Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619205209
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619205209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ M.O. L., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, U., 2/ L.. U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXXX/X, V., 3/ X. U., rod. M., nar. X.X.XXXX,
bytom R. XX , G., 4/ L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, G., 5/ W. F., rod. Y. nar. XX.X.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, F. O. X., 6/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, B. F., Č. E., 7/ L. M., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom B. XXXX/X, F. O. X., P. V. Y. X, D., 8/ R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, M., 9/
L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, G., 10/ U.Á. D., rod. L., nar. X. X.XXXX, bytom R. XX, G., 11/ U.. L.
Š., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, F. O. X., 12/ L. D., nar. XX. X.XXXX, bytom R. XX, G.,
13/ R. T., rod. V., nar. XX.X.XXXX bytom P. X/XXX, F. Š., 14/ L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom O.Á. XX/XX,
B., 15/ U. U., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, G., 16/ M.Í. U., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, G.,
17/ U.Á. I., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, F., 18/ C.. L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/
XX, F. O. X., 19/ L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.F. XXXX/X, F. O. X., 20/ R. X., rod. P., nar. XX.X.XXXX,

bytom L. XX/XX, Š., 21/ W. Z., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, F. O. X., 22/ L. M., rod. P.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, Ž. - G., 23/ L. Č., rod. Č., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, F., 24/
U. Š., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, G., 25/ R. P., rod. U., nar. 1.1.1955, bytom R. X, G., právny
nástupca po U. U., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, G., zapísaná v Časti „B" Listu vlastníctva
č. XXXX, pod poradovým číslom: 34, 26/ Anny U., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, F. O.
X., 27/ G. M.R. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, P., 28/ R. G., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H.

XXXX/X M., 29/ C.. Ľ. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W.. U.. Š. XXXX/XX, F. O. X., 30/ U. V., E.. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom L.. B. XXXX/XX, F. O. X., 31/ C.. P. Y.R., N.., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/X, M. -
právny nástupca po D. Y., E.. Y., nar.XX.X.XXXX, G. XXX/XX, F. X., zapísaná v Časti „B" Listu vlastníctva
č. XXXX, pod poradovým číslom: 41, 32/ L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, F. O. X., 33/ I. U., nar.
X.XX.XXXX, bytom K. M. XXXX/X, F., 34/ U. F., E.. E., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, D., 35/ Z. V., E.. X.
nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, G., 36/ B. G., E.. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXX/XX, F., 37/ K. X.,
E.. X.Z., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, P., 38/ L. O., E.. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, F.,

39/ X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, F., 40/ R. M., E.. O., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XXX F.,
41/ X. O., E.. P., nar. X.X.XXXX, bytom X. U. XXXX/XX, F. X., 42/ U.. V. L., E.. V., nar.XX.X.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, U., 43/ C.. L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, M., 44/ R. I., E.. B., nar. XX.XX.XXXX
bytom L. XXX, D., 45/ U.. K. Z., E.. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Č.. XX, G., 46/ Ľ. B., E.. B., nar.
X.X.XXXX, bytom R. XX, G., 47/ D. E., nar. XX.XX.XXXX , bytom R. XX, G., 48/ U. L., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. XX/XX, F. Š., 49/ U. Š. nar. XX.X.XXXX, bytom L.. S. XXXX/XX, F. O. X., 50/ T. Š.,

E.. U., nar. X.X.XXXX, bytom I.. H. XXXX/XX F.Š. O. X., 51/ R. L., E.. X., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, G.,
XX/ R. I., E.. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, F. O. X., 53/ U. V., E.. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XXX/X, F. Š., 54/ M. V., E.. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, F., 55/ B. T., E.. D., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XX/XX, F. Š., 56/ L. L., E.. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Á. XXX/XX, F. Š., 57/ L. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, F. Š., 58/ C.. K. F., E.. M., nar. X.X.XXXX, bytom K. M. XXXX/X, F., 59/ Y.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, R., 60/ L. P., E., Y., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, F. O. X., 61/ C..
G. L., E.. Š., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, N. T., 62/ L. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L.. S. XXXX/XX,

F. O. X., žalobcovia 1/ až 62/ zast. Lesným a pozemkovým spoločenstvom Arnutovce, IČO: 423 290 60,
Spišská Nová Ves, E. M. Šoltésovej 2759/15 a 63/ Lesné a pozemkové spoločenstvo Arnutovce, IČO:
423 290 60, Spišská Nová Ves, E. M. Šoltésovej 2759/15, proti žalovaným: 1/ F. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX 2/ BauTop, s.r.o., IČO: 43982671, Arnutovce 130, zast. Advokátska kancelária - JUDr.Emília Šimkuláková, Starosaská 6, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy s prísl., o
odvolaní žalobcov proti rozsudku 16C/41/2019-197 z 25.8.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

V právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovanou 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

P r i z n á v a žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcov 1/ až 63/
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa pôvodne len žalobca 63/ domáhal, aby súd určil neplatnosť kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2018 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/94 k nehnuteľnosti - pozemku
parcely registra „ E KN“ katastrálneho územia Smižany, parcelné číslo 2230/10 o výmere 258.726 m2,
druh pozemku Lesný pozemok, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom
Okresného úradu Spišská Nová Ves pre obec a k.ú. Smižany a ktorej vklad do katastra bol v prospech

žalovaného 2/ povolený pod č. 3365/2018. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tak, že ako pozemkové spoločenstvo je zapísaný v registri pozemkových
spoločenstiev pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Spišská Nová Ves na základe zmluvy
o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou od 6.6.2014 a od roku 1991, resp.

roku 1992 bez právnej subjektivity. Od svojho počiatku hospodári na spoločných nehnuteľnostiach,
ktorým je okrem iných aj pozemok parcely registra parcelné číslo 2230/10 o celkovej výmere 258.726
m2, druh pozemku - lesný pozemok, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 1355 k.ú. Smižany.
Žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 14.2.2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva žalovanej 1/ k spoluvlastníckemu podielu na vyššie označenej nehnuteľnosti, ktorá je spoločnou

nehnuteľnosťouvspráveahospodárenížalobcu63/.Žalovaná1/jezároveňčlenkoutohtopozemkového
spoločenstva,zčohojejvyplývalapovinnosťpodľa§9ods.7zákonač.97/2013Z.z.platnéhoaúčinného
v čase jej úmyslu previesť svoj spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti (t.j. dňa 14.2.2018)
na žalovaného 2/, ktorý nie je členom pozemkového spoločenstva, ponúknuť svoj spoluvlastnícky
podiel ostatným členom pozemkového spoločenstva. Žalovaná 1/ si svoju ponukovú povinnosť voči

ostatným členom pozemkového spoločenstva nesplnila. Žalobca 63/ mal za to, že pre porušenie
predkupného práva je kúpna zmluva neplatná, lebo svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
konkrétne ustanoveniu § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Za. o pozemkových spoločenstvách. Naliehavý
právny záujem na podanej žalobe odôvodnil žalobca 63/ tým, že žalovaná 1/ ako členka pozemkového
spoločenstva a vlastníčka podielu v nehnuteľnosti tvoriacu spoločnú nehnuteľnosť, svoj podiel odpredala

tretej osobe - žalovanému 2/, ktorý nie je členom spoločenstva a to bez toho, aby ho ponúkla na predaj
ostatným vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. V prípade, ak by bola zmluva
určená súdom za neplatnú, žalovaná 1/ ako členka pozemkového spoločenstva by sa znova stala
vlastníčkou tohto podielu. Existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení je daná
aj preto, lebo takéto určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré konaní ide, priaznivo

(prípadne nepriaznivo) ovplyvni právne postavenie žalobcu 63/ voči žalovaným. Toto priaznivé (či
nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovaným (vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči
žalovanej) vlastného (zo zákona, pripadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu
určenia (uznesenie NS SR z 22.09.2010, sp.zn. 4Cdo 56/2009). Dôvodil, že žaloba je vhodným

procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti, táto
žaloba je spôsobilou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti,pre obnovu pôvodného právneho stavu, odstraňuje stav právnej neistoty, pôsobí preventívne pred
prípadnými ďalšími porušeniami zákonného predkupného práva každého podielového spoluvlastníka
spoločnej nehnuteľnosti zo strany ostatných podielových spoluvlastníkov, nevyvoláva ďalšie sporové

konanie a predstavuje ochranu spoluvlastníckeho práva každého podielového spoluvlastníka spoločnej
nehnuteľnosti proti neoprávnenému zásahu žalovanej 1/ ako ďalšej z ostatných spoluvlastníkov, t.j.
ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes).

4.Povýzvesúdu(uznesenie16C/41/2019-2017z11.5.2020)pôvodnémužalobcovi,abysprávneoznačil

žalobcov a jednoznačne uviedol, kto má byť žalobcom v spore, tento písomným podaním z 22.5.2020
navrhol pribrať na strane žalobcu do konania ďalšie strany sporu, ktoré konkretizoval, pričom uviedol,
že tak urobil v súlade so zápisom na LV 1355. Išlo o žalobcov 1/ až 75/, s tým, že seba označil ako
žalobcu 76/.

5. Následne súd uznesením sp.zn. 16C/41/2019-150 z 11.6.2020 pripustil, aby do konania na strane

žalobcu pristúpili žalobcovia, teraz vedení pod poradovým 1/ až 62/. Zároveň týmto uznesením vo výroku
II. súd nepripustil do konania na strane žalobcov žalobcom navrhované subjekty, a to U. U., E.. U.,
nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.X.XXXX, ide o mŕtveho podielového spoluvlastníka, zapísaného v
časti „B" na LV č. XXXX pod poradovým číslom 38, W. V.Š., rod. B., nar. XX.X.XXXX, dátum úmrtia
XX.X.XXXX, ide o mŕtveho podielového spoluvlastníka zapísaného v časti „B" na LV č. XXXX pod

poradovým číslom 53, C.. U. O., E.. Š., nar. XX.X.XXXX, dátum úmrtia XX.X.XXXX, ide o mŕtveho
podielového spoluvlastníka, zapísaného v časti „B" na LV č. XXXX pod poradovým číslom 64 a R. B.,
E.. V., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.X.XXXX, ide o mŕtveho podielového spoluvlastníka zapísaný
v časti „B“ na LV č. XXXX pod poradovým číslom 73. Odôvodnil to tým, že tieto osoby v čase podania
návrhu na pripustenie ich vstupu do konania boli mŕtve (je však známy dátum ako aj miesto ich úmrtia)

a nemali preto procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP.

6. Súd rovnako zamietol návrh pôvodného žalobcu na pripustenie do konania na strane žalobcu v
prípade subjektov L. Š., E.. Š. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č. XXXX pod
porad. číslom 8, U. P. , E.. P. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č. XXXX pod

porad. číslom 11, L. P., E.. P. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č. XXXX pod
porad. číslom 12, U. P., E.. B. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č. XXXX pod
porad. číslom 14, L. B., E.. B. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č. XXXX, pod
porad. číslom 15, L. B., E.. B. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č. XXXX,
pod porad. číslom 15, L. B., E.. B. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV č.

XXXX pod porad. číslom 16, M. N., E.. B. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na LV
č. XXXX pod porad. číslom 17, R. B., E.. B. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B" na
LV č. XXXX pod porad. číslom 19 a W. Y., E.. U. - neznámy podielový spoluvlastník zapísaný v časti „B"
na LV č. XXXX pod porad. číslom 24, všetci zastúpení zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým
fondom, Búdkova 36, Bratislava. V prípade týchto subjektov v tomto spore o neplatnosť právneho

úkonu týkajúcej sa nehnuteľnosti - parcely registra „E“ evidovanej na príslušnej mape určeného operátu
pod parcelným číslom 2230/10 - druh pozemku lesný pozemok o výmere 258.26 m2 vedenej na liste
vlastníctva č. 1355 pre k.ú. Smižany tieto subjekty nie sú zastupované žalobcom uvádzaným zákonným
zástupcom - Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, ale v súlade s platnou právnou úpravou
subjektom - Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica. V súvislosti s takto označenými subjektmi

súd tiež konštatoval, že použitý spôsob ich označenia nekorešponduje s takým označením, ktoré
podľa judikatúry Najvyššieho súdu je možné považovať za relevantné označenie pre tzv. neznámych
vlastníkov, ktoré umožňuje daný subjekt považovať za subjekt, ktorému zákonodarca priznal osobitnú
právnu subjektivitu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018 z 15.4.2019).

7. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca 63/ bol dňa 6.6.2014 zapísaný do registra
pozemkových spoločenstiev vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves a podľa zápisu vo
vložke R-0036/810 je lesným a pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou. Založený
bol dňa 25.5.2014 rozhodnutím (uznesenie č. 3) vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na valnom
zhromaždení, ktorého priebeh osvedčila notárska zápisnica sp.zn. N 292/2014, Nz 19732/2014, NCRSi

20121/2014 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Barabášom. Na tomto zhromaždení vlastníci spoločnej
nehnuteľnosti schválili aj Zmluvu o pozemkovom spoločenstve žalobcu 63/, podľa článku 3 ods. 6 ktorej
spoločnou nehnuteľnosťou žalobcu 63/ ako lesného a pozemkového spoločenstva jeho členov sa stala
okrem iného aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. Smižany, zapísaná na liste vlastníctva č. 1355ako parcela registra „E“ č. 2230/10- lesný pozemok o výmere 258.726 m2. Z výpisu z listu vlastníctva
č. 1355 z 2.9.2019 vedeného pre k.ú. Smižany zistil, že spoluvlastníkmi parcely registra „E“ evidovanej
na mape určeného operátu pod parcelným číslom 2230/10, druh pozemku lesný pozemok o výmere

258. 726 m2 boli v časti B vedení terajší žalobcovia 1/ až 62/ a zároveň aj osoby špecifikované v
bode 5. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pri osobách podľa bodu 6. sa jednalo sa o neznámych
spoluvlastníkov, ktorých podľa zápisu v časti B uvedeného listu vlastníctva pod B 76 ako správca
zastupovali Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, ktoré boli zároveň správcom aj pre podiely
vedené pre spoluvlastníka pod poradovým číslom B 38 - U. U., E.. U., nar. XX.X.XXXX, dátum úmrtia

XX.X.XXXX a poradovým číslom B 53 - W. V.Á., E.. B., nar. XX.X.XXXX, dátum úmrtia XX.X.XXXX. V
rámci zisťovania splnenia procesných podmienok pre vedenie konania v zmysle § 185 ods. 3 v spojení
s § 61 CSP súd zistil, že osoby v liste vlastníctva č. XXXX po poradovým číslom B 38 U. U., nar.
XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, spoluvlastníčka vedená pod poradovým číslom B 53 - W. V., E..
B., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, spoluvlastníčka vedená pod poradovým číslom B 64 -
C.. U. O., E.. Š., nar. XX.X.XXXX, zomrela XX.X.XXXX a spoluvlastníčka vedená poradovým číslom B

73- R. B., E.. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX. Na uvedenom liste vlastníctva z 2.9.2019
nebolo pri uvedenej parcele pod číslom 2230/10 poznamenané, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť.
Nebolo sporné, že dňa 14.2.2018 žalovaná 1/ ako predávajúca a žalovaný 2/ ako kupujúci uzavreli kúpnu
zmluvu, ktorou predávajúca odpredala kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/94 k celku
na vyššie uvedenej parcele registra „E“ v k.ú. Smižany, evidovanej na mape určeného operátu pod

parc. č. 2230/10, druh pozemku lesný pozemok o výmere 258.726 m2. Spoluvlastnícke právo k tomuto
podielu v prospech kupujúceho zapísal Okresný úrad Spišská Nová Ves do katastra nehnuteľností pod
sp.zn. V 3365/2018. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, dňa 23.4.2020 súdu oznámil,
že prešetrením údajov v informačných súboroch informačného systému geodézie, kartografie a katastra
zistil, že vyššie uvedená parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu pod parc. č. 2230/10

má byť evidovaná na liste vlastníctva č. 1355 ako „spoločná nehnuteľnosť“ preto vykoná opravu v súbore
popisných informácii katastra nehnuteľností podľa 59 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona na základe
protokolu X 133/20 Min. Podľa listu vlastníctva č. XXXX z 27.7.2020 uvedená oprava už bola vykonaná
a na LV je poznámka o tom, že v prípade uvedenej parcely ide o „Spoločné nehnuteľnosti podľa zákona
č. 97/2013“. Z aktuálneho listu vlastníctva súd tiež zistil, že v prípade spoluvlastníkov vedených v časti B

pod poradovými číslami 8, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 19, 24, 38 a 53 už ako správca ich podielov zastupuje
Slovenský pozemkový fond Bratislava a že po vykonaní vyššie uvedeného zápisu spoluvlastníckeho
práva žalovaného 2/, došlo aj k ďalším zmenám na uvedenom liste vlastníctva, konkrétne pod B 34,
kde ako aktuálny spoluvlastník uvedeného podielu o veľkosti 4/141 sa vedie R. P., E.. U. (žalobkyňa
25/), u ktorej ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva V 386/2020 z 26.2.2020, keď pôvodne

podľa zápisu na LV č. XXXX vyhotovenom dňa 2.9.2019 bola pod týmto poradovým číslom vedená U.
U., E.. Š. , nar. XX.XX.XXXX.

8. Na ustálený skutkový stav súd aplikoval § 185 ods. 3, § 61, § 77 ods. 1 a 2 CSP, § 137 CSP, §
34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 8 ods. 1, § 2 ods. 2, 3, § 9 ods. 7, 8 zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkovýchspoločenstvách,§39,§40aObčianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)adospelkzáveru,že
vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, je potrebné žalobu zamietnuť.
Po teoreticko právnom vysvetlení pojmu aktívnej legitimácie a tzv. núteného procesného spoločenstva
konštatoval, že v prejednávanej veci ide práve o takéto spoločenstvo, lebo posudzovanie ne/platnosti

prevodu spoluvlastníckeho podielu sa týka všetkých členov spoločenstva, ktorí musia vystupovať na
strane žalobcov, a preto musia byť všetci účastní uvedeného sporového konania. V danom spore však
toto splnené nebolo, čo je zrejmé aj z toho, že súd výrokom II. uznesenia sp. zn. 16C/41/2019-150 z
11.6.2020 nepripustil do konania na strane žalobcov ďalšie žalobcom podľa § 79 CSP na pristúpenie
navrhnuté subjekty s odôvodnením, že mŕtvi členovia spoločenstva nemôžu byť stranami sporu. Ďalej

uviedol, že ich podiely nie sú právne voľné (t.j. uvedení mŕtvi majú svojich dedičov). Na týchto mŕtvych
členov spoločenstva sa pre účely tohto sporového konania nemohla aplikovať legislatívna skratka tzv.
neznámeho dediča. Subjekty (ich konkretizáciu viď pod bodom 5. tohto odôvodnenia) sa nemohli stať
stranou sporu ( žalobcami) v tomto konaní. Platí, že ak doterajší člen pozemkového spoločenstva
zomrel, zo zákona uvedený podiel prechádza na jeho právneho nástupcu. Ak zanechal takýto člen

spoločenstva ako poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva (súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS SR
sp.zn. 4Cdo/120/2009 zo dňa 27.10.2010, príp. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa
14.3.2011). Pokiaľ ide o ostatných zapísaných a do konania nepripustených osôb vedených ako tzv.neznámych vlastníkov (viď bod 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia) zvolený spôsob označenia týchto
subjektov nekorešpondoval s takým používaním ich označenia v rámci procesného konania, ktoré
podľa judikatúry Najvyššieho súdu je možné považovať za relevantné označenie pre tzv. neznámych

vlastníkov, ktoré umožňuje daný subjekt považovať za subjekt, ktorému zákonodarca priznal osobitnú
právnu subjektivitu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019). Pokiaľ
ide o žalobcu 63/ ten podľa názoru súdu ani nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v tomto
spore, lebo podľa § 9 ods. 7 predposledná veta a posledná veta za bodkočiarkou zákona č. 97/2013
Z.z.,opozemkovýchspoločenstvách,vzneníplatnomaúčinnomdo30.06.2018,saponukovápovinnosť

zo strany žalovanej 1/ týkala len ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, pričom žalobca 63/
takýmto spoluvlastníkom nebol. Žalobca 63/ v tomto spore mohol vystupovať len nanajvýš ako zákonný
zástupca uvedených spoluvlastníkov. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k žalobcovi 63/.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcov 1/ až 63/ ako neúspešné
strany sporu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania obom žalovaným v plnom rozsahu.

10. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia 1/ až 63/ z odvolacích dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd
zrušil rozsudok a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podstatnom odvolatelia uviedli, že
nerozumejú, z akého dôvodu im nebola poskytnutá ochrana, keď boli porušené ich práva, prečo súd
zamietol žalobu, keď § 137 CSP obsahuje len demonštratívny a nie taxatívny výpočet druhov žaloby,
že nerozumejú novej právnej úprave súdneho procesu podľa CSP, konkrétne písm. b/ § 137 CSP,

podľa ktorého je možné podať žalobu o usporiadanie BSM, podať žalobu na zrušenie a usporiadanie
podielového spoluvlastníctva, hoci podľa novej úpravy je takýto druh žaloby možné podať vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitého predpisu, avšak spôsob usporiadania
podielového spoluvlastníctva, či zrušenie a usporiadanie podielov je upravený len v OZ, a tento
nie je osobitým predpisom a v prípade písm. d/ ust. § 137 CSP to neplatí, nakoľko takéto určenie,

ktorého žalobcovia sa domáhajú, nevyplýva z osobitého predpisu. Na základe toho, že ich žaloba
nespadala pod žiadne z ustanovení uvedených v § 137 CSP preukazovali nad rámec z dôvodu právnej
istoty aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odvolatelia argumentovali, že určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ je správne zvoleným a
prípustným procesným nástrojom ochrany práv žalobcov, keďže iný druh žaloby nie je prípustný. Iba

touto žalobou bolo možné odstrániť spornosť a táto žaloba je spôsobilá byť podkladom pre obnovenie
pôvodného stavu. Vyjadrili prekvapenie nad rozhodnutím súdu, ktorým nepripustil do konania ostatných
účastníkov, ktorých označili v súlade s aktuálnym listom vlastníctva, a to napriek tomu, že ide o procesné
spoločenstvo všetkých podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Pochybenie súdu videli v tom, že
súd do konania nepripustil mŕtvych podielových spoluvlastníkov, aj keď im je jasné, že títo nemajú

spôsobilosť byť sami o sebe účastníkmi konania. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo/31/2018, ktoré citoval aj súd a dôvodili, že súd prvej inštancie mal konanie voči týmto osobám
správne zastaviť, ale až potom, čo by poskytol žalobcovi 76/ (resp. podľa záhlavia rozhodnutia žalobcovi
63/) možnosť doplniť či upraviť okruh účastníkov v súlade s dedičskými rozhodnutiami. Súd si mal podľa
odvolateľov, zaobstarať dedičské rozhodnutia a ďalej konať s potenciálnymi dedičmi. Vyslovili názor, že

neznámych vlastníkov zastupuje ich zákonný zástupca, ktorým je Slovenský pozemkový fond, a preto
ich vstup do konania mal súd do konania pripustiť. Žalobca 63/ nemal inú možnosť len označiť všetkých
podielových spoluvlastníkov podľa aktuálneho listu vlastníctva. Zopakovali, že v písomnej agende sa
nenachádza žiadna ponuka žalovanej 1/ na odpredaj podielu spoločenstva ani žiadosť žalovanej 1/ o
zaslanie stanov. Žalobca 63/ nemal inú možnosť len označiť všetkých podielových spoluvlastníkov podľa

aktuálneho listu vlastníctva.

11. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, uzavretá zmluva je platná, k pochybeniu došlo zo strany predsedu Lesného a pozemkového
spoločenstva C.. U., pretože jej nebola doručená zmluva o tom, že je členom spoločenstva. Trvala

na to, že dňa 25.5.2014 na valnom zhromaždení ponúkla osobne predmetnú nehnuteľnosť C.. U.
aj s kontaktom na ňu. Aj na zasadnutí zhromaždenia dňa 19.3.2016 ponúkla osobne na predaj
svoju nehnuteľnosť a dňa 21.3.2016 na jej mailovú ponuku reagoval e-mailom C.. U. s ponukou naodkúpenie, pričom ona mu poslala svoj mobilný kontakt, avšak tento sa už neozval. Uvedenú emailovú
korešpondenciu priložila k vyjadreniu. Žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Žalovaný 2/ označil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, vydaný po
dôkladnom zhodnotení procesných podmienok a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalobcov
zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

13. Na vyjadrenia žalovaných reagoval zákonný zástupca žalobcov, ktorý poprel tvrdenia žalovanej

1/ o jej ponuke odpredať svoju časť v spoločnej nehnuteľnosti v roku 2014. Oficiálne neprebehla
komunikácia o odpredaji ani prostredníctvom emailu, išlo o sprostredkovanú komunikáciu bez
overeného elektronického podpisu. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ nepredložili oficiálnu komunikáciu ani
súhlasné stanovisko medzi ostatnými spoluvlastníkmi alebo ich zástupcami o odpredaji podielovej
časti nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. Smižany, ktoré boli predmetom napadnutej
kúpnopredajnej zmluvy. Pre ochranu dobrých vzťahov v spoločenstve a pre ochranu spoločného

vlastníctva trval na zrušení platnosti kúpnopredajnej zmluvy a trovy konania navrhol uhradiť tak, že ich
každá strana sporu uhradí rovnakým dielom.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenými osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods.2CSPadospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskom
súde v Košiciach dňa 27.1.2022 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15.Odvolateliauplatniliodvolaciedôvodyuvedenév§365ods.1písm.§365ods.1písm.b/,d/ah/CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcov (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd

dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené
na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré zvykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne

vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Preto

sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam
a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný
význam a zároveň v súlade s cit. ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

21. Skutočnosti, ktoré žalobcovia uviedli v podanom odvolaní nič nemenia na vecnej správnosti

napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových
zistení),kuktorýmdospelsúdprvejinštancieaneumožňujúprijaťrozhodnutievdanomsporevprospech
žalobcov.

22. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil,

uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej
tak aj po stránke právnej.

23. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, preto
odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré smerovali k tejto otázke a boli

podstatné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní argumentovali aj inými, doposiaľ
neuvádzaným skutočnosťami, odvolací súd na tieto tzv. novoty v súlade s ust. § 366 CSP neprihliadal.
K obšírnemu odvolaniu žalobcov treba tiež dodať, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj
Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací
súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca

2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

24. Samotní žalobcovia sa stotožnili s názorom súdu, že na strane žalobcov ide o procesné
spoločenstvo, v ktorom musia vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci, pretože predmet žaloby sa
týka každého jedného z nich. Pretože žaloba pri jej podaní nebola takto formulovaná (napriek tomu,
že pôvodný žalobca bol zastúpený advokátom), súd v záujme správneho označenia okruhu účastníkov
na strane žalobcov, uznesením z 11.5.2020 vyzval advokátku žalobcov na odstránenie vád žaloby v

lehote 10 dní, pričom konkretizoval, ako má zistené vady odstrániť. V žiadnom prípade nemožno preto
súdu prvej inštancie vytknúť, že nerešpektoval ustanovenia § 129 CSP o odstraňovaní vád žaloby,
resp. porušil základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.Súdprvejinštanciesiustanoveniaoodstraňovanívádžalobysprávnevyložilvsúladesúčelom
základného práva na súdnu ochranu a umožnil žalobcovi aby upresnil, ktoré subjekty majú vystupovať

na strane žalobcov.

25. Súd prvej inštancie po oznámení žalobcu, ktoré subjekty navrhuje na pristúpenie do konania,
uznesením z 11.6.2020 u časti z nich pripustil, aby do konania na strane pôvodného žalobcu pristúpili
a u časti z nich nepripustil ich pristúpenie. Odvolatelia namietali v tejto súvislosti, že súd nepostupoval

správne, pokiaľ niektoré navrhnuté subjekty nepripustil do konania argumentujúc, že vychádzali z
aktuálneho listu vlastníctva a okruh žalobcov označili v súlade s ním.26. Podľa § 61 CSP procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

27. Podľa § 8 ods. 1, 2 OZ v znení neskorších zmien a doplnkov spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti vzniká narodením a túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne; ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási
za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak a za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na
všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

28. Súd prvej inštancie do konania v zmysle cit. zákonných ustanovení správne nepripustil vstup
subjektov uvedených v liste vlastníctva ako mŕtvych členov spoločenstva s uvedením konkrétneho
dátumu ich úmrtia. Tieto subjekty nemajú (a nemali ani v čase podania žaloby, resp. v čase návrhu
na ich pristúpenie) spôsobilosť mať práva a povinnosti, a preto ani procesnú spôsobilosť. Pokiaľ by
boli v posudzovanej veci už pôvodne v žalobe označené tieto mŕtve osoby, vo vzťahu k nim by bolo

konanie zastavené a žaloba ako taká vo vzťahu k ďalším osobám zamietnutá, lebo na strane žalobcov
by nevystupovali všetky subjekty v zmysle núteného spoločenstva (účastníkmi súdneho konania by
neboli všetci účastníci hmotným právom vymedzeného vzťahu), čo má za následok nedostatok aktívnej
legitimácie. Ide o sporové konanie podľa Civilného sporového poriadku a je na žalobcovi, aby správne
označil nielen žalovaných, ale aj osoby, ktoré majú vystupovať na strane žalobcov. Nie je povinnosťou

súdu po týchto osobách pátrať, ale je povinnosťou žalobcu správne označiť strany sporu, v opačnom
prípade musí znášať následky v podobe zamietnutia žaloby. U osôb špecifikovaných v bode 5. tohto
odôvodnenia z LV č. 1355 žalobcovia poznali dátum ich úmrtia, preto mali možnosť zistiť, či po nich
prebehli dedičské konania a s akým výsledkom, kto sa stal po poručiteľovi dedičom jeho nehnuteľnosti
vedenej na predmetnom LV, a v nadväznosti na to ho označiť za žalobcu v prejednávanej veci, aby bola

splnená podmienka nerozlučného spoločenstva a aj aktívnej legitimácie v konaní. Iná situácia by bola
v prípade, ak by počas konania zomrel žalobca - vtedy súd vyčká na výsledok prejednania dedičstva a
po zistení, že dedič chce v konaní pokračovať, pripustí ho do konania na miesto pôvodného, zomrelého
žalobcu (§ 63 CSP).

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. Pokiaľ súd zistí nedostatok aktívnej legitimácie, bez ďalšieho žalobu
zamietne, tak ako urobil aj v posudzovanej veci. Znamená to, že súd prvej inštancie nevykonáva ďalšie
dokazovanie a nezaoberá sa už žalobcami nastolenými skutkovými otázkami.

30. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca 63/ nemal

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, preto bola žaloba vo vzťahu k nemu zamietnutá. Žalobca
63/ totiž v čase podania žaloby ani v čase rozhodovania o nej, nebol spoluvlastníkom spoločnej
nehnuteľnosti vedenej na LV č. 1355. Podaná žaloba sa týka práv jednotlivých podielnikov, do ktorých
mala nerešpektovaním predkupného práva zasiahnuť žalovaná, preto aktívna vecná legitimácia môže
patriť iba spoluvlastníkom, nie spoločenstvu. Žalobca 63/ v posudzovanej veci môže vystupovať len ako

zákonný zástupca členov spoločenstva.

31. K námietke odvolateľov týkajúcej sa nepripustenia do konania ďalšej skupiny subjektov
(špecifikovaných v bode 6. tohto odôvodnenia) odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a podotýka, že uznesenie

z 11.6.2020, ktorým títo žalobcovia neboli pripustení do konania, sa stalo právoplatným 23.6.2020, a
preto nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že pri
nepripustení do konania na strane žalobcov týchto subjektov vychádzal súd prvej inštancie z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018, z ktorého v tejto súvislosti rozsiahlo citoval, a na ktoré, ale
v iných súvislostiach, poukazujú aj odvolatelia. Treba tiež uviesť, že aj keby boli tieto subjekty uvedené v

okruhu žalobcov už pri podaní samotnej žaloby (alebo by ich vstup súd pripustil) nedostatok spočívajúci
v neuvedení dedičov po mŕtvych spoluvlastníkoch uvedených na LV č. XXXX by naďalej pretrvával a
spôsoboval nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov.32. V súvislosti s predkupným právom a jeho porušením odvolací súd odkazuje napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2009 z 22.9.2010, ktorý konštatuje, že spoluvlastník, ktorý
je oprávnený z predkupného práva (§ 140 OZ, tzv. zákonné predkupné právo), má pri porušení

povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude
žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiu osobu (§ 40a OZ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu

právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3
O.s.p., od 1.7.2016 § 229 CSP), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči

nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu,
či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. Jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený
sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Porušenie predkupného práva
však v žiadnom prípade neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil,
predaja veci, a to ani žalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Podstata predkupného práva spočíva totiž

v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj
tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z
predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme. Vlastník nemá povinnosť vec predať a
túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná. Právny názor, podľa ktorého

právu zodpovedajúcemu § 140 OZ zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť
previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením
vôle prevádzajúceho spoluvlastníka, nie je správny a prieči sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho
tak i práva predkupného.

33. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil, že žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcov, tento svoj právny názor zrozumiteľne rozviedol, odvolací súd sa s ním
stotožňuje(§387ods.1,2CSP)apretorozsudokpotvrdil.Ajkeďodvolateliapolemizujúsozávermisúdu
prvej inštancie, za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

žalobcov. K argumentácii odvolateľov rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/152/2018
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie iného krajského súdu nie je preňho záväzné a netvorí ani ustálenú
judikatúru vyšších súdnych inštancií.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 CSP. Žalovaní bolí v odvolacom konaní úspešní, preto žalovanému 2/ boli trovy odvolacieho
konania priznané v plnom rozsahu a žalovanej 1/, ktorej žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní
nevznikli, priznané neboli. Žalobcom, ktorí neboli úspešní v odvolacom konaní ich náhrada neprislúcha.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).