnéhovovzťahukuoprávneniuobcevyberať
na určených miestach parkovné za užívanie verejnej komunikácie, ak to nie je v rozpore s verejným
záujmom.

36. Podľa zistení správneho súdu opierajúc sa o obsah preskúmavaných rozhodnutí a v
administratívnom konaní preukázaných skutočností sa správne orgány oboch stupňov opierali o
podmienky užívania centrálnej mestskej zóny mesta Košice regulované dopravnými značkami IP 24a
a IP 24b a zvislým dopravným značením IP 17a v kombinácii s vodorovným dopravným značením
vyznačujúcim spôsob státia motorových vozidiel a vychádzali zo správy Magistrátu mesta Košice -

referátu dopravy, vyžiadanému v prvostupňovom konaní, ako aj obsah právnej úpravy v nadväznosti na
právny stav daný VZN č. 157 Mesta Košice o dočasnom parkovaní.37. Dodatkami upravované zmluva uzavretá v čase, kedy rozhodujúce právne otázky vyberania
parkovaného sledované a pôvodne navrhnuté v nájomnej zmluve mali zabezpečiť cieľ, a to vyberanie
parkovného inou osobou ako je mesto Košice. Či uvedená právna situácia konvaliduje právne

postavenie žalobkyne, ako aktérky spáchaného priestupku označovaného orgánmi verejnej správy, pre
nezaplatené parkovné v prospech nájomcu - tretej osoby v čase spáchania priestupku, 10. 02. 2017
nebolo doposiaľ posúdené.

38. Orgánmi verejnej správy nebolo posúdené, či nejde o zánik zodpovednosti za priestupok vzhľadom

na čas spáchania priestupku, dňa 10. 02. 2017 a či trvá právo správneho orgánu vyvodiť právoplatným
rozhodnutím administratívnu zodpovednosť za spáchanie priestupku. Vyvodzovaná administratívna
zodpovednosť napadnutými a vydanými rozhodnutiami orgánov verejnej správy žalovaným, pod č.
KRPZ-KE-KDI 2-77/2019-P dňa 25. októbra 2019 a rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach,
Okresného dopravného inšpektorátu, pod č. ORPZ-KE-ODI1-132/2017-P zo dňa 2. júla 2019, voči
žalobkyni by bola možná po posúdení ust. § 20 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, pretože

podľa tohto priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež
prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(2)Do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo
trestné stíhanie.

39. Z rozkazu o uložení sankcie zo dňa 31. marca 2017 /č.l. 27/ za priestupok bola žalobkyňa uznaná
vinnou za spáchanie priestupku a bola jej uložené sankcia 20,- eur a povinnosť zaplatiť trovy konania.
Už rozhodnutie o uložení sankcie napadla odporom 16.04.2017 a poukázal na neplatnú zmluvu o nájme
parkovacích plôch a poukazuje na to, že nájomná zmluva je odplatná a nájomca bol súkromnou osobou
a vyberal parkovné na svoj účet. Poukázala na § 6a ods. 1 a ods. 2 a3, ktorý bol prijatý s účinnosťou

do 30.11.2013. Skutok bol vymedzený tak, že menovaná dňa 10.02.2017 v uvedenom čase na Hlavnej
ul. 2 ako účastníčka cestnej premávky porušila § 3 ods. 2 písm. b s poukazom na § 25 ods. 1 písm.
o Zákona o cestnej premávke, keďže svojím motorovým vozidlom tam zastavila a stála v centrálnej
mestskej zóne plateného parkovania, bez zaplateného poplatku, teda za parkovanie a nerešpektovanie
tam umiestnenej dopravnej značky.

40. Znenie § 6a ods. 1 zákona do 29.11.2013 umožňovalo obci organizovanie dopravy na území
obce ustanoviť iba všeobecne záväzným nariadením a určiť úseky miestnych komunikácii na dočasné
parkovanie a vymedzené úseky miestnych komunikácii museli byť označené dopravnými značkami,
pričom podľa § 6a ods. 2 sú príjmom obce. V roku 2014, 2015 a 2016 boli podpísané dodatky k zmluve

a prijaté riešenia vo VZN , ktoré mali riešiť nedostatky platnosti nájomnej zmluvy medzi mestom Košice.
(Dodatky č. 1,2,3 ku všeobecne záväznému nariadeniu boli prijaté takto: Dodatok č. 147 dňa 10.2.2014,
č. 157 zo dňa 06.7.2015, schválený 13.07.2016 uznesením MZ č. 428).

41. Ako už správny súd konštatoval nie je z obsahu dokumentácie zrejmé ustáliť či v čase parkovania

dňa 10.02.2017, niektorý z dodatkov upravil zmluvu tak, že jej znenie dal do súladu s platným právnym
stavom, ktorý buď upravoval možnosť vyberať parkovné inou osobou ako je Mesto Košice k 30.11.2013
a na účet tejto tretej osoby § 6a ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách do 29.11.2013 (skutok
sa stal 10.02.2017) ak zmluva bola podpísaná 30.06.2012 a 20.07.2012 za účinnosti pôvodnej právnej
úpravy do 29.11.2013 účinnej.

42. Doposiaľ trvajúci spor o platnosť nájomnej zmluvy dáva v širšom rámci dostatok priestoru
pre námietky žalobkyne, či došlo k nesprávnemu parkovaniu, alebo k nezaplateniu za parkovanie
motorového vozidla žalobkyne. K výberu parkovného a spáchaniu priestupku žalobkyňou malo dôjsť
pred rozhodnutím Okresného súdu Košice II, ktorý v uznesení sp. zn.: 35Cb/32/2019 z 20. mája 2019,

ktorý neodkladným opatrením upravil práva a povinností vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa 30. júla
2012 (pozri na strane 3b, ods. 6 žaloby, v ktorom sa uvádza rozpor s § 6a zákona o cestnej premávke
v znení do 29. novembra 2013).

43. Správny súd pripomína, že dočasné parkovanie bolo podmienené prijatím VZN a bolo možné na

úseku miestnych komunikácii, pričom VZN bolo vydané neskôr /2014, 2017, 2018/ ako nadobudla
účinnosť nájomná zmluva (29. 11. 2013) ako bolo vydané VZN mesta Košice k problematike výberu
parkovného treťou osobou na území mesta Košice.44. Správny orgán uvádzal, že ul. Hlavná v meste Košice bola zahrnutá do centrálnej mestskej zóny,
v ktorej vodič môže zastaviť a stáť len na vyhradených parkovacích miestach, pričom je povinný
pri takomto parkovaní zakúpiť si platný parkovací lístok alebo parkovaciu kartu. Vstup do centrálnej

mestskej zóny upravuje dopravná značka IP 24a (začiatok tóny) alebo IP 24b (koniec zóny). Následne v
centrálnej zóne sú miesta vyhradené na parkovanie vyznačené zvislým dopravným značením IP 17a a
vodorovným dopravným značením vyznačujúcim spôsob státia. Uvedené zvislé a vodorovné značenie
sú schválené a osadené zákonným spôsobom, teda vodič je povinný ich rešpektovať. Čo sa týka
uloženiasankcieajehoodôvodnenia,správnyorgánkonštatoval,žesankciuzapriestupokuložilsprávny

orgán v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Uviedol ďalej, že na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli
zistené a získané zákonným spôsobom, ako aj z výsledkov prejednania o priestupku bolo preukázané,
žalobkyňa svojím konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. 1/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

45. Pokiaľ ide o možnosť disponovania parkovacími plochami v Meste Košice, na jeho komunikáciach
a možnosťou prenajímať týchto plôch tretej osobe a ktorá by ich mohla odplatne prevádzkovať, správny
súd dáva do pozornosti fakt, že v čase uzavretej zmluvy platí právna úprava do 29.11.2013 a cestný
zákon v § 6a ods. 1 a 2 ustanovoval že ide o príjem obce a parkovanie je možné komerčne

zabezpečiť len všeobecne záväzným nariadením. V tomto sa mala ustanoviť výška parkovného a výška
parkovného, ktorá v základnej zmluve ustanovená nebola , rovnako ako nebolo prijaté všeobecne
záväzné nariadenie. Bola len dohoda o výške nájomného medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI.
s.r.o.

46. Žalobkyňa v čase údajného spáchania priestupku mohla dôvodne vychádzať z toho že sa priestupku
nedopustila, (rozsudok NS SR 10Sžd/23/2013 z 11. novembra 2013), pretože vyberaniu parkovného
na platenom parkovisku nedochádza svojvoľne, ale k tomu dôjde zriadením plateného parkoviska a
vyberaniu parkovného na verejnom priestranstve v súlade so všeobecne záväzným predpisom, alebo
predpismi a vodič, ktorý parkovisko použije sa tak môže dopustiť priestupku len konaním popísaným

v zákone. Napokon u žalobkyne nie je dokázaná subjektívna stránka priestupku uvedená v § 4 ods. 1
Zákona o priestupkoch, neberúc už do úvahy mediálne informácie o neplatnosti nájomnej zmluvy medzi
mestom Košice a spoločnosťou EEI. s.r.o. pertraktovanej dlhodobo na verejnosti /

47.Vzmysleplatnéhopravidla,aplikovanéhovkonaníopriestupkoch,ktoréjeverejnoprávnymkonaním

platí, že konanie o vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti je konanie vedené spôsobom v ktorom
sa uplatňujú zásady platné v trestnom konaní. V posudzovanej veci priestupku, došlo k uloženiu pokuty
orgánom verejnej správy a uvedené prvostupňové rozhodnutie má charakter trestania, preto aj výrok
posudzovaného rozhodnutia má byť jasne ustálený a presne definovaný, nezameniteľný v zmysle
požiadaviek § 47 ods. 2 správneho poriadku a vychádzajúci zo zákonných podkladov a rešpektujúc

právo na spravodlivé administratívne konanie a rovnako tak súdne konanie a v tomto poskytovanú súdnu
ochranu.

48. Správny súd posudzujúc skutočnosť, či žalovaný správny orgán vzal do úvahy subjektívnu
spôsobilosť žalobkyne a to či je naplnená subjektívna stránka správneho deliktu, či mala vedomosť o

tom, že plocha, kde zaparkovala svoje MV je parkovacou plochou s plateným parkovaním nariadeným
mestom Košice /VZN/, a tak možnosť naplnenia skutkovú podstatu priestupku uvádza, že k porušeniu
výberu parkovného žalobkyňou malo dôjsť pred rozhodnutím Okresného súdu Košice II, ktorý v
uznesení sp. zn. 35Cb/32/2019 z 20. 05. 2019 neodkladným opatrením upravil práva a povinností
vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa 30. 07. 2012 (pozri na strane 3b, ods. 6 žaloby), v ktorom sa

uvádza rozpor s § 6a zákona o cestnej premávke v znení do 29. 11 .2013, /dočasné parkovanie je
podmienené VZN a bolo možné na úseku miestnych komunikácii, pričom VZN bolo vydané neskôr v
rokoch 2014, 2017, 2018/ , neskôr, ako nadobudla účinnosť nájomná zmluva (29. 11. 2013) ako bolo
vydané VZN mesta Košice k problematike výberu parkovného treťou osobou na území mesta Košice.

49. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného sa súd podrobne oboznámil s rozhodnutím č.k.:
26Cb/68/2018 vydaným Okresným súdu Bratislava I dňa 02.10.2018, ktorým tento súd uložil neodkladné
opatrenie, ktoré je vykonateľné doručením 02.10.2018 a ktorým nariadil a prikázal žalovanémupostupovať v súčinnosti pri prevádzkovaní platených služieb o výbere parkovného na území mesta
Košice, v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej dodatkov do času ukončenia nájomnej
zmluvy, alebo do prípadného rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy. Obsahom

administratívneho spisu na č.l. 164 je analýza Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, právnickej fakulty
ktorá je posúdením právnej analýzy o právnych otázkach nájomného vzťahu a vyjadruje predpoklad
určenia /ne/platnosti nájomnej zmluvy, alebo normy účinnej v čase jej uzatvorenia v zmysle § 6 cestného
zákona.PodmienkyprevádzkovaniaverejnýchparkovacíchplôchnaúzemímestavydanéEEInač.l.131
- 134 tohto dokumentu uvádzajú ceny za krátkodobé parkovanie. Nie je jasné komu je tento dokument

určený. Pokiaľ ide o analýzy f. TEYLOR WEISING s.r.o., tento dokument pre nájomcu vytvára právne
posúdenie skutkového stavu zisteného na základe predchádzajúcich právnych dokumentov teda zmluvy
a jej dodatkov konania mesta Košice a právneho stavu, ktorý sa riadil alebo neriadil a postoje žalovaného
možnosti a východiská uvádza aj v niektorých situáciách o otázke nájomného. Nájomca platil nájom
podľa pôvodnej zmluvy 324.000,- mesačne, parkovné nebolo dohodnuté, v tom čase nebolo možné
uzatvoriť takúto dohodu, pretože platilo ustanovenie § 6a ods. 1, 2 zákona a parkovné je príjmom

mesta. Parkovanie možno vymedziť len všeobecne záväzným nariadením, v ktorom sa určí aj výška
parkovného. Zo zmluvy nevyplýva rentabilita. Tá vyplýva až porovnaním nájomného a parkovného v
nasledujúcom v dodatkoch, najskôr v dodatku č. 1 z roku 2014. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č.k.
I. ÚS 604/2014 výklad má byť v prospech platnosti a nie neplatnosti a má danú situáciu posudzovať s
najmenšou mierou bolestivosti.

50.Podľasprávnehosúduúčelomkonaniaopreskúmanierozhodnutíaopatreníorgánovverejnejsprávy
je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa bolo vydané dňa 02.07.2019, rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 25.10.2019.
Pretopredposúdenímpriestupku,ktorýmalaspáchaťžalobkyňapredbežnouzostávaotázkazákonnosti

postupu orgánu verejnej správy v konaní o priestupku, ktoré začalo o spáchaní priestupku žalobkyňou
nezaplatením parkovného žalobkyňou, za situácie, že ho žalobkyňa mohla uhradiť len tretej osobe,
pričom samotné mesto Košice, ako orgán verejnej samosprávy spochybňuje s nájomcom uzavretú
nájomnú zmluvu, kde na základe nájomnej zmluvy a jej dodatkov deliktuálna spôsobilosť žalobkyne
porušiť ustanovenia zákona a právnych úprav pre výber parkovného.

51. Po 30.07.2012 znenie cestného zákona v § 6a ods. 2 a § 6 ods. 3, prevádzku parkovacích miest tak,
že ju možno zabezpečiť pomocou inej právnickej osoby, / § 3 ods. 5 písm. d/. Ak prevádzku parkovacích
plôch zabezpečuje právnická osoba všeobecne záväzné nariadenie ustanoví podmienky a rozsah
parkovacích miest a spôsob odplaty právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. Parkovanie

po 30. novembra 2013 umožnilo obci ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úsek komunikácii
ako určených na parkovanie, avšak všeobecne záväzné nariadenie označené dopravnými značkami
vodorovnými aj zvislými malo určiť výšku za dočasné parkovanie vozidiel podľa osobitného predpisu
a spôsob jej úhrady. Pre účely zodpovednosti za správny delikt označený v rozhodnutiach správnych
orgánov, 30. novembra 2013 sa nová právna úprava stala aktuálnou na posúdenie v dôsledku toho, že

mestá a obce využívali možnosti „zmluvami vyberali parkovné a výber parkovného“.

52. Správny súd tak pripomína, verejno-právne vzťahy mesta Košice, ktoré mali byť upravené vydaním
VZN. Žalobkyňa dôvodne namietala, že takou zmluvou mesto Košice prenajalo parkovacie miesto tretej
osobe súkromnému právnemu subjektu, spôsobujúcou jej neplatnosť, a to bez ingerencie poslancov

schválením všeobecne záväzným nariadením o stanovení výšky úhrady za dočasné parkovanie
motorových vozidiel. S nájomnou zmluvou mesto neprijalo v tom čase všeobecne záväzné nariadenie a
nemohlo poveriť prevádzkovaním parkovacích plôch iný subjekt všeobecne záväzného nariadenia. Ide
o spôsob rozhodovania, kedy výber nájomného a parkovného prostredníctvom verejného obstarávania
nebol dosiahnutý prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Preto, bez všetkých pochybností umožňuje

záver o tom, že ide o také poskytovanie parkovania, ktorý výber parkovného po prijatí dodatku č. 1, 2,
a 3 sa mal založiť na zmluve o nájme a dodatkoch a zákonnom predpoklade t.j. prijatím všeobecne
záväzného nariadenia na určenie výšky parkovného až ex post.

53. V odvolacom rozhodnutí v konaní o priestupku sa porovnáva znenie ustanovenia § 6a ods. 1, 2, a

3 do 30.09.2013 a snaha žalovaného správneho orgánu vyjasniť právnu situáciu v otázke posúdenia
platnosti nájomnej zmluvy potrebné pre posúdenie deliktuálneho chovania žalobkyne./ či ho možno
chápať ako delikt/. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného ktoré je napadnuté správnou žalobou je
predmetom disponovanie majetkom mesta Košice,/ prenájmu/.54. Na tomto mieste správny súd pripomína, že v nájomnej zmluve zo dńa 30.07.2012, zmluvné strany
označili v preambule, že je základom zmluvných vzťahov, kedy sa neupravuje výška parkovného.

Dodatok č. 1 zo 20. augusta 2014 k nájomnej zmluve a Dodatok č. 2 zo dňa 24. júna 2016 ako i Dodatok
č. 3 zo dňa 8. marca 2017 k tejto zmluve sú úpravou pôvodnej zmluvy, VZN č. 147 dňa 10. februára
2014 a VZN č. 157 Mesta Košice zo dňa 6. júla 2015, boli uzavreté po prijatí nájomnej zmluvy. Nájomná
zmluvaostávavpôvodnomznenípredodatkomneupravenéotázkyavDodatkuč.2 odkaznaschválené
Všeobecne záväzné nariadenie VZN č. 157 , kde sa upravujú úseky miestnych komunikácii určené na

parkovanie v súvislosti s prijatím dodatkov, /napr. v bode č. 4 sa upravuje 50% výberu parkovného ako
cena nájmu, v bode č. 5 sa určuje podrobne rozpis nájomného predkladať prenajímateľovi do 14 dní po
skončení mesiaca/, dodatok č. 1 má zoznam ulíc a parkovacích plôch, Dodatok č. 2 ho nemá. Bližšie
otázky výšky parkovného, podmienky spracovania osobných údajov, povinnosti nájomcu predkladať
a identifikovať ako kedy platby a všetky interné dokumenty súvisiace s predajom parkovacích lístkov,
dopĺňajúzmluvuonájme,ktorémestoKošicespochybňuje.Vzáverečnýchustanoveniachsa konštatuje,

že zmluva v pôvodnom znení je nedotknutá v ostatnom rozsahu.

55. Okresný súd Košice II. vo veci platnosti zmluvy samej nerozhodol a právna otázka vzťahov
zmluvných strán bola vyriešená len nariadením predbežného opatrenia. Súčasná právna úprava v čase
spáchaniapriestupku§6ods.2umožňujeajtretejosobevykonávaťvýberparkovného,akprávnaúprava

stanoví jej rozsah parkovania a výnos úhrad za dočasné parkovanie, ktoré je príjmom obce, , ak je
prevádzka zabezpečovaná poverenou právnickou osobou, za podmienok uvedených v zmluve.

56. Vo vyjadrení k správnej žalobe č.l. 55 z 23. septembra 2020 uviedol žalovaný, že Ústavný súd
rozhodoval v konaní sp.zn. IV. ÚS 330/2020 dňa 1. júla 2020 odmietol ako zjavne neopodstatnenú

sťažnosť mesta Košice, proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach 2Cob/114/2019 z 24. októbra
2019, ktorým potvrdil uznesenie OS KE II., sp.zn.: 35Cb/32/2019 z 20. mája 2019, ktorým bolo
žalovanému mestu Košice prikázané poskytovať súčinnosť žalobcovi s prevádzkovaním platobných
parkovísk, ako aj výberu parkovného na území mesta Košice, v zmysle nájomnej zmluvy 30. júla 2012 v
zneníjejneskoršíchdodatkovatodočasuskončeniauvedenejnájomnejzmluvy,alebodoprávoplatnosti

prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo platnosť nájomnej zmluvy. Prikázal žalovanému
zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožňovalo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a
uplatňovania práv nájomnej zmluvy zo dňa 30. júla 2012 v znení jej dodatkov a najmä, ktoré by žalobcovi
zabránili sťažili prevádzkovanie platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice a
ohrozili základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy 30.

júla 2012 do času skončenia trvania uvedenej nájomnej zmluvy, alebo do právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy. Súd tiež uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa akékoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv žalobcu, podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.
júla 2012 v znení jej dodatkov a zdržať sa dispozície s majetkom žalobcu, ktorý by preinvestoval podľa
článku 10 a 11 nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov.

57. Mesto Košice rozhodlo o svojom vlastníctve a non lege artis konalo a rozhodovalo o výške
parkovného na vyhradených komunikáciách mesta Košice, kde je doposiaľ pochybným či sa žalobkyňa
dopustila spáchania priestupku a správny súd dodáva, že aj v konaní o priestupkoch aj iných správnych
deliktoch platí zásada platná v trestnom konaní in dubio pro reo , v pochybnostiach v prospech.

58. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v súvislosti s požiadavkou na presvedčivé
a obsahovo vyčerpávajúce odôvodnenie administratívneho rozhodnutia považuje za nevyhnutné
zohľadniť aj obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudku č.k.: 10Sžd/23/2013
z 11.09.2013.

59. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku (predbežné otázky), ak sa v konaní vyskytne otázka, o
ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si
správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie
konania. Takéto konanie sa vedie na všeobecnom súde a týka sa platnosti nájomnej zmluvy uzavretej

medzi mestom Košice a treťou osobou, ktoré obmedzuje aj platnosť súdom nariadeného predbežného
opatrenia, ako je to naznačené v bode 8 a 18 tohto rozsudku.60. Správny súd v danej právnej veci napriek právnej úprave obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku,
dotýkajúcej sa prejudiciality (§ 132 SSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej
moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť),

poukazuje aj na existenciu právnej hranice medzi rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy
a preskúmavacím súdnym konaním vykonávaným správnym súdom. Všetky zásadné právne otázky
dôležité pre rozhodnutie vo veci samej je povinný vyriešiť správny orgán v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutiaasprávnysúdniejeoprávnenývstupovaťdorozhodovacejčinnostiorgánovverejnejsprávy,
okrem zákonom vymedzených prípadov. Napriek tomu, že správny súd o žalobe vo veciach správneho

trestania, má oprávnenie v režime tzv. plnej jurisdikcie využívať svoje procesné oprávnenia, v danej veci
právny záber plnej jurisdikcie správneho súdu v nadväznosti na vznesenú žalobnú námietku nie je daný,
keďže sa dotýka predovšetkým možnosti nielen podmienok uvedených v § 198 SSP.

61. K obsahu súdneho preskúmavacieho konania naďalej považuje za nevyhnutné správny súd uviesť,
že v správnom súdnictve nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť orgánov verejnej správ a napokon

judikatúra vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanému rozsudku, a z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 9Sžd/17/2013 z 28. októbra 2015 a uznesenia Ústavného súdu SR č.k. II.
ÚS 305/2016-14, zo 7. apríla 2016 nie je totožná, lebo na preskúmanie zákonnosti osadenia dopravnej
značky IP 27a, vzhľadom na to, že ju odobril dopravný inšpektorát a vydal súhlasné stanovisko k
jej osadeniu nie je daná právomoc súdu. (Otázky súvisiace s osadením dopravnej značky hodnotil

Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ).

62. Za daného skutkového a právneho stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho konania,
žalobných námietok, vyjadrenia žalovaného, ako aj z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,správnysúduvádza,žebudepovinnosťoužalovaného

v ďalšom konaní sa podrobnejším spôsobom vysporiadať s námietkou žalobkyne uvádzanou v priebehu
administratívneho konania, ako aj v obsahu žaloby, s odkazom aj na aktuálny vývoj posudzovania
platnosti zmluvy medzi mestom Košice a nájomcom zo dňa zo dňa 30. júla 2012 v znení jej dodatkov.
PodľanázorusprávnehosúduajsprihliadnutímnaďalšiujudikatúruNSSRaÚSSRdotýkajúcusadanej
právnej problematiky je potrebné vyvodzovať závery, ktoré by boli zovšeobecňujúcimi východiskovými

o možnosti nerešpektovania oficiálneho dopravného značenia osadeného orgánom verejnej správy.

63. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v
článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zodpovedá také rozhodnutie správnych orgánov oboch
stupňov , ktoré smeruje ku obsahu reagujúcemu na všetky námietky vznesené v konaní týkajúceho

sa základného problému a to parkovania žalobkyne na území mesta Košice v čase spáchania skutku.
Úlohou orgánov verejnej správy bude zohľadniť všetky dôvody, ktoré správny súd uviedol v tomto
odôvodní a vydať zákonné a presvedčivé rozhodnutie reagujúce nielen na všetky námietky účastníka
priestupkového konania, ale dať i odpoveď na zákonnosť celého postupu a skutočnosť vyvodzovanej
zodpovednosti za priestupok orgánmi verejnej správy z pohľadu výkladu § 20 zákona o priestupkoch.

64. Vzhľadom na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 191
ods. 1 písm. c/ a g/ SSP zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov postupom podľa § 191
ods. 3 a 6 SSP je právny názor správneho súdu pre orgány verejnej správy záväzným .

65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešnápriznalvočižalovanémuprávonaúplnúnáhradutrovkonania,ovýškektorýchbuderozhodnuté
samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutéhorozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.