Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201524
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2517201524.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej v exekučnej veci oprávneného: CRN3 s. r. o.,
v likvidácii, IČO: 51 232 324, so sídlom Klincová 35, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., IČO: 52 262 821, so sídlom Martina Granca 3618/44, Bratislava,
proti povinnému: Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom, IČO: 00 208 051, so sídlom Družstevná 200,

Moravany nad Váhom, zastúpeného spoločnosťou: Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1,
Bratislava, IČO: 46 547 878, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká
30, Bratislava, o vymoženie 13.855,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany č. k. 13Er/145/2017-292 zo 4. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 6.7.
2017. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení § 9a ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44, §
50 ods. 1, § 58, § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“) a § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“).

2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 27.2.2017 sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/62/2016 zo
dňa 11.7.2016, na ktorom je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17.7. 2016. Na žiadosť
súdneho exekútora vydal súd prvej inštancie 22.6.2017 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril
súdneho exekútora vymožením pohľadávky z exekučného titulu. Prípisom zo dňa 6.7.2017 doučeným

súdnemu exekútorovi dňa 10.7.2017 podal povinný námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie
exekúcie s prílohami (podané v zákonom stanovenej štrnásťdňovej lehote). Vo svojich námietkach
povinný poukázal na to, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule,
sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti podľa exekučného titulu a existujú iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná. Oprávnenou osobou podľa výroku IV. exekučného titulu je Rozhodcovský súd
Royal Development, je teda zrejmé, že záujmové združenie právnických osôb ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo, IČO: 44 903 928, nie je uvedené vo výroku IV. rozhodcovského rozsudku ako osoba,
ktorej svedčí právo domáhať sa plnenia z exekučného titulu. Existuje preto rozpor medzi osobou, v
prospech ktorej je uložená povinnosť vo výroku IV. rozhodcovského rozsudku a osobou, ktorá podala
návrh na vykonanie exekúcie. Výrok IV. rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodca uložil povinnému
povinnosť osobe bez právnej subjektivity, je materiálne nevykonateľný, z dôvodu, že Stály rozhodcovský
súd ako orgán nemá právnu subjektivitu. Rozhodca v rozhodcovskom konaní neodôvodnene zaťažil

odporcu poplatkom za vyjadrenie k žalobe, čo je v rozpore so základným právom odporcu vyjadriť
sa a vo vyjadrení uviesť všetky skutočnosti na svoju obranu. Za ďalšie vady exekúcie povinnýoznačil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku. Námietky povinného boli zaslané
na vyjadrenie oprávnenému, ktorý uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať priebeh
dokazovania a výrokovú časť rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľskej veci. Oprávnený zdôraznil,

že rozhodcovský rozsudok nebol zrušený a ani nie je odložená jeho vykonateľnosť. Tým, že povinný sa
dobrovoľne zúčastnil rozhodcovského konania a nenapadol právomoc rozhodcovského súdu, je povinný
sa podriadiť aj všetkým ustanoveniam Rokovacieho poriadku a Štatútu, ktoré pojednávajú o vzniku
povinnosti zaplatiť rozhodcovské poplatky za vznesené námietky v rozhodcovskom konaní.

3. Súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej
lehote a dôvodne, preto je potrebné im vyhovieť v celom rozsahu. Podkladom na výkon exekúcie je
výrok IV. rozhodcovského rozsudku RD 62/2016, ktorým bola povinnému uložená povinnosť „uhradiť
Rozhodcovskému súdu Royal Development do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku rozhodcovský
poplatok za podaný odpor (žalobnú odpoveď) v sume 13.855,20 eur.“ V zmysle návrhu na vykonanie
exekúcie je oprávneným ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, Suľany, Hruboňovo.

Na základe zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie Ministerstvo Spravodlivosti SR,
má okresný súd zistené, že zriaďovateľom Rozhodcovského Súdu Royal Development je ROYAL
DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 741 905 so sídlom Suľany
243, teda subjekt, ktorý v tejto exekúcii vystupuje ako oprávnený. Oprávnený v danom prípade
nepochybne má právnu subjektivitu. V exekučnom titule - výroku IV. rozhodcovského rozsudku RD

62/2016 bolo právo (peňažné plnenie) priznané Rozhodcovskému Súdu Royal Development, nie jeho
zriaďovateľovi. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Rozhodcovský súd Royal development nie
je samostatnou právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Formulácia § 12 zákona
o rozhodcovskom konaní nepripúšťa výklad, podľa ktorého by mohli samostatné rozhodcovské súdy
vystupovaťakosamostatnéprávnesubjekty.Jezrejmé,žesamostatnosťrozhodcovskéhosúduvzmysle

vyjadrenia jeho autonómnych právomoci vyjadrená nie je, ale iba existencia sídla a úloh, či organizačnej
štruktúry (pozri napríklad uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/33/2018). Za účelom preskúmania materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú povinný spochybnil v námietkach proti exekúcii, okresný súd
pristúpil k skúmaniu, či Rozhodcovský súd Royal Development má právnu subjektivitu. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že osoba označená v exekučnom titule ako nositeľ vymáhaného práva

v deň vydania exekučného titulu neexistovala, t.j. nemala právnu subjektivitu. Z uvedeného dôvodu
preto exekučný titul, ktorý bol podkladom začatej exekúcie, nemohol spĺňať materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. že subjekt uvedený v exekučnom titule ako príjemca plnenia
existoval aj v čase jeho vydania. Súd prvej inštancie v súlade s § 50 odsek 1 Exekučného poriadku
námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, nakoľko na základe námietok povinného boli zistené

dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zmenu, tak že odvolací
súd zamietne námietky povinného. Dôvodil predovšetkým tým, že súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení nerešpektoval základné atribúty svojej právomoci, ktoré mu boli zverené Exekučným

poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie porušil kogentné ustanovenie §
35 v spojení s § 44 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a nezákonne bráni oprávnenému
vo výkone exekúcie na podklade nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/62/2016
zo dňa 11. júla 2016. V konaní boli porušené základné princípy výkonu exekúcie na podklade
nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, exekučný súd nemá právomoc preskúmavať exekučný

titul - nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, napriek tomu tak urobil. Oprávnený poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020-67 zo dňa 13. mája 2020. Povinný v rozhodcovskom konaní
nepodal pri prvom úkone vo veci samej námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (podľa § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní), čím
potvrdil právomoc rozhodcovského súdu a potvrdil aj predmet rozhodcovského konania - žalované

pohľadávky. Exekučný súd nemá žiadne právo preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, resp.
existenciu rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ exekučným titulom je nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok.
Nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok má rovnakú právnu silu ako rozsudok všeobecného súdu.
Oprávnený na podporu svojich tvrdení citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo
11/2010 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 a uznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2013. Pokiaľ sa niekde v rozhodcovskom konaní používa názov
rozhodcovského súdu (v tomto prípade Rozhodcovský súd Royal Development) je nesporné, že
jeho právnu subjektivitu supluje jeho zriaďovateľ (resp. vybraná právnická osoba), čo je v tomto prípade
ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Je to jediný správny a logický výklad Zákona o rozhodcovskomkonaní. Každý zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu vydáva svoj štatút a rozhodcovské pravidlá.
Toto je zásadný dokument, ktorý je potrebné teleologicky vnímať pri aplikácii práv a povinností
výkladu pojmu stáleho rozhodcovského súdu. Je nesporné, že akékoľvek nároky Rozhodcovského

súdu Royal Development voči tretím osobám vždy uplatňuje zriaďovateľ tohto rozhodcovského súdu
ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo. Súd prvej inštancie dňa 22. júna 2017 bez problémov vydal
poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Následne súd prvej inštancie pripustil zmenu
účastníka na strane oprávneného a vstup nového účastníka. V oboch prípadoch sa súd prvej inštancie
právnou subjektivitou oprávnenej ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (ako postupcu pohľadávky)

nezaoberal. V rozhodcovskej doložke (zmluve) je ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo podľa
dohody strán ustanovené za vybranú právnickú osobu - zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu.
Žalovaný (povinný) mal uvedené dokumenty k dispozícii na webovej stránke ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo www.royaldevelopment.sk v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a tieto informácie
sa nachádzajú aj priamo v uzatvorenej rozhodcovskej doložke. Žalobca a žalovaný v rozhodcovskom
konaní sp. zn. RD/62/2016 to vzali na vedomie, čím vyslovili konkludentný súhlas s tým, že ich

spor bude predložený dohodnutému rozhodcovskému súdu a konanie sa bude riadiť Rokovacími
pravidlami Rozhodcovského súdu Royal Development (detto ROYAL DEVELOPMENT -RSRD, zzpo). V
napadnutom uznesení súd prvej inštancie nesprávne interpretuje pojem „rozhodcovský súd“. Oprávnený
túto otázku vysvetľuje tak, ako pojem „rozhodcovský súd“ definoval zákonodarca v rámci Zákona o
rozhodcovskom konaní. Ak zákon používa skratku rozhodcovský súd, myslí tým konkrétneho rozhodcu,

rozhodcovský tribunál, panel či senát. Nie stály rozhodcovský súd ako akúsi trvajúcu jednotku.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za
správne. Oprávnený nekonkretizuje, v čom vidí nesprávny procesný postup, ktorým by mu súd v
exekučnom konaní znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva. V odvolaní oprávneného rezonuje

skutočnosť, že exekučný súd nerešpektoval svoje právomoci, keď preskúmaval nespotrebiteľský
rozhodcovský rozsudok. Povinný má za to, že rozhodcovská prax tak všeobecných súdov, najvyššieho
súdu ako aj ústavného súdu nie je ani dnes jednotná a je závislá nielen od konkrétnych skutkových
okolností každého prejednávaného prípadu, ale aj od obsahu, kvality a naliehavosti argumentov
namietajúcich. Exekučný súd má povinnosť skúmať existenciu formálnych a materiálnych predpokladov

vykonateľnosti exekučného titulu, najmä, ak na takýto nedostatok upozorní povinný v rámci svojich
námietok proti exekúcii. Ak má byť (akýkoľvek) rozhodcovský rozsudok exekučným titulom, teda má mať
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu (odkaz oprávneného na rozhodnutia najvyššieho súdu
a ústavného súdu v bode 13. a 14. odvolania), musia byť na rozhodcovský rozsudok kladené rovnaké
prísne podmienky na splnenie formálnej a materiálnej stránky rozsudku, ako na rozsudok všeobecného

súdu. Stály Rozhodcovský súd Royal Development je zrušený a jeho zriaďovateľ, združenie právnických
osôb dnes ani nespĺňa podmienky § 7 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Písomné vyhotovenie rozsudku je však v časti, ktorá sa týka výroku a v ktorej je označený súd a strany
sporu, prísne formalizované a akékoľvek legislatívne skratky neprichádzajú do úvahy. Aj podľa ust.
§ 34 ods. 4 druhá veta Zákona o rozhodcovskom konaní,: „Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť

určitý.“ Ak teda rozhodca Ing. Miloš Valach vo výroku IV. namiesto presnej identifikácie osoby s právnou
subjektivitou, ktorá by bola oprávnená na splnenie povinnosti podľa výroku, uviedol rozhodcovský
súd, ktorý ako entita nemá právnu subjektivitu, sám spôsobil materiálnu nevymáhateľnosť nároku. V
oboch námietkach oprávneného teda rezonuje tá skutočnosť, že exekučný súd nerešpektoval svoje
právomoci, keď preskúmaval nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Pred reštriktívnym až rigidným

výkladom príslušných právnych noriem, obmedzujúcich preskúmavanie rozhodcovského rozsudku má
vyššiu právnu silu právo na spravodlivé súdne konanie a záujem na tom, aby nečestné, nekalé
alebo účelové správanie sa, hoc navonok zdanlivo zákonné, nepožívalo právnu ochranu. Ak má byť
(akýkoľvek) rozhodcovský rozsudok exekučným titulom, teda má mať rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu (odkaz oprávneného na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

SR v bode 13. a 14. odvolania), musia byť na rozhodcovský rozsudok kladené rovnaké prísne
podmienky na splnenie formálnej a materiálnej stránky rozsudku, ako na rozsudok všeobecného súdu.
Ak oprávnený namieta, že v prejednávanej veci exekučný súd nemal žiadnu pochybnosť o exekučnom
titule, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, resp. aj v iných (obdobných) exekučných veciach
súdy nevzhliadli nedostatok vymáhaného výroku, v ktorom bol oprávnenou osobou označený subjekt

bez právnej subjektivity (Rozhodcovský súd Royal Development) neznamená, že by sa súd v tomto
konaní vznesenou námietkou nemal zaoberať a nemal na ňu prihliadnuť. Povinný rovnako preukázal,
že využil zákonné možnosti na zrušenie Rozhodcovského rozsudku, keď podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, vyvolané súdne konania sporové strany nakoniec vyriešili dohodou, nazáklade dohody boli na jednej strane všetky tri exekúcie zastavené a na druhej strane povinný zobral
návrh na zrušenie Rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu späť.

6. Oprávnený sa vyjadril, že je nesporné, že organizačná činnosť rozhodcovského súdu (vrátane
výkonu exekúcie) je jednoznačne zverená právnickej osobe - zriaďovateľovi, ktorý ako jediný môže
vystupovať v civilnom procese ako osoba s procesnou subjektivitou. Vždy, ak je v texte uvádzaný pojem
„Rozhodcovský Súd Royal Development“, tak je jeho procesným a právnym alter ego jeho zriaďovateľ
„ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“. Takto je postavená logika Zákona o rozhodcovskom konaní.

V exekúcii oprávneného preto neexistuje žiadna právna vada. Štatút a Rokovací poriadok stáleho
Rozhodcovského súdu Royal Development nie je nijako odlišný od štandardných dokumentov iných
stálych rozhodcovských súdov. Takýmto spôsobom realizujú činnosť všetky slovenské rozhodcovské
súdy. Nárok rozhodcovského súdu na úhradu trov rozhodcovského konania je preto zákonný a
nesporný nárok v súlade so zákonom a patrí zriaďovateľovi rozhodcovského súdu. V tomto prípade v
exekučnom konaní nesporne vecne legitimovaný zriaďovateľ tohto rozhodcovského súdu, t. j. ROYAL

DEVELOPMENT - RSRD, zzpo.

7. Povinný sa v duplike vyjadril, že oprávnený sa snaží konvalidovať nedostatok výroku IV.
rozhodcovského rozsudku. Výrok rozhodcovského rozsudku nie je možné stotožniť s „organizačnou
činnosťou zriaďovateľa“, o čom sa snaží presvedčiť oprávnený; výrok rozsudku zakladá právo na

plnenie, ktorého nositeľom môže byť len osoba s právnou subjektivitou. Súhlasíme s tým, že exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať, či je rozhodnutie rozhodcovského súdu v merite veci správne;
domnievame sa však, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, či
rozhodcovské konanie prebiehalo na podklade platnej rozhodcovskej zmluvy.

8. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 50 ods. 4
EP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

9. Exekučné konanie v danej veci sa začalo dňa 27.2.017 doručením návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom Exekútorského úradu: Zámocká

30, Bratislava, v neprospech povinného o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 13.855,20 eur.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Royal Development - RSRD,
zzpo, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, sp. zn. RD/62/2016 zo dňa 11. júla 2016. Žalobcom v
tomto rozhodcovskom konaní bola spoločnosť Ceretrade, s.r.o., ktorá si proti žalovanému: Roľnícke
družstvo Moravany nad Váhom, so sídlom Družstevná 200, 922 21, Moravany nad Váhom, IČO: 00

208 051, uplatnila nárok z pohľadávok z obchodného styku a z postúpených pohľadávok. Predmetným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému okrem iného uložená i povinnosť uhradiť rozhodcovskému
súdu do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku poplatok za podaný odpor a vznesené
námietkyvsume13.855,20Eur,pričomtátosumajevymáhaná vpredmetnomexekučnomkonaní.
Podaním doručeným súdu dňa 3.3.2017 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Súd prvej inštancie jeho žiadosti vyhovel a dňa 22.6.2017 pod č. 5204 068002 poveril súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 14.7.2017 súdny exekútor súdu postúpil námietky povinného
protiexekúcii,trovámexekúcie,spolusnávrhomnazastavenieexekúcie.Súdprvejinštancieuznesením
č. k. 13Er/145/2017 zo dňa 4.8.2021 námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 6.7.2017 vyhovel. Proti
tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie.

10. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

11. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).12. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 41 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

15. Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

17. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svojerozhodnutieodôvodnil.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaavzhľadomnapotrebu

vysporiadať sa i s tvrdeniami oprávneného v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

18. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť
rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo rozhodnutie iných orgánov, alebo iná
verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie,

ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje
majetok,prípadneobmedzujevlastníckeprávovdôsledkupredovšetkýmvecnýchprávkcudzímveciam.
Súdny exekútor, ktorému bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh exekučnému
súdu. Následne exekučný súd preskúma žiadosť predloženú exekútorom spolu s ďalšími doloženými
listinnými dôkazmi, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť výsledkom náležitého

preskúmania exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto
titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd skúma exekučný titul nielen
pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku). Súd
preskúmava zákonnosť exekučného titulu aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo 164/1996 z 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997).

19. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh,

je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo,
a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna vykonateľnosť sa posudzujepodľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Formálna vykonateľnosť
sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Doložkou vykonateľnosti opatrí exekučný titul orgán, ktorý
rozhodnutie vydal alebo schválil resp. orgán na to oprávnený. Materiálna vykonateľnosť exekučného

titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon.
Napriek tomu, že rozhodnutie je formálne vykonateľné (spĺňa predpoklady vykonateľnosti ustanovené v
procesnom predpise, podľa ktorého bolo vydané), nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom
na jeho obsah exekučný súd konštatuje, že tento titul reálne v exekučnom konaní nemožno vykonať.

20. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného
rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov
zodpovedajúcich právnym normám (obchodné meno fyzickej osoby, obchodné meno alebo názov
právnickej osoby, pod ktorým je vedená v príslušnom registri, meno a priezvisko fyzickej osoby a
pod.), presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť (napr. podľa § 457
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), rozsah a obsah plnenia, čo platí najmä pre nepeňažné

plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti (paričnej lehoty), s výnimkou
vyplývajúcou z § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Materiálnym
predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí
skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o
rozhodnutie voči „non subjektu“, ako aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda

či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Formálna a materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok
niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že povinný nie je fyzickou osobou, a
preto nedisponuje statusom spotrebiteľa, čo má podstatný vplyv pre prieskumnú činnosť exekučného
súdu v súvislosti s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom. Predmetná exekúcia vedená proti
povinnému sa týka peňažného nároku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter a opiera sa o exekučný
titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

preto nemožno povinnému priznať zvýšenú právnu ochranu slabšej strany, ako je to pri spotrebiteľoch.

22. Exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy a s tým súvisiacu právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku,
ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je obmedzené v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V danej veci totiž nejde o rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom
spore,atakaplikácia§44ods.3Exekučnéhoporiadku askúmanieprávomocirozhodcovskéhosúdu,
či platnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sú vylúčené. Ústavný súd v náleze sp. zn. II ÚS 300/2018
z 5.9.2018, taktiež konštatoval, že pokiaľ sa konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho
vzťahu, ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby

namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského rozsudku v
exekučnom konaní.

23. Skutočnosť, že exekučný súd nemá právomoc skúmať rozhodcovský rozsudok týkajúci sa iného
než spotrebiteľského právneho vzťahu neznamená, že exekučný súd nemá právomoc zaoberať sa
námietkou povinného týkajúcu sa materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Vykonateľnosť je
vlastnosť každého exekučného titulu, preto povinnosť exekučného súdu skúmať formálnu a materiálnu
vykonateľnosťexekučnéhotituluzostávazachovanávždy,čijepovinnýmspotrebiteľalebonespotrebiteľ.

Exekučný súd je aj podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný na námietku skúmať okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti vymáhaného nároku.

24. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

25. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 19/2009 konštatuje, že povinnosť, ktorá sa má
na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. Odvolací súd preto v
danom prípade skúmal, či ten, kto je oprávneným z exekučného titulu skutočne existoval v časevydania rozhodnutia teda, či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“ a či je tento subjekt dostatočne
individualizovaný,čiženemožnomaťpochybnosťokohoide.PodľavýrokuIV.rozhodcovskéhorozsudku
RD 62/2016, ktorý je exekučným titulom, bola povinnému uložená povinnosť „uhradiť Rozhodcovskému

súdu Royal Development do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku rozhodcovský poplatok za podaný
odpor (žalobnú odpoveď) v sume 13.855,20 eur“. Odvolací súd je toho názoru, že už len samotná
skutočnosť, že v exekučnom titule je uvedený oprávnený Royal Development a v návrhu na vykonanie
exekúciejeuvedenýROYALDEVELOPMENT-RSRD,zzpojevážnymnedostatkom,prektorýnemožno
v exekúcii pokračovať, nakoľko sa nejedná o ten istý subjekt. Navyše osoba označená v exekučnom

titule - Royal Development, teda rozhodcovský súd, sám o sebe nemá právnu subjektivitu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2018 č. k. 3Obdo/33/2018). Právnu subjektivitu má iba zriaďovateľ
rozhodcovského súdu, ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ktorý ale nie je oprávnený z exekučného
titulu. Z uvedeného možno konštatovať, že osoba, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie nebola
oprávnenou z exekučného titulu.

26. Nemožno sa stotožniť s argumentom oprávneného, že pokiaľ sa niekde v rozhodcovskom konaní
používa názov rozhodcovského súdu (Royal Development) je nesporné, že jeho právnu subjektivitu
supluje jeho zriaďovateľ ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, čo je jediný správny a logický výklad
Zákona o rozhodcovskom konaní a každý zriaďovateľ vydá svoj štatút a rozhodcovské pravidlá. Ako už
bolo vyššie spomenuté, Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo 19/2009 judikoval, že povinnosť,

ktorá sa má od povinného vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. Odvolací
súd dospel k záveru, že výrok rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom musí
spĺňať také kritériá presnosti, jasnosti a určitosti, že z jeho znenia musí byť povinnému bez pochybností
zrejmé, čo má plniť, kedy a v akej výške má plniť a taktiež komu má plniť. Preto nie je povinnosťou
povinného ani súdu interpretovať exekučný titul v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní ani štatútu a

rozhodcovských pravidiel rozhodcovského súdu, ale naopak povinnosťou toho, kto exekučný titul vydal
je vyjadriť ho dostatočne presne a jasne.

27. Vadu exekučného titulu, ktorá spočívala v jeho nevykonateľnosti tým, že ako oprávnenú osobu
označil osobu, ktorá nemá právnu subjektivitu a nemôže ani samostatne konať pred súdmi, nemožno

konvalidovať v exekučnom konaní. Exekučný súd nemôže viesť exekúciu v prospech inej osoby ako
toho, kto je oprávnený z exekučného titulu, ak na to nemá právny dôvod (postúpenie pohľadávky,
dedenie a pod.).

28. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý primeraným spôsobom opísal, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil.
Z pohľadu logiky, presvedčivosti a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil, vzhľadom na preukázanú opodstatnenosť námietok povinného proti exekúcii.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.