Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 24, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213139
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119213139.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne: E. E., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. A. XXXX/XX, XXX XX H. právne zastúpená: Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou,
so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X/ P. E., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XXXX/XX, XXX
XX H., X/ E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R. R. L. F., XXXXX J., Q., obe právne zastúpené JUDr. Alojzom
Naništom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uznal jej doživotné právo bývania v byte v
H., A. XX a jej doopatrovanie bolo postúpené na dedičov po jej synovi. Žalobu odôvodnila tým, že
dňa XX.XX.XXXX zomrel jej manžel, po ktorom zostal nehnuteľný majetok: družstevný byt na A. K..
XX R. H. a garáž samostatne stojaca a pozemok pod ňou v H.. Krátko po úmrtí manžela sa ku nej
prisťahoval jej rozvedený syn Ľ.. Pri dedičskom konaní po manželovi požiadala dcéry, aby sa v jej
prospech zriekli svojich dedičských podielov, čo oni aj akceptovali a tak sa stala jedinou vlastníčkou

nehnuteľností. Vo veľmi krátkej dobe v roku 1996 na nátlak syna urobila zmluvu o prevode členstva k
družstevnému bytu na jeho osobu. Prisľúbil do jej smrti zachovať právo užívania bytu a doopatrovať ju.
Neskôr mu, na jeho naliehanie, darovala garáž a zakúpila aj pozemok pod ňou. Svoje dcéry s uvedenými
skutočnosťami neoboznámila. Dcéra I. v presvedčení, že je uvedený byt v jej vlastníctve, zaplatila
čiastočnú rekonštrukciu bytu: plastové okná, výmenu radiátorov, rekonštrukciu balkónov a finančne jej
23 rokov vypomáhala. Syn dňa 11.6. 2019 zomrel a až vtedy zistila, že syn jej doživotné užívacie právo
v byte nikde písomne neuviedol a tým spochybnil aj platnosť jej vykonaných právnych úkonov v jeho

prospech. V dôsledku jeho konania sa vo svojich 94 rokoch stala bezdomovkyňou. V tomto byte žila a
žije trvalé viac ako 50 rokov - od roku 1965.

2. Podaním zo dňa 18.09.2019 žalobkyňa zmenila žalobu tak, že žiadala, aby súd určil, že má právo
vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu č. XX na prízemí, vo
vchode č. XX , bytového domu na A.J. K. R. H., súpisné číslo XXXX, na parcele registra B. P. Č.. XXXX,
zapísanom na A. Č.. XXXX, v katastrálnom území H., vrátane spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, zapísanom na A. Č.. XXXX, v
katastrálnom území Prešov a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na pozemku registra B. P. č. XXXX o
výmere XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXXXX, v katastrálnom
území H.. Žalobkyňa má za to, že nadobudla právo doživotného bývania a užívania bytu vydržaním,pretože v byte žila viac ako desať rokov v domnení, že má právo doživotného bývania a užívania bytu.
Vzhľadom na vyjadrenie žalovaných (dedičiek po nebohom synovi žalobkyne ), že žalobkyňu z bytu
vyhodia, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že nadobudla právo vecného bremena

spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní bytu vydržaním.

3. Žalované s podanou žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení k žalobe uviedli, že uznesením Okresného
súdu Prešov prostredníctvom notára JUDr. Evy Loumovej zo dňa 04.11.2019 č. k. 35D/649/2019-70,
Dnot 156/2019 bolo prejednané dedičstvo po nebohom otcovi žalovaných O.. Ľ. E., ktorý zomrel dňa

XX.XX.XXXX. Na základe schválenej dohody dedičov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz.
H. ako podiel spoločných častí a zariadení bytového domu súp. č. XXXX na parcele P.-B. XXXX R.
XX/XXXX, byt číslo XX, vchod číslo XX F. K. A. R. H., na LV č. XXXXX kat. úz. H. podiel na pozemku
P.-B. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 887 m2 v podiele XX/XXXX nadobudli žalované,
každá v podiele po polovici z vlastníckeho podielu poručiteľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.11.2019.Upravenážalobabolapodanápredčasne,pretoževčasejejdoručeniasúdužalovanéneboli

ešte spoluvlastníčky bytu č. XX. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Prešov vyplynulo, že otec žalovaných
sa stal vlastníkom bytu č. XX na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom R. XXXX/XX. Žalobkyňa s otcom
žalovaných žila v uvedenom byte na základe vzťahu matky a syna. Žalované ako dedičky rešpektujú
právo žalobkyne ich babky, aby v byte bývala a tento užívala tak, ako to bolo za života ich otca ako

ich morálny záväzok. Po skončení dedičského konania žalobkyňu oboznámili s výsledkom dedičského
konania s tým, že sa predbežne dohodli, že uzatvoria písomnú dohodu ako záväzkovoprávny vzťah, na
základe ktorej bude žalobkyňa byt užívať. Žalobu z uvedených dôvodov považujú za nedôvodnú, nie
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože nemali a nemajú úmysel babku z
bytu vysťahovať.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že vlastníkom bytu č. 13 bol O.. Ľ.Í. E., narodený dňa X.X.XXXX, ktorý
zomrel dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa
nadobúda smrťou poručiteľa. Žalované nadobudli dedičstvo, teda aj byt č. 13, ku dňu 11.6.2019. Žaloba
nebola podaná predčasne, pretože bola podaná po smrti O.. Ľ. E.. Po smrti O.. Ľ. E. pred skončením

dedičského konania sa žalované vyjadrili, že nebudú súhlasiť, aby žalobkyňa v ich byte bývala, z
uvedeného dôvodu bola žalobkyňa nútená podať žalobu na súd. Žalované do dnešného dňa nepredložili
žalobkyni návrh písomnej dohody ktorou by malo byť garantované právo doživotného bývania a užívania
bytu žalobkyňou. Naliehavý právny záujem je daný právnou neistotou žalobkyne. Žalobkyňa má za to,
že nadobudla právo doživotného bývania a užívania bytu č. 13 vydržaním, z hľadiska právnej istoty je

dôvodné, aby uvedené právo bolo zapísané ako právo vecného bremena na liste vlastníctva.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise a zistil tento skutkový stav:

6. Z uznesenia Okresného súdu Prešov prostredníctvom notára JUDr. Evy Loumovej zo dňa 04.11.2019,
č. k. 35D/649/2019-70, Dnot 156/2019 vyplýva, že na základe schválenej dohody dedičov nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Prešov ako podiel spoločných častí a zariadení bytového domu súp. č.
XXXX na parcele P.-B. XXXX R. XX/XXXX, byt číslo XX, vchod číslo XX F. K. A. R. H., na LV č. XXXXX
kat. úz. Prešov podiel na pozemku P.-B. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 887 m2 v podiele

58/2593 nadobudli žalované, každá v podiele po polovici z vlastníckeho podielu poručiteľa O.. Ľ. E.,
ktorý zomrel dňa 11.06.2019.

7. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že dva týždne po pohrebe, jedna zo žalovaných jej povedala,
že toto je jej byt a od vtedy ich nevidela. Chce iba to, aby dožila v tomto byte. Chcela od syna, aby

prepísal naspäť byt na ňu, on však neveril tomu, že zomrie skôr. Žalované sa ku nej správali strašne.
Bála sa ich. Dva krát musela vymeniť zámok na dverách. Byt dala synovi, aby ju dochoval do jej smrti.

8. Svedkyňa O.. I. D., B., dcéra žalobkyne, pri svojom výsluchu uviedla, že 30 rokov sa starala o rodinu.
Keďže brat bol vyhnaný z bytu, presťahoval sa ku mamke, s ktorou žil 25 rokov. Keď sa o ňu postaral, tak

mali za to, že na neho prevedú vlastnícke právo. Mysleli si, že tam bude aj vecné bremeno dožitia pre
mamku. Mali za to, že všetko je právne v poriadku. O tom, že tak nie je, sa dozvedeli až potom, čo brat
zomrel. Žalované si najali advokáta a tvrdili, že je to ich vlastníctvo a mamka sa tak zo dňa na deň stala
bezdomovkyňou. Pokiaľ ide o správanie žalovaných ku otcovi, tak pôvodne bývali v kontakte. Keď bratochorel, prišli na týždeň, potom odišli a nezachovali sa pekne ani ku mamke. Keď sa stali vlastníčkami
najali si advokáta a nedoprajú mamke, aby tam dožila. Mamka má 97 rokov a je potrebné sa o ňu
starať. Všetko čo zdedili, predali a majú strach, že predajú aj tento byt. Byt, ktoré mali žalované, kúpila

mamka. Teraz sa držia späť, lebo prebieha súdne konanie avšak my nevedia ako sa zachovajú potom,
čo sa skončí toto súdne konanie. Na pohrebe bola jedna z nich a druhá nenavštívila ani babku. Michaela
bola raz pri babke. Snažili sa dohodnúť mimosúdne o zriadení vecného bremena, avšak neúspešne.
Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy žalobkyňa darovala byt synovi, avšak sa v rodine dohodli tak, že
byt bude patriť synovi a žalobkyňa tam bude dochovaná.

9. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

10. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

11. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

13. Podľa § 140 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), zmena
žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

14. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143
ods. 2.

15. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala, aby súd uznal jej doživotné právo bývania v byte v H., A. XX a jej
doopatrovanie bolo postúpené na dedičov po jej synovi. Na výzvu súdu zmenila žalobu tak, že žiadala,
aby súd určil, že má právo vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
bytu. Keďže zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovaným, konal súd o zmenenej žalobe bez
rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Súd ako podmienku žaloby skúmal v prvom rade naliehavý právny záujem na navrhovanom určení.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na podanej žalobe, keďže je odkázaná na bývanie v byte v H. na ulici A. XX, vecné bremeno na
liste vlastníctva nie je zapísané, jej právne postavenie vo vzťahu k užívaniu bytu je preto neisté a
zároveň je ohrozené jej právo na bývanie. Rozhodnutie o návrhu teda môže viesť k odstráneniu

právnej neistoty žalobkyne. Súd na základe týchto skutočností vyvodil, že na požadovanom návrhu má
žalobkyňa naliehavý právny záujem.

18. Súd sa následne zaoberal vecou samou.

19. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ak je predpokladom dobrej viery u oprávneného
držiteľa jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného
držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúcevecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu
oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku
všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného

spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne
vzniklo alebo na neho riadne prešlo.

20. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t. j. podľa toho, či
držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti

o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí. Dobromyseľnosť držby
zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať
pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú, pokiaľ držiteľ vedel od
počiatku o skutočnostiach objektívne spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí.

21. Z ustanovenia § 151o ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou

vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého
subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v
skutočnosti len domnelého) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a
že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva.

22. V danej veci žalobkyňa bez pochybností nepreukázala splnenie jednej z podmienok pre
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pre vydržanie sa vyžaduje splnenie podmienky
dobromyseľnej držby, pričom na jej preukázanie je potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej
nehnuteľnosti, a to aj neperfektný. Ak sa niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti bez
nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je oprávneným

držiteľom. Žalobkyňa svoju dobromyseľnosť odvodzovala od darovacej zmluvy. K tomu súd uvádza,
že žalobkyňa predmetnú darovaciu zmluvu súdu nepredložila a teda v tejto časti neuniesla dôkazné
bremeno. Žalobkyňa teda od tejto zmluvy nemohla odvodzovať začiatok plynutia vydržacej doby.

23. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje začiatok plynutia vydržacej doby od toho, že ju jej syn po darovaní

ubezpečoval, že ju v tomto byte dochová tak podľa názoru súdu ani uvedené nezakladá dobromyseľnosť
žalobkyne. Je logické, že ju syn takto uisťoval potom čo mu darovala nehnuteľnosti. Vyplýva to tak
zo vzťahu syn - matka. Jednalo sa však o osobný záväzok syna, ktorý zanikol smrťou a neprešiel na
dedičky. Tento záväzok však nemohol založiť dobromyseľnosť žalobkyne.

24. Z obsahu spisu teda nevyplýva, že by existovala nejaká dohoda, resp. iná právna skutočnosť, ktorá
by opodstatňovala vnútorné presvedčenie žalobkyne, že v právnom vzťahu, o existencii ktorého sa
údajne domnievala, je oprávnená z vecného bremena a súčasní vlastníci nehnuteľnosti sú povinní trpieť
výkon tohto jej oprávnenia. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že užívala nehnuteľnosť po
dobu, ktorá je stanovená pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže nerušený

výkon detencie nestačí na to, aby mohlo prísť k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalované boli v konaní úspešné v celom rozsahu, avšak
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili (právny zástupca uviedol v záverečnej reči), súd im nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).