Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1203899920.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ J. R., V.. XX.
XX. XXXX, P. D. C.. Č.. XXX/XX, P., X/ S.. L. Š., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ S.. O. K., V..
XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ I. X., V.. XX. XX. XXXX, P. N. C.. Č.. XXXX/XX, P., X/ R. Y., V.. XX.
XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ Y. Q., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. XXXXX/X, P., X/ R. Q., V.. XX. XX.
XXXX, P. D. C.. Č.. XXXXX/X, P., X/ S.. L. P., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ E. P., V.. XX. XX.
XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., XX/ O. R., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. XXX/XX, P., proti žalovanej: S.. E. P. S.,
V.. XX. XX. XXXX, Y. A. Č.. XXXX/X, P., zastúpená BURDA LEGAL s.r.o., IČO: 46 530 894, Rudnícka

ul. č. 8, Bratislava, o splnenie povinnosti zo zodpovednosti za vady diela a zaplatenie náhrady nákladov
vynaložených na odstránenie vád diela, na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/ 6/, 7/, 10/, 11/ a 12/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. februára 2013, č. k. 18C/36/2003 - 607, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Konanie o žalobe žalobcov 6/, 7/, 8/ a 9/ z a s t a v u j e .

Žalovanej proti žalobcom 1/ až 10/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu pôvodných žalobcov 1/ až 12/, ktorou
žiadali uložiť žalovanej povinnosť odstrániť na bytovom dome v P. - L., D. C.. Č.. X, X, D. XX, tieto
vady: 1. Pri výjazde motorových vozidiel z objektu areálu vybuduje plynulý prechod na vozovku, a to
tak, že odstráni obrubníky z chodníka a dopracuje výjazd, zároveň na výjazdovej ceste opraví rozbitý a

rozdrobený betón, 2. Na vjazdovej a výjazdovej bráne pre motorové vozidlá do objektu areálu správne
nainštaluje otváracie mechanizmy, opraví murivo a ošetrí kovové časti brány proti hrdzaveniu, zároveň
opraví elektrické otváranie brán a riadne uchytenia vypínačov, 3. Na všetkých vchodových bránkach
pre chodcov do objektu areálu bytového domu P., D. C.. Č.. X, X, XX, zabezpečí pánty bránok proti
hrdzaveniu, 4. Vymení vchodovú bránku pre chodcov na D. C.. Č.. X za funkčnú po celý rok a upraví ju
tak, aby pod ňou nebol polmetrový priestor, 5. Upevní bránky pri smetných košoch a opraví odlúpené
časti muriva, 6. Obnoví nátery na všetkých oploteniach areálu, na zábradliach vonkajších schodísk aj

vnútorných schodísk proti hrdzaveniu, 7. Zámkovú dlažbu k bránke pre chodcov na D. C.. Č.. X uloží do
správne vyspádovanej polohy, 8. Opraví nefungujúce vonkajšie osvetlenie objektu, 9. Opraví opadané
omietkynacelombytovomdome,P.,D.C..Č..X,X,XXanamúrikochprivjazdeavýjazdedogarážových
priestorov, 10. Opraví odlepené podlahové gumy na všetkých vnútorných schodiskách bytového domuP., D. C.. Č.. X, X, XX, XX. Zabezpečí vetracie otvory do garážových priestorov a pivníc, umiestnené na
obvode vonkajších stien, proti vtekaniu vody do garážových a pivničných priestorov, 12. Opraví podlahy
garážových priestorov tak, aby boli správne vyspádované proti hromadeniu vody a vybuduje odtoky vody

z garáže, 13. Odstráni vlhnutie omietok a podláh vo všetkých pivničných priestoroch a v garážových
priestoroch, 14. Opraví rozpadávajúce sa schody a pásy pre kočíky na všetkých vonkajších schodiskách
vstupov do vchodov bytového domu P., D. C.. Č.. X, X, XX, XX. Na celom bytovom dome P., D. C.. Č.. X,
X, XX, urobí izoláciu tak, aby vnútorné steny bytov nevlhli a neplesniveli, 16. V bytoch S.. L. Š. (P. Č.. K.
XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX), N. V.Ú. (P. Č.. K. XX), I. X. (P. Č.. K. XX), B. Q. (P. Č.. K. XX), R. Y. (P.

Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q. D. R. Q. (P. Č.. K. XX), R. X.Í. D. O. X. (P. Č.. R. XX), P. Č. D. R. Č.
(P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX), vymení všetky sklá na vonkajších oknách a balkónových
dverách a odizoluje ich tak, aby sa zvnútra nerosili a nezamokali, 17. V bytoch J. R. D. O. R.Á. (P. Č.. K.
XX), S.. L. Š. (P. Č.. K. XX), S.. O. K. (P. Č.. K. XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX), N. V. (P. Č.. K. XX), I. X.
(P. Č.. K. XX), B. Q. (P. Č.. K. XX), R. Y. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q. D. R. Q. (P. Č.. K. XX), R.
X. D. O. X. (P. Č.. R. XX), P.N. Č. D. R. Č. (P. Č.. R. XX), S.. Ľ. A. D. S.. X. A. (P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D.

E. P. (P. Č.. R. XX), odstráni vady na rozvodoch kúrenia tak, aby kúrenárske trúbky a radiátory pri kúrení
nevydávali počas vykurovania praskavý zvuk alebo, ak by toto nebolo možné, alternatívne je povinná
žalovaná uhradiť J. R. D. O. R. T. XXX. XXX,-Sk, S.. L. Š. T. XX. XXX,-Sk, S.. O. K. XXX. XXX,-Sk, Y.
H.N. D. Q. H. T. T. XXX. XXX,-Sk, N. V. XX. XXX,-Sk, I. X. XX. XXX,-Sk, B. Q. T. XX. XXX,-Sk, R. Y. T.
XX. XXX,-Sk, J. R.I. XXX. XXX,-Sk, Y. Q. D. R. Q. T. XXX. XXX,-Sk, R. X. D. O. X. T. XXX. XXX,-Sk, P. Č.

D. R. Č. T. XXX. XXX,- Sk, S.. Ľ.I. A. D. S.. X. A. T. XXX. XXX,-Sk, S.. L. P. D. E. P. T. XXX. XXX,-Sk, XX.
P. J. R. D. O. R. (P. Č.. K. XX), S.. L. Š. (P. Č.. K. XX), S.. O. K. (P. Č.. K. XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX),
N. V. (P. Č.. K. XX), I. X. (P. Č.. K. XX), B. Q. (P. Č.. K. XX), R. Y.N. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y.
Q. D. R. Q. (P. Č.. K. XX), R. X. D. O. X. (P. Č.. R. XX), P. Č. D. R. Č. (P. Č.. R. XX), S.. Ľ.I. A. D. S.. X. A.
(P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX), O. N. N. P. T. V. T., XX. Na P. O. D. O. P. J. R.Q. D. O. R.

(P. Č.. K. XX), S.. L. Š. (P. Č.. K. XX), S.. O. K. (P. Č.. K. XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX), N. V. (P. Č.. K.
XX), I. X. (P. Č.. K. XX),B. Q. (P. Č.. K. XX), R. Y. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q. D. R. Q. (P. Č..
K. XX), R. X. D. O. X.Š. (P. Č.. R. XX), P. Č. D. R. Č. (P. Č.. R. XX), S.. Ľ. A. D. S.. X. A. (P. Č.. R. XX) D.
S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX), obnoví nátery proti hrdzaveniu s tým, že všetky následné škody spojené
s odstraňovaním stavebných vád je žalovaná povinná odstrániť na svoje náklady a tiež povinnosť do

troch dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť skutočne vynaložené náklady na odstránenie stavebných
vád S.. Ľ. A. L. T. XX. XXX, XX,-Sk, S.. O. K. L. T. XX. XXX, XX,-Sk D. J. R. L. T. XX. XXX, XX,- Sk. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 21 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, § 262 ods. 1, § 373, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 436 ods. 1, 2, 3, 4 § 437
ods. 1 až 5, § 439 ods. 1 až 4, § 536 ods. 1, § 560 ods. 1 až 4, § 562 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 1 a 2 a § 564

Obchodného zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané,
že žalobcovia vady reklamovali v súlade so zákonom, teda bez zbytočného odkladu po ich zistení, a
preto im v zmysle ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemohol priznať právo zo zodpovednosti
za vady diela s tým, že ak by aj vady diela boli reklamované riadne a v zákonom stanovenej lehote,
žalovaná, ako zhotoviteľ diela poskytla žalobcom ako stavebníkom zľavu, ktorá mala byť paušálnou

náhradou za prípadné vady stavby. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dňa 30. 08. 1997
bola medzi budúcimi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, označenými ako „O. T. D.É. C., P. - L. D.
R. Č. P. - L., v zastúpení starostkou Ľ. K., uzavretá Zmluva o výstavbe obytného domu podľa Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej účelom bolo zabezpečiť výstavbu bytového domu
so 68 bytovými jednotkami, 45 garážovými státiami a zodpovedajúcimi zariadeniami domu, vlastnými

finančnými prostriedkami stavebníkov, so zámerom nadobudnúť vlastníctvo k bytu, garážovému státiu a
tomu zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ako aj k
spoluvlastníckym podielom k zastavaným a nezastavaným pozemkom, ktoré mal zhotoviteľ zrealizovať
v termíne do 31. 05. 1999, za dohodnutú cenu diela vo výške 96. 037. 000,-Sk s tým, že uvedenou
zmluvou (čl. VI) poverili zastupovaním R. Č. P. - L., zastúpenú starostkou Ľ. K., ktorej udelili generálnu

plnú moc na ich zastupovanie voči zhotoviteľovi pri uzatváraní Zmluvy o dielo a pri ostatných úkonoch
podľa Zmluvy o výstavbe obytného domu. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o dielo, podpísanej starostkou R.
Č. P. - L. Ľ. K. a žalovanou mal súd prvej inštancie preukázané, že záručná doba bola stanovená na
24 mesiacov s tým, že objednávateľ nemôže uplatniť právo z vád diela, ak nevytkne vady diela, ktoré
zistil, alebo mal zistiť pri prehliadke v preberacej zápisnici, ktorú mal vyhotoviť objednávateľ a mala

obsahovať aj zhodnotenie kvality odovzdávaného a preberaného diela, súpis zistených vád, dohodu o
spôsobe a lehotách odstránenia vád, konštatovanie objednávateľa, že dielo preberá k určitému dňu,
resp. dôvody, pre ktoré dielo nepreberá, dodatočne požadované práce, súpis odovzdávaných dokladov,
podpisy oprávnených zástupcov zmluvných strán a konštatovanie, že dňom odovzdania a prevzatia dielzačína plynúť záručná lehota a doba jej trvania. Poukázal na skutočnosť, že vady diela mal objednávateľ
oznámiť zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu v rámci záručnej doby doporučeným listom, v ktorom
mal vady popísať a uviesť dôkazné prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť jeho nároku a pre

prípad, že by odstránenie vady bolo spojené s neúmerne vysokými nákladmi a vada by nebránila
užívaniu zhotoveného diela, zmluvné strany boli oprávnené dohodnúť sa na primeranej zľave z ceny
diela. Prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v konaní nebola
predložená preberacia zápisnica, vyhotovená v súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o dielo, avšak zo Zápisu
o odovzdaní a prevzatí stavby, podpísaného za preberajúcich starostkou R. Č. P. - L. Ľ. K. D. Y. M. (B.

E.) D. za N. S.. E. P. D. S.. S. Q. (Q. Č.Ť.) vyplýva, že stavba bola odovzdaná a prevzatá ku dňu 30.
04. 2000 s tým, že bola prenechaná zhotoviteľovi (žalovanej) na zabezpečenie odstránenia nedostatkov
uvedených v prílohe č. 2 (ktorá súdu nebola predložená), ktoré nebránia kolaudačnému konaniu a
následnému užívaniu celej stavby. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že kolaudačným rozhodnutím z júna 2000, č. j. SP/1197/2000/
Hap-19, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07. 2000, Okresný úrad Bratislava II, odbor životného

prostredia povolil stavebníkovi, O. T. D. C., P. - L. užívanie stavby bytového domu so 68 bytovými
jednotkami a stavebných objektov - garážové miesta, napojenie bytového objektu a vonkajšie úpravy s
tým, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že stavba bola povolená rozhodnutím OÚ Bratislava II
- odborom životného prostredia č. j.: 446/98/Z-7 zo dňa 09. 03. 1998, bola realizovaná podľa projektovej
dokumentácie, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní s drobnými odchýlkami, ktoré sú

zakreslené v projektovej dokumentácii skutočného realizovania stavby. Poukázal na skutočnosť, že
predmetná Zmluva o dielo mala dva známe dodatky, keď Dodatok č. 1 zo dňa 28. 05. 1999, podpísaný
žalovanou a T. Ľ. K., sa týkal termínov zhotovenia diela, ceny diela a platobných podmienok a z Dodatku
č. 2 zo dňa 12. 04. 2000, označeného ako Protokol o prerokovaní konečnej ceny stavebných prác
bytového domu na D.V. C. L. P. - L., v rozsahu podľa zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997, uzatvorenej

medzi Združením stavebníkov D. C. L. zastúpení R. Č. P. - L.D. D. S. - S.. E. P. vyplýva, že precenenie
stavebných prác bolo realizované znaleckým posudkom č. 20/2000, vypracovaným znalcom z odboru
stavebníctvo, Ing. Igorom Nitranským z apríla 2000 a najvýraznejšie zníženie konečnej ceny malo za
následok dohodnutú zľavu z cena diela v sume 13. 051. 000,-Sk, ktorú tvoria položky za realizované a
akceptované stavebné práce v objeme 4. 339. 000,-Sk (pred precenením) a v bezodplatnom prevode

vlastníckych práv k pozemku na stavebníkov v hodnote 8. 712. 000,-Sk, pričom nová konečná cena
kontrahovaného rozsahu stavby s uplatneným nárokom na zľavu bola dohodnutá na sumu 106. 303.
000,-Sk, ktorú podľa protokolu účastníci Zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 akceptovali s tým, že
akceptovaný nárok na zľavu v objeme 13. 051. 000,-Sk, bude použitý ako kompenzácia za chyby stavby,
ktoré nebránia užívaniu diela, pričom účastníci Zmluvy o dielo poskytnutú zľavu považujú za paušálnu

finančnú kompenzáciu, ktorej výšku nebudú spochybňovať v súvislosti s jej kompenzačnými účinkami za
chyby stavby, ktoré nespochybňujú užívanie diela. Uviedol, že z obsahu predmetného protokolu vyplýva,
že z celkovej zľavy v sume 13. 051. 000,-Sk pri jednotlivých bytoch žalobcov, zľava predstavovala sumu
182. 000,-Sk (R., S.. K., Q.), 141. 000,-Sk (S.. Š., X., Y.), 236. 000,-Sk (X.) a 378. 000,-Sk (P.), keď
do konečnej ceny bytu neboli započítané podielové položky z hodnoty pozemku (4. 536 m2 x 2. 000

m2 = 8. 712. 000,-Sk) a náklady na neuplatnené vecné zmeny a naviac práce v hodnote 4. 339. 000,-
Sk v podielovej položke nákladov na 1 m2 podlahovej plochy v sume 2. 765,-Sk. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že T. Ľ. K. bola oprávnená uvedený
protokol zo dňa 12. 04. 2000 podpísať v súlade s čl. VI. bod 1., 1.1., Zmluvy o výstavbe obytného
domu (Zmluva o združení) zo dňa 30. 08. 1997 a zo zápisov o odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej

dokončenej časti, podpísaných jednotlivými žalobcami ako preberajúcimi a T. K. D. Y. M. (B. E.) za
odovzdávajúceho ustálil, že jednotlivé byty boli odovzdané a prevzaté v priebehu mesiaca máj 2000 a v
jednom prípade (žalobkyňa 5/) v mesiaci júl 2000. Poukázal na skutočnosť, že v predmetných zápisoch
je okrem iného uvedené, že súpis ojedinelých drobných nedostatkov a vád zrejmých pri odovzdaní a
prevzatí a dohoda o opatreniach a lehotách pre odstránenie nedostatkov a vád, je obsahom prílohy č. 1,

ktorá však v konaní predložená nebola a k reklamáciám vád diela zo strany žalobcov uviedol, že nemal
jednoznačne preukázané uskutočnenie rokovania dňa 08. 12. 2000, ktoré sa malo konať v priestoroch
R. Č. P. - L. za Ú. T. Ľ. K., Ž., S.. S. Q., S.. Ľ. A. D. S.. O. K., z ktorého nebol vyhotovený zápis a
reklamácia vád zo strany jednotlivých žalobcov nevyplynula ani z ich výpovedí pred súdom, keď sa
vyjadrovali len k vadám v ich konkrétnych bytoch s tým, že žalobca 2/ (S.. Š. L.) a žalobkyňa 3/ (S.. K.

O.), písomnú reklamáciu podali v máji 2002, žalobkyni 12/ (O. R.), písomnú reklamáciu pripravil advokát
a v nešpecifikovanej dobe ju zaslala T. Ľ. K., žalobca 4/ individuálne písomne vady nereklamoval, z
výpovede žalobcov 6/, 7/, 10/, 11/ nevyplynulo, kedy a akým spôsobom konkrétne vady reklamovali a
žalobkyňa 9/, vady reklamovala niekedy v roku 2001 písomne, na sekretariáte T. K.. Súd prvej inštancievo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy bol zasielaný list
zo dňa 11. 06. 2001, podpísaný S.. A., označeným ako zástupca obyvateľov D. X, adresovaný žalovanej,
ku ktorému bol ako príloha pripojený Zápis zo stretnutia obyvateľov D. X - XX zo dňa 09. 05. 2001,

v ktorom sú uvedené a vyšpecifikované závady v spoločných priestoroch (teda mimo bytov), ani tú
skutočnosť, či a kedy žalovaná tento list prevzala, avšak z vykonaného dokazovania preukázané mal,
že žalobcovia R. Č. P. - L., T. Ľ. K. adresovali podanie, označené ako reklamácia zo dňa 16. 12. 2001,
ktorú podalo niekoľko desiatok obyvateľov D.É. X - XX, a z ktorej žalobcovia vychádzali pri koncipovaní
žaloby. Z listu žalovanej zo dňa 08. 03. 2002, ktorý bol doručený správcovi - Bytový podnik Vrakuňa s.r.o.

dňa 11. 03. 2002, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná o reklamácii obyvateľov D. X - XX
zo dňa 16. 12. 2001 mala vedomosť a prevzala ju od MČ Bratislava - Vrakuňa na vybavenie dňa 10. 01.
2002 s tým, že po preskúmaní uplatnenej reklamácie listom zo dňa 08. 03. 2002, reklamované závady
neuznala a pre potreby odstránenia niektorej z reklamovaných závad odporučila na sanáciu použiť
kompenzačné prostriedky z poskytnutej zľavy z ceny diela. Uviedol, že žalobcovia (s výnimkou žalobcu
4/, ktorý písomnú reklamáciu nepodal) v konaní predložili svoje individuálne reklamácie vád, zasielané

žalovanej alebo Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa, alebo obom súčasne, vyhotovené v máji 2002 (20.
05., 22. 05., 23. 05. 24. 05.) s výnimkou reklamácie žalobkyne 5/, ktorá dátum neobsahuje s tým, že
pri reklamáciách žalobcov 1/, 3/, 8/, 9/ a 12/, nebolo ich zaslanie preukázané podacími lístkami a pri
reklamáciách žalobcov 2/, 6/, 7/, 10/, 11/, bolo ich prevzatie adresátom preukázané. Uviedol, že z obsahu
kúpnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2007, ktorou pôvodní žalobcovia 4/ a 5/ (R. H., ktorí v priebehu konania

zobrali žalobu späť a súd voči nim konanie zastavil) previedli svoj byt na tretiu osobu, mal preukázané,
že v kúpnej zmluve ako predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe také vady a poškodenia predmetu
kúpy (byt, spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu, garáž), na ktoré by mali kupujúcich
osobitne upozorniť a že nezamlčali kupujúcim žiadne im známe vady predmetu kúpy. Súd prvej inštancie
ďalej poukázal na skutočnosť, že právny vzťah medzi stranami sporu zo Zmluvy o dielo a nároky z

toho plynúce, posúdil podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na dohodu zmluvných strán v zmysle
ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a Zmluvu o výstavbe obytného domu (Zmluva o združení)
podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v
znení účinnom v čase jej uzavretia. Uviedol, že predmetom sporu bolo odstránenie stavebných vád na
obytnom dome a neskôr po pripustenej zmene žaloby, aj nároky na zaplatenie skutočne vynaložených

nákladov na odstránenie stavebných vád v prípade žalobkyne 3/ v sume 13. 624, 60,-Sk a žalobcu 1/
v sume 10. 335, 90,-Sk s tým, že žaloba bola podaná na súd dňa 03. 03. 2003, zmena žaloby bola
súdu doručená dňa 02. 11. 2005 a uznesenie o pripustení zmeny žaloby zo dňa 21. 08. 2006, č. k.
18C/36/2003 - 292 nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 09. 2006. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že odstránenie vád sa pôvodne týkalo všetkých bytových jednotiek v bytovom dome D. X - XX, P. - L.,

keď pôvodný petit žaloby mal všeobecný charakter a obsahoval uloženie povinnosti žalovanej odstrániť
stavebné vady na obytnom dome Arménska 6, 8, 10 v častiach - spoločné časti a zariadenia domu
a garážové státia, vo všetkých bytových priestoroch opraviť, resp. vymeniť okná, balkónové dvere,
odstrániť praskavý zvuk z kúrenia a zvukovo odizolovať jednotlivé byty a vodovodné a kanalizačné
potrubia, pričom sa opieral o hromadnú reklamáciu zo dňa 16. 12. 2001, ktorú podpísalo 53 vlastníkov

bytov. Prvoinštančný súd s poukazom na ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez
zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, alebo čo ich mal zistiť alebo mohol zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti konštatoval, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že vady boli reklamované v
súlade so zákonom, teda bez zbytočného odkladu po ich zistení, a preto ani v prípade existencie

reklamovaných vád nebolo možné žalobcom priznať právo zo zodpovednosti za vady diela, nakoľko
mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia vytknuté vady zistili hneď po nasťahovaní a
o existencii vád museli mať vedomosť najneskôr dňa 08. 12. 2000, kedy podľa ich (nepreukázaného)
tvrdenia mali vady ústne reklamovať na stretnutí u starostky R. Č. P. - L. Ľ.C. K., pričom prvá písomná
reklamácia, podpísaná len jedným zo žalobcov, ktorý podľa Zápisu zo stretnutia obyvateľov D. X - XX

zo dňa 09. 05. 2001 zastupoval vlastníkov bytov, adresovaná žalovanej, bola preukázaná až dňa 11.
06. 2001, spoločná reklamácia zo dňa 16. 12. 2001, ktorá však žalovanej adresovaná nebola, ale R.
Č. P. - L., I.. T. Ľ.C. K., ktorá žalobcov zastupovala podľa generálnej plnej moci, žalovanej doručená
bola, resp. Mestskou časťou Bratislava - Vrakuňa odstúpená dňa 10. 01. 2002 a individuálne reklamácie
väčšiny žalobcov boli datované až v mesiaci máj 2002. Ako dôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil

obranu žalovanej, ktorá nároky žalobcov popierala, s poukazom na poskytnutú zľavu z ceny diela
v sume 13. 051. 000,-Sk, podľa Protokolu o prerokovaní konečnej ceny stavebných prác bytového
domu na D.V. C. L. P. - L. zo dňa 12. 04. 2000, podpísaného T. Ľ. K., ako zástupkyňou stavebníkov
- budúcich vlastníkov, keď mal touto listinou preukázané, že žalovaná ako zhotoviteľ diela žalobcomako stavebníkom poskytla vopred, pred zistením vád diela, uvedenú zľavu, ako paušálnu náhradu
za prípadné vady stavby. Zamietnutie návrhu v časti žalobcami uplatnených nárokov na zaplatenie
finančných súm, ktorých sa domáhali alternatívne namiesto odstránenia vád v ich bytoch zmeneným

návrhom, odôvodnil súd prvej inštancie vecne dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalovanou s
tým,žeuvedenýnároksiuplatnilipouplynutípremlčacejlehoty,keďžepredmetnévadysamalivyskytnúť
už v roku 2000 a žalobu, ktorou si dané nároky uplatnili, podali (zmenená) až dňa 02. 11. 2005, t. j. po
uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty a zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 3/, ktorí
sa v konaní domáhali zaplatenia skutočne vynaložených nákladov za odstránenie stavebných vád v ich

bytoch, v konaní vznik týchto nákladov žiadnymi relevantnými dôkazmi (napr. objednávkou, faktúrou,
dokladom o zaplatení), nepreukázali. Nevykonanie opakovane navrhovaného znaleckého dokazovania
na preukázanie existencie vád stavby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na skutkový stav,
dostatočne ustálený vykonanými dôkazmi, ktorý umožňoval v danej veci rozhodnúť, by bolo vykonanie
znaleckého dokazovania nadbytočné a nehospodárne. Výrok, ktorým rozhodol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

2.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 10/, 11/, 12/
z dôvodu, že súd prvej inštancie počas celého súdneho sporu neprihliadal na ich námietky a vyjadrenia,

nevyčerpal všetky dôkazné prostriedky, nesprávne vykladal niektoré ustanovenia zákonov (§ 562 ods.
2 Obchodného zákonníka) s tým, že celé vedenie sporu bolo poznačené prieťahmi v konaní a navrhli
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázali na skutočnosť, že konanie bolo zaťažené
prieťahmi, ktorých sa dopustil zákonný sudca a Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom zo dňa 07.
11. 2012, sp. zn. IV. ÚS 139/2012 rozhodol o porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd. Namietli, že opakovane navrhli doplniť dokazovanie ustanovením súdneho znalca na
vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by predmet sporu objektivizoval s tým, že s navrhnutým
dokazovaním súhlasila aj žalovaná, avšak súd prvej inštancie napriek tomu doposiaľ znalca neustanovil,
čím im neumožnil preukázať oprávnenosť podanej žaloby. Nestotožnili sa so záverom prvoinštančného

súdu, že v konaní jednoznačne nepreukázali reklamáciu vád diela v súlade so zákonom, teda bez
zbytočného odkladu po ich zistení, ktorý je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami, nakoľko súd prvej
inštancie stanovil začiatok plynutia 24 mesačnej záručnej lehoty podľa tzv. Zápisu o odovzdaní a
prevzatí stavby (30. 04. 2000 a teda skončenie záručnej lehoty k 01. 05. 2002) v rozpore s vlastným
konštatovaním, že sa nejedná o Preberaciu zápisnicu, predpokladanú v Prílohe č. 1 k Zmluve o

dielo, ktorá mala obsahovať konštatovanie o začatí plynutia záručnej lehoty a doby jej trvania. Vytkli
prvoinštančnému súdu, že nevzal do úvahy viacero časovo nasledujúcich preberacích konaní, ktoré vo
svojom odôvodnení uviedol. Poukázali na skutočnosť, že nakoľko sporové strany pri preberacom konaní
nevyužili v Zmluve o dielo predpokladanú Preberaciu zápisnicu, preberacie konanie sa skončilo najskôr
prebratím poslednej časti zmluvného diela, a teda záručná lehota plynula od 07/2000 do 07/2002, na čo

skutkovo nadväzujú jednotlivé reklamácie, kde je rozhodujúce, či boli uplatnené počas záručnej lehoty,
alebo po jej uplynutí (§ 562 ods. 2 písm. c/ posledná veta Obchodného zákonníka) a vytkli súdu prvej
inštancie,ževtejtočastijeodôvodnenienapadnutéhorozsudkunepreskúmateľné,nakoľkoobsahujelen
konštatovanie vyhodnoteného skutkového stavu a uvedenie zákonných ustanovení, avšak absentuje v
ňomuvedeniejednotlivýchskutkovýchokolnostídosúvislostí,zktorýchprisvojomrozhodnutívychádzal,

keď sa v odôvodnení rozsudku nevyjadril k tomu, v akých lehotách bolo zmluvné dielo preberané, v
akých lehotách boli vady reklamované a či to bolo v súlade so zákonnými ustanoveniami. Uviedli, že
v rozpore s ustáleným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, je aj jeho vlastné konštatovanie, že
v spise je založené podanie, označené ako reklamácia zo dňa 16. 12. 2001, adresované R. P. - L.,
T. Ľ. K., ktorú podalo niekoľko desiatok obyvateľov bytov na D. C.. Č.. X - XX, z ktorého vyplýva, že

vady diela reklamovali v záručnej lehote a k zmeškaniu lehoty nedošlo. Vytkli súdu prvej inštancie,
že na jednej strane neuznal, že vady boli reklamované dňa 08. 12. 2000 a na druhej konštatoval,
že dňa 08. 12. 2000 o vadách museli vedieť a mali ich v tento deň (teda bez zbytočného dokladu)
reklamovať a zároveň neuznal, že dňa 08. 12. 2000 k reklamácii došlo. Uviedli, že v skutočnosti na
stretnutí u T. R. P. - L., ktorého sa zúčastnila aj žalovaná, došlo k prvej reklamácii zistených vád z

čoho vyplýva, že minimálne od tohto dňa žalovaná o vadách vedela s tým, že prvoinštančný súd v tejto
veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o výklad pojmu
„bez zbytočného odkladu“, ktorý v prípade vád stavebného diela v rozsahu 68 bytových jednotiek a
k tomu prislúchajúcemu množstvu stavebníkov, znamená inú časovú lehotu, ako by to bolo v prípadejednoduchého diela pre jedného objednávateľa. Poukázali na skutočnosť, že ak by niektorí stavebníci
niektoré čiastkové vady diela mali zistiť dňa 08. 12. 2000, preukázaná hromadná písomná reklamácia zo
dňa 16. 12. 2001 je podaná len rok po tomto zistení, teda v lehote za daných okolností zodpovedajúcej

lehote „bez zbytočného odkladu“ pri stavebných dielach takéhoto rozsahu, keď aj zákonodarca pre
takéto prípady špeciálne upravil objektívnu lehotu z dvoch na päť rokov. V dôvodoch svojho odvolania
uviedli, že v posudzovanej veci je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že nie všetky vady,
reklamované dňa 16. 12. 2001, sa prejavili ku dňu 08. 12. 2000, keď ich výskyt bol podmienený budúcimi
vplyvmi počasia a objektívne by sa zistili, ak by súd prvej inštancie vo veci ustanovil súdneho znalca.

Žalobcovia vo svojom odvolaní namietli správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zhotoviteľ
diela (žalovaná) stavebníkom (žalobcom) poskytol vopred (pred zistením vád diela) zľavu v sume 13.
051. 000,-Sk, ako paušálnu náhradu za prípadné vady stavby, dohodnutou v Protokole o prerokovaní
konečnej ceny stavebných prác bytového domu a podpísaným starostkou Lackovou, ako zástupkyňou
stavebníkov, ktorý prvoinštančný súd bezdôvodne posúdil ako Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo. Poukázali
na skutočnosť, že zľavu podľa Protokolu mali tvoriť položky za realizované a akceptované stavebné

práce v sume 4. 339. 000,-Sk a v bezplatnom prevode vlastníckych práv k pozemku na stavebníkov v
hodnote 8. 712. 000,-Sk, avšak z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa
15.02.2001naspomínanépozemkyvyplýva,žetentoprevodnemalsožalovanouničspoločné,nakoľko
pozemky previedla na stavebníkov spoločnosť SINTRA spol. s r.o., teda žalovaná im nemohla poskytnúť
zľavu bezplatným prevodom pozemkov, ktoré nikdy nevlastnila, a preto je v tejto časti (minimálne)

Protokol nezákonný a neplatný a súd prvej inštancie naň nemal prihliadať s tým, že túto skutočnosť aj v
konaní namietali. Uviedli, že práce si stavebníci doplácali, a preto žalovanej nemohli voči nim vzniknúť
žiadne ďalšie pohľadávky dodávateľa stavby, keď stavebníkom bolo vrátených 1. 334. 534,-Sk, suma
ktorá predstavovala nepreinvestované preddavky, teda im vznikol preplatok a nie nedoplatok, ktorý bol
stavebníkom vrátený. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba na alternatívne

zaplatenie finančných súm je premlčaná, nakoľko napriek tomu, že žalovaná listom zo dňa 30. 12. 2005
namietala premlčanie, súd prvej inštancie o zmene žaloby rozhodol a zmenu pripustil uznesením zo dňa
21. 08. 2006 a nešlo o samostatné nároky, ako ich nesprávne vyhodnotil prvoinštančný súd, keďže išlo
o tie isté vady, ktorých odstránenie žiadali aj v pôvodnej žalobe a alternatívu finančného odškodnenia
navrhli len z dôvodu, že medzi časom by niektoré vady bolo ťažké odstraňovať, vzhľadom na dlhotrvajúci

spor.

3.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 12/ uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko odvolanie žalobcov je nedôvodné a z veľkej časti
nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dokument označený
ako „Protokol o prerokovaní konečnej ceny stavebných prác bytového domu na D.V. C. L. P. - L. v
rozsahu podľa zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 uzatvorenej medzi ňou a Združením Stavebníkov
D. C., v zastúpení Mestskou časťou Bratislava - Vrakuňa, ktorý bol spísaný a podpísaný dňa 12.

04. 2000“, ako dodatok k samotnej Zmluve o dielo, keďže to vyplýva z jeho obsahu, povahy, ako aj
zúčastnených účastníkov, ktorí ho podpísali, nakoľko podľa ustálenej právnej teórie, nie je rozhodujúci
názov dokumentu, ale jeho obsah a povaha. Poukázala na skutočnosť, že podstatnou zákonnou
náležitosťou zmluvy o dielo je dohoda o cene za vykonané dielo a v tomto zmysle daný Protokol je
dodatkom k Zmluve o dielo, keďže v zmysle vykonaného znaleckého posudku upravoval konečnú cenu

diela. Uviedla, že žalobcovia nerozporovali platnosť a účinnosť Protokolu v čase jeho podpisu ani jeho
obsah, vrátane zľavy z ceny diela, vyrokovanej medzi ňou a starostkou mestskej časti v celkovej výške
13. 051. 000,-Sk s tým, že neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali uplatnenie svojho reklamačného
práva riadne a včas, keď nepreukázali, že by v lehote uplatňovali akékoľvek práva v zmysle Zmluvy
o dielo v písomnej forme s tým, že v zmysle Protokolu ani nemohli uplatňovať akékoľvek práva tohto

charakteru, nakoľko strany Protokolu sa dohodli, že poskytnutá zľava z ceny diela vo výške 13 miliónov
Sk, bude použitá ako kompenzácia za chyby diela, ktoré nebránia jeho užívaniu a uznali túto zľavu ako
paušálnu kompenzáciu, ktorej výšku nebudú spochybňovať v súvislosti s jej kompenzačnými účinkami
za chyby stavby. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov ďalej uviedla, že Rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava II, odbor životného prostredia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07.

2000, bolo povolené užívanie diela - bytového domu na D. C. a z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé,
že dielo bolo postavené podľa predloženej stavebnej dokumentácie, ktorú si dali vypracovať stavebníci
(žalobcovia) a súčasne oni ako stavebníci stavbu jej prostredníctvom ako dodávateľa stavby zrealizovali
a počas kolaudačného konania neboli zistené žiadne vady stavby, ktoré by bránili jej užívaniu, z dôvoduktorého bola stavba skolaudovaná a bolo povolené jej užívanie, pričom žiaden zo stavebníkov, ani ich
splnomocnená zástupkyňa, T. K., proti kolaudačnému rozhodnutiu nepodali odvolanie, čím súhlasili s
obsahom tohto rozhodnutia, ktoré konštatuje, že stavba je spôsobilá na užívanie. Uviedla, že v konaní

bolo preukázané, že stavba bola bez vád, ktoré by bránili jej užívaniu, pričom žalobcovia akceptovali
poskytnutú zľavu z ceny diela ako kompenzačnú náhradu za jeho prípadné vady, ktoré ale nebránili jej
užívaniu s tým, že konanie žalobcov v čase rokovaní o výške poskytnutej zľavy označila za konanie v
rozporesdobrýmimravmi,keďpodpisomzmluvysazaviazalizadielozaplatiťdohodnutúodmenu,avšak
neskôr to odmietli, hoci vypracovaný znalecký posudok potvrdil oprávnenosť požiadavky na navýšenie

ceny diela, z dôvodu nárastu cien stavebných prác a materiálov, ktoré čiastočne spôsobili aj žalobcovia
omeškaním s plnením si ich peňažných povinností. Uviedla, že pri rokovaní o zľave využili postavenie ich
splnomocnenej zástupkyne T. K., ktorá vyrokovala zľavu aj s tvrdením, že žalobcovia už žiadne finančné
prostriedky nemajú a nie je možné reálne očakávať, že by ich mohli mať, a preto v záujme dokončenia
a kolaudácie stavby, napokon so zľavou súhlasila. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobcov, že im bola
povinná vrátiť sumu vo výške 1. 334. 534,-Sk, keď si ako stavebníci zriadili spoločný účet, na ktorý

zasielali finančné prostriedky a s ktorým mohla disponovať len ich splnomocnená zástupkyňa z čoho
vyplýva, že o výške zostatku na tomto účte, vytvorenom ako rozdiel medzi príspevkami stavebníkov a
konečnou cenou diela, zníženou o poskytnutú zľavu z ceny diela vedomosť nemala, nie však tým, že by
vracala na tento účet finančné prostriedky. Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcov, že výška poskytnutej
zľavy by mala byť znížená o cenu pozemkov, ktoré na žalobcov previedla spoločnosť SINTRA spol. s

r.o., nakoľko s danou obchodnou spoločnosťou uzavrela zmluvu o združení, ktorej obsahom bol vklad
pozemkov spoločnosti SINTRA spol. s r.o. do združenia a jej vklad finančných prostriedkov za účelom
bytovej výstavby s tým, že odplatou pre spoločnosť SINTRA spol. s r.o. za vklad do združenia boli
4 byty a k nim prislúchajúce garážové státia v cene vložených pozemkov a z uvedeného dôvodu sa
zástupcovia spoločnosti SINTRA spol. s r.o. stali členmi združenia stavebníkov, podľa Zmluvy o združení

z augusta 1997, avšak podľa čl. IV. Zmluvy o združení sa na nich nevzťahovala povinnosť zaplatiť za
bytové jednotky K42, K44, M42 a M44 a garážové státia K4, K5, M8 a M9, ktoré bola povinná zrealizovať
na vlastné náklady, na ktorých sa žalobcovia nepodieľali s tým, že byty a prislúchajúce garážové
státia zhotovila na vlastné náklady, a im v tomto rozsahu poskytla zľavu. Poukázala na skutočnosť, že
žalobcovia nedostali pozemky od spoločnosti SINTRA spol. s r.o., ale v skutočnosti od nej, vo forme

zľavy v hodnote 4 bytových jednotiek a prislúchajúcich garážových státí.

4.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30. júla 2014, č. k. 2Co/532/2013 - 153 rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcov 1/ až 7/ a 10/ až 12/
proti tomuto rozsudku rozhodol uznesením zo dňa 25. apríla 2017, sp. zn. 1 Cdo 611/2015 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia (rozsudok súdu prvej aj druhej
inštancie však obsahuje jediný meritórny výrok, nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol a odvolací
súdtentorozsudokpotvrdil)vrátilnaďalšiekonaniezdôvodu,ževkonanídošlokprocesnejvadetým,že

odvolací súd nedoručil žalobcom 1/ až 12/ vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.
01. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou
námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania a dospel k
názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku

ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne
ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná
možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia; doslovne
sa uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých
predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na

odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí
vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,
dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

5.

Krajský súd v Bratislave rozhodol v poradí druhým potvrdzujúcim rozsudkom dňa 19. októbra 2017, sp.
zn. 10Co/194/2017 a Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/ až 7/, 10/ až 12/rozhodol uznesením zo dňa 25. augusta 2021, sp. zn. 1 Cdo 24/2019 tak, že zrušil rozsudok Krajského
súduvBratislavez19.októbra2017,sp.zn.10Co/194/2017včasti,vktorejpotvrdilrozsudokOkresného
súdu Bratislava II z 27. februára 2013, č. k. 18C/36/2003 - 607 o zamietnutí žaloby žalobcov 1/, 2/, 3/,

5/ až 7/, 10/ až 12/ a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku riadne nevyhodnotil dôkaz, ktorý predložila
žalovaná až v odvolacom konaní, teda či ide o novotu v súlade s ust. § 366 C. s. p. a ani relevantne
neodôvodnil, prečo naň v odvolacom konaní prihliadol. Ďalším dôvodom zrušenia rozsudku odvolacieho
súdu bola skutočnosť, že vo veci rozhodol skôr, ako žalobcom 1/, 2/, 7/ a 8/ uplynula minimálna zákonná

lehota a súdom uložená lehota na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej k ich odvolaniu, keď v prípade
žalobcov 3/ a 4/ rozhodol skôr, ako im vôbec začala plynúť minimálna zákonná a súdom uložená lehota
na vyjadrenie, pričom nemožnosť vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvorila
stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, a preto konanie pred odvolacím súdom nebolo
možné považovať za spravodlivé.

6.

Odvolací súd v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opätovne doručil
dňa 13. 12. 2021 vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcov, Zmluvu o výstavbe obytného domu (č. l.

670 - 673 spisu), Kúpnu zmluvu (č. l. 674 - 676 spisu), Zmluvu o budúcej zmluve (č. l. 677 spisu), Zmluvu
o združení osôb na dosiahnutie spoločného cieľa (č. l. 678 - 681 spisu) na vyjadrenie žalobcovi 1/ (J.
R.) v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalobca 1/ v podaní zo dňa 21. 12. 2021 uviedol, že žiada doručiť
fotokópie kompletných zmlúv, ktoré tvoria prílohu výzvy, najmä Zmluvy o združení osôb na dosiahnutie
spoločného cieľa zo dňa 18. 02. 1996 s tým, že po doručení daných zmlúv, zašle požadované vyjadrenie.

Krajský súd v Bratislave Odpoveďou na žiadosť žalobcu 1/ zo dňa 23. 12. 2021, ktorá bola žalobcovi 1/
doručená dňa 14. 01. 2022 oznámil, že všetky listinné dôkazy mu boli doručené v takom počte listov,
ako boli doručené aj odvolaciemu súdu, z dôvodu ktorého nebolo možné jeho požiadavke predložiť
kompletné zmluvy, vrátane dodatkov a príloh vyhovieť, nakoľko nie sú súčasťou spisu. Žalobca 1/ dňa
20. 01. 2022 nahliadol do daného spisu a vyhotovil si fotokópie čísla listov 298 - 300 a 678 - 681 a dňa 09.

02. 2022 pri opätovnom nahliadnutí do spisu si vyhotovil fotokópie čísla listov 1 - 36. Ku dňu vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu, t. j. do 31. marca 2022, sa žalobca 1/ nevyjadril ani k vyjadreniu žalovanej,
a ani k listinným dôkazom, ktoré mu odvolací súd doručil a ani k tým, ktoré zo spisu získal sám.

7.

Žalobcovi 2/. (S.. L. Š.) doručil odvolací súd opätovne vyjadrenie žalovanej (prvý krát mu bolo doručené
dňa 05. októbra 2017, avšak v poskytnutej 10 - dňovej lehote, t. j. do 16. októbra 2017 sa k nemu
nevyjadril, pričom v poradí prvý rozsudok vyhlásil Krajský súd v Bratislave dňa 19. októbra 2017) a
nevyjadril sa ani do dňa výzvy datovanej dňom 22. novembra 2021, ktorá mu bola doručená dňa 30.

novembra 2021 spolu s listinnými dôkazmi, Zmluvou o výstavbe obytného domu (č. l. 670 - 673 spisu),
Kúpnou zmluvou (č. l. 674 - 676 spisu), Zmluvou o budúcej zmluve (č. l. 677 spisu), Zmluvou o združení
osôb na dosiahnutie spoločného cieľa (č. l. 678 - 681 spisu). Žalobca 2/ v podaní zo dňa 08. 12.
2021 uviedol, že sa vadami na rozvodoch kúrenia nikto nezaoberá s tým, že medené trubky, ktoré sú
zabetónované v podlahe bytu, čo je zrejmou vadou v montáži kúrenia, vydávajú praskavý zvuk a existuje

riziko vytopenia susedov pri kúrení.

8.

Žalobkyni3/(S..O.K.)bolavýzvaKrajskéhosúduvBratislave,súčasťouktorejbolovyjadreniežalovanej

k odvolaniu žalobcov proti v poradí prvému rozsudku odvolacieho súdu, spolu so všetkými prílohami
(Zmluvou o výstavbe obytného domu, Kúpnou zmluvou, Zmluvou o budúcej zmluve a Zmluvou o
združení osôb na dosiahnutie spoločného cieľa) doručená dňa 09. 12. 2021, v podaní zo dňa 09. 12.
2021 uviedla, že žiada doručiť predmetnú výzvu, nakoľko jej doručená nebola. Odvolací súd žalobkyni
3/ podaním zo dňa 10. 12. 2021 oznámil, že jej výzva bola doručená dňa 09. 12. 2021 uložením na

pošte, nakoľko sa súdu vrátila aj doručenka. Žalobkyňa 3/ ku dňu verejného vyhlásenia rozsudku (31.
marca 2022) odvolaciemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej a ani k doručeným listinným dôkazom,
nedoručila.9.

Žalobkyni 5/. (R. Y.) bola výzva Krajského súdu v Bratislave, súčasťou ktorej bolo vyjadrenie žalovanej

k odvolaniu žalobcov proti v poradí prvému rozsudku odvolacieho súdu, spolu so všetkými prílohami
(Zmluvou o výstavbe obytného domu, Kúpnou zmluvou, Zmluvou o budúcej zmluve a Zmluvou o
združení osôb na dosiahnutie spoločného cieľa) doručená dňa 29. 11. 2021, pričom podaním zo dňa
08. 12. 2021 požiadala o predĺženie lehoty o 10 dní, ktorú jej odvolací súd predĺžil o ďalších 7 dní, t.
j. do 14. 12. 2021. Žalobkyňa 5/ v podaní zo dňa 10. 12. 2021 odvolaciemu súdu oznámila, že žiada

doručiť kompletné zmluvy, keďže jej boli doručené iba určité časti s tým, že až po ich doručení sa vie
k vyjadreniu žalovanej vyjadriť. Krajský súd v Bratislave žalobkyni 5/ podaním zo dňa Krajský súd v
Bratislave Odpoveďou na žiadosť žalobkyne 5/ zo dňa 16. 12. 2021, ktorá jej bola doručená dňa 07.
01. 2022 oznámil, že všetky listinné dôkazy jej boli doručené v takom počte listov, ako boli doručené aj
odvolaciemu súdu, z dôvodu ktorého nebolo možné jej požiadavke predložiť kompletné zmluvy, vrátane
dodatkov a príloh vyhovieť, nakoľko nie sú súčasťou spisu. Ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho

súdu, t. j. do 31. marca 2022, sa žalobkyňa 5/ nevyjadrila ani k vyjadreniu žalovanej, a ani k listinným
dôkazom, ktoré jej odvolací súd doručil.

10.

Žalobcom 6/ a 7/ (Y. Q. D. R. Q.) doručil Krajský súd v Bratislave výzvu na vyjadrenie sa k vyjadreniu
žalovanej k ich odvolaniu (prvá krát im bola doručená dňa 06. októbra 2017, lehota na vyjadrenie im
uplynula dňa 18. októbra a v poradí prvý rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený dňa 19. októbra
2017) spolu so všetkými prílohami (Zmluvou o výstavbe obytného domu, Kúpnou zmluvou, Zmluvou o
budúcej zmluve a Zmluvou o združení osôb na dosiahnutie spoločného cieľa) dňa 29. 11. 2021, keď

podaním zo dňa 08. 12. 2021 požiadali obaja o predĺženie lehoty o 10 dní z dôvodu pandemickej situácie
a vyhláseného zákazu vychádzania a s tým spojených obmedzení s tým, že v ich právnej veci dochádza
k zmene, resp. osloveniu a nájdeniu si nového právneho zástupcu. Krajský súd v Bratislave im podaním
zo dňa 08. 12. 2021 oznámil, že lehotu im predlžuje do 14. 12. 2021. Podaním zo dňa 17. 12. 2021
odvolaciemu súdu oznámili, že sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrili z dôvodu, že súčasťou vyjadrenia

neboli prílohy, na ktoré sa žalovaná vo vyjadrení odvolávala a požiadali o doručenie kompletných
zmlúv, vrátane dodatkov a príloh s tým, že po ich doručení sa k podaniu žalovanej vyjadria. Krajský
súd v Bratislave žalobcom 6/ a 7/ podaním zo dňa 16. 12. 2021, ktorá im bola doručená dňa 23.
12. 2021 oznámil, že všetky listinné dôkazy im boli doručené v takom počte listov, ako boli doručené
aj odvolaciemu súdu, z dôvodu ktorého nebolo možné ich požiadavke predložiť kompletné zmluvy,

vrátane dodatkov a príloh vyhovieť, nakoľko nie sú súčasťou spisu. Žalobcovi 6/ a jeho splnomocnenému
zástupcovi bolo dňa 20. 12. 2021 v čase od 8.00 hod. do 9.00 hod. umožnené do spisu nahliadnuť.

11.

Žalobcovia 6/ a 7/ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 17. 01. 2022 oznámili späťvzatie žaloby
z dôvodu, že neexistujú mnohé doklady, a preto si musia závady odstrániť na vlastné náklady s tým, že
vzhľadom na späťvzatie žaloby sa vyjadreniu žalovanej k ich odvolaniu nevyjadria.

12.

Žalobcovia 8/ a 9/ (S.. L. P. D. E. P.) podaním zo dňa 13. 12. 2021 oznámili Krajskému súdu v Bratislave,
že žalobu berú späť, a preto sa k doručenej výzve nevyjadrujú.

13.

Žalobkyňa 12/ (O. R.) si výzvu Krajského súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu,
spolu so všetkými prílohami (Zmluvou o výstavbe obytného domu, Kúpnou zmluvou, Zmluvou o budúcej
zmluve a Zmluvou o združení osôb na dosiahnutie spoločného cieľa) v lehote 7 dní, prevzala dňa 13. 12.
2021. Žalobkyňa 12/ žiadosťou zo dňa 21. 12. 2021 identickou so žalobcom 1/, požiadala o doručenie

fotokópií kompletných zmlúv, ktoré tvoria prílohu výzvy, najmä Zmluvy o združení osôb na dosiahnutie
spoločného cieľa zo dňa 18. 02. 1996 s tým, že po doručení daných zmlúv, zašle požadované vyjadrenie.
Krajský súd v Bratislave Odpoveďou na žiadosť žalobkyne 12/ zo dňa 23. 12. 2021, ktorá jej bola
doručená dňa 14. 01. 2022 oznámil, že všetky listinné dôkazy jej boli doručené v takom počte listov, akoboli doručené aj odvolaciemu súdu, z dôvodu ktorého nebolo možné jej požiadavke predložiť kompletné
zmluvy, vrátane dodatkov a príloh vyhovieť, nakoľko nie sú súčasťou spisu. Žalobkyňa 12/ podaním zo
dňa 19. 01. 2022 požiadala o predĺženie lehoty na odpoveď na Výzvu, ktorá jej bola doručená dňa 13.

12. 2021 z dôvodu potreby nahliadnuť do súdneho spisu. Z obsahu spisu vyplýva, že sa dňa 20. 01.
2022 v čase od 8.00 hod. do 11.00 hod. spolu so žalobcom 1/ so spisom oboznámili, a na ich žiadosť im
boli vyhotovené fotokópie čísla listov 298 - 300 a 678 - 681. Ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu, t. j. do 31. marca 2022, sa žalobkyňa 12/ nevyjadrila ani k vyjadreniu žalovanej, a ani k listinným
dôkazom, ktoré jej odvolací súd doručil a ani k tým, ktoré zo spisu získala sama.

14.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods.
l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 31. marca 2022 podľa ust. § 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s.

p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.), pričom o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

15.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17.

V posudzovanej veci sa od podania žaloby na súd prvej inštancie dňa 03. 03. 2003 zmenil na strane
žalobcov 1/ až 12/ okruh žalujúcich, nakoľko žalobcovia 6/, 7/, 8/ a 9/ zobrali po rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. augusta 2021, sp. zn. 1 Cdo 24/2019 žalobu späť. Z uvedeného
rozhodnutia zároveň vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave, ktorým potvrdil prvoinštančný rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. februára
2013, č. k. 18C/36/2003 - 607 o zamietnutí žalobcov 1/, 2/, 3/, 5/ až 7/, 10/ až 12/, a preto odvolací súd
žalobcovi 4/ (I. X.) nedoručoval vyjadrenie žalovanej k odvolaniu, ku ktorému sa pripojil.

18.

Podľa § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

19.

Podľa § 146 ods. 1 veta prvá C. s. p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
20.

Žalobcovia 6/, 7/, 8/ a 9/ zobrali žalobu späť v priebehu konania, a preto v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami vyzval odvolací súd žalovanú na vyjadrenie sa, či so späťvzatím žaloby súhlasí, ktorá
podaním zo dňa 25. 01. 2022 oznámila svoj súhlas so späťvzatím žaloby žalobcov 6/ až 9/, z dôvodu
ktorého odvolací súd konanie o žalobe žalobcov 6/ až 9/ zastavil.

21.V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v druhom zrušujúcom
uznesení, odvolací súd doručil všetkým žalobcom opätovne vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu, ako aj
listinné dôkazy, v takom počte listov, ako ich predložila a ktoré sú súčasťou spisu, ako však z chronológie

uvedenej v bodoch 6. až 10. tohto rozhodnutia vyplýva, ani jeden zo žalobcov možnosť vyjadriť sa k
odvolaniu žalovanej a ani k doručeným dokumentom nevyužil nielen v stanovenej lehote, ale ani do
vyhláseniavporadítretiehorozsudkuodvolaciehosúdu,napriektomu,žeimbolomiestoačasverejného
vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 C. s. p.) riadne a zákonným spôsobom oznámený.

22.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.

s. p.).

23.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd

uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok, účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu. Okolnosti namietané žalobcami v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných

dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany

sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

24.

K tvrdeniu žalobcov 1/ až 5/ a 10/ až 12/, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.25.

V posudzovanej veci sa žalobcovia 1/ až 5/ a 10/ až 12/ domáhali proti žalovanej priznania nárokov zo
zodpovednosti za vady diela - bytového domu na D. C.. Č.. X, X, D. XX L. P., ktorý zhotovila žalovaná,
konkrétne odstránenia vád spoločných častí a zariadení bytového domu, ako aj jednotlivých bytov,
nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome, spôsobom špecifikovaným v petite ich žalobného
návrhu a zaplatenia peňažnej náhrady za odstránenie vád viacerými vlastníkmi bytov v predmetnom

bytovom dome na ich vlastné náklady.

26.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

27.

Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,

zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

28.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo

zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní diela.

29.

Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak

objednávateľ neoznámi vady diela: a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného
odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa
odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu
diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

30.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť prehliadnuť zhotovené dielo v záujme včasného
zistenia vád diela, pričom vykonanie prehliadky je nepriamo ustanovené ako začiatok lehoty na

oznámenie vád tovaru (reklamačné lehoty) s tým, že reklamačná lehota, ako aj záručná lehota začína
plynúť najskôr dňom odovzdania predmetu diela, ak v zmluve nie je určené inak. Pri osobnom odovzdaní
diela (ako je to v posudzovanej veci) sa vady, ktoré sa odhalia obhliadkou, garančnými skúškami
môžu kvalifikovať ako vady, ktoré bránia odovzdaniu riadne vykonaného diela v dôsledku čoho dielo
nie je odovzdané a záväzok nie je splnený. Pri vadách, ktoré sa zhotoviteľom kvalifikujú ako vady,

ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela, sa uvedú v zápisnici, zhotoviteľ tým uplatní svoje práva zo
zodpovednosti za zrejmé vady a zároveň dochádza k odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela. Zistené
vady diela je povinný bez zbytočného odkladu reklamovať, ide o vady zrejmé, ktoré dielo v čase
prehliadky má a zároveň sú to vady, ktoré existovali v čase odovzdania a prevzatia diela (zhotoviteľ
sa nemôže brániť, že tieto vady neboli vytknuté pri odovzdaní diela, ak zo zmluvy vyplýva iné určenie

nárokov objednávateľa). Dôkazné bremeno o existencii týchto vád ťaží objednávateľa, zhotoviteľ sa
môže brániť len námietkou premlčania spočívajúcou v tom, že vady neboli reklamované bez zbytočného
odkladu od ich zistenia. Ak objednávateľ nevykonal prehliadku s odbornou starostlivosťou pri vadách,
ktoré reklamuje (aj skryté) po tom, ako ich počas užívania predmetu zistil, stratí svoje nároky zo
zodpovednosti zhotoviteľa za vadné plnenie, ak zhotoviteľ vznesie námietku premlčania podľa § 562

ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho nemôže súd objednávateľovi priznať nárok
z vád tovaru, ak zmluva neurčuje inak, resp., ak nie je poskytnutá zmluvná záruka na tieto vady.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté aj po odovzdaní diela, ak ide o vady, na ktoré sa vzťahuje
záruka za akosť alebo ide o vady spôsobené porušením jeho povinností, pričom vedomosť zhotoviteľa oporušení povinnosti pri zhotovovaní diela je právne významná z časového hľadiska, keďže pri vedomom
porušení povinností sa neuplatní časové obmedzenie pri reklamácií vád zo strany objednávateľa. V
prípade, ak zhotoviteľ na žiadosť objednávateľa vady diela neodstránil a objednávateľ sa práv zo

zodpovednosti za vady domáha prostredníctvom súdu, nemôže súd objednávateľovi jeho práva priznať,
ak objednávateľovi uplatnené vady diela neoznámil bez zbytočného odkladu po ich zistení, alebo po
tom, ako ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, prípadne bez zbytočného odkladu po tom,
čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri
stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Oznámenie vád diela zhotoviteľovi v lehote

podľa citovaných ustanovení je tak základným predpokladom úspešnosti v spore zo zodpovednosti za
vady diela. Objednávateľ je zároveň povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak
zistí vady, dielo nemusí prevziať (§ 554). Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo
zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo právnickou). Pri riadnej prehliadke by mal
zistiť všetky zrejmé vady prevzatého diela. Zrejmé vady musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi buď
po ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobou.

31.

Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení však netreba uviesť aj konkrétne
nároky vyplývajúce z vád. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva.

Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade.
Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela, čo však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne
odstrániť, avšak na základe dobrovoľného rozhodnutia. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich
zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného
odkladu. Ako vyplýva z odseku 3, dôsledky za nesplnenie oznamovacej povinnosti nenastupujú

automaticky a súd ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z § 428
ods. 2 vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to
namietolzhotoviteľ.Vprípade,keďzhotoviteľvedelalebomuselvedieťovadáchdiela,nemôženamietať
nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa (§ 428 ods. 3).

32.

Z obsahu žaloby pôvodne žalujúcich subjektov 1/ až 21/ zo dňa 03. 03. 2003 vyplýva, že sa
domáhali uložiť žalovanej povinnosť odstrániť vady, špecifikované ich podaním zo dňa 28. 10. 2005,
pripustené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 21. augusta 2006, č. k. 18C/36/2003 - 292, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 09. 2006 a zároveň žiadali uložiť žalovanej povinnosť uhradiť skutočne
vynaložené náklady za odstránenie stavebných vád S.. Ľ. A. v sumu 18. 649, 60,-Sk (619, 05 eur), ktorý v
priebehu prvoinštančného konania zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, žalobkyni 3/ sumu 13. 624,
60,-Sk (452, 25 eur) a žalobcovi 1/ sumu 10. 335, 90,-Sk (343, 08 eur) s tým, že sa domáhali odstrániť
spoločné vady na bytovom dome (ktoré v petite žaloby aj špecifikovali), pričom zároveň uviedli, že každý

obyvateľ reklamoval vady, ktoré sa vyskytli v jednotlivých bytoch a svoje práva zo zodpovednosti za vady
niekoľkokrát uplatnili ústne aj písomne.

33.

Súd prvej inštancie dospel jednoznačne k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia 1/ až 5/ a 10/
až 12/ nielen právne relevantným spôsobom v konaní nepreukázali údajné ústne reklamácie, ale najmä
obdobie, kedy k nim malo dôjsť, keď v konaní iba preukázali, že dňa 11. 06. 2001 podali žalovanej
písomnú reklamáciu v mene IV.. Ľ. A., O. N. D. X, na základe zápisu zo stretnutia obyvateľov D. X -
XX zo dňa 09. 05. 2011, v ktorom sú konštatované vady, totožné s vadami, špecifikovanými v podanej

žalobe zo dňa 03. 03. 2003.

34.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie

uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku, či si žalobcovia zodpovednosť za vady uplatnili riadne
a včas, resp., či žalovanej oznámili riadne a včas vady diela - bytového domu D. C.. Č.. X, X, D. XX L. P. i
jednotlivých bytov, ktoré sa v tomto bytovom dome nachádzajú, v lehote podľa § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka.35.

Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne skutkovo ustálil, že predmetné dielo -
stavba bytového domu D. C.. Č.. X, X, D. XX L. P. bolo odovzdané dňa 30. 04. 2000 a jednotlivé
byty boli odovzdané budúcim vlastníkom - žalobcom v priebehu mesiaca máj 2000 a žalobkyni 5/
v júli 2000, kedy sa žalobcovia o vadách diela dozvedeli a zároveň dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia vady spoločných častí bytového domu u

žalovanej reklamovali najskôr až dňa 11. 06. 2001, niektorí neskôr a niektorí ich individuálne dokonca
nereklamovali doposiaľ.

36.

Odvolací súd sa preto stotožnil so správnym záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovia si voči

žalovanej zodpovednosť za vady diela neuplatnili v lehote podľa ust. § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka, t. j. bez zbytočného odkladu po ich zistení, keď zhotoviteľovi, ako to sami uviedli, oznámili
uplatnené vady diela až po uplynutí doby viac ako jedného roka, od kedy sa o vadách dozvedeli, čo
nemožno považovať za uplatnenie zodpovednosti za vady bez zbytočného odkladu.

37.

Bolo potrebné sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu bolo nutné ako neopodstatnenú
zamietnuť aj z dôvodu, že žalobcovia sa, v zastúpení T. R. Č. P. - L. Ľ. K. so žalovanou v Protokole o
prerokovaní konečnej ceny stavebných prác bytového domu na D. C. L. P. - L. v rozsahu podľa Zmluvy

o dielo zo dňa 31. 10. 1997 uzatvorenej medzi Združením stavebníkov D. C. L. O. R. Č. P. - L. D. S.
- S.. E. P. zo dňa 12. 04. 2000 dohodli na poskytnutí zľavy z ceny diela v celkovej sume 13. 051,-Sk,
ktorá predstavovala kompenzáciu za chyby stavby, ktoré nebránia užívaniu diela s tým, že z uvedenej
Zmluvy o dielo zároveň vyplýva, že jej účastníci, objem nárokovanej a poskytnutej zľavy považujú za
paušálnu finančnú kompenzáciu účinkami za chyby stavby, ktoré nespochybňujú užívanie diela (viď č.

l. 137 spisu).

38.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia zo dňa 25. augusta 2021, ktorým v

poradí druhý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil, poukázal na pochybenie odvolacieho súdu
spočívajúce v tom, že svoje rozhodnutie oprel aj o dôkaz (Zmluva o združení osôb na dosiahnutie
spoločného cieľa zo dňa 18. 02. 1996, nachádzajúca sa na čísle listu 678 spisu), ktorý však žalovaná
predložila až v odvolacom konaní, pričom takto predložený dôkaz navrhnutý žalovanou až v odvolacom
konaní v napadnutom rozsudku nielen riadnym spôsobom nevyhodnotil, ale ani neuviedol, prečo naň

ako novotu v odvolacom konaní prihliadol. Najvyšší súd zároveň poukázal na to, že tým, že tento dôkaz
žalobcomspolusvyjadrenímžalovanejkichodvolaniuaninedoručilaneumožnilimvyjadriťsakdôkazu,
porušil ich základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ale aj princíp kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva
na spravodlivé súdne konanie.

39.

Odvolací súd v súlade s právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že nakoľko
žalovaná Zmluvu o združení osôb na dosiahnutie spoločného cieľa, ktorú do vyhlásenia uznesenia o

skončení dokazovania prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 27. 02. 2013 (č. l. 603 spisu) ako
dôkaz v konaní neuplatnila a v odvolaní nepreukázala a ani netvrdila, že tento dôkaz nemohla bez svojej
viny predložiť v prvoinštančnom konaní, resp. v priebehu do vtedy 10 rokov trvajúceho konania (§ 366
písm. b/ C. s. p.), odvolací súd naň neprihliadal napriek tomu, že všetkým žalobcom bol po zrušení v
poradí druhého rozsudku odvolacieho súdu doručený a bolo im umožnené sa k nemu vyjadriť, pričom

túto možnosť nevyužili.

40.K odvolacej argumentácii žalobcov, namietajúcich že im žalovaná neposkytla žiadnu zľavu bezplatným
prevodom pozemkov, ktoré nikdy nevlastnila, keďže z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom
zo dňa 15. 02. 2001 je zrejmé, že tento prevod nemal so žalovanou nič spoločné, a preto je Protokol,

ktorý mali tvoriť položky za realizované a akceptované stavebné práce v sume 4. 339,-Sk a v bezplatnom
prevode vlastníckych práv k pozemku na stavebníkov v hodnote 8. 712,-Sk, nezákonný a neplatný, je
nutné uviesť, že z obsahu Protokolu o prerokovaní konečnej ceny stavebných prác bytového domu na
D.V. C. L. P. - L. v rozsahu podľa Zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 uzatvorenej medzi O.Í. T. D. C. L. O.
R. Č. P. - L. D. S. - S.. E. P. zo dňa 12. 04. 2010 (viď č. l. 135 spisu) bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,

že nielenže prehlásili, že akceptujú ako účastníci Zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 (č. l. 37 spisu) novú
dohodnutú, konečnú cenu kontrahovaného rozsahu stavby bytového domu s uplatneným nárokom na
zľavu v čiastke 106. 303,-Sk, ale zároveň, že akceptovaný nárok na zľavu v objeme 13. 051,-Sk bude
použitý ako kompenzácia za chyby stavby, ktoré nebránia užívaniu diela. Z Protokolu zároveň vyplýva
konštatovanie, že najvýraznejšie mínusové ovplyvnenie konečnej ceny je v dohodnutej zľave v objeme
13.051,-Sk,ktorútvoriapoložkyzarealizovanéaakceptovanéstavebnéprácevobjeme4.339,-Sk(pred

precenením) a v bezplatnom prevode vlastníckych práv k pozemku na stavebníkov v hodnote 8. 712,-
Sk, pričom tento Protokol za zhotoviteľa podpísala žalovaná ako dodávateľ stavby a starostka Ľudmila
Lacková ako zmocnenec, keď ako vyplýva zo Zmluvy o dielo (zhotovenie stavby), táto bola uzavretá
medzi objednávateľom R. Č. P. - L., T.: Ľ. K., L. O. O. T. D. C., P. - L., ktoré ako zase vyplýva zo Zmluvy
o výstavbe bytového domu (Zmluva o združení) zo dňa 30. 08. 1997, tvorili všetci súčasní žalobcovia.

41.

Z uvedeného teda vyplýva, že v mene žalobcov bol so zhotoviteľom stavby (žalovanou) uzavretý nielen
Protokol, v ktorom žalobcovia prehlásili, že je prílohou č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 31. 10. 1997,

z dôvodu ktorého odvolací súd ich argumentáciu v podanom odvolaní, že nikdy žiadny dodatok k
Zmluve neuzavreli posúdil ako nepreukázanú, ako aj ich tvrdenie, že Protokol je neplatným právnym
úkonom, keď k danému tvrdeniu neprodukovali v priebehu konania žiadne dôkazy, ktoré by platnosť
tohto Protokolu právne relevantným spochybnili.

42.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v časti zaplatenia finančných súm,
ktoré si žalobcovia alternatívne uplatňovali namiesto odstránenia vád v ich bytoch zmeneným návrhom,
bolo nutné žalobu zamietnuť, vzhľadom na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania, keď

predmetnévadydielasamalivyskytnúťužvroku2000anávrhbolvtejtočastizmenený,resp.žalobcami
rozšírený dňa 02. 11. 2005, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 397
Obchodného zákonníka.
43.

Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov v podanom odvolaní, že v prípade nárokov
uplatnených pôvodne podanou žalobou a nárokov uplatnených zmeneným návrhom nešlo o samostatné
nároky, ako ich nesprávne vyhodnotil prvoinštančný súd, keďže išlo o tie isté vady, ktorých odstránenie
žalobcovia žiadali aj v pôvodnej žalobe a alternatívu finančného odškodnenia navrhli len z dôvodu,
že medzi časom by niektoré vady bolo ťažké odstraňovať, vzhľadom na dlhotrvajúci spor, keď

neopodstatnenosť tejto námietky vyplýva už len z porovnania obsahu pôvodnej a novej žaloby, nakoľko
pôvodne, ako to správne konštatoval aj prvoinštančný súd, žalobcovia žiadali odstrániť iba vady na
spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu a zmeneným návrhom, už aj vady
v jednotlivých bytoch a zároveň za odstránenie niektorých vád žiadali priznať finančnú kompenzáciu,
ktorej zaplatenia sa pôvodnou žalobou vôbec nedomáhali.

44.

V súvislosti s otázkou premlčania uplatnených nárokov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre
účely počítania premlčacej doby podľa ust. § 402 Obchodného zákonníka nie je významné, kedy súd

rozhodol o pripustení zmeny žaloby, avšak iba tá skutočnosť, kedy si žalobcovia tieto nároky uplatnili
na súde, t. j. kedy doručili súdu písomné podanie, ktorým si prvý krát voči žalovanej uplatnili aj peňažný
nárok.45.

Nedôvodná je aj námietka žalobcov, že z reklamácie zo dňa 16. 12. 2001 adresovanej R. Č. P. -

L., T. Ľ. K., ktorú podalo niekoľko desiatok obyvateľov bytov na D. C.. Č.. X - XX vyplýva, že vady
diela reklamovali v záručnej lehote a k zmeškaniu lehoty nedošlo, nakoľko v konaní bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že vady diela boli žalobcami reklamované až po uplynutí viac ako jedného
roka po tom, ako boli zistené, resp. ako mohli byť z ich strany zistené pri vynaložení odbornej
starostlivosti.

46.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v danej právnej veci nie
je rozhodujúce, kedy jednotlivé byty začali žalobcovia reálne užívať, avšak iba to, kedy bola skutočne
odovzdaná stavba bytového domu, ktorého v čase odovzdania boli jednotlivé byty súčasťou s tým, že

zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, podpísaného za preberajúcich starostkou R. Č. P. - L. Ľ. K.
D. Y. M. (B. E.) D. za N. S.. E. P. D. S.. S. Q. (Q. Č.) jednoznačne vyplýva, že k odovzdaniu stavby
bytového domu došlo dňa 30. 04. 2000.

47.

Odvolací súd sa stotožnil aj so správnym právnym záverom súd prvej inštancie, že za dodržanie lehoty
bez zbytočného odkladu nemožno považovať uplatnenie reklamácii v lehote jedného roka od zistenia
vád, ako to v konaní tvrdili žalobcovia, keď túto lehotu možno považovať za dodržanú iba vtedy, ak
bol úkon vykonaný bezprostredne po realizácii úkonov nevyhnutných na samotné uplatnenie vád po

ich zistení, teda úkonov nevyhnutných na realizáciu reklamácie (prípravu písomností, sprievodných
dokumentov, ktoré sa k písomnosti obsahujúcej reklamáciu pripájajú a pod.), pričom odvolací súd v
tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zákonnú lehotu bez zbytočného odkladu nemožno
považovať v posudzovanom spore za dodržanú ani vzhľadom na okolnosti danej veci, na ktoré
žalobcovia poukazovali, t. j., rozsah zhotoveného diela a množstvo vlastníkov bytov, keďže reklamácia

bolauplatnenápouplynutíviacakojednéhorokaavkonanínebolipreukázanétakéobjektívneokolnosti,
ktoré by žalobcom v oznámení vád diela žalovanej bránili.

48.

Právne bezvýznamné sú aj námietky žalobcov v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie vo veci
neúplne zistil skutkový stav, resp., že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na ustálenie skutkového
stavu veci (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom), vykonané dokazovanie riadne vyhodnotil a po vyhodnotení vykonaných dôkazov, skutkový

stav správne ustálil. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru, že vykonanie znaleckého
dokazovania na zistenie vád diela by bolo za stavu, keď nebolo možné žalobe vyhovieť z dôvodu
nedodržania zákonom stanovenej lehoty na oznámenie vád diela zhotoviteľovi a z dôvodu premlčania
uplatnených finančných nárokov, nadbytočné a nehospodárne.

49.

Súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový
stav vykonaním potrebných a stranami sporu navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalobcovia v odvolaní
neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne
právneposúdil,tzn.,ženasprávnezistenýskutkovýstavaplikovalzodpovedajúcezákonnéustanovenia,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

50.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 C. s. o. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z
dôvodu jej úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanej zároveň
priznal nárok na náhradu trov zastaveného konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobcovia 6/, 7/, 8/ a 9/
zobrali žalobu v priebehu konania späť, čím procesne zastavenie konania zavinili.

51.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).