Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918204073
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7918204073.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou, v spore žalobkyne: U. V., O.. XX.XX.XXXX, V.

M. XXX/XX, XXX XX F., zast. Advokátska kancelária Juristi s.r.o. IČO: 51941244, so sídlom Popradská
66, 040 11 Košice, proti žalovanému: mBank SPÓLKA AKCYJNA so sídlom ul. Senatorska 18, 00-950
Varšava, Poľská Republika, akciová spoločnosť, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom
Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod č. KRS 0000025237, ktorá koná na
území SR prostrednítvom mBank pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, so sídlom Pribinova 10,
811 09 Bratislava, o zaplatenie 18.271,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 18.271,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 18.271,- Eur od 22.10.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
vo výške 18.271,- Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že
so žalovaným uzatvorili Zmluvu o zriadení bežného alebo sporiaceho účtu B., na základe ktorého
žalovaný vystavil potvrdenie o zriadení účtu na základe zmluvy o zriadení účtu zo dňa 3.10.1012, druh

účtu MKONTO, č. Ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a potvrdenie o zriadení účtu na základe zmluvy o
zriadení účtu zo dňa 10.3.2012, druh účtu W. P., Č.. Ú.Z. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.
Dňa 20.10.2016 v čase o 19.45 hod bol z účtu žalobkyne vedenej u žalovaného zrealizovaný
neoprávnený prevod finančných prostriedkov v celkovej výške 18.271,- Eur, prostredníctvom služby
internet banking z bankového účtu vedeného na meno žalobkyne na účet vedený u žalovaného na meno
pre žalobkyňu neznámej osoby (Č. Ú. F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX). Žalobkyňa okamžite
po zistení, že jej z účtu boli odcudzené financie kontaktovala žalovaného a podala reklamáciu, ktorá je

vedená u žalovaného pod číslom E.. Dňa 26.10.2016 spísala v pobočke žalovaného na ulici Mlynskej
17 v Košiciach Žiadosť o vrátenie neoprávnene prijatých finančných prostriedkov.
Tejto udalosti predchádzala iná skutočnosť. V deň, kedy došlo k neoprávnenému prevodu finančných
prostriedkov z účtu vedeného na meno žalobkyne, na mobilnom telefóne, ktorý užíva žalobkyňa (SIM
karta vedená na meno manžela žalobkyne pána U. V., O.. ....) vypadol signál, čo si žalobkyňa všimla až
na druhý deň (nakoľko žalobkyňa nie je častým užívateľom mobilných služieb). Syn žalobkyne okamžite
kontaktoval centrálu spoločnosti Orange Slovensko a.s. Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270,

zapísanávobchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI,oddiel:Sa,vložkačíslo1142/B,kdemubolo
oznámené, že situáciu prezistia a následne kontaktujú žalobkyňu. O pár minút neskôr bolo žalobkyni
oznámené, že pánovi U. V. bola vydaná nová SIM karta, nakoľko bol osobne v pobočke v Košiciach
nahlásiť stratu mobilného telefónu a požiadal o vydanie novej SIM karty, následne čoho bola stará SIMkarta zablokovaná. Žalobkyňa uviedla, že jej manžel o žiadnu SIM kartu nepožiadal a v Košiciach sa v
tom čase s úplnou istotou nezdržiaval. Následne žalobkyňa podala trestné oznámenie. Uznesením zo
dňa 13.12.2016 Č.: D. - XXXX/X- X.-M.-XXXX začal poverený príslušník PZ trestné stíhanie pre zločin

neoprávnenej výroby a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej
karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keď doposiaľ neznámy páchateľ, na
presne nezistenom mieste, dňa 20.10.2016 v čase o 19.45 hod, zrealizoval prostredníctvom služby
internet banking z bankového účtu vedeného na meno žalobkyne prevod finančných prostriedkov, čím
jej spôsobil škodu v celkovej výške 18.271,- Eur, Následne orgány činné v trestnom konaní vykonali

viaceré vyšetrovacie úkony v rámci ktorých vypovedala majiteľka účtu, na ktorý boli finančné prostriedky
prevedené, že ona sama nikdy s účtom nedisponovala, účet si založila na požiadanie jej neznámej osoby
za finančnú hotovosť, pričom tejto osobe všetky doklady k účtu aj odovzdala

2. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný si nesplnil povinnosti v zmysle príslušných platných právnych
predpisov najmä zákona č.492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a nekonal v súlade s nimi. Žalobkyňa uvádza, že nie je jediná osoba, ktorej boli obdobným
spôsobom odcudzené finančne prostriedky. Žalobkyňa sa prostredníctvom verejne dostupných
informácií (medializované informácie) dozvedela, že nie je jedinou osobou, u ktorej bol zrealizovaný
neoprávnený prevod finančných prostriedkov. Už v apríli 2016 a neskôr v máji 2016 boli obdobným
spôsobom neoprávnene prevedené finančné prostriedky dvom ďalším klientom žalovaného, pričom šlo

oprevodyvovýške66000,-Eura33800,-Eur,čomupredchádzalaobdobnásituáciavyžiadaniasinovej
SIM karty u mobilného operátora, pričom títo poškodení (spolu s ďalšími) sa medzi sebou skontaktovali
a v súčasnosti je ich spoločne vyše 5, ktorí o sebe navzájom vedia.
Ďalší neoprávnený prevod finančných prostriedkov klientom žalovaného nastal 24.9.2016, pričom
sa jednalo o sumu 45 700,- Eur. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, keď už minimálne v dvoch prípadoch zaznamenal rovnakým spôsobom útok na svoj
zabezpečovací systém, pričom klientom neposlal ani len žiadne upozornenie o možnom úniku informácií
a narušeniu systému.
Žalovaný vo Vyjadrení k návrhu na mimosúdne urovnanie zo dňa 13.1.2017 adresovaný žalobkyni
uvádza: „Po opakovanom preverení vzniknutej situácie môžeme uviesť, že uskutočnená transakcia

sa javila ako riadne autorizovaná a preverením nebolo vyzistené žiadne narušenie bezpečnostných
systémov mBank. Naďalej trváme na tom, že sa našim klientom snažíme poskytovať čo najvyššiu možnú
ochranu ich peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa n a účtoch mBank a že uvedenému prevodu
nemala mBank ako zabrániť.“
S uvedeným žalobkyňa nesúhlasí. Z doposiaľ zistených skutočností je jasné, že v prípade žalobkyne

sa nejednalo o prvé narušenie bezpečnostných systémov banky. K neopravnému
prevodu financií z účtu vedenom na meno žalobkyne došlo až vyše pol roka na to, ako sa objavil
prvý prípad, pričom je možné dôvodne sa domnievať, že pri okamžitom zásahu zo strany banky a
upozorneniu svojich klientov, k ďalším neoprávneným prevodom dôjsť nemuselo. Navyše žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že v jej prípade existuje dôvodné podozrenie, že museli uniknúť informácie

súkromného charakteru z vnútra banky, nakoľko SIM karta, ktorá slúžila na autorizovanie platby
účtu žalobkyne bola vystavená na meno manžela žalobkyne p. U. V. (o tejto skutočnosti musela
osoba, ktorá v skutočnosti prevod realizovala vedieť). Žalobkyňa sa domnieva, že pred vykonaním
neoprávnenéhoprevodufinančnýchprostriedkovsaneoprávnenáosobadostalakinformáciámočíslach
účtov, mien osôb na ktorých boli účte vedené, prístupové heslá a identifikátory, informáciách o výške

finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na predmetných účtoch, číslo mobilnej linky prostredníctvom
ktorej sa vykonáva autorizácia, meno osoby na ktorú je uvedená SIM karta vedená a k iným prísne
dôvernýminformáciám,pričomuvedenéinformáciebolizneužité.Jedôvodnésadomnievať,žežalovaný
dostatočným spôsobom neochránil citlivé informácie pred ich zneužitím. Žalobkyňa zdôraznila, že nie
je jedinou osobou, ktorej identickým spôsobom bola narušená ochrana osobných údajov a zneužitá v

dôsledku čoho jej bola spôsobená škoda. Zo súdnej praxe vyplýva, že zákonná zodpovednosť vychádza
zo zásady objektívnej zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb až do momentu prípadného
preukázaniainýchzákonomstanovenýchpodmienok,ktorýmisaposkytovateľmámožnosťliberalizovať.

3. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2003, sp. zn. D. X. XX/

XXXX, ktorý sa obdobnou situáciou zaoberal. Aj keď situácia v prejednávanej veci nie je úplne identická,
niektoré závery uvedeného rozhodnutia sú podľa nej použiteľné aj pre toto konanie. Týka sa to najmä
záverov o zodpovednosti zo záväzkového vzťahu a okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Povinný
podľa § 373 a § 374 Obchodného zákonníka v obchodnom vzťahu nezodpovedá za spôsobenú škoduvtedy, ak táto škoda bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, pričom dôkazné bremeno
o týchto okolnostiach má povinný. Žalovaný sa teda v tomto prípade svojej zodpovednosti za realizáciu
falšovaného prevodného príkazu zbaví vtedy, ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobné

okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť. Tieto okolnosti vymedzujú ust. § 374 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase
vzniku záväzku túto prekážku predvídala. „Liberačné dôvody uvedené v tomto ustanovení musia byť

naplnené vo všetkých ich pojmových znakoch.“

4. Žalobkyňa tiež poukázala na ďalšie závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. z. Obdo V 59/2001:
„Banka už v čase uzatvárania zmluvy o bežnom účte s klientom môže a má predvídať, že v budúcnosti
jej môže byť predložený falošný príkaz na úhradu z tohto účtu“ (judikát R 57/2004).

5. Žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného o vyplatenie finančných prostriedkov, pričom jej žiadosti
vyhovené nebolo. Vo vyjadrení k návrhu na mimosúdne urovnanie žalovaný uviedol, že v konaní
vedenom OR PZ v Košiciach P. Č.: D.-XXXX/X-X.-M.-XXXX stále prebieha vyšetrovanie a dovoľuje
si počkať na výsledok vyšetrovania. Žalobkyňa nesúhlasí s postupom žalovaného. Žalobkyni bez jej
vedomia boli odňaté finančné prostriedky, žalobkyňa svoje citlivé údaje nesprístupnila tretej osobe,

napriek tomu jej osobné údaje boli zneužité. Žalobkyňa zdôrazňuje, že žalovaný sa prezentuje ako
banková inštitúcia, ktorá poskytuje služby predovšetkým elektronického charakteru, nemá kamenné
pobočky, ani sieť bankomatov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný by mal klásť prísny dôraz na
zabezpečenie svojho systému.

6. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 08.07.2020
podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), aby sa v lehote určenej súdom písomne vyjadril k žalobe.

7. Žaloba bola s uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 08.07.2020 žalovanému doručená dňa

08.07.2020.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to aj napriek poučeniu, že v prípade ak túto povinnosť bez
závažného dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie v zmysle ust. § 273 CSP.

9. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

10. Základnou podmienkou postupu podľa § 273 a 274 CSP je procesná pasivita žalovaného. Súd si v
tejto súvislosti dovoľuje dať do pozornosti názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Cob/63/2016 zo dňa 23.2.2017 v zmysle ktorého „procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje
tým, že si neplní základné povinnosti účastníka konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale
aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia

žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a účastníkov konania tak,
aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na
ochranusvojichprávvyžadujúc,abyajúčastníkcivilného(občianskeho)súdnehokonaniasledovalsvoje
subjektívneprávaarobiltakékroky,vdôsledkuktorýchbynedochádzalokohrozovaniuapoškodzovaniu

a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať
prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp. zn. I.ÚS 25/2013). Odvolací súd tiež zdôrazňuje úpravu v ust.
§101 ods. 1 a 2 OSP, z ktorej vyplývalo, že účastníci boli okrem iného povinní dbať na pokyny súdu,pričom súd pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní. Bola to práve nečinnosť žalovaného v
rozhodnom štádiu prvoinštančného konania, ktorá viedla k rozhodnutiu v sporovej veci rozsudkom pre
zmeškanie.“

11. „Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za
pasivitu žalovaného v spore. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity túto treba posudzovať tak, že žalovaný
subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekoná, nemá o pojednávanie záujem a z toho dôvodu
je na mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie.“

(nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 369/2018-56 zo dňa 13.12.2018)

12. Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s ust. § 273 CSP súd rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.

13. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14. Súd uvádza, že nárok žalobkyne vyplýva zo Zmluvy o vedení bankových a sporiacich účtov č. B. zo
dňa 3.10.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej vystavil žalovaný potvrdenie
o zriadení účtu na základe zmluvy o zriadení účtu zo dňa 3.10.2012, druh účtu U., Č.. Ú. XXXXXX-

XXXXXXXXXX/XXXX a potvrdenie o zriadení účtu na základe zmluvy o zriadení účtu zo dňa 3.10.2012,
druh účtu W. P., Č.. Ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.
Nakoľko dňa 20.10.2016 bol z účtu žalobkyne vedeného u žalovaného zrealizovaný neoprávnený
prevod finančných prostriedkov v celkovej výške 18.271,- Eur prostredníctvom služby internetbanking
z bankového účtu vedeného na meno žalobkyne na účet vedený u žalovaného na účet pre žalobkyňu

neznámej osoby, žalobkyňa bez zbytočného odkladu dňa 26.10.2016 v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.
429/2009 Z.z. o platobných službách spísala v pobočke žalovaného reklamáciu a Žiadosť o vrátenie
neoprávnene prijatých finančných prostriedkov, čím si splnila povinnosť vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Nárok na vrátenie peňažnej sumy súd posúdil aj podľa
§ 373 a § 374 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník o zodpovednosti zo záväzkového vzťahu

a okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť.
Nárok žalobkyne súd ďalej posudzoval v zmysle § 517 OZ a podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňabolaúspešná,súdjejpriznalnároknanáhradutrovkonaniav

plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkuodvolanieniejeprípustné(ust.§356písm.c)CSP),atookremprípadovodvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa ust. § 277 ods. 1 a 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní
odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.