Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8620201863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, XXX XX N., zastúpená: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec,
IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26,
IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04
Bratislava,IČO:47233516,oprimeranéfinančnézadosťučinenie,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Svidník č. k. 4Csp/73/2020-76 zo dňa 05.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 400 eur. Poukázala na to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú uzavrela so žalovaným dňa 12.06.2013, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej úver
vo výške 1.500 eur a ktorý mala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, pri dojednanej ročnej
úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 67,70 %, podľa ktorej mala žalovanému zaplatiť celkom 3.375,54
eur, o ktorej bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 16Csp/39/2016 zo dňa 24.02.2020
určené, že uvedený úver je bezúročný a bezpoplatkový, pre nesprávne uvedenú výšku RPMN, ročnú

úrokovú sadzbu, ktorú navyše vyhodnotil ako odporujúcu dobrým mravom.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť tvrdiac, že v konaní neboli splnené zákonné podmienky
vyplývajúce z § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. Uviedol, že rozhodnutie vo veci sp. zn. 16Csp/39/2016
je pre žalobkyňu dostatočnou satisfakciou. Tvrdil, že pre úspešné uplatnenie nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázanie skutočnej ujmy. Vo vzťahu k požadovanej výške namietal, že v žalobe táto nie
je konkretizovaná žiadnymi dôvodmi. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa voči nemu podala ďalšie dve

žaloby o primerané finančné zadosť učinenie, pričom jej nič nebránilo uplatniť si nároky jednou žalobou.

4. Žalobkyňa vo vzťahu k námietke žalovaného, že podala tri žaloby uviedla, že tieto nemohli byť podané
súčasne v jednom podaní, pretože v čase podania žaloby nárok žalobkyne v iných konaniach ešteneexistoval. Nemôže sa od nej spravodlivo požadovať, aby čakala na právoplatné skončenie všetkých
sporov so žalovaným, lebo by sa mohla vystaviť riziku premlčania svojich nárokov.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov zistil, že Profi Credit Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava 26 ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 12.06.2013 zmluvu o revolvingovom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť -
deň v mesiaci) 42/24 s mesačnou splátku 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54

eur, RPMN 67,70 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 48,52 %.

6. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č. k. 6Csp/39/2016-92 zo dňa 24.02.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16.05.2020 zistil, že ním súd určil, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2013, uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a
bezpoplatkov. Zmluva totiž neobsahuje dve obligatórne podmienky vyžadujúce z. č. 129/2010 Z.z., a

to správnu výšku RPMN a správnu výšku ročnej úrokovej sadzby. Rovnako dojednanú ročnú úrokovú
sadzbu vo výške 70,01 % súd vyhodnotil ako odporujúcu dobrým mravom. Túto časť zmluvy preto
považoval za absolútne neplatnú časť právneho úkonu poukazujúc na § 41 OZ.

7. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyňa splnila podmienky pre priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a tak sa zaoberal jeho výškou. Uviedol, že pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie
sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného
zadosťučinenia je primeranosť, ktorú súd stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná
podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č. k. 10Cbs/70/2003

-196). Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, považoval pre žalobkyňu za primerané
finančné zadosťučinenie sumu vo výške 400 eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na
intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý
musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako

dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa nie je povinná preukazovať
ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie
nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľky
vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhala ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa
úspešne domáhala svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie

finančného zadosťučinenia.

8. Konštatoval ďalej, že výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 z. č 250/2007 Z.z. sa
určuje voľnou úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy hroziaca spotrebiteľovi. Žalobkyni mal
byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, pričom reálne jej bola poskytnutá suma 790,84 eur, za ktorú

mala zaplatiť sumu celkom 1.928,88 eur. Ďalej dôvodnil, že inštitút finančného zadosťučinenia má aj
sankčnú povahu a jeho účelom je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom, aby sa nedopúšťali
porušenia práv spotrebiteľov. Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy
súdu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie bol toho názoru, že u žalobkyne je
primeraným finančným zadosťučinením suma vo výške 400 eur.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnej
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákone stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodňoval podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, aby vykonaným dokazovaním
bola preukázaná dôvodnosť a výška zadosťučinenia v sume 400 eur. V odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie „výšku nároku“ odôvodnil primeranou povahou a rozsahu porušenia práv žalobkyne v
sume 501,92 eur, ktorú táto bezdôvodne uhradila žalovanému a ktorú sumu bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobkyni v základnom konaní. Poukázal tiež na § 220 ods. 2 CSP a rozhodovaciu činnosť

Ústavného súdu SR (napr. IV.ÚS/115/03) týkajúcu sa náležitosti odôvodnenia rozsudkov. Postup súdu,
ktorý výšku finančného zadosťučinenia určuje ako sumu bezdôvodného obohatenia, nemá oporu v
žiadnom právnom predpise, ani v ustálenej súdnej praxi. Primerané finančné zadosťučinenie je nárok
nemajetkovej povahy. Priznanú sumu 400 eur považuje preto za neprimeranú, ktorého výška nie jeodôvodnenážiadnouosobitnouokolnosťou.Vďalšomžalovanýnamietalporušenieprávanaspravodlivý
súdny proces, keďže sa súd nezaoberal jeho námietkou, týkajúcou sa opakovaného uplatňovania
nároku na finančné zadosťučinenie. Poukázal na podanie, ktorým sa vyjadril k žalobe a v ktorom

dal do pozornosti to, že žalobkyňa sa v ďalších dvoch konaniach domáhala primeraného finančného
zadosťučinenia voči nemu. Podľa jeho názoru nič jej nebránilo uplatniť požiadavku na primerané
finančné zadosťučinenie jednou žalobou. Namietal, že tým nedôvodne produkuje trovy právneho
zastúpenia a jej konanie považuje za zneužitie práva. Podľa neho prvoinštančný súd sa mal zaoberať
uvedenou námietkou, lebo sa týka prípustnosti žaloby ako takej a tiež existencie žalobného nároku čo

do základu a čo do výšky. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom roszsahu.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Tvrdila, že jej nárok
je opodstatnený s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava I., sp. zn 6CSp/39/2016 zo dňa

24.02.2020. Zákonným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie nie
je to, aby spotrebiteľovi bola spôsobená ujma. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil práva
žalobkyne, v dôsledku čoho jej nevznikla len ujma majetková, ale aj nemajetková. Musela vyhľadať
právne poradenstvo, iniciovať spor s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesla benefit aj pre ostatných spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukázal na konkrétnu

judikatúru Krajských súdov Prešov, Banská Bystrica, Žilina, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.01.2019, sp. zn 3Cdo/127/2017. Priznaná suma 400 eur je podľa nej iba symbolickou sumou
s prihliadnutím na to, čo všetko musela žalobkyňa iniciovať, a to súdne konanie, aby bránila svoje
práva, ktoré žalovaný porušil. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku svoje právne
závery jasne vysvetlil a urobil tak presvedčivo a zrozumiteľne. Odvolacie námietky žalovaného sú

iba účelové. V bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd vysvetlil kritéria pre určenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa žalobkyne výška primeraného zadosťučinenia môže
zodpovedať ujme, ktorá reálne spotrebiteľovi hrozila. Aj v tejto súvislosti poukázala na konkrétne
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. K v odvolaní tvrdenému, že žalobkyňa žalovanému bezdôvodne
uhradila sumu 501,92 eur, ktorú bol žalovaný zaviazaný vyplatiť žalobkyni v základnom konaní uviedla,

že sa evidentne táto informácia netýka predmetnej veci, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku
takáto skutočnosť nevyplýva. K namietanému podávaniu žalôb žalobkyňou táto poukázala na to, že
žalovaný s ňou uzavrel štyri vadné zmluvy (ktoré boli predmetom aj iných konaní) o spotrebiteľských
úveroch, kedy žalobkyňa musela iniciovať proti žalovanému súdne konania, lebo tento nebol prístupný
veci vyriešiť mimosúdnou cestou. Ani v jednom prípade žalovaný neposkytol žalobkyni dohodnutú

sumu úveru, pritom úročil aj neposkytnuté plnenie a uplatňoval neprijateľné zmluvné podmienky, a to
opakovane vyhlásené za neprijateľné, teda opakovane porušil právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa.
V predmetnom prípade priznaná výška primeraného zadosťučinenia je tak v zanedbateľnej sume oproti
ujme, ktorá žalobkyni bola spôsobená a je hlboko podhodnotená. Opätovne zdôraznila, že musela
vyhľadať právnu pomoc, aby sa bránila proti praktikám žalovaného a uplatniť úspešne svoje práva.

Žalobu pritom mohla uplatniť až vtedy, ak disponovala relevantnými dôkazmi. Žalovaný sa mohol vyhnúť
všetkým konaniam, ak by podnikal v súlade s právnymi normami na ochranu spotrebiteľa, ktoré by mal
dobre poznať. Podľa žalobkyne prvoinštančný súd procesne postupoval správne, nedošlo k porušeniu
právnaspravodlivýproces,jehokonanienemážiadnuvadu,majúcuzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, boli vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe ktorých

súd dospel k správnym skutkovým zisteniam.

12. Ďalšie vyjadrenia strán sporu do spisu predložené neboli.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajskému súdu v Prešove dňa 22.04.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv apovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladu, ktorým je úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi od subjektu, ktorý za to zodpovedá. Je možné konštatovať, že samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené

dôkazy aj o existencii nejakej ujmy. Je totiž bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla
alebo nie, pretože aj podľa § 3 ods. 5 druhá veta cit. zákona, účinného do 09.06.2013 postačovala
iba možnosť vzniku takejto ujmy, čo aktuálne znenie uvedeného ustanovenia ani nevyžaduje. Preto je
potrebné vychádzať z toho, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má na účely ochrany
spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

16. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 400 Eur, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza,

že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle §
220 CSP. Odvolacie námietky žalovaného, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil, lebo podľa odvolateľa nie sú splnené zákonné predpoklady podľa § 3 ods. 5 z.
č. 250/2007 Z.z., je nutné vyhodnotiť ako nedôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si svoj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnila v súvislosti s konaním o určenie, že Zmluva

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2013 je bezúročná a bez poplatkov, ktoré je
právoplatné a v ktorom bola úspešnou stranou sporu. V prejednávanej veci tak boli splnené zákonné
podmienkynapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniažalobkyni.Odvolacísúdpretorovnako,
ako aj súd prvej inštancie má za to, že žalovaný do uvedenej úverovej zmluvy neuviedol správne všetky
zákonom predpísanú údaje, ktorých aplikáciou mohol na úkor žalobkyne získať finančné prostriedky,

na ktoré nemal zákonný nárok, čím by sa obohatil na úkor spotrebiteľa- žalobkyne, ak by sa táto
v uvedenom konaní nebránila. Takého konanie žalovaného, ktorý vedome do formulárovej, úverovej
spotrebiteľskej zmluvy uvedie zákonu odporujúce zmluvné podmienky, je nutné považovať za porušenie
práva spotrebiteľa - žalobkyne, ktorá sa aktívne bránila. Žalobkyňa tak bola právoplatne úspešná v
konaní pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 6Csp/39/1016. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie

odvolateľa, že nie je splnený predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je
správnym.Jepretomožnézrozhodnutiavuvedenej právnejvecivyvodiť,žepráveporušenímpovinnosti
žalovaného pri uzatváraní revolvingovej zmluvy došlo k situácii, že žalobkyňa sa úspešne domohla
ochrany svojich spotrebiteľských práv voči žalovanému.

17. K odvolacej námietke žalovaného odvolací súd dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti
žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku. V prejednávanom prípade však žalobkyňa v konaní pred Okresného súdu

Bratislava I. pod sp. zn. 6Csp/39/2016 bola úspešná v celom rozsahu, v ktorom bol úver určený za
bezúročný a bez poplatkov a to rovno v postavení žalobkyne, ktorým konaním si uplatňovala svoje práva
proti žalovanému.18. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z konkrétnych podmienok prejednávanej veci. Je potrebné zdôrazniť, že ustálenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia je realizované na základe úvahy súdu, čo konštatoval aj súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, ktorý v ňom svoje myšlienkové pochody uviedol aj čo
sa týka uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemal dôvod vstupovať do tejto jeho úvahy, s ktorou
sa stotožnil.

19. K výške primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd ešte dodáva, že aj podľa neho

priznaná suma 400 eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu
a mala by odradiť dodávateľa od ďalšieho prípadného porušovania práv spotrebiteľov. Pri určení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia bolo prihliadnuté na skutkové okolnosti daného prípadu.
Aj odvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si uplatňovala svoje práva ako spotrebiteľka proti
žalovanému a bola úspešná. Je pritom potrebné opätovne zdôrazniť, že je bez právneho významu pri
uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia to, či ujma spotrebiteľovi reálne aj vznikla, pretože

nie je, podľa aktuálneho znenia právnej úpravy v § 3 ods. 5 vyššie cit. zákona, požadovaná ani prípadná
hrozba ujmy, no pri určení výšky finančného zadosťučinenia je možné vychádzať napr. aj z prípadne
hroziacej ujmy. Vzhľadom na porušenia práv spotrebiteľa - žalobkyne žalovaným je priznaná výška
finančného zadosťučinenia určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým
okolnostiam prípadu primeraná.

20. Odvolací súd hodnotí odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa tvrdenia, že nie sú v danej veci
splnené zákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako nedôvodné.
Je však potrebné vysloviť názor, že uvedený inštitút nemá slúžiť na neprimerané obohacovanie sa
spotrebiteľov. No ak spotrebiteľ si uplatní zákonom mu danú možnosť na finančné zadosťučinenie a sú

splnené všetky zákonné predpoklady na jeho priznanie, súd mu musí vyhovieť.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na
všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a priznaná výška finančného

zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a súčasne zodpovedá svojmu
účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov.

22. Ani námietka žalovaného, že žalobkyňa si uplatnila tri žaloby o primerané finančné zadosťučinenie

nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak totiž žalovaný so žalobkyňou uzavrel viacero úverových
zmlúv, v ktorých neuviedol správne, zákonom vyžadované údaje, a ktoré boli súdom po ich prieskume
vyhlásené či už za neplatné, alebo za úvery bezúročné a bezpoplatkové, nie je to v žiadnom
prípade dôvodom na zamietnutie žaloby v predmetnej veci. Zákon totiž nelimituje, koľko krát sa môže
spotrebiteľ domáhať primeraného finančného zadosťučinenia voči dodávateľovi, ktorý sa vo vzťahu k

nemu nespráva zákonne pri viacerých zmluvných vzťahoch. Spotrebiteľ navyše nemusí ,,vyčkávať,, na
ukončenie iných konaní, aby si mohol ,, iba,, jednou žalobou uplatniť svoje nároky voči žalovanému, ak
mu tieto vyplývajú z viacerých predchádzajúcich konaní.

23. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, v ktorom poukazuje na to, že žalobkyňa bola úspešná v konaní

o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 501,92 eur voči žalovanému, odvolací súd uvádza, že z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani z obsahu spisu uvedená skutočnosť nevyplýva. Dá sa teda
uzavrieť, že uvedené skutkové tvrdenie nesúvisí s prejednávanou vecou, preto nebolo možné takúto
námietku vyhodnotiť ako dôvodnú, ani sa ňou vôbec zaoberať.

24. Odvolací súd k ďalším odvolacím námietkam uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba

skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces (viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).25. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd zdôrazňuje, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
právanazistenýstav,dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávny,t.j.náležitýprávnypredpisalebo,ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na

zistený skutkový stav.

26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

27. K výroku rozsudku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správne bola úspešnej žalobkyni
priznaná ich náhrada v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému. Prvoinštančný súd vo výroku o
trovách konania správne uviedol aj formuláciu, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Takáto formulácia výroku o náhrade trov

konania spĺňa požiadavku zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení
s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné (viď uznesenie NS SR z 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/222/2016).

28. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol voči v odvolacom konaní neúspešnému
žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Aj o výške trov

odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).