Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899920
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1203899920.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ J.
R.F., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P.L., X/ S.. L. Š.Í., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ S.. O.
K., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ I. X., V.. XX. XX. XXXX, P. N. C.. Č.. XX, P., X/ R. Y., V.. XX.
XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ Y. Q., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., X/ R. Q., V.. XX. XX. XXXX,

P. D.V. C.. Č.. X, P., X/ R. X.B., V.. XX. XX. XXXX, P. P.Q. C.. Č.. XX, P., X/ O. X.Q., V.. XX. XX. XXXX,
P. P. C.. Č.. XX, P., XX/ S.. L. P., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., XX/ E. P., V.. XX. XX. XXXX, P.
D. C.. Č.. X, P., XX/ O. R., V.. XX. XX. XXXX, P. D. C.. Č.. X, P., proti žalovanej: S.. E. P. S., X. C.. Č..
X/a, P., zastúpená advokátom: JUDr. Lórant Kóša, Bebravská ul. č. 7, Bratislava, o splnenie povinnosti
zo zodpovednosti za vady diela a zaplatenie náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád diela,
na odvolanie žalobcov 1/ až 12/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. februára 2013,

č. k. 18C/36/2003 - 607, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ až 12/, ktorou žiadali uložiť
žalovanej povinnosť odstrániť na bytovom dome v P. - L., D. C.. Č.. X, X, D. XX, tieto vady: 1. Pri
výjazde motorových vozidiel z objektu areálu vybuduje plynulý prechod na vozovku, a to tak, že odstráni
obrubníky z chodníka a dopracuje výjazd, zároveň na výjazdovej ceste opraví rozbitý a rozdrobený
betón, 2. Na vjazdovej a výjazdovej bráne pre motorové vozidlá do objektu areálu správne nainštaluje

otváracie mechanizmy, opraví murivo a ošetrí kovové časti brány proti hrdzaveniu, zároveň opraví
elektrické otváranie brán a riadne uchytenia vypínačov, 3. Na všetkých vchodových bránkach pre
chodcov do objektu areálu bytového domu P., D. C.. Č.. X, X, XX, zabezpečí pánty bránok proti
hrdzaveniu, 4. Vymení vchodovú bránku pre chodcov na D.V. C.. Č.. X za funkčnú po celý rok a upraví
ju tak, aby pod ňou nebol polmetrový priestor, 5. Upevní bránky pri smetných košoch a opraví odlúpené
časti muriva, 6. Obnoví nátery na všetkých oploteniach areálu, na zábradliach vonkajších schodísk

aj vnútorných schodísk proti hrdzaveniu, 7. Zámkovú dlažbu k bránke pre chodcov na D. C.. Č.. X
uloží do správne vyspádovanej polohy, 8. Opraví nefungujúce vonkajšie osvetlenie objektu, 9. Opraví
opadané omietky na celom bytovom dome, P., D.V. C.. Č.. X, X, XX a na múrikoch pri vjazde a výjazde
do garážových priestorov, 10. Opraví odlepené podlahové gumy na všetkých vnútorných schodiskách
bytového domu P., D. C.. Č.. X, X, XX, XX. Zabezpečí vetracie otvory do garážových priestorov a pivníc,
umiestnené na obvode vonkajších stien, proti vtekaniu vody do garážových a pivničných priestorov,

12. Opraví podlahy garážových priestorov tak, aby boli správne vyspádované proti hromadeniu vody
a vybuduje odtoky vody z garáže, 13. Odstráni vlhnutie omietok a podláh vo všetkých pivničnýchpriestoroch a v garážových priestoroch, 14. Opraví rozpadávajúce sa schody a pásy pre kočíky na
všetkých vonkajších schodiskách vstupov do vchodov bytového domu P., D. C.. Č.. X, X, XX, XX. Na
celom bytovom dome P., D. C.. Č.. X, X, XX, urobí izoláciu tak, aby vnútorné steny bytov nevlhli a

neplesniveli, 16. V bytoch S.. L. Š.Q. (P. Č.. K. XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX), N. V.V. (P. Č.. K. XX),
I. X. (P. Č.. K. XX), B. Q. (P. Č.. K. XX), R. Y.N. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q. D. R. Q. (P. Č..
K. XX), R. X.Í. D. O. X. (P. Č.. R. XX), P. Č. D. R. Č.D. (P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX),
vymení všetky sklá na vonkajších oknách a balkónových dverách a odizoluje ich tak, aby sa zvnútra
nerosili a nezamokali, 17. V bytoch J. R. D. O. R. (P. Č.. K. XX), S.. L.Í. Š. (P. Č.. K. XX), S.. O. K. (P. Č..

K. XX), Y. H. D. Q. H.N. (P. Č.. K. XX), N. V. (P. Č.. K. XX), I. X. (P. Č.. K. XX), B. Q.Š. (P. Č.. K. XX), R.
Y. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q. D. R. Q. (P. Č.. K. XX), R. X. D. O. X. (P. Č.. R. XX), P. Č. D.
R. Č. (P. Č.. R. XX), S.. Ľ.I. A. D. S.. X. A. (P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX), odstráni vady
na rozvodoch kúrenia tak, aby kúrenárske trúbky a radiátory pri kúrení nevydávali počas vykurovania
praskavý zvuk alebo, ak by toto nebolo možné, alternatívne je povinná žalovaná uhradiť J. R. D. O. R.
sumu 123. 400,-Sk, S.. L. Š. T. XX. XXX,-Sk, S.. O. K. XXX. XXX,-Sk, Y. H. D. Q.V. H. T. T. XXX. XXX,-

Sk, N. V. XX. XXX,-Sk, I. X. XX. XXX,-Sk, B. Q.S. T. XX. XXX,-Sk, R. Y. T. XX. XXX,-Sk, J. R. XXX.
XXX,-Sk, Y. Q. D. R. Q. T. XXX. XXX,-Sk, R. X.B. D. O. X. T. XXX. XXX,-Sk, P. Č. D. R. Č.D. T. XXX.
XXX,- Sk, S.. Ľ. A. D. S.. X. A. T. XXX. XXX,-Sk, S.. L. P. D. E. P.N. T. XXX. XXX,-Sk, XX. P. J. R. D.
O. R. (P. Č.. K. XX), S.. L. Š. (P. Č.. K. XX), S.. O. K. (P. Č.. K. XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX), N. V.
(P. Č.. K. XX), I. X. (P. Č.. K. XX), B. Q. (P. Č.. K. XX), R. Y. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q.

D. R. Q. (P. Č.. K. XX), R. X. D. O. X. (P. Č.. R. XX), P. Č. D. R. Č. (P. Č.. R. XX), S.. Ľ. A. D. S.. X. A.
(P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX), zvukovo odizoluje od bytov s nimi susediacich, 19. Na
balkónových zábradliach a zárubniach bytu J. R. D. O. R.Q. (P. Č.. K. XX), S.. L. Š. (P. Č.. K. XX), S..
O. K. (P. Č.. K. XX), Y. H. D. Q. H. (P. Č.. K. XX), N. V. (P. Č.. K. XX), I. X. (P. Č.. K. XX),B. Q. (P. Č.. K.
XX), R. Y. (P. Č.. K. XX), J. R. (P. Č.. K. XX), Y. Q. D. R. Q. (P. Č.. K. XX), R. X.B. D. O. X. (P. Č.. R. XX),

P. Č. D. R. Č. (P. Č.. R. XX), S.. Ľ. A. D. S.. X. A. (P. Č.. R. XX) D. S.. L. P. D. E. P. (P. Č.. R. XX), obnoví
nátery proti hrdzaveniu s tým, že všetky následné škody spojené s odstraňovaním stavebných vád je
žalovaná povinná odstrániť na svoje náklady a tiež povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku
uhradiť skutočne vynaložené náklady na odstránenie stavebných vád S.. Ľ. A. v sume 18. 649, 60,-Sk,
S.. O. K. L. T. XX. XXX, XX,-Sk D. J. R. v sume 10. 335, 90,- Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne

ust. § 21 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 262 ods. 1, §
373, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 436 ods. 1, 2, 3, 4 § 437 ods. 1 až 5, § 439
ods. 1 až 4, § 536 ods. 1, § 560 ods. 1 až 4, § 562 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 1 a 2 a § 564 Obchodného
zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia
vady reklamovali v súlade so zákonom, teda bez zbytočného odkladu po ich zistení, a preto im v zmysle

ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemohol priznať právo zo zodpovednosti za vady diela s tým,
že ak by aj vady diela boli reklamované riadne a v zákonom stanovenej lehote, žalovaná, ako zhotoviteľ
diela poskytla žalobcom ako stavebníkom zľavu, ktorá mala byť paušálnou náhradou za prípadné vady
stavby. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dňa 30. 08. 1997 bola medzi budúcimi vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov, označenými ako „Združenie stavebníkov D.V. C., P. - L.“ a Mestskou

časťou P. - L., v zastúpení starostkou Ľ. K., uzavretá Zmluva o výstavbe obytného domu podľa Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej účelom bolo zabezpečiť výstavbu bytového domu
so 68 bytovými jednotkami, 45 garážovými státiami a zodpovedajúcimi zariadeniami domu, vlastnými
finančnými prostriedkami stavebníkov, so zámerom nadobudnúť vlastníctvo k bytu, garážovému státiu a
tomu zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ako aj k

spoluvlastníckympodielomkzastavanýmanezastavanýmpozemkom,ktorémalzhotoviteľzrealizovaťv
termínedo31.05.1999,zadohodnutúcenudielavovýške96.037.000,-Skstým,žeuvedenouzmluvou
(čl. VI) poverili zastupovaním Mestskú časť P. - L., zastúpenú starostkou Ľ. K., ktorej udelili generálnu
plnú moc na ich zastupovanie voči zhotoviteľovi pri uzatváraní Zmluvy o dielo a pri ostatných úkonoch
podľaZmluvyovýstavbeobytnéhodomu.ZPrílohyč.1kZmluveodielo,podpísanejstarostkouMestskej

časti P. - L. Ľ. K. a žalovanou mal súd prvej inštancie preukázané, že záručná doba bola stanovená na
24 mesiacov s tým, že objednávateľ nemôže uplatniť právo z vád diela, ak nevytkne vady diela, ktoré
zistil, alebo mal zistiť pri prehliadke v preberacej zápisnici, ktorú mal vyhotoviť objednávateľ a mala
obsahovať aj zhodnotenie kvality odovzdávaného a preberaného diela, súpis zistených vád, dohodu o
spôsobe a lehotách odstránenia vád, konštatovanie objednávateľa, že dielo preberá k určitému dňu,

resp. dôvody, pre ktoré dielo nepreberá, dodatočne požadované práce, súpis odovzdávaných dokladov,
podpisy oprávnených zástupcov zmluvných strán a konštatovanie, že dňom odovzdania a prevzatia diel
začína plynúť záručná lehota a doba jej trvania. Poukázal na skutočnosť, že vady diela mal objednávateľ
oznámiť zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu v rámci záručnej doby doporučeným listom, v ktorommal vady popísať a uviesť dôkazné prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť jeho nároku a pre
prípad, že by odstránenie vady bolo spojené s neúmerne vysokými nákladmi a vada by nebránila
užívaniu zhotoveného diela, zmluvné strany boli oprávnené dohodnúť sa na primeranej zľave z ceny

diela. Prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v konaní nebola
predložená preberacia zápisnica, vyhotovená v súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o dielo, avšak zo Zápisu
o odovzdaní a prevzatí stavby, podpísaného za preberajúcich starostkou Mestskej časti P. - L. Ľ. K. D.
Y. M. (B. E.) a za odovzdávajúceho S.. E. P. D. S.. S. Q. (Q. Č.) vyplýva, že stavba bola odovzdaná
a prevzatá ku dňu 30. 04. 2000 s tým, že bola prenechaná zhotoviteľovi (žalovanej) na zabezpečenie

odstránenia nedostatkov uvedených v prílohe č. 2 (ktorá súdu nebola predložená), ktoré nebránia
kolaudačnému konaniu a následnému užívaniu celej stavby. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
ďalej uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že kolaudačným rozhodnutím z júna 2000,
č. j. T.-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07. 2000, Okresný úrad P. S., odbor životného
prostrediapovolilstavebníkovi,ZdruženiestavebníkovD.C.,P.-L.užívaniestavbybytovéhodomuso68
bytovými jednotkami a stavebných objektov - garážové miesta, napojenie bytového objektu a vonkajšie

úpravy s tým, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že stavba bola povolená rozhodnutím N.
P. S. - odborom životného prostredia č. j.: XXX/XX/Z-X zo dňa 09. 03. 1998, bola realizovaná podľa
projektovej dokumentácie, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní s drobnými odchýlkami,
ktorésúzakreslenévprojektovejdokumentáciiskutočnéhorealizovaniastavby.Poukázalnaskutočnosť,
že predmetná Zmluva o dielo mala dva známe dodatky, keď Dodatok č. 1 zo dňa 28. 05. 1999,

podpísaný žalovanou a starostkou Ľ. K., sa týkal termínov zhotovenia diela, ceny diela a platobných
podmienok a z Dodatku č. 2 zo dňa 12. 04. 2000, označeného ako Protokol o prerokovaní konečnej
ceny stavebných prác bytového domu na D.V. C. L. P. - L., v rozsahu podľa zmluvy o dielo zo dňa 31.
10. 1997, uzatvorenej medzi Združením stavebníkov Arménska ulica v zastúpení Mestskou časťou P. -
L. D. S. - S.. E.D. P. vyplýva, že precenenie stavebných prác bolo realizované znaleckým posudkom č.

20/2000, vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, S.. S. V. z apríla 2000 a najvýraznejšie zníženie
konečnej ceny malo za následok dohodnutú zľavu z cena diela v sume 13. 051. 000,-Sk, ktorú tvoria
položky za realizované a akceptované stavebné práce v objeme 4. 339. 000,-Sk (pred precenením) a v
bezodplatnom prevode vlastníckych práv k pozemku na stavebníkov v hodnote 8. 712. 000,-Sk, pričom
nová konečná cena kontrahovaného rozsahu stavby s uplatneným nárokom na zľavu bola dohodnutá na

sumu 106. 303. 000,-Sk, ktorú podľa protokolu účastníci Zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 akceptovali
s tým, že akceptovaný nárok na zľavu v objeme 13. 051. 000,-Sk, bude použitý ako kompenzácia za
chyby stavby, ktoré nebránia užívaniu diela, pričom účastníci Zmluvy o dielo poskytnutú zľavu považujú
za paušálnu finančnú kompenzáciu, ktorej výšku nebudú spochybňovať v súvislosti s jej kompenzačnými
účinkami za chyby stavby, ktoré nespochybňujú užívanie diela. Uviedol, že z obsahu predmetného

protokolu vyplýva, že z celkovej zľavy v sume 13. 051. 000,-Sk pri jednotlivých bytoch žalobcov, zľava
predstavovala sumu 182. 000,-Sk (R., S.. K., Q.), XXX. XXX,-Sk (S.. Š., X., Y.), XXX. XXX,-Sk (X.Q.) D.
XXX. XXX,-Sk (P.), keď do konečnej ceny bytu neboli započítané podielové položky z hodnoty pozemku
(4. 536 m2 x 2. 000 m2 = 8. 712. 000,-Sk) a náklady na neuplatnené vecné zmeny a naviac práce v
hodnote 4. 339. 000,-Sk v podielovej položke nákladov na 1 m2 podlahovej plochy v sume 2. 765,-

Sk. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že starostka
Ľ. K. bola oprávnená uvedený protokol zo dňa 12. 04. 2000 podpísať v súlade s čl. VI. bod 1., 1.1.,
Zmluvy o výstavbe obytného domu (Zmluva o združení) zo dňa 30. 08. 1997 a zo zápisov o odovzdaní
a prevzatí stavby alebo jej dokončenej časti, podpísaných jednotlivými žalobcami ako preberajúcimi a T.
K. D. Y. M. (B. E.) za odovzdávajúceho ustálil, že jednotlivé byty boli odovzdané a prevzaté v priebehu

mesiaca máj 2000 a v jednom prípade (žalobkyňa 5/) v mesiaci júl 2000. Poukázal na skutočnosť, že
v predmetných zápisoch je okrem iného uvedené, že súpis ojedinelých drobných nedostatkov a vád
zrejmých pri odovzdaní a prevzatí a dohoda o opatreniach a lehotách pre odstránenie nedostatkov a
vád, je obsahom prílohy č. 1, ktorá však v konaní predložená nebola a k reklamáciám vád diela zo
strany žalobcov uviedol, že nemal jednoznačne preukázané uskutočnenie rokovania dňa 08. 12. 2000,

ktoré sa malo konať v priestoroch Mestskej časti P. - L. za účasti starostky Ľ. K., žalovanej, S.. S.
Q., S.. Ľ. A. D. S.. O. K., z ktorého nebol vyhotovený zápis a reklamácia vád zo strany jednotlivých
žalobcov nevyplynula ani z ich výpovedí pred súdom, keď sa vyjadrovali len k vadám v ich konkrétnych
bytoch s tým, že žalobca 2/ (S.. Š. L.) a žalobkyňa 3/ (S.. K. O.), písomnú reklamáciu podali v máji
2002, žalobkyni 12/ (O. R.), písomnú reklamáciu pripravil advokát a v nešpecifikovanej dobe ju zaslala

starostke Ľ. K., žalobca 4/ individuálne písomne vady nereklamoval, z výpovede žalobcov 6/, 7/, 10/,
11/ nevyplynulo, kedy a akým spôsobom konkrétne vady reklamovali a žalobkyňa 9/, vady reklamovala
niekedy v roku 2001 písomne, na sekretariáte T. K.. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej
uviedol, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kedy bol zasielaný list zo dňa 11. 06. 2001,podpísaný S.. A., označeným ako zástupca obyvateľov D. X, adresovaný žalovanej, ku ktorému bol ako
príloha pripojený Zápis zo stretnutia obyvateľov D. X - XX zo dňa 09. 05. 2001, v ktorom sú uvedené
a vyšpecifikované závady v spoločných priestoroch (teda mimo bytov), ani tú skutočnosť, či a kedy

žalovaná tento list prevzala, avšak z vykonaného dokazovania preukázané mal, že žalobcovia Mestskej
časti P. - L., starostke Ľ. K. adresovali podanie, označené ako reklamácia zo dňa 16. 12. 2001, ktorú
podalo niekoľko desiatok obyvateľov D. X - XX, a z ktorej žalobcovia vychádzali pri koncipovaní žaloby.
Z listu žalovanej zo dňa 08. 03. 2002, ktorý bol doručený správcovi - Bytový podnik L. T..I..N.. dňa
11. 03. 2002, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná o reklamácii obyvateľov D. X - XX zo

dňa 16. 12. 2001 mala vedomosť a prevzala ju od R. P. - L. na vybavenie dňa 10. 01. 2002 s tým,
že po preskúmaní uplatnenej reklamácie listom zo dňa 08. 03. 2002, reklamované závady neuznala a
pre potreby odstránenia niektorej z reklamovaných závad odporučila na sanáciu použiť kompenzačné
prostriedky z poskytnutej zľavy z ceny diela. Uviedol, že žalobcovia (s výnimkou žalobcu 4/, ktorý
písomnú reklamáciu nepodal) v konaní predložili svoje individuálne reklamácie vád, zasielané žalovanej
alebo Mestskej časti P. - L., alebo obom súčasne, vyhotovené v máji 2002 (20. 05., 22. 05., 23. 05. 24.

05.) s výnimkou reklamácie žalobkyne 5/, ktorá dátum neobsahuje s tým, že pri reklamáciách žalobcov
1/, 3/, 8/, 9/ a 12/, nebolo ich zaslanie preukázané podacími lístkami a pri reklamáciách žalobcov 2/, 6/,
7/, 10/, 11/, bolo ich prevzatie adresátom preukázané. Uviedol, že z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 09.
03. 2007, ktorou pôvodní žalobcovia 4/ a 5/ (manželia H., ktorí v priebehu konania zobrali žalobu späť
a súd voči nim konanie zastavil) previedli svoj byt na tretiu osobu, mal preukázané, že v kúpnej zmluve

ako predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe také vady a poškodenia predmetu kúpy (byt, spoločné
časti a spoločné zariadenia bytového domu, garáž), na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť
a že nezamlčali kupujúcim žiadne im známe vady predmetu kúpy. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na skutočnosť, že právny vzťah medzi stranami sporu zo Zmluvy o dielo a nároky z toho plynúce,
posúdil podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na dohodu zmluvných strán v zmysle ust. § 262 ods.

1 Obchodného zákonníka a Zmluvu o výstavbe obytného domu (Zmluva o združení) podľa príslušných
ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení účinnom v čase
jej uzavretia. Uviedol, že predmetom sporu bolo odstránenie stavebných vád na obytnom dome a neskôr
po pripustenej zmene žaloby, aj nároky na zaplatenie skutočne vynaložených nákladov na odstránenie
stavebných vád v prípade žalobkyne 3/ v sume 13. 624, 60,-Sk a žalobcu 1/ v sume 10. 335, 90,-Sk s

tým, že žaloba bola podaná na súd dňa 03. 03. 2003, zmena žaloby bola súdu doručená dňa 02. 11.
2005 a uznesenie o pripustení zmeny žaloby zo dňa 21. 08. 2006, č. k. 18C/36/2003 - 292 nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 09. 2006. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstránenie vád sa pôvodne
týkalo všetkých bytových jednotiek v bytovom dome D. X - XX, P. - L., keď pôvodný petit žaloby mal
všeobecný charakter a obsahoval uloženie povinnosti žalovanej odstrániť stavebné vady na obytnom

dome D. X, X, XX v častiach - spoločné časti a zariadenia domu a garážové státia, vo všetkých bytových
priestoroch opraviť, resp. vymeniť okná, balkónové dvere, odstrániť praskavý zvuk z kúrenia a zvukovo
odizolovaťjednotlivébytyavodovodnéakanalizačnépotrubia,pričomsaopieralohromadnúreklamáciu
zo dňa 16. 12. 2001, ktorú podpísalo 53 vlastníkov bytov. Prvoinštančný súd s poukazom na ustanovenie
§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak

objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, alebo čo ich mal zistiť
alebo mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti konštatoval, že v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, že vady boli reklamované v súlade so zákonom, teda bez zbytočného odkladu po ich
zistení, a preto ani v prípade existencie reklamovaných vád nebolo možné žalobcom priznať právo zo
zodpovednosti za vady diela, nakoľko mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia vytknuté

vady zistili hneď po nasťahovaní a o existencii vád museli mať vedomosť najneskôr dňa 08. 12. 2000,
kedy podľa ich (nepreukázaného) tvrdenia mali vady ústne reklamovať na stretnutí u starostky Mestskej
časti P. - L. Ľ. K., pričom prvá písomná reklamácia, podpísaná len jedným zo žalobcov, ktorý podľa
Zápisu zo stretnutia obyvateľov D. X - XX zo dňa 09. 05. 2001 zastupoval vlastníkov bytov, adresovaná
žalovanej, bola preukázaná až dňa 11. 06. 2001, spoločná reklamácia zo dňa 16. 12. 2001, ktorá však

žalovanej adresovaná nebola, ale Mestskej časti P. - L., resp. starostke Ľ. K., ktorá žalobcov zastupovala
podľa generálnej plnej moci, žalovanej doručená bola, resp. Mestskou časťou P. - L. odstúpená dňa
10. 01. 2002 a individuálne reklamácie väčšiny žalobcov boli datované až v mesiaci máj 2002. Ako
dôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovanej, ktorá nároky žalobcov popierala, s poukazom
na poskytnutú zľavu z ceny diela v sume 13. 051. 000,-Sk, podľa Protokolu o prerokovaní konečnej ceny

stavebných prác bytového domu na D. C. L. P. - L. zo dňa 12. 04. 2000, podpísaného starostkou Ľ. K.,
ako zástupkyňou stavebníkov - budúcich vlastníkov, keď mal touto listinou preukázané, že žalovaná ako
zhotoviteľdielažalobcomakostavebníkomposkytlavopred,predzistenímváddiela,uvedenúzľavu,ako
paušálnu náhradu za prípadné vady stavby. Zamietnutie návrhu v časti žalobcami uplatnených nárokovna zaplatenie finančných súm, ktorých sa domáhali alternatívne namiesto odstránenia vád v ich bytoch
zmeneným návrhom, odôvodnil súd prvej inštancie vecne dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania
žalovanou s tým, že uvedený nárok si uplatnili po uplynutí premlčacej lehoty, keďže predmetné vady

sa mali vyskytnúť už v roku 2000 a žalobu, ktorou si dané nároky uplatnili, podali (zmenená) až dňa
02. 11. 2005, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty a zároveň poukázal na skutočnosť, že
žalobcovia1/a3/,ktorísavkonanídomáhalizaplateniaskutočnevynaloženýchnákladovzaodstránenie
stavebných vád v ich bytoch, v konaní vznik týchto nákladov žiadnymi relevantnými dôkazmi (napr.
objednávkou, faktúrou, dokladom o zaplatení), nepreukázali. Nevykonanie opakovane navrhovaného

znaleckého dokazovania na preukázanie existencie vád stavby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že
vzhľadom na skutkový stav, dostatočne ustálený vykonanými dôkazmi, ktorý umožňoval v danej veci
rozhodnúť, by bolo vykonanie znaleckého dokazovania nadbytočné a nehospodárne. Výrok, ktorým
rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odôvodnil
právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

2.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 12/ z dôvodu, že súd prvej

inštancie počas celého súdneho sporu neprihliadal na ich námietky a vyjadrenia, nevyčerpal všetky
dôkazné prostriedky, nesprávne vykladal niektoré ustanovenia zákonov (§ 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka) s tým, že celé vedenie sporu bolo poznačené prieťahmi v konaní a navrhli rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázali na skutočnosť, že konanie bolo zaťažené prieťahmi, ktorých
sa dopustil zákonný sudca a Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom zo dňa 07. 11. 2012, sp.

zn. IV. ÚS 139/2012 rozhodol o porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovpodľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyačl.38ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd.
Namietli, že opakovane navrhli doplniť dokazovanie ustanovením súdneho znalca na vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý by predmet sporu objektivizoval s tým, že s navrhnutým dokazovaním
súhlasila aj žalovaná, avšak súd prvej inštancie napriek tomu doposiaľ znalca neustanovil, čím im

neumožnil preukázať oprávnenosť podanej žaloby. Nestotožnili sa so záverom prvoinštančného súdu,
že v konaní jednoznačne nepreukázali reklamáciu vád diela v súlade so zákonom, teda bez zbytočného
odkladu po ich zistení, ktorý je v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami, nakoľko súd prvej inštancie stanovil
začiatok plynutia 24 mesačnej záručnej lehoty podľa tzv. Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby (30.
04. 2000 a teda skončenie záručnej lehoty k 01. 05. 2002) v rozpore s vlastným konštatovaním, že sa

nejedná o Preberaciu zápisnicu, predpokladanú v Prílohe č. 1 k Zmluve o dielo, ktorá mala obsahovať
konštatovanie o začatí plynutia záručnej lehoty a doby jej trvania. Vytkli prvoinštančnému súdu, že
nevzaldoúvahyviaceročasovonasledujúcichpreberacíchkonaní,ktorévosvojom odôvodneníuviedol.
Poukázali na skutočnosť, že nakoľko sporové strany pri preberacom konaní nevyužili v Zmluve o dielo
predpokladanú Preberaciu zápisnicu, preberacie konanie sa skončilo najskôr prebratím poslednej časti

zmluvného diela, a teda záručná lehota plynula od 07/2000 do 07/2002, na čo skutkovo nadväzujú
jednotlivé reklamácie, kde je rozhodujúce, či boli uplatnené počas záručnej lehoty, alebo po jej uplynutí
(§ 562 ods. 2 písm. c/ posledná veta Obchodného zákonníka) a vytkli súdu prvej inštancie, že v tejto
časti je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné, nakoľko obsahuje len konštatovanie
vyhodnoteného skutkového stavu a uvedenie zákonných ustanovení, avšak absentuje v ňom uvedenie

jednotlivých skutkových okolností do súvislostí, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, keď sa
v odôvodnení rozsudku nevyjadril k tomu, v akých lehotách bolo zmluvné dielo preberané, v akých
lehotách boli vady reklamované a či to bolo v súlade so zákonnými ustanoveniami. Uviedli, že v rozpore
s ustáleným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, je aj jeho vlastné konštatovanie, že v spise
je založené podanie, označené ako reklamácia zo dňa 16. 12. 2001, adresované R. P. - L., T. Ľ. K.,

ktorú podalo niekoľko desiatok obyvateľov bytov na D. C.. Č.. X - XX, z ktorého vyplýva, že vady diela
reklamovali v záručnej lehote a k zmeškaniu lehoty nedošlo. Vytkli súdu prvej inštancie, že na jednej
strane neuznal, že vady boli reklamované dňa 08. 12. 2000 a na druhej konštatoval, že dňa 08. 12. 2000
o vadách museli vedieť a mali ich v tento deň (teda bez zbytočného dokladu) reklamovať a zároveň
neuznal, že dňa 08. 12. 2000 k reklamácii došlo. Uviedli, že v skutočnosti na stretnutí u starostky R. P. -

L.,ktoréhosazúčastnilaajžalovaná,došlokprvejreklamáciizistenýchvádzčohovyplýva,žeminimálne
od tohto dňa žalovaná o vadách vedela s tým, že prvoinštančný súd v tejto veci nesprávne aplikoval
ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o výklad pojmu „bez zbytočného odkladu“,
ktorý v prípade vád stavebného diela v rozsahu 68 bytových jednotiek a k tomu prislúchajúcemumnožstvu stavebníkov, znamená inú časovú lehotu, ako by to bolo v prípade jednoduchého diela pre
jedného objednávateľa. Poukázali na skutočnosť, že ak by niektorí stavebníci niektoré čiastkové vady
diela mali zistiť dňa 08. 12. 2000, preukázaná hromadná písomná reklamácia zo dňa 16. 12. 2001

je podaná len rok po tomto zistení, teda v lehote za daných okolností zodpovedajúcej lehote „bez
zbytočného odkladu“ pri stavebných dielach takéhoto rozsahu, keď aj zákonodarca pre takéto prípady
špeciálne upravil objektívnu lehotu z dvoch na päť rokov. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že v
posudzovanej veci je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že nie všetky vady, reklamované dňa
16. 12. 2001, sa prejavili ku dňu 08. 12. 2000, keď ich výskyt bol podmienený budúcimi vplyvmi počasia a

objektívne by sa zistili, ak by súd prvej inštancie vo veci ustanovil súdneho znalca. Žalobcovia vo svojom
odvolaní namietli správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zhotoviteľ diela (žalovaná)
stavebníkom (žalobcom) poskytol vopred (pred zistením vád diela) zľavu v sume 13. 051. 000,-Sk,
ako paušálnu náhradu za prípadné vady stavby, dohodnutou v Protokole o prerokovaní konečnej ceny
stavebných prác bytového domu a podpísaným starostkou K., ako zástupkyňou stavebníkov, ktorý
prvoinštančný súd bezdôvodne posúdil ako Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo. Poukázali na skutočnosť,

že zľavu podľa Protokolu mali tvoriť položky za realizované a akceptované stavebné práce v sume
4. 339. 000,-Sk a v bezplatnom prevode vlastníckych práv k pozemku na stavebníkov v hodnote 8.
712. 000,-Sk, avšak z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 15. 02.
2001 na spomínané pozemky vyplýva, že tento prevod nemal so žalovanou nič spoločné, nakoľko
pozemky previedla na stavebníkov spoločnosť SINTRA spol. s r.o., teda žalovaná im nemohla poskytnúť

zľavu bezplatným prevodom pozemkov, ktoré nikdy nevlastnila, a preto je v tejto časti (minimálne)
Protokol nezákonný a neplatný a súd prvej inštancie naň nemal prihliadať s tým, že túto skutočnosť aj v
konaní namietali. Uviedli, že práce si stavebníci doplácali, a preto žalovanej nemohli voči nim vzniknúť
žiadne ďalšie pohľadávky dodávateľa stavby, keď stavebníkom bolo vrátených 1. 334. 534,-Sk, suma
ktorá predstavovala nepreinvestované preddavky, teda im vznikol preplatok a nie nedoplatok, ktorý bol

stavebníkom vrátený. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba na alternatívne
zaplatenie finančných súm je premlčaná, nakoľko napriek tomu, že žalovaná listom zo dňa 30. 12. 2005
namietala premlčanie, súd prvej inštancie o zmene žaloby rozhodol a zmenu pripustil uznesením zo dňa
21. 08. 2006 a nešlo o samostatné nároky, ako ich nesprávne vyhodnotil prvoinštančný súd, keďže išlo
o tie isté vady, ktorých odstránenie žiadali aj v pôvodnej žalobe a alternatívu finančného odškodnenia

navrhli len z dôvodu, že medzi časom by niektoré vady bolo ťažké odstraňovať, vzhľadom na dlhotrvajúci
spor.

3.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 12/ uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko odvolanie žalobcov je nedôvodné a z veľkej časti
nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dokument označený
ako „Protokol o prerokovaní konečnej ceny stavebných prác bytového domu na D. C. L. P. - L. v rozsahu
podľa zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 uzatvorenej medzi ňou a Združením Stavebníkov D. C., v

zastúpení Mestskou časťou P. - L., ktorý bol spísaný a podpísaný dňa 12. 04. 2000“, ako dodatok k
samotnej Zmluve o dielo, keďže to vyplýva z jeho obsahu, povahy, ako aj zúčastnených účastníkov,
ktorí ho podpísali, nakoľko podľa ustálenej právnej teórie, nie je rozhodujúci názov dokumentu, ale
jeho obsah a povaha. Poukázala na skutočnosť, že podstatnou zákonnou náležitosťou zmluvy o dielo
je dohoda o cene za vykonané dielo a v tomto zmysle daný Protokol je dodatkom k Zmluve o dielo,

keďže v zmysle vykonaného znaleckého posudku upravoval konečnú cenu diela. Uviedla, že žalobcovia
nerozporovali platnosť a účinnosť Protokolu v čase jeho podpisu ani jeho obsah, vrátane zľavy z ceny
diela, vyrokovanej medzi ňou a starostkou mestskej časti v celkovej výške 13. 051. 000,-Sk s tým, že
neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali uplatnenie svojho reklamačného práva riadne a včas, keď
nepreukázali, že by v lehote uplatňovali akékoľvek práva v zmysle Zmluvy o dielo v písomnej forme s

tým, že v zmysle Protokolu ani nemohli uplatňovať akékoľvek práva tohto charakteru, nakoľko strany
Protokolu sa dohodli, že poskytnutá zľava z ceny diela vo výške 13 miliónov Sk, bude použitá ako
kompenzáciazachybydiela,ktorénebrániajehoužívaniuauznalitútozľavuakopaušálnukompenzáciu,
ktorej výšku nebudú spochybňovať v súvislosti s jej kompenzačnými účinkami za chyby stavby. Žalovaná
vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov ďalej uviedla, že Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava

II, odbor životného prostredia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07. 2000, bolo povolené užívanie
diela - bytového domu na D. C. a z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že dielo bolo postavené podľa
predloženej stavebnej dokumentácie, ktorú si dali vypracovať stavebníci (žalobcovia) a súčasne oni
ako stavebníci stavbu jej prostredníctvom ako dodávateľa stavby zrealizovali a počas kolaudačnéhokonania neboli zistené žiadne vady stavby, ktoré by bránili jej užívaniu, z dôvodu ktorého bola stavba
skolaudovaná a bolo povolené jej užívanie, pričom žiaden zo stavebníkov, ani ich splnomocnená
zástupkyňa, T. K., proti kolaudačnému rozhodnutiu nepodali odvolanie, čím súhlasili s obsahom tohto

rozhodnutia, ktoré konštatuje, že stavba je spôsobilá na užívanie. Uviedla, že v konaní bolo preukázané,
že stavba bola bez vád, ktoré by bránili jej užívaniu, pričom žalobcovia akceptovali poskytnutú zľavu
z ceny diela ako kompenzačnú náhradu za jeho prípadné vady, ktoré ale nebránili jej užívaniu s tým,
že konanie žalobcov v čase rokovaní o výške poskytnutej zľavy označila za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, keď podpisom zmluvy sa zaviazali za dielo zaplatiť dohodnutú odmenu, avšak neskôr

to odmietli, hoci vypracovaný znalecký posudok potvrdil oprávnenosť požiadavky na navýšenie ceny
diela, z dôvodu nárastu cien stavebných prác a materiálov, ktoré čiastočne spôsobili aj žalobcovia
omeškaním s plnením si ich peňažných povinností. Uviedla, že pri rokovaní o zľave využili postavenie ich
splnomocnenej zástupkyne T. K., ktorá vyrokovala zľavu aj s tvrdením, že žalobcovia už žiadne finančné
prostriedky nemajú a nie je možné reálne očakávať, že by ich mohli mať, a preto v záujme dokončenia
a kolaudácie stavby, napokon so zľavou súhlasila. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobcov, že im bola

povinná vrátiť sumu vo výške 1. 334. 534,-Sk, keď si ako stavebníci zriadili spoločný účet, na ktorý
zasielali finančné prostriedky a s ktorým mohla disponovať len ich splnomocnená zástupkyňa z čoho
vyplýva, že o výške zostatku na tomto účte, vytvorenom ako rozdiel medzi príspevkami stavebníkov a
konečnou cenou diela, zníženou o poskytnutú zľavu z ceny diela vedomosť nemala, nie však tým, že by
vracala na tento účet finančné prostriedky. Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcov, že výška poskytnutej

zľavy by mala byť znížená o cenu pozemkov, ktoré na žalobcov previedla spoločnosť SINTRA spol. s
r.o., nakoľko s danou obchodnou spoločnosťou uzavrela zmluvu o združení, ktorej obsahom bol vklad
pozemkov spoločnosti SINTRA spol. s r.o. do združenia a jej vklad finančných prostriedkov za účelom
bytovej výstavby s tým, že odplatou pre spoločnosť SINTRA spol. s r.o. za vklad do združenia boli 4 byty
a k nim prislúchajúce garážové státia v cene vložených pozemkov a z uvedeného dôvodu sa zástupcovia

spoločnosti SINTRA spol. s r.o. stali členmi združenia stavebníkov, podľa zmluvy o združení z augusta
1997, avšak podľa čl. IV. zmluvy o združení sa na nich nevzťahovala povinnosť zaplatiť za bytové
jednotky Q., Q., R. D. R. a garážové státia Q., Q., R. D. R., ktoré bola povinná zrealizovať na vlastné
náklady, na ktorých sa žalobcovia nepodieľali s tým, že byty a prislúchajúce garážové státia zhotovila na
vlastné náklady, a im v tomto rozsahu poskytla zľavu. Poukázala na skutočnosť, že žalobcovia nedostali

pozemky od spoločnosti SINTRA spol. s r.o., ale v skutočnosti od nej, vo forme zľavy v hodnote 4
bytových jednotiek a prislúchajúcich garážových státí.

4.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30. júla 2014, č. k. 2Co/532/2013 - 153 rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcov 1/ až 7/ a 10/ až 12/
proti tomuto rozsudku rozhodol uznesením zo dňa 25. apríla 2017, sp. zn. 1 Cdo 611/2015 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia (rozsudok súdu prvej aj druhej
inštancie však obsahuje jediný meritórny výrok, nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol a odvolací

súdtentorozsudokpotvrdil)vrátilnaďalšiekonaniezdôvodu,ževkonanídošlokprocesnejvadetým,že
odvolací súd nedoručil žalobcom 1/ až 12/ vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.
01. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou
námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania a dospel k

názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku
ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne
ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná
možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia; doslovne
sa uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých

predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na
odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí
vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,
dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

5.Odvolací súd v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, doručil vyjadrenie
žalovanej k odvolaniu žalobcov na vyjadrenie žalobcom, ktorí od 30. 04. 2016 nie sú v konaní zastúpení,
nakoľko J.. J. Q., ktorá ich zastupovala v konaní pred súdom prvej a druhej inštancie, im plnú moc na

zastupovanie vypovedala ku dňu 30. 04. 2016, keď žalobcovia 1/ až 7/ a 10/ až 12/ (žalobcom 1/ a 12/
bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 20. 10. 2017, žalobcovi 2/, bolo vyjadrenie žalovanej doručené
dňa 05. 10. 2017, žalobkyni 3/, bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 24. 10. 2017, žalobcovi 4/ dňa
24. 10. 2017, žalobkyni 5/, žalobcovi 6/, žalobkyni 7/ dňa 06. 10. 2017, žalobcovi 8/ dňa 18. 10. 2017,
žalobkyni 9/ dňa 31. 10. 2017 a žalobcom 10/ a 11/ dňa 12. 10. 2017) požiadali o predĺženie lehoty

na 45 dní od doručenia výzvy, nakoľko nie sú v konaní právne zastúpení a na splnomocnenie nového
právneho zástupcu a spísania vyjadrenia žalovanej zo dňa 17. 10. 2013 potrebujú primeranú lehotu.

6.

Žalobcovia 8/ a 9/ o predĺženie 10 dňovej lehoty na vyjadrenie nepožiadali a k vyjadreniu žalovanej k ich

odvolaniu sa nevyjadrili, pričom z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 30. júla 2014, č. k. 2Co/532/2013 - 153 podaním zo dňa 28. 11. 2014 (č. l. 714 spisu)
zobrali späť.

7.

Odvolací súd žiadosť o predĺženie lehoty žalobcov 1/ až 7/ a 10/ až 12/ z desiatich dní na 45 dní od
doručenia výzvy neakceptoval, nakoľko nielenže s vyjadrením žalovanej zo dňa 17. 10. 2013 k ich
odvolaniu boli oboznámení od 16. 09. 2014, kedy bol ich vtedajšej právnej zástupkyni J.. J. Q. doručený
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. júla 2014, č. k. 2Co/532/2013 - 153, v ktorom odvolací

súd podrobne obsah tohto vyjadrenia uviedol, ale najmä nemožnosť vyjadriť sa k nemu v odvolacom
konaníbolajedinýmdôvodomdovolania,ktorépodalieštedňa16.10.2014,pričomospôsobevybavenia
ich dovolania (Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil z dôvodu,
že postup odvolacieho súdu mal znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), mali
vedomosť od 29. 05. 2017, kedy bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručené

ich právnemu zástupcovi (AK Balara, s.r.o.), a preto mali dostatok času na to, aby si zvolili právneho
zástupcu na zastupovanie v konaní, keďže AK Balara, s. r. o., udelili plnú moc iba na zastupovanie v
dovolacom konaní.

8.

Základnou povinnosťou súdu, ktorá do účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016) bola
upravená v ust. § 6 O. s. p., bolo zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr
odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho
rozhodnutie, pričom od účinnosti Civilného sporového poriadku (t. j. od 01. 07. 2016) je táto povinnosť

súdu definovaná v Čl. 17 Civilného sporového poriadku tak, súd je v konaní povinný postupovať tak,
aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

9.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním
rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach
a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje
zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň

vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom
konaní bližšie charakterizovalo ust. § 18 O. s. p., v zmysle ktorého účastníci majú v občianskom
súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich
práv a od účinnosti Civilného sporového poriadku je rovnosť strán upravená v Čl. 6 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.10.

Z uvedeného teda vyplýva, že nielen žalobcovia, ale aj žalovaná ako strana sporu má právo na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, z dôvodu ktorého odvolací súd po predložení veci súdom
prvej inštancie dňa 25. 09. 2017, bezodkladne výzvou zo dňa 27. 09. 2017 v súlade s ust. § 374
ods. 2 CSP doručil žalobcom 1/ až 7/ a 10/ až 12/ vyjadrenie žalovanej zo dňa 17. 10. 2013 k ich
odvolaniu (možnosť, ktorú v zákonnej 10 dňovej lehote nevyužili) a zároveň v súlade s ust. § 219 ods. 3
CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v posudzovanej veci, keďže z obsahu spisu

vyplýva, že v tejto právnej veci už o žalobcami namietaných prieťahoch v konaní rozhodol Ústavný súd
Slovenskej republiky nálezom zo dňa 07. novembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 139/2012 - 45 tak, že základné
právo J. R. (Ž. X/), O. R.Q. (Ž. XX/), S.. L. Š. (Ž. X/), S.. O. K. (Ž.D. X/), I. X. (Ž. X/), R. Y. (Ž. X/), Y. Q. (Ž.D.
X/), R. Q. (Ž. X/), R. X. (Ž. X/), O. X.B. (Ž. X/), S.. X. A. (Y. Ž. XX/), S.. Ľ.I. A. (Y. Ž. XX/), S.. L. P. (Ž. XX/) D.
S.. E. P. (Ž.D. XX/) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava

II v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/36/2003 porušené bolo a tomuto súdu bolo zároveň prikázané,
aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov a napokon každému zo sťažovateľov (každému žalobcovi)
bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 5. 000 eur a Okresnému súdu Bratislava II bola uložená
povinnosť každému žalobcovi vyplatiť sumu 5. 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu,
ako aj trovy konania vo výške 996, 64 eur.

11.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.
l CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. októbra 2017 podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

12.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovýmaprávnymzáverom,ktorévnapadnutomrozhodnutíajnáležiteodôvodnil(§220ods.2CSP).

15.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,

aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok, účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd vzásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu. Okolnosti namietané žalobcami v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných

dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany

sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

16.

K tvrdeniu žalobcov 1/ až 12/, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,
odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom
prvej inštancie za správne.

17.

V posudzovanej veci sa žalobcovia 1/ až 12/ domáhali proti žalovanej priznania nárokov zo
zodpovednosti za vady diela - bytového domu na D.V. C.. Č.. X, X, D. XX L. P., ktorý zhotovila žalovaná,
konkrétne odstránenia vád spoločných častí a zariadení bytového domu, ako aj jednotlivých bytov,

nachádzajúcich sa v predmetnom bytovom dome, spôsobom špecifikovaným v petite ich žalobného
návrhu a zaplatenia peňažnej náhrady za odstránenie vád viacerými vlastníkmi bytov v predmetnom
bytovom dome na ich vlastné náklady.

18.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

19.

Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

20.Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní diela.

21.

Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela: a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného
odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa

odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu
diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

22.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť prehliadnuť zhotovené dielo v záujme včasného
zistenia vád diela, pričom vykonanie prehliadky je nepriamo ustanovené ako začiatok lehoty na
oznámenie vád tovaru (reklamačné lehoty) s tým, že reklamačná lehota, ako aj záručná lehota začína
plynúť najskôr dňom odovzdania predmetu diela, ak v zmluve nie je určené inak. Pri osobnom odovzdaní
diela (ako je to v posudzovanej veci) sa vady, ktoré sa odhalia obhliadkou, garančnými skúškami

môžu kvalifikovať ako vady, ktoré bránia odovzdaniu riadne vykonaného diela v dôsledku čoho dielo
nie je odovzdané a záväzok nie je splnený. Pri vadách, ktoré sa zhotoviteľom kvalifikujú ako vady,
ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela, sa uvedú v zápisnici, zhotoviteľ tým uplatní svoje práva zo
zodpovednosti za zrejmé vady a zároveň dochádza k odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela. Zistené
vady diela je povinný bez zbytočného odkladu reklamovať, ide o vady zrejmé, ktoré dielo v čase

prehliadky má a zároveň sú to vady, ktoré existovali v čase odovzdania a prevzatia diela (zhotoviteľ
sa nemôže brániť, že tieto vady neboli vytknuté pri odovzdaní diela, ak zo zmluvy vyplýva iné určenie
nárokov objednávateľa). Dôkazné bremeno o existencii týchto vád ťaží objednávateľa, zhotoviteľ sa
môže brániť len námietkou premlčania spočívajúcou v tom, že vady neboli reklamované bez zbytočného
odkladu od ich zistenia. Ak objednávateľ nevykonal prehliadku s odbornou starostlivosťou pri vadách,

ktoré reklamuje (aj skryté) po tom, ako ich počas užívania predmetu zistil, stratí svoje nároky zo
zodpovednosti zhotoviteľa za vadné plnenie, ak zhotoviteľ vznesie námietku premlčania podľa § 562
ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho nemôže súd objednávateľovi priznať nárok
z vád tovaru, ak zmluva neurčuje inak, resp., ak nie je poskytnutá zmluvná záruka na tieto vady.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté aj po odovzdaní diela, ak ide o vady, na ktoré sa vzťahuje

záruka za akosť alebo ide o vady spôsobené porušením jeho povinností, pričom vedomosť zhotoviteľa o
porušení povinnosti pri zhotovovaní diela je právne významná z časového hľadiska, keďže pri vedomom
porušení povinností sa neuplatní časové obmedzenie pri reklamácií vád zo strany objednávateľa. V
prípade, ak zhotoviteľ na žiadosť objednávateľa vady diela neodstránil a objednávateľ sa práv zo
zodpovednosti za vady domáha prostredníctvom súdu, nemôže súd objednávateľovi jeho práva priznať,

ak objednávateľovi uplatnené vady diela neoznámil bez zbytočného odkladu po ich zistení, alebo po
tom, ako ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, prípadne bez zbytočného odkladu po tom,
čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri
stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Oznámenie vád diela zhotoviteľovi v lehote
podľa citovaných ustanovení je tak základným predpokladom úspešnosti v spore zo zodpovednosti za

vady diela. Objednávateľ je zároveň povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak
zistí vady, dielo nemusí prevziať (§ 554). Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo
zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo právnickou). Pri riadnej prehliadke by mal
zistiť všetky zrejmé vady prevzatého diela. Zrejmé vady musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi buď
po ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobou.

23.

Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení však netreba uviesť aj konkrétne
nároky vyplývajúce z vád. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva.

Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade.
Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela, čo však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne
odstrániť, avšak na základe dobrovoľného rozhodnutia. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich
zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočnéhoodkladu. Ako vyplýva z odseku 3, dôsledky za nesplnenie oznamovacej povinnosti nenastupujú
automaticky a súd ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z § 428
ods. 2 vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to

namietolzhotoviteľ.Vprípade,keďzhotoviteľvedelalebomuselvedieťovadáchdiela,nemôženamietať
nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa (§ 428 ods. 3).

24.

Z obsahu žaloby žalobcov 1/ až 12/ zo dňa 03. 03. 2003 vyplýva, že sa domáhali uložiť žalovanej
povinnosť odstrániť vady, špecifikované ich podaním zo dňa 28. 10. 2005, pripustené uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 21. augusta 2006, č. k. 18C/36/2003 - 292, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18. 09. 2006 a zároveň žiadali uložiť žalovanej povinnosť uhradiť skutočne vynaložené náklady
za odstránenie stavebných vád S.. Ľ. A. v sumu 18. 649, 60,-Sk (619, 05 eur), ktorý v priebehu
prvoinštančného konania zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, žalobkyni 3/ sumu 13. 624, 60,-

Sk (452, 25 eur) a žalobcovi 1/ sumu 10. 335, 90,-Sk (343, 08 eur) s tým, že sa domáhali odstrániť
spoločné vady na bytovom dome (ktoré v petite žaloby aj špecifikovali), pričom zároveň uviedli, že každý
obyvateľ reklamoval vady, ktoré sa vyskytli v jednotlivých bytoch a svoje práva zo zodpovednosti za vady
niekoľkokrát uplatnili ústne aj písomne.

25.

Súd prvej inštancie dospel jednoznačne k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia 1/ až 12/ nielen
právne relevantným spôsobom v konaní nepreukázali údajné ústne reklamácie, ale najmä obdobie,
kedy k nim malo dôjsť, nakoľko v konaní iba preukázali, že dňa 11. 06. 2001 podali žalovanej písomnú

reklamáciu v mene S.. Ľ.I. A., zástupcu obyvateľov D. X, na základe zápisu zo stretnutia obyvateľov
D. X - XX zo dňa 09. 05. 2011, v ktorom sú konštatované vady, totožné s vadami, špecifikovanými v
podanej žalobe zo dňa 03. 03. 2003.

26.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie
uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku, či si žalobcovia zodpovednosť za vady uplatnili riadne
a včas, resp., či žalovanej oznámili riadne a včas vady diela - bytového domu D. C.. Č.. X, X, D. XX L. P. i
jednotlivých bytov, ktoré sa v tomto bytovom dome nachádzajú, v lehote podľa § 562 ods. 2 Obchodného

zákonníka.

27.

Súd prvej inštnacie na základe vykonaných dôkazov správne skutkovo ustálil, že predmetné dielo -

stavba bytového domu D. C.. Č.. X, X, D. XX L. P. bolo odovzdané dňa 30. 04. 2000 a jednotlivé
byty boli odovzdané budúcim vlastníkom - žalobcom v priebehu mesiaca máj 2000 a žalovanej 5/
v júli 2000, kedy sa žalobcovia o vadách diela dozvedeli a zároveň dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia vady spoločných častí bytového domu u
žalovanej reklamovali najskôr až dňa 11. 06. 2001, niektorí neskôr a niektorí ich individuálne dokonca

nereklamovali doposiaľ.

28.

Odvolací súd sa preto stotožnil so správnym záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovia si voči
žalovanej zodpovednosť za vady diela neuplatnili v lehote podľa ust. § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka, t. j. bez zbytočného odkladu po ich zistení, keď zhotoviteľovi, ako to sami uviedli, oznámili
uplatnené vady diela až po uplynutí doby viac ako jedného roka, od kedy sa o vadách dozvedeli, čo
nemožno považovať za uplatnenie zodpovednosti za vady bez zbytočného odkladu.

29.Bolo potrebné sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu bolo nutné ako neopodstatnenú
zamietnuť aj z dôvodu, že žalobcovia sa, v zastúpení starostkou R. Č. P. - L. Ľ. K. so žalovanou v
Protokole o prerokovaní konečnej ceny stavebných prác bytového domu na D. C. L. P. - L. v rozsahu

podľa Zmluvy o dielo zo dňa 31. 10. 1997 uzatvorenej medzi Združením stavebníkov D. C. L. O.Y. R. Č.
P. - L. D. S. - S.. E. P. zo dňa 12. 04. 2000 dohodli na poskytnutí zľavy z ceny diela v celkovej sume 13.
051. 000,-Sk, ktorá predstavovala kompenzáciu za chyby stavby, ktoré nebránia užívaniu diela s tým,
že z uvedenej Zmluvy o dielo zároveň vyplýva, že jej účastníci, objem nárokovanej a poskytnutej zľavy
považujú za paušálnu finančnú kompenzáciu účinkami za chyby stavby, ktoré nespochybňujú užívanie

diela (viď č. l. 137 spisu).

30.

Tvrdenie žalobcov, že žalovaná im nemohla poskytnúť zľavu formou bezodplatného prevodu
vlastníckych práv k pozemku v hodnote 8. 712. 000,-Sk, keď predmetný pozemok nebol v jej

vlastníctve, ale vo vlastníctve obchodnej spoločnosti SINTRA spol. s r. o., nemá podľa odvolacieho
súdu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko z predloženej zmluvy o združení uzavretou medzi
žalovanou a spoločnosťou SINTRA spol. s r. o. a ďalších vykonaných dôkazov vyplýva, že v konečnom
dôsledku nadobudnutie predmetného pozemku (prevedeného na žalobcov) financovala žalovaná
formou bezodplatného prevodu dvoch bytov a garážových státí na spoločnosť SINTRA spol. s r. o. s tým,

že žalobcovia na jeho nadobudnutie nemuseli vynaložiť žiadne finančné prostriedky z čoho vyplýva, že
žalovaná tak síce neposkytla žalobcom zľavu v podobe priameho peňažného plnenia, avšak popísaným
spôsobom za žalobcov poskytla odplatu za nimi nadobudnutý pozemok bez toho, aby od nich za to
žiadala akúkoľvek náhradu.

31.

Správny je tiež záver súdu prvej inštancie, že v časti zaplatenia finančných súm, ktoré si žalobcovia
alternatívne uplatňovali namiesto odstránenia vád v ich bytoch zmeneným návrhom, bolo nutné žalobu
zamietnuť, vzhľadom na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania, keď predmetné vady diela

sa mali vyskytnúť už v roku 2000 a návrh bol v tejto časti zmenený, resp. žalobcami rozšírený dňa 02.
11. 2005, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka.

32.

Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov 1/ až 12/ v podanom odvolaní, že v prípade
nárokov uplatnených pôvodne podanou žalobou a nárokov uplatnených zmeneným návrhom nešlo o
samostatné nároky, ako ich nesprávne vyhodnotil prvoinštančný súd, keďže išlo o tie isté vady, ktorých
odstránenie žalobcovia žiadali aj v pôvodnej žalobe a alternatívu finančného odškodnenia navrhli len
z dôvodu, že medzi časom by niektoré vady bolo ťažké odstraňovať, vzhľadom na dlhotrvajúci spor,

keď neopodstatnenosť tejto námietky vyplýva už len z porovnania obsahu pôvodnej a novej žaloby,
keď pôvodne, ako to správne konštatoval aj prvoinštančný súd, žalobcovia žiadali odstrániť iba vady
na spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu a zmeneným návrhom, už aj vady
v jednotlivých konkrétnych bytoch a zároveň za odstránenie niektorých vád žiadali priznať finančnú
kompenzáciu, ktorej zaplatenia sa pôvodnou žalobou vôbec nedomáhali.

33.

V súvislosti s otázkou premlčania uplatnených nárokov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre
účely počítania premlčacej doby podľa ust. § 402 Obchodného zákonníka nie je významné, kedy súd

rozhodol o pripustení zmeny žaloby, avšak iba tá skutočnosť, kedy si žalocovia tieto nároky uplatnili na
súde, t. j. kedy doručili súdu písomné podanie, ktorým si prvý krát voči žalovanej uplatnili aj peňažný
nárok.

34.

Nedôvodná je aj námietka žalobcov, že z reklamácie zo dňa 16. 12. 2001 adresovanej Mestskej časti
P. - L., T. Ľ. K., ktorú podalo niekoľko desiatok obyvateľov bytov na D.É. C.. Č.. X - XX vyplýva,
že vady diela reklamovali v záručnej lehote a k zmeškaniu lehoty nedošlo, nakoľko v konaní bolovykonaným dokazovaním preukázané, že vady diela boli žalobcami reklamované až po uplynutí viac ako
jedného roka po tom, ako boli zistené, resp. ako mohli byť z ich strany zistené pri vynaložení odbornej
starostlivosti.

35.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v danej právnej veci nie
je rozhodujúce, kedy jednotlivé byty začali žalobcovia reálne užívať, avšak iba to, kedy bola skutočne

odovzdaná stavba bytového domu, ktorého v čase odovzdania boli jednotlivé byty súčasťou s tým, že
zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, podpísaného za preberajúcich starostkou Mestskej časti P. -
L. Ľ.C. K. D. Y. M. (B. E.) D. za N. S.. E. P. D. S.. S. Q. (Q. Č.) jednoznačne vyplýva, že k odovzdaniu
stavby bytového domu došlo dňa 30. 04. 2000.

36.

Odvolací súd sa stotožnil aj so správnym právnym záverom súd prvej inštancie, že za dodržanie lehoty
bez zbytočného odkladu nemožno považovať uplatnenie reklamácii v lehote jedného roka od zistenia
vád, ako to v konaní tvrdili žalobcovia, keď túto lehotu možno považovať za dodržanú iba vtedy, ak
bol úkon vykonaný bezprostredne po realizácii úkonov nevyhnutných na samotné uplatnenie vád po

ich zistení, teda úkonov nevyhnutných na realizáciu reklamácie (prípravu písomností, sprievodných
dokumentov, ktoré sa k písomnosti obsahujúcej reklamáciu pripájajú a pod.), pričom odvolací súd v
tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zákonnú lehotu bez zbytočného odkladu nemožno
považovať v posudzovanom spore za dodržanú ani vzhľadom na okolnosti danej veci, na ktoré
žalobcovia poukazovali, t. j., rozsah zhotoveného diela a množstvo vlastníkov bytov, keďže reklamácia

bolauplatnenápouplynutíviacakojednéhorokaavkonanínebolipreukázanétakéobjektívneokolnosti,
ktoré by žalobcom v oznámení vád diela žalovanej bránili.

37.

Právne bezvýznamné sú aj námietky žalobcov v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie vo veci
neúplne zistil skutkový stav, resp., že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na ustálenie skutkového
stavu veci (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom), vykonané dokazovanie riadne vyhodnotil a po vyhodnotení vykonaných dôkazov skutkový

stav správne ustálil. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu záveru, že vykonanie znaleckého
dokazovania na zistenie vád diela by bolo za stavu, keď nebolo možné žalobe vyhovieť z dôvodu
nedodržania zákonom stanovenej lehoty na oznámenie vád diela zhotoviteľovi a z dôvodu premlčania
uplatnených finančných nárokov, nadbytočné a nehospodárne.

38.

Odvolací súd však vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla
2017, sp. zn. 1 Cdo 611/2015 považuje za nevyhnutné uviesť, že odvolací súd rozhodol v poradí prvým
rozsudkom v roku 2014 (30. júla 2014) a Európsky súd pre ľudské práva vo veci Trančíková proti

Slovenskej republike, na ktorý dovolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal až v roku 2015, pričom v
samotnomrozhodnutíEurópskysúdpreľudsképrávanevysvetlil,prečovovzťahukSlovenskejrepublike
rozhodol v skutkovo a právne rovnakej situácii inak, ako proti Českej republike napr. dňa 14. 12. 2010,
č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, dňa 29. 03. 2011, č. 17696/07 vo veci Jan
Čavajda v. Česká republika, dňa 29. 03. 2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika,

v ktorých dospel k záveru, že práva sťažovateľov nedoručením vyjadrenia protistrany k ich vyjadreniu
porušené neboli, t. j. sťažovatelia úspešní neboli a ich práva neboli porušené nedoručením vyjadrenia
protistrany k ich odvolaniu, pričom odvolací považuje za potrebné poukázať na ust. § 193 ods. 1 veta
druhá CSP (§ 135 ods. 1 veta druhá O. s. p., účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu), podľa
ktorého je súd viazaný (o. i.) rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných

ľudských práv; keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu v poradí prvým rozsudkom (v roku 2014) sa
odvolací súd dôsledne riadil týmto ustanovením a rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veciachLadislavHolubv.Českárepublika,JanČavajdav.ČeskárepublikaaVladimírMatoušekv.Česká
republika. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom uznesení nevysvetlil, či možno, a ak áno prečomožno, aplikovať rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vydané v roku 2015 na rozhodnutia
súdov v Slovenskej republike vydané pred ním (v minulosti), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky
zároveň nevysvetlil, prečo súdy v Slovenskej republike nemôžu postupovať podľa iných rozhodnutí

Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vyššie citované rozsudky Európskeho súdu pre ľudské
práva proti Českej republike).

39.

Zároveň považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. 1 Cdo 611/2015) je v rozpore s iným rozhodnutím (uznesením) Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2015, sp. zn. 6 Cdo 273/2014, ako aj s rozsudkom zo dňa
06. 08. 2008, sp. zn. 6 Sžo 15/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, „že
rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z toho vyplýva všeobecný záver,

že ak by aj súd považoval konanie súdu prvého stupňa za pochybenie, potom treba mať na pamäti,
že zrušenie rozhodnutia pri pochybení, ktoré nemá vplyv na zákonnosť postupu, alebo rozhodnutia
súdu, nemá za cieľ, aby sa formálne zopakoval postup, ktorý by viedol k takému istému meritórnemu
rozhodnutiu“.

40.

Súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový
stav vykonaním potrebných a stranami sporu navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalobcovia 1/ až 12/
v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v

odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

41.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262
ods. 2 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z dôvodu
jej úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).