Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233340
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111233340.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Q. W. - LAPREMA,
miesto podnikania 920 52 Siladice č. 238, IČO: 37 251 449, zastúpený: JUDr. Helena Čerešňová,
advokátka, Horné predmestie 216/6, 900 21 Svätý Jur, č. SAK: 4650, proti žalovanému: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 596,83

EUR s príslušenstvom a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb
185/2011-103 zo dňa 24.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 185/2011-103 zo dňa
24.06.2016 v napadnutej časti príslušenstva k istine a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u
j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom sp. zn. 30Cb 185/2011-103 zo dňa 24.06.2016, ktorý rozsudok bol napadnutý odvolaním
žalovaného, Okresný súd Bratislava I vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy
596,86 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 30.06.2011 do zaplatenia a k náhrade trov
konania 35,50 Eur ako náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 365,73 Eur k
rukám právnej zástupkyne žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobou doručenou dňa 05.10.2011 žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 596,83 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 30.06.2011 do
zaplatenia ako aj k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že je
vlastníkom motorového vozidla Iveco Eurocargo 120E s evidenčným číslom R. XXX H.. Na tomto
motorovom vozidle vznikla pri prevádzke škoda, ktorú spôsobila osoba poistená u žalovaného. Žalobca
ako vlastník poškodeného vozidla, prenechal toto vozidlo na základe Zmluvy o nájme dopravného

prostriedku, do dočasného užívania nájomcovi spoločnosti LAPREMA, s.r.o., so sídlom Hospodárska
25, 917 01 Trnava, IČO: 45 322 767. K škodovej udalosti prišlo tak, že vodič spoločnosti LAPREMA s.r.o.
viedol vozidlo dňa 08.03.2011 o 13,15 hod. po Okružnej ceste v Trnave, pričom pred ním šlo vozidlo
FORD TRANSIT, EČV U. XXX S., ktoré viedol I. C., bytom H. XXX/X, H.. Vodič p. C. je poisteným
u žalovaného. V dôsledku jazdy vozidla poisteného, odletel spod kolesa tohto vozidla kameň, ktorý
vrazil do čelného skla vozidla Iveco, čím toto sklo prasklo teda prišlo ku škodovej udalosti. Spoločnosť

LAPREMA, s.r.o., zabezpečila výmenu čelného skla v spoločnosti AUTOGLAS, s.r.o. Spoločnosť
vykonávajúca opravu vyúčtovala cenu za výmenu čelného skla vo výške 596,83 EUR. Podľa článku
V. ods. 3 Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v prípade vzniku škody na dopravnom prostriedku,
znáša túto škodu v plnom rozsahu prenajímateľ vozidla, teda žalobca. Vzhľadom k tomu, že vodič,
ktorého vozidlo škodu spôsobil, bol poistený u žalovaného, žalobca si uplatnil vzniknutú škodu vo
výške 596,83 Eur voči žalovanému, dňa 09.03.2011. Žalovaný poistnú udalosť prešetril a odmietol

škodu nahradiť, čo oznámil listom zo dňa 14.6.2011 - Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č.
1116901329 - čelné sklo zo dňa 08.03.2011. Odopretie poistného plnenia zdôvodnil žalovaný tým, že vzmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody
zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti, teda nie je

preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla. Na odmietnutie
poistného plnenia žalobca reagoval písomne, s tým že nesúhlasil s postupom žalovaného pretože,
že príčinná súvislosť poistnej udalosti a prevádzky motorového vozidla vyplývala jednak zo správy o
nehode, ktorú podpísali obaja vodiči. Priebeh a príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla poisteného
a vznikom škody potvrdil aj samotný vodič vozidla, ktorého prevádzkou ku škode prišlo. Odmietnutie

poistného plnenia je nezákonným postupom žalovaného a jeho zdôvodnenie nedostatočné. Žalobca si
okrem náhrady za výmenu čelného skla, uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania. Poukázal na § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa ktorého, „poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia". Na základe tohto ustanovenia
mal žalovaný preplatiť náhradu škody do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania škodovej udalosti, čo
bolo dňa 14.6.2011, teda do 29.6.2011. Žalobca vyzval žalovaného, aby svoje stanovisko prehodnotil
a vyplatil náhradu škody, na ktorú si nárokuje titulom poistného plnenia v súlade s § 427 a nasl. OZ
a § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa neuhradil

dlžnú sumu, a z daného dôvodu si uplatnil žalobca istinu pozostávajúcu z poistného plnenia a úrok z
omeškania, v zákonnej výške od prvého dňa po omeškania, od 30.06.2011.

3. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu a to Zmluvou o nájme
dopravného prostriedku medzi žalobcom a spoločnosťou LAPREMA, s.r.o., IČO: 45 322 767, správou

o nehode zo dňa 08.03.2011, z ktorej vyplýva že zúčastnení sa zhodli na zavinení nehody zo strany
vodiča p. C., ktorý ako poisťovateľa v správe označil žalovaného. Poškodenie spočíva v prasknutí
čelného skla vozidla žalobcu. Žalobca predložil tiež faktúru č. 11010296 vystavenú spol. AUTOGLAS,
s.r.o. na sumuj 596,83 EUR za výmenu čelného skla. Žalobca súdu predložil list zo dňa 14.06.2011
- Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 1116901329- čelné sklo zo dňa 08.03.2011, ktorou

žalovaný uvádza zamietavé stanovisko a odmieta poskytnúť poistné plnenie. Žalobca predložil súdu list
zo dňa 20.07.2011, ktorý adresoval žalovanému a ide o odvolanie voči stanovisku k škodovej udalosti
žalobcu. Žalobca súdu predložil list zo dňa 09.09.2011, predžalobná výzva adresovaný žalovanému.
Žalobca súdu predložil list p. C. zo dňa 22.08.2011, ktorým vodič uznáva že škodu spôsobil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril poukazom znenie § 4 ods. 2 zák. 381/2007 z.z. o PZP, podľa ktorého
má poistený zo zodpovednosti za škodu nárok, aby poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu
podľa § 420 OZ, žalovaný uviedol, že táto úprava vyžaduje k naplneniu nároku existenciu 4 podmienok a
to porušenie povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus medzi škodou a porušením povinnosti a zavinenie.

Keďže poistený ako vodič vozidla žiadnu povinnosť neporušil, nárok na náhradu škody podľa § 420
OZ neexistuje. Špeciálna úprava náhrady škody podľa § 427 OZ, je na rozdiel od subjektívnej
zodpovednosti v § 420 OZ, zodpovednosťou objektívnou. Podľa § 427 OZ sa vyžaduje aby vzniknutá
škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, bez ohľadu na porušenie povinnosti a
zavinenie.Žalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosť -kauzálnynexus,medzivznikomškodyaprevádzkou

motorového vozidla a preto jeho nárok neuznáva. Kauzálny nexus musí byť bezpečne preukázaný a
nie len tvrdený, pričom dôkazné bremeno tohto preukázania nesie poškodený, čo dôvodil žalovaný tiež
judikátom Ústavného súdu č. ÚS 177/08, ktorý uvádza že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená
(domnelá) ale aj bezpečne preukázaná a v civilnom procese nesie túto zodpovednosť poškodený.
Tvrdenie žalobcu a ani súhlasné vyjadrenie poisteného nepreukazujú kauzálny nexus. Pre neunesenie

dôkazného bremena žiadal žalovaný nárok nepriznať ako nedôvodný. V prípade že by súd posúdil
existenciu kauzálneho nexu pozitívne, je potrebné návrh žalobcu zamietnuť z liberačného dôvodu podľa
§ 428 OZ, kde škodca sa zodpovednosti podľa § 427 OZ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví len ak sa preukáže že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa žalovaného

ide o dva prípady zodpovednosti, bez možnosti liberácie - ak bola spôsobená okolnosťami majúcimi
pôvod v prevádzke vozidla a ide o vnútorné okolnosti (technický stav vozidla) a s možnosťou liberácie
- škody vzniknuté tak že nemajú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti) vozidla, ak sa preukáže že sa
škode nedalo ani pri vynaložení úsilia zabrániť. Podľa názoru žalovaného, kameň ležiaci na vozovke jejednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla a škode sa nedalo zabrániť,
keďže kameň splynul s vozovkou a takúto prekážku na ceste zrakovo nemožno rozpoznať, preto ide o
liberačný dôvod podľa § 428 druhá veta ustanovenia.

5. Žalobca argumentoval vyjadrením vodiča p. C., ktorý sa súhlasne vyjadril k okolnostiam vzniku škody
a preto je príčinná súvislosť preukázaná. Podľa prvej vety ust. § 428 OZ, prevádzateľ sa zodpovednosti
za škodu nemôže zbaviť ak bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Žalovaný tieto
okolnosti vysvetľuje len ako okolnosti ohľadne vozidla, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko za takúto

okolnosť je akákoľvek udalosť pri ktorej má vozidlo zapnutý motor, pričom sa ani nemusí pohybovať.
Akákoľvek škoda v súvislosti s pohybom vozidla je škodou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, teda tu
liberácia škodcu nie je možná. Kameň vymrštený spod kolesa vozidla v dôsledku jeho pohybu, je škodou
bez možnosti liberácie. Žalobca k vyjadreniu predložil judikát NS SR 9/1972, ktorý definuje prevádzku
vozidla aj prípravu k jazde a úkony po ukončení jazdy, pričom už samo uvedenie motora do chodu patrí
k prevádzke vozidla bez ohľadu na to či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie a v týchto prípadoch

liberačný dôvod nejestvuje.

6. Žalovaný navrhol vypočuť k veci svedkov, vodičov oboch zúčastnených vozidiel pri škodovej udalosti.
Okrem samotného nároku na istinu poprel tiež nárok na úrok z omeškania. List o oznámení škodovej
udalosti obdržal od žalobcu dňa 22.03.2011 a lehotu troch mesiacov podľa § 11 ods. 6 písm. b) zák.

381/2001 z.z. o PZP, na zaslanie písomného vysvetlenia dôvodov pre ktoré odmieta plnenie, dodržal
tým že zaslal oznámenie stanoviska poisťovne zo dňa 14.06.2011. Na základe splnenia tejto lehoty,
neaplikuje sa na žalovaného sankcia podľa § 11 ods. 8 Zák. o 381/2001 z.z. o PZP. Zároveň žalovaný
argumentoval § 11 ods. 7 zák. 381/2001 z.z. o PZP, podľa ktorého je poisťovateľ povinný uhradiť plnenie
do 15 dní po skončení prešetrovania (v prípade vyplatenia plnenia), alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z rozhodnutia iná lehota nevyplýva. Keďže
žalovaný splnil povinnosť oznámiť výsledok prešetrenia v trojmesačnej lehote, nemá povinnosť uhradiť
úrok z omeškania a to až do okamihu splatnosti poistného a tá sa riadi podľa § 11 ods. 8 Zák. 381/2001
z.z. o PZP, pričom lehota 15 dní od právoplatnosti neuplynula, nakoľko konanie prebieha a priznalo
by sa tak príslušenstvo pohľadávky, ktorá ešte nevznikla. Až po márnom uplynutí lehoty určenej v

právoplatnom rozhodnutí vznikne právo žalobcu na úrok z omeškania.

7. K veci bol vypočutý navrhnutý svedok, vodič vozidla ktorý mal škodu spôsobiť, p. C.. K veci uviedol,
zhodnestvrdenímžalobcu,žedňa08.03.2011viedolsvojevozidlopoceste,ktorábolavysypanáštrkom,
keď auto idúce za ním na neho zablikalo a po zastavení zistil, že pri jazde s vozidlo, odletel kameň do

čelného skla vozidla idúceho za ním. Svedok uznal, že škodu spôsobil. Na vozovke bolo len jeho vozidlo
a vozidlo poškodeného. Okrem výsluchu svedka, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predloženými sporovými stranami a vyjadreniami sporových strán.

8. Na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci. Mal za

preukázané že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda. Zmluvou
o nájme, žalobca prenechal do užívania predmetné vozidlo spoločnosti LAPREMA s.r.o. a bolo
preukázané, že vodič p. C.Ž., vedúci motorové vozidlo, ktoré malo podľa vyjadrení zhodných žalobcu a
svedka p. C., bol poisteným u žalovaného. Súd prvej inštancie mal za preukázané že žalobca oznámil
škodovú udalosť žalovanému, ako poisťovni osoby, ktorá mala podľa správy o nehode škodu spôsobiť.

O priebehu škodovej udalosti sa súd prvej inštancie oboznámil na základe zhodných tvrdení žalobcu a
svedka, ako aj zo záznamu o škodovej udalosti, ktorá bola podpísaná účastníkmi udalosti. Z vykonaných
dôkazov mal súd za to, že škoda nastala pri jazde vozidla škodcu tak, ako zhodne uviedol žalobca
a svedok C.. Kauzálny nexus medzi škodou a prevádzkou motorového vozidla škodcu mal súd za
preukázaný a konštatoval naplnenie predpokladu zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho

zákonníka. Zodpovednosť podľa § 427 OZ je objektívna a postačuje preukázanie vznik škody, jej
výšky, čo žalobca preukázal faktúrou vystavenou za výmenu čelného skla a jej uhradením, pôsobenie
prevádzky vozidla (rotovanie kolies po ceste, ktorou bol kameň vymrštený na sklo vozidla za škodcom)
a kauzálny nexus, ktorý ustálil tak, že bez rotovania kolies po ceste, by kameň nebol býval vymrštený
za automobil idúci za vozidlom škodcu. Pokiaľ ide o ne/možnosť liberácie z tejto škody, súd mal za to,

že na tento prípad sa vzťahuje prvá veta ustanovenia § 428 OZ, kedy liberácia možná nie je, nakoľko
ide o škodu spôsobenú samotnou povahou prevádzky vozidla. K tomuto názoru súd citoval judikát NS
SR Cpj 5/2014, R číslo 135/2014, podľa ktorého „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového
vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke“. Za daných okolností mal súd za to, že
nárok žalobcu na poistné plnenie, bol nárokom preukázaným a dôvodným. Žalovaný ako poisťovateľ
škodcu, je povinný poskytnúť poistné plnenie s poukazom na § 4 ods.2 a § 15 ods. l zák.č. 381/2001

Z.z. o PZP. Súd priznal žalobcovi nárok uplatnený žalobou vrátane úrokov z omeškania podľa § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., od 30.06.2011, podľa §
11 ods. 6 Zák. 381/2001 Z.z. o PZP. Lehota 15 dní začala podľa žalobcu plynúť od datovania oznámenia
žalovaného o odopretí poistného plnenia, dňa 14.06.2011. Trovy konania súd priznal žalobcovi v plnej
uplatnenej výške v sume 365,73 EUR ako trovy právneho zastúpenia a sumu 35,50 EUR ako súdny

poplatok.

9. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. Odvolanie smeroval voči časti výroku
rozhodnutia ohľadne príslušenstva istiny, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania
9,25 % ročne zo sumy 596,83 EUR od 30.06.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti.
Odvolanie žalovaný dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa §365 ods. 1 písm. b) CSP,
žalovaný namietal, že sa súd nezaoberal jeho argumentáciou k vzniku omeškania, ktorú predniesol
vo vyjadrení v rámci prvoinštančného konania. Žalovaný totiž s poukazom na § 11 ods. 6,7 a 8 Zák.

381/2001 Z.z. o PZP argumentoval, že sa do omeškania nedostal, nakoľko postup pri vybavení poistnej
udalosti riešil v súlade s § 11 ods. 6 písm. b), teda že v rámci 3 mesačnej lehoty od doručenia oznámenia
o poistnej udalosti, oznámil dôvody pre odopretie poistného plnenia. Dňa 22.03.2011 bolo doručené
oznámenie žalobcu, tento podnet prešetril a výsledok oznámil listom zo dňa 14.06.2011. Lehotu splnil
podľa § 11 ods. 6 písm. b) a v spojení s § 11 ods. 7 Zák. o PZP, o poistnom nebolo doposiaľ právoplatne

rozhodnuté a nie je v omeškaní. Rozsudok súdu nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, pohľadávka
nenadobudla splatnosť a nemôže byť žalovaný v omeškaní a nemôže byť naň aplikované sankčné
ustanovenie § 11 ods. 8 Zák. o PZP. Súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie v časti priznaného úroku z
omeškania a tento nedostatok odôvodnenia zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
keďže nedostatok odôvodnenia je porušením práva na spravodlivý súdny proces. Výklad ustanovení

Zák. 381/2001 Z.z. o PZP, žalovaný podoprel súhlasným názorom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6Co/838/2014, v zmysle ktorého pri odopretí poistného plnenia, povinnosť poisťovateľa vyplatiť poistné
plnenie vzniká právoplatnosťou rozsudku súdu a omeškanie nastáva márnym uplynutím lehoty určenej
na plnenie v rozsudku. V napadnutej časti rozsudku žiadal žalovaný zmeniť rozhodnutie tak, že úrok z
omeškania neprizná, alebo rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť na opätovné konanie.

10. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Argumentoval, že odmietnutie poistného
plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zák. 381/2001 Z.z. o PZP, je účelovým vyhýbaním sa povinnosti platiť
úrok z omeškania, napriek tomu, že mal žalovaný k dispozícii dostatok materiálu preukazujúceho nárok
na poistné plnenie. Žalovaný mal správne postupovať podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zák. 381/2001 Z.z. o

PZP. Podľa žalobcu si žalovaný účelovo vykladal ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 Zák. 381/2001 Z.z. o PZP, čo je
zjavným zneužitím práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej

úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. O odvolaní
rozhodoval odvolací súd dňa 23.11.2017, teda za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku
č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa
ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na
konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná

úprava CSP.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska

iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva k istine je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu do akého dospel v
dokazovanísúdprvejinštancie,vzhľadomkzaujatiunázoru,kedysúdpriznalnároknaúrokzomeškania,k tomuto rozhodnutiu ( i keď dané rozhodnutie považuje odvolací súd za nesprávne), skutkový stav nebol
zistený dostatočne. Zároveň z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záverom, s ktorými
sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý prezentoval v

odvolaní a to, že nebolo dostatočne zdôvodnené, z akého zákonného dôvodu priznal žalobcovi nárok
aj na príslušenstvo pohľadávky. Pre vznik nároku na úrok z omeškania je potrebné skúmať, či došlo k
omeškaniu v súlade s § 11 ods. 6 písm. b) Zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP (ďalej len ako „Zák. o PZP“),
v spojení s § 11 ods. 7 a ods. 8 totožného zákona. Až na základe naplnenia predpokladov určených v
tomto predpise, je možné dedukovať oprávnenosť.

13. Žalovaný sa v odvolaní odvolal len čo do príslušenstva a istinu nenamietal. Odvolací súd sa
zameral na zistenie, či bolo preukázané omeškanie a či vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalovaný
argumentoval, že postupoval spôsobom podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zák. o PZP, podľa ktorého:
„Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného

o škodovej udalosti: b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k
tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené.“ Žalobca síce namietal, že tento postup zvolil žalovaný neoprávnene a účelovo,
avšak je právom poisťovateľa nárok na poistné nepriznať, pokiaľ má za to, že nie je oprávnený. Zároveň
nepriznanie plnenia korešponduje s možnosťou poškodeného, odvolať sa voči tomuto rozhodnutiu v
rámci civilného sporového konania. Úlohou súdu je rozhodnúť, či bolo alebo nebolo odopretie poistného
plnenia oprávnené a až rozsudok súdu zakladá povinnosť poisťovne vyplatiť poistné plnenie, prípadne

určiť výšku tohto plnenia. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov bolo zistené, že škodovú udalosť oznámil
žalobca listom zo dňa 09.03.2011 žalovanému. Čo však nebolo predmetom dokazovania a skúmania
súdom prvej inštancie je, kedy bolo toto oznámenie doručené žalovanému a teda kedy začala plynúť
lehota 3 mesiacov na vybavenie a oznámenie výsledkov poškodenému. Lehota troch mesiacov podľa
názoruodvolaciehosúduneplynieoddátumuuvedenéhovoznámeníoškodovejudalosti,aleažododňa

kedy bola táto správa doručená žalovanému, k čomu neprišlo k zhode. Žalobca uviedol, že doručenie
oznámenia bolo dňa 09.03.2011, zatiaľ čo žalovaný uviedol, že mu bolo toto oznámenie doručené
dňa 22.03.2011. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné preukázať dátum doručenia pre zistenie, či
žalovaný splnil lehotu 3 mesiacov, keď listom zo dňa 14.06.2011, oznámil výsledok prešetrovania
žalobcovi. Zároveň nebolo súdom prvej inštancie zisťované kedy bol doručený výsledok prešetrenia

poškodenému, v súlade s § 11 ods. 6 písm. b) posledná veta za bodkočiarkou. Povinnosť oznámiť
výsledok poisťovateľom sa považuje za splnenú až dňom doručenia tejto správy poškodenému. Lehota
na plnenie sa potom nemôže počítať od dátumu kedy bol oznámenie spísané, čo bolo dňa 14.06.2011,
ako postupoval súd prvej inštancie, ale až od dátumu doručenia tejto písomnosti. Z obsahu spisového
materiálu odvolací súd zistil, že nebolo preukázané kedy k tomuto doručeniu prišlo a teda nebol

stanovený termín plynutia lehoty na plnenie, preto nie je možné zaujať záver, či došlo k omeškaniu.

14. Ďalej odvolací súd konštatuje, že úpravu omeškania v § 11 ods. 6, 7 a 8 Zák. o PZP je potrebné
vykladať vo vzájomnom kontexte. Prvá lehota, ktorú poisťovateľ musí dodržať, je v súlade s § 11 ods. 6
Zák. o PZP, lehota 3 mesiacov na oznámenie výsledku prešetrovania poistnej udalosti, či už pozitívneho,

v písm. a), alebo negatívneho - písm. b) predmetného ustanovenia. Na základe výberu, či poisťovateľ
postupuje podľa písm. a) alebo b), nasleduje začatie plynutia lehoty na plnenie a to v súlade s § 11 ods.
7, podľa ktorého „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva

iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Prvá časť ustanovenia § 11 ods. 7 Zák. o PZP, sa viaže
k § 11 ods. 6 písm. a) a druhá časť (zvýraznená a podčiarknutá), sa viaže k postupu podľa § 11 ods. 6
písm. b). Dĺžka lehoty na plnenie je v prípade postupu podľa § 11 ods. 6 písm. b) určená buď zákonom,
alebo rozhodnutím súdu, v oboch prípadoch plynie až po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Skôr ako
je právoplatne priznaná istina, nemôže nastať paričná lehota na jej plnenie a teda ani nemôže nastať

omeškanie. V súlade s § 11 ods. 8 Zák. o PZP „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“. Lehotu určenú v § 11
ods. 6 však treba brať v súvislosti so zmeškaním lehoty na plnenie podľa § 11 ods. 7. Výklad žalobcua stotožnené právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý nevzal do úvahy lehotu na plnenie, nie je
správne.

15. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky,
akoby šlo o postup podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zák. o PZP. Keďže žalovaný odmietol poistné plnenie,
o nároku rozhodoval až súd, ktorý tento nárok priznal a teda paričná lehota plynie až od právoplatnosti
v časti istiny a až moment márneho uplynutia lehoty na plnenie, je okamihom zakladajúcim nárok na
úrok z omeškania. Zároveň súd prvej inštancie, pokiaľ mal za to, že lehota mala plynúť od doručenia

oznámenia, nevykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie začatia plynutia tejto lehoty. Súd prvej
inštancie nedostatočne odôvodnil akým spôsobom zistil prvý deň omeškania, ktorý stanovil nesprávne
na 30.06.2011, keďže tento dátum je prvým dňom po 15 dňovej lehote od spísania oznámenia
žalovaného o nepriznaní poistného a nie od doručenia tohto oznámenia, čo je nesprávny výklad ust. §
11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 Zák. o PZP.

16. Podstatnou výhradou ktorú odvolací súd voči rozsudku súdu prvej inštancie má, je nesprávne
právne posúdenie. Nárok na úrok z omeškania nebol oprávnený a nemal byť priznaný v danom štádiu
rozhodovania, nakoľko ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o nároku na istinu a neuplynula lehota na
plnenie podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zák. o PZP.

17. Odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č. 30Cb 185/2011-103 jednohlasne,
to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Pokiaľ ide o trovy konania, vzhľadom na zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie, o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci
v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).