Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/145/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420204586
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4420204586.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobkýň: 1/ F.. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XX, XXX XX K., a 2/ F.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX K., proti žalovanému: S. G.,
N..V..Q.., so sídlom E. XXX/XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.920 eur s príslušenstvom
a iné, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkýň proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/71/2020-62 zo dňa 19.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a žalobkyniam uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok za návrh v sume 33 eur spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344,
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.920
eur s 5 % úrokom z omeškania od 01.10.2019 do 30.09.2020 pre žalobkyňu 1/ a v sume 1.125 eur s 5 %
úrokom z omeškania od 01.10.2019 do 30.09.2020 pre žalobkyňu 2/ a priznania nároku na náhradu trov

konania. Zároveň v konaní sp. zn. 18C/72/2020 podali návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného, a to na byt č. X na ulici S.. V.. I. XX, nachádzajúci
sa v bytovom dome súp. č. XXXX na par. č. XXXX, zapísaný na LV XXXX, obec J. L., katastrálne
územie J. L., ktorým by súd zriadil záložné právo na túto nehnuteľnosť v prospech žalobkýň. Týmto
istým podaním požiadali aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému
predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo založiť alebo prenajať predmetnú

nehnuteľnosť. Návrh odôvodnili tým, že podali žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia na základe toho, že žalobkyne sú spoluvlastníčky nehnuteľnosti a rodinného
domu v podiele X/X a X/X, zapísanom na LV XXXX, k. ú. K., parcely reg. U., parc. č. XXX o výmere
X.XXX m2 a par. č. XXX zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom súp. č. XXX o výmere
XXX m2, ktoré využíva žalovaný na podnikateľské účely, a to poskytovania sociálnych služieb N. S.
konateľa S.K., za čo žalovaný vyúčtoval sumu 9.885 eur a žalobkyne majú za to, že ako vlastníčkam

nehnuteľnosti im prináleží nájomné za užívanie nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Žalobkyne majú
obavu, že by žalovaný nevedel vyplatiť sumu bezdôvodného obohatenia, pretože podľa spoločnosti
P. celková zadlženosť žalovaného činí 71,76 %, žalovaný okrem hore uvedeného bytu iný majetok
nevlastní, navyše aj na tejto nehnuteľnosti na LV č. XXXX je momentálne zaznačená plomba, z čoho
vyplýva, že žalovaný sa začal zbavovať majetku.

2. Súd prvej išntancie v danej veci konštatoval, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
neodkladnéhoopatreniažalobkyneodôvodnilitým,žežalovanýsazbavujesvojhomajetku,očomsvedčíaj zápis na LV č. XXXX kat. úz. J. L., kde na nehnuteľnosti žalovaného je vyznačená plomba na základe
I. - XXXX/XX a na základe I. -XXXX/XXXX. Z oznámenia Okresného úradu J. L., katastrálny odbor,
je zrejmé, že konanie pod I. - XXXX/XXXX je prerušené a konanie I. - XXXX/XXXX bolo zastavené,

aj keď rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Jedná sa o záložné právo záložného veriteľa Y. G., a.s.
Podľa ich tvrdenia žalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii, lebo sa zbavuje majetku a firma je
celkovo zadlžená vo výške 71,76 %. Okrem toho uviedli, že majetok žalovaného je tvorený z väčšej časti
nehnuteľným majetkom, a to približne hodnotou bytu, ktorý spoločnosť vlastní. Čo sa týka zbavovania
sa majetku žalovaným v čase podania žaloby, keď už vedel, že žalobkyne si od neho uplatňujú finančný

nárok, v tejto časti treba dať za pravdu žalovanému, že keďže žaloba bola na súde podaná dňa
19.10.2020 a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX bola vyznačená plomba na základe záložnej
zmluvy zo dňa 16.09.2020, teda túto záložnú zmluvu uzavrel žalovaný mesiac pred podaním žaloby,
teda tento dôvod žalobkýň neobstojí. Čo sa týka nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, podľa
názoru súdu vzhľadom na výšku pohľadávky uplatňovanej v žalobe, žalovaný disponuje dostatočným
majetkom, pretože je zrejmé, že žalovaný vlastní byt č. X na ulici S.. V.. I. XX, nachádzajúci sa v

bytovom dome súp. č. XXXX na par. č. XXXX, zapísaný na LV XXXX, obec J. L., katastrálne územie
J. L.. Žalovaný vlastní nehnuteľnosť, na nehnuteľnosti zatiaľ neviazne záložné právo, teda ohrozenie
exekúcie v danom konaní nebolo preukázané. V prípade úspechu žalobkýň v tomto konaní žalovaný
má ďalší majetok, z ktorého by si žalobkyne svoju pohľadávku mohli uplatniť. Zatiaľ však dôvodnosť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní žalobkyne nepreukázali. Z uvedených

dôvodov dospel súd k záveru, že ohrozenie exekúcie v konaní nebolo preukázané, a teda neboli dané
dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z týchto dôvodov súd zamietol i návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobkyne v konaní nepreukázali dôvodnú obavu, ktorá by viedla súd k úvahe,
že je potrebné neodkladne upraviť práva a povinnosti strán sporu a žalobkyne neosvedčili dôvodnosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne, ktoré navrhli napadnuté
uznesenie zmeniť a ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vyhovieť.
Namietali, že súd nevzal do úvahy, že žalovaný okrem bytu, ktorý bol predmetom návrhu, a finančných
prostriedkov nemá žiaden iný majetok. Súd sa nevysporiadal s majetkovou situáciou žalovaného. Súd

konštatoval, že treba dať za pravdu žalovanému, no z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd návrh na
nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia doručil žalovanému a ako sa ten k nemu
vyjadril. Žalovaný preukázateľne vyvinul snahu založiť jediný majetok , ktorý vlastní. Súd uviedol, že
žalovaný disponuje dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky žalobkýň, ale výškou pohľadávky
sa vôbec nezaoberal. Súd sa vôbec nezaoberal existenciou návrhu na zriadenie záložného práva na

byt žalovaného. Nie je jasné, z akých zdrojov vychádzal súd pri konštatovaní, že žalovaný má ďalší
majetok na úhradu pohľadávok žalobkýň. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd odôvodnil nanajvýš laxne. Namietali nesprávny úradný postup súdu, ktorý v danej veci rozhodol
v posledný deň zákonnej lehoty napriek tomu, že mal vedomosť o vedení konania o zápis záložného
práva k uvedenému bytu.

4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia ako i k odvolaniu žalobkýň
sa vyjadril žalovaný považujúc napadnuté uznesenie za vecne správne a zákonné. Úvodom poukázal
na zavádzanie súdu ohľadom insolventnosti žalobkýň zaplatiť súdne poplatky. Mal za to, že neexistuje
objektívna obava o ohrozenie eventuálnej pohľadávky žalobkýň. Podanú žalobu považuje za zmätočnú

a ničím nepodloženú, výška bezdôvodného obohatenia je vymyslená. Aj vlastníctvo žalobkýň k
predmetnému bytu, kde má údajne žalovaný vykonávať podnikanie, je spochybnené. V konaní sp. zn.
17C/115/2017 vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sa rozhoduje o určení vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaný disponuje dostatočným hnuteľným majetkom v prípade uhradenia pohľadávky
žalobkýň, ako dôkaz predložil platby za rekonštrukcie vykonávané na nehnuteľnosti žalovaného.

Spoločnosť má svojich klientov a pravidelný príjem. Za rok 2019 mala spoločnosť zisk X.XXX eur,
z ktorého bola riadne zaplatená daň z príjmu. Zriadením záložného práva v prospech veriteľa Y. G.
a.s. žalovaný realizuje podnikateľský zámer kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť. Nie je pravdou, že žalovaný
nedisponuje okrem nehnuteľnosti žiadnym majetkom, vlastní tiež luxusné vozidlo S. U., výpočtovú
techniku a podobne. Námietky o nesprávnom úradnom postupe súdu považoval za nedôvodné.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní jeho zákonnostia vecnej správnosti dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 CSP,, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

16. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zabezpečovacie opatrenie je možné rýchlo a pružne
riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom súd nie je povinný vykonávať osobitné
dokazovanieavychádzazpreukázaných,aleboaspoňosvedčenýchzákladnýchskutočnostípotrebných

pre záver o ohrozenom záujme, na podklade najmä listinných dôkazov. Žalobca musí k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže
súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu
strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda len povahu

osvedčovania, keď žalobca musí osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá sa má
zabezpečiť a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva.

17. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným

postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho
opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s

cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnomkonaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a
spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.

18. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd
mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje
určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a
na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného

opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť
potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo
exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia
exekúciejenutné,abyzosamotnéhonávrhuvyplývalazrejmosťohrozeniavýkonusúdnehorozhodnutia.

19. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň
osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných

účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné
dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie
má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné

osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov

súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobkyne sa domáhali nariadenia zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného,
a to byt č. X na ulici S.. V.. I. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX na par. č.

XXXX, zapísaný na LV XXXX, obec J. L., katastrálne územie J. L., a obmedzilo právo žalovaného
s nehnuteľnosťou nakladať s cieľom odstrániť riziko predaja, darovania, akýmkoľvek iným spôsobom
scudzenia, založenia či prenájmu tejto nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vlastní ako jedinú nehnuteľnosť.
Podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým,
že voči žalovanému sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.920 eur s 5 % úrokom z

omeškaniaod01.10.2019do30.09.2020prežalobkyňu1/avsume1.125eurs5%úrokomzomeškania
od 01.10.2019 do 30.09.2020 pre žalobkyňu 2/ na základe toho titulu, že žalobkyne sú spoluvlastníčky
nehnuteľnosti a rodinného domu v podiele X/X a X/X, zapísaného na LV XXXX, k. ú. K., parcely reg.
U. parc. č. XXX o výmere X.XXX m2 a par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, s rodinným domom
súp. č. XXX o výmere XXX m2, ktoré využíva žalovaný na podnikateľské účely, a to poskytovania

sociálnych služieb N. S. konateľa S.K., a žalobkyne majú za to, že ako vlastníčkam nehnuteľnosti
im prináleží nájomné za užívanie nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Žalobkyne majú obavu, že by
žalovaný nevedel vyplatiť sumu bezdôvodného obohatenia, pretože jeho celková zadlženosť činí 71,76
%, pričom žalovaný okrem tejto nehnuteľnosti iný majetok nevlastní, navyše aj na tejto nehnuteľnosti na
LV č. XXXX je momentálne zaznačená plomba, z čoho vyplýva, že žalovaný sa začal zbavovať majetku.

Po preskúmaní podaného návrhu žalobkýň mal súd prvej inštancie za to, že tento návrh je nedôvodný,
preto ho v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali žalobkyne odvolanie.21. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 druhej vety CSP, podľa ktorého ak rozhoduje odvolací súd
o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, umožní sa
protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd zaslal

žalovanému žalobu, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobkýň s výzvou na vyjadrenie v
lehote 10 dní.

22. Po preskúmaní predmetnej veci sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktorý zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. V tomto konaní

skutočne nebola naplnená podmienka danosti obavy, že exekúcia bude ohrozená, ktorú pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia požaduje zákonné znenie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Ako dôvod obavy
z nesplnenia pohľadávky žalovaného voči žalobkyniam v prípade, ak by boli v predmetnom konaní
žalobkyne úspešné, uviedli žalobkyne finančnú situáciu žalovaného, ktorú súdu vykreslili tak, že jediným
majetkom žalovaného je nehnuteľnosť - byt č. X na ulici S.. V.. I. XX, nachádzajúci sa v bytovom
dome súp. č. XXXX na par. č. XXXX, zapísaný na LV XXXX, obec J. L., katastrálne územie J. L.,

pričom na tejto nehnuteľnosti na LV č. XXXX je momentálne zaznačená plomba, z čoho vyplýva, že
žalovaný sa začal zbavovať majetku. Uvedený dôvod žalobkýň ako obava, že exekúcia bude v danej
veci ohrozená neobstojí, pretože tak ako uviedol súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania (§ 329
ods. 2 CSP) z oznámenia Okresného úradu J. L., katastrálny odbor vyplýva, že konanie pod I. - XXXX/
XXXX je prerušené a konanie pod I. - XXXX/XXXX bolo zastavené. V oboch prípadoch sa jedná o

záložné právo záložného veriteľa Y. G. a.s. Vo vyjadrení k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia i k odvolaniu žalobkýň žalovaný súdu upresnil, že pri zriadení tohto záložného
práva na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve sa jedná o uskutočnenie podnikateľského zámeru kúpy
ďalšej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Uvedené skutočnosti teda nepreukazujú tvrdenie žalobkýň,
že žalovaný sa snaží zbaviť svojho majetku, práve naopak, preukazujú, že žalovaný sa nenachádza v

tak nepriaznivej finančnej situácii ako uvádzali žalobkyne. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že
žalovaný pred podaním žaloby plánoval zriadiť záložné právo na predmetnej nehnuteľnosti v prospech Y.
G. a.s. nepreukazuje jeho úmysel sa zbaviť nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Súd prvej inštancie tiež
správne zdôraznil časový rozpor medzi podaním žaloby a zápisom plomby na nehnuteľnosť žalovaného,
pretože k podaniu žaloby došlo dňa 19.10.2020 a plomba na nehnuteľnosti žalovaného bola vyznačená

dňa16.09.2020,t.j.mesiacpredpodanímžaloby.Žalobkynesúčasnetvrdili,žežalovanýnedisponujeani
dostatočnými finančnými prostriedkami na prípadné uhradenie ich pohľadávky, ale ani toto ich tvrdenie
nebolo dostatočne pred súdom osvedčené. Na strane druhej, žalovaný v odvolacom konaní predložil
potvrdenia platieb, ktoré v decembri 2020 uhradil za rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve, pričom tieto platby potvrdzujú tvrdenie žalovaného, že má dostatok finančných prostriedkov

na uhradenie pohľadávky žalobkyniam, pokiaľ by boli v predmetnom spore úspešnými. Záver o dostatku
finančnej solventnosti žalovaného podporuje i skutočnosť, ktorú zdôraznil žalovaný, že za rok 2019 mal
zisk vo výške X.XXX eur.

23. Z dôvodu, že v danej veci žalobkyne neosvedčili a nepreukázali existenciu skutočnej obavy, že

exekúcia bude ohrozená, ak by v predmetnom spore boli úspešnými, odvolací súd vzhliadol rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako zákonné a správne. Rovnako ako
aj súd prvej inštancie i odvolací súd má za to, že u žalovaného možno predpokladať dostatok finančných
prostriedkov na uhradenie pohľadávky žalobkyniam v prípade ich úspešnosti v spore. V predmetnom
spore sa žalobkyne domáhali zaplatenia sumy 4.920 eur s 5 % úrokom z omeškania od 01.10.2019

do 30.09.2020 pre žalobkyňu 1/ a sumy 1.125 eur s 5 % úrokom z omeškania od 01.10.2019 do
30.09.2020 pre žalobkyňu 2/ titulom bezdôvodného obohatenia, pričom uvedené sumy nie sú natoľko
vysoké, že by ich právnická osoba aktívne vykonávajúca podnikateľskú činnosť nebola schopná uhradiť
aj bez toho, aby došlo k predaju jej nehnuteľného majetku. Ďalej odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
žalovaného, že disponuje nielen uvedenou nehnuteľnosťou a finančnými prostriedkami, ale i motorovým

vozidlom S. U. a výpočtovou technikou, ktoré by v prípade neschopnosti uhradiť pohľadávku žalobkýň
mohol speňažiť a použiť na jej uhradenie. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný má okrem
predmetnej nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve i ďalší majetok, z ktorého by mohol uhradiť pohľadávku
žalobkýň, je s prihliadnutím na celkovú finančnú situáciu žalovaného správne.

24. Keďže žalobkyne dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní
nepreukázali, pričom je potrebné uviesť, že v tomto konaní zatiaľ nebolo ohľadne ich nároku vykonané
žiadnedokazovanie,atedadôvodnosťavýškanárokudoposiaľpreukázanánebola,dospelodvolacísúdk záveru, že ohrozenie exekúcie v konaní nebolo preukázané, a teda neboli dané dôvody na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

25. Po preskúmaní návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia prijal odvolací súd záver,
že súd prvej inštancie aj tento návrh správne zamietol, pretože v konaní nebola preukázaná dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a opodstatnenosť neodkladne upraviť pomery.
Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, pretože z obsahu
spisu, t.j. zo žalobkyňami predložených listinných dôkazov a súčasne aj z ich vyjadrení uvedených

nielen v podanej žalobe, ale aj v návrhu, a vyjadrení žalovaného, nevyplýva nevyhnutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia a splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Hoci odôvodnenie
súdu prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia bolo pomerne strohé, pričom odkazovalo na odôvodnenie
zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vo svojej podstate presne stanovilo
dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z ustálenej súdnej praxe, ako aj
z právnej teórie vyplýva, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí

vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Uvedené podmienky v predmetnom spore osvedčené,
či naplnené neboli. Predovšetkým tu absentuje bezodkladnosť úpravy pomerov medzi žalobkyňami a
žalovaným a tiež dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel

k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, ako ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie sú splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán a
neexistuje ani obava, že exekúcia, resp. výkon rozhodnutia bude ohrozený.

26. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že tieto námietky neboli spôsobilými
ovplyvniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal s majetkovou situáciou
žalovaného adekvátne k osvedčeným skutočnostiam. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nariadení
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia správne nezaoberal výškou nároku žalobkýň, pretože
tá bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Neobstojí ani námietka, že súd prvej

inštancie nedoručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalovanému,
pretože Civilný sporový poriadok v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho i
neodkladnéhoopatrenianeukladápovinnosťsúduprvejinštanciedoručiťprotistranenávrhnanariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Táto povinnosť je daná odvolaciemu súdu v prípade, ak
navrhovateľprotizamietajúcemurozhodnutiusúdupodáodvolanie.Rovnakosaodvolacísúdnestotožnil

s námietkou o nesprávnom úradnom postupe súdu z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí nariadenia
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia posledný deň zákonnej 30-dňovej lehoty (§ 328 ods. 2
CSP). Pokiaľ procesný kódex stanovuje súdu na rozhodnutie určitú lehote, je nanajvýš irelevantným
pre posúdenie správnosti tohto rozhodnutia, či súd vo veci rozhodol na začiatku plynutia tejto zákonnej
lehoty alebo pred jej uplynutím. Podstatným pre posúdenie správnosti procesného postupu súdu je, že

rozhodnutie súdu bolo uskutočnené v zákonnej lehote.

27. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustanovením § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného
opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či už pred súdom prvej inštancie a tiež pred
odvolacím súdom, sa súd vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).