Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 1, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Csp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203318
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120203318.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudcom Mgr. Petrom Pravdom, v právnej veci žalobcu: T. F., M.. XX.XX.XXXX, A.

Q. S. XXXX/XB, W., zast.: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, advokát so sídlom Železničná 4/A,
Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1.
mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie 400 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa21.04.2020domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým

by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 400 Eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o hotovostnom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.600 Eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 63,40 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 37,40% a RPMN
45,30%. Celková čiastka, ktorú mal žalovanému vrátiť, bola 3.625,20 Eur. Rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 12Csp/7/2018 zo dňa 28.11.2019, právoplatným dňa 15.11.2019 a vykonateľným

dňa 19.11.2019, súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazala na zaplatenie sumy vo výške
1.012,81 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 14.11.2017 do zaplatenia, vrátane náhrady trov
konania, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca má za to, že sú dané všetky
podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keď a) došlo k porušeniu povinnosti
veriteľom uloženej mu zákonom č. 129/2010 Z.z. v spojení s Občianskym zákonníkom ako aj zákonom
č. 250/2007 Z. z. (uvedenie pravdivých náležitostí úveru a zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi),
b) spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie povinností a c) existuje príčinná súvislosť,

pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný)
porušil právne predpisy a vyhotovil zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie
podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia zákon nevyžaduje. Žalobca súčasne poukázal na
rozhodovaciu prax súdov. K výške primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 Eur žalobca
uviedol, že odplata za poskytovanie úveru formálne predstavovala 2.025,20 Eur, v ktorej časti boli
zároveň ohrozené majetkové práva žalobcu. Preto sumu 400 Eur považuje za primeranú na to, aby
pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený

domáhať sa ochrany práv na súde (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý
postupoval v rozpore so zákonom) a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej
miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného.3. Súd vo veci dňa 10.06.2020 rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č.k.
13Csp/15/2020-19, proti ktorému podal žalovaný odpor, preto súd uznesením č.k. 13Csp/15/2020-36
zo dňa 02.07.2020 platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 22.06.2020 namietol splnenie podmienok hypotézy právnej
normy, a to, že by sa spotrebiteľ domohol porušenia práv, keď rozhodnutie č.k. 12Csp/7/2018 zo dňa
28.10.2019 nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ním súd nedeklaroval porušenie práv a povinností, ale

výlučne v petite zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi sumu 1.012,81 Eur s príslušenstvom. Podľa
žalovaného nie každé rozhodnutie súdu, ktorým bolo rozhodnuté v prospech spotrebiteľa, možno
považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností. Mal za to, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zo strany žalovaného. Finančného zadosťučinenia
by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže, že finančná služba bola

poskytnutá vadne, pričom v tomto prípade spotrebiteľ dostal peniaze riadne a včas. Úlohou inštitútu
primeraného finančného zadosťučinenia je odstránenie ujmy spôsobenej spotrebiteľovi. Predpokladom
je aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobcovi žiadna ani potencionálna ujma nevznikla,
naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Represívna ako aj preventívna
funkcia primeraného finančného zadosťučinenia bola dodržaná už samotným rozsudkom v konaní

12Csp/7/2018, tým, že žalobcovi bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný poukázal
na rozhodnutia v obdobnej právnej veci, vyplatenie sumy vo výške 400 Eur považuje za nedôvodné,
nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením
sledoval. Žalovaný od žalobcu v čase trvania zmluvného vzťahu požadoval len plnenie zmluvných
povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazal pri podpise zmluvy. Žalobu žiadal zamietnuť.

5. Žalobca v rámci repliky zhrnul svoje tvrdenia uvádzané v žalobe a poukázal na nesprávny výklad
právnej normy žalovaným. Doplnil, že vznik ujmy nie je podmienkou pre vznik nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov nie je prekážkou pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Vo vzťahu k výške uviedol, že táto závisí od úvahy súdu,

pričom kritériami pre posúdenie výšky sú: intenzita zásahu do práv spotrebiteľa (neuvedenie viacerých
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane nesprávnej RPMN, konanie v
rozpore s dobrými mravmi voči spotrebiteľovi ako slabšej strane zmluvného vzťahu), výška nedôvodne
požadovanej sumy žalovaným (viac ako 2.000 Eur, ktoré žalovaný od žalobcu požadoval, pričom
v podstatnom rozsahu túto nedôvodne požadovanú sumu aj získal - výška uplatneného nároku

predstavuje 20% z odplaty za úver), dĺžka trvania závadného stavu (od uzavretia zmluvy 04.03.2014
až do rozhodnutia súdu 28.10.2019, teda viac ako 5 rokov) a objektívne spôsobilosti vyvolať negatívne
dôsledky v súkromnom živote žalobcu (znižovanie životnej úrovne na úkor žalovaného, ktorý požadoval
neprimerane vysokú odplatu za úver a rovnako tak zadržiavanie sumy vo výške viac ako 1.000 Eur,
ktorá žalovanému nepatrila), pričom žalovaný sa odmietal akokoľvek mimosúdne dohodnúť a žalobca

bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu.

6. V podaní zo dňa 14.01.2021 žalovaný uviedol, že to bol práve žalobca, ktorý žiadal o poskytnutie
úveru, s výškou poskytnutého úveru, výslednou sumou, ktorú má na základe úverovej zmluvy z
poskytnutého úveru uhradiť, s výškou mesačnej splátky a aj s dobou trvania zmluvného vzťahu bol

oboznámený. Taktiež si bol vedomý, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky a
poplatky.Niktožalobcudozmluvnéhovzťahunetlačil,sámsarozhodol.Malmožnosťodzmluvyodstúpiť.
Žalovanýmávpredmetečinnostiakonebankovýsubjektposkytovanieúverov,zaktorémupatriaúrokya
poplatky. Je preto neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu
bezdôvodného obohatenia. V danom prípade absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne

sa obohatiť. Žalobcovi žiadna ujma nevznikla, táto vznikla žalovanému, tým, že prišiel o zisk, ktorý
mal pri uzatvorení zmluvy dojednaný. Žalobca v konaní doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal,
v čom pociťoval porušenie svojich práv. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
nemá byť obohatenie sa, resp. kompenzácia majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky

a poplatky v zmysle rozsudku Okresného súd Trnava č.k. 12Csp/7/2018. Poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp/71/2016 a rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/185/2019.7. Žalobca ako dôkazy predložil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 12Csp/7/2018-51 zo dňa
28.10.2019 a súčasne navrhol súdu vykonať dôkaz vyžiadaním kompletného prehľadu zaplatených
splátok, z ktorého bude zrejmá zaplatená suma na úver.

8. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení dôkazy súdu nepredložil, ani nemal návrhy na
doplnenie dokazovania.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti

žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu
žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasili s
pojednávaním v ich neprítomnosti, ako i oboznámením sa ostatným obsahom spisového materiálu,
pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav:

10. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/7/2018-51 zo dňa 28.10.2019, bola žalovanému

uloženápovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.012,81Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročne
zo sumy 1.012,81 Eur od 14.11.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu 100%, a to z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia, keď súd zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXXX,uzavretúmedzižalobcomažalovanýmdňaXX.XX.XXXX,posúdilzabezúročnú
a bez poplatkov.

11. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže

na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Z uvedeného je zrejmé, že primerané finančné zadosťučinenie možno priznať aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa bolo spôsobilé privodiť ujmu.

13. V spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Csp/7/2018 bolo preukázané porušenie
povinnosti dodávateľa služby (žalovaného), keď napriek tomu, že dlhodobo pôsobí na finančnom trhu
v oblasti poskytovania úverov, nekalými obchodnými praktikami, obchádzaním zákona a neuvádzaním
pravdivých a úplných informácií uvádzal spotrebiteľa (žalobcu) do omylu a na jeho úkor sa bezdôvodne

obohatil.

14. Žalobca v uvedenom konaní úspešne uplatnil svoje právo a tiež bolo preukázané porušenie
povinností zo strany žalovaného ako poskytovateľa spotrebiteľského úveru. Žalobcovi - spotrebiteľovi
ujma nielen hrozila, ale konaním žalovaného mu aj ujma vznikla, a to tým, že žalovaný zasiahol do

majetkových práv žalobcu. Tento zásah spočíval v tom, že žalobca bol na základe zmluvy nútený splácať
splátky až do výšky, na ktorú žalovaný nemal nárok, o čom bolo právoplatne aj rozhodnuté súdom.
Majetková ujma spočívala v tom, že spotrebiteľ bol obmedzený nakladať s finančnými prostriedkami,
ktorými disponoval žalovaný, hoci na ne nárok nemal.

15. Teda možno zhrnúť, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva,
ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, a to spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a
teda v strate finančných prostriedkov vo výške až 1.012,81 Eur. Primerané finančné zadosťučinenie má
plniť funkciu satisfakčnú, ako aj sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi (porovnaj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove, sp. zn. 19Co/169/2016 zo dňa 11.04.2017).

16. Prihliadnuc na preventívnu funkciu tohto inštitútu, keď výška priznaného nároku má dodávateľa
odradiť od nekalého konania, zastáva súd názor, že výška primeraného finančného zadosťučineniauplatňovaná spotrebiteľmi a priznávaná súdmi túto funkciu nenapĺňa, keď dodávatelia nároky
spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného obohatenia neuspokojujú z vlastnej iniciatívy, resp. na základe
výzvy a spotrebitelia sú nútení sa so svojimi nárokmi obracať sa na súdy. Žalovaný ani netvrdil a ani

nepreukázal záujem protiprávny stav usporiadať prípadne inak sanovať.

17. Záverom súd uvádza, že určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia nie je dané žiadnym
konkrétnym postupom ako napríklad určenie výšky škody na zdraví. Závisí od úvahy súdu, akú sumu
považuje v tom-ktorom prípade za primeranú s ohľadom na všetky okolnosti.

18. Vzhľadom na uvedené súd výšku primeraného finančného zadosťučinenia požadovanú žalobcom v
sume 400 Eur považoval za primeranú okolnostiam prípadu, najmä vo vzťahu k preplatku žalobcu, ktorý
bol spôsobilý privodiť ujmu žalobcovi obmedzením jeho komfortu vo všetkých oblastiach života, najmä
však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi neoprávnenými platbami v prospech žalovaného vznikli,
pričom žalobca musel pristúpiť k súdnemu vymáhaniu svojej pohľadávky, a preto žalobe vo výroku I.

rozsudku vyhovel v plnom rozsahu, keď má tiež za to, že takto priznaná výška primeraného finančného
zadosťučinenia nebude predstavovať prostriedok obohatenia žalobcu.

19. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to vyžiadaním prehľadu zaplatených splátok od
žalovaného na preukázanie zaplatenej sumy na úver, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keď medzi

stranami sporu táto skutočnosť sporná nebola.

20. Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu nie je postupom,
ktorým súd odňal strane možnosť konať pred súdom (R 37/1993), keď strane síce zákon ukladá
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov

budú vykonané, rozhoduje súd.

21.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aktuálne stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

22. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v
konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp/71/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 3Co/185/2019 súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté
v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý
by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť

právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry
všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V záujme zachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí je nevyhnutné, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu,
ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je
reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané iným súdmi. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov je síce nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej
procedúre nie vylúčená. To znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj
rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. ktoré

ju posúdia úplne odlišne.

23. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.25. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 %
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil

dôvody hodné osobitného zreteľa (ust. § 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému nemal priznať.

29. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, avšak odvolanie
podané žalobcom by nebolo právne účinné, nakoľko žalobca sa odvolania
výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.