Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 14, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201771
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1321201771.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne:
R.. W. X. O., I.. X. XX. XXXX, Z. W. X, Z. a zákonnej zástupkyne maloletých detí: M. X. O., I.. XX. XX.
XXXXF.M.X.O.,I..X.XX.XXXX,T.Z.U.W.,protiŽ.:Q.X.O.,I..XX.X.XXXX,Z.Z.XXXXX/XB,Z.,zast.
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s .r.o, IČO: 47 241 543, Hlavná č. 6, Šaľa, o nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 16.
apríla 2021 č. k. 63C/31/2021-16, takto

r o z h o d o l :

Výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
„zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou W. X. O.,
I. X. XX. XXXX a maloletých dcér M. X. O., I. XX. XX. XXXX F. M. X. O. I. X. XX. XXXX, a to až do doby
právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 39P 52/2021“ sa

z r u š u j e a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v tejto časti o d m i e t a.

Vo zvyšnej časti sa napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu vlastníckeho práva - umožniť užívanie nehnuteľností zapísaných na Y.
Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava III, obec
Bratislava - m. č. Rača, katastrálne územie Rača, a to priestoru č. XX, nachádzajúceho sa na 6. p. stavby
označenej ako Polyfunkčný dom XA, na ulici W. X, M.. Č.. XXXXX, postavenej na parcele reg. „C“ parc. č.
7016/119 a parc. Č.. XXXX/X, ktorého je výlučným vlastníkom a podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti
10807/543297; priestoru č. 5 nachádzajúceho sa v suteréne stavby označenej ako Polyfunkčný dom XA,
na U. W. X, M.. Č.. XXXXX, postavenej na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/X, ktorého
je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/131 a 1/131 a podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o
veľkosti91803/543297azdržaťsavšetkého,čomôžeznemožniťčiohroziťužívanietýchtonehnuteľností

žalobkyňou W. X. O., a maloletými dcérami M. X. O. a M. X. O., a to až do doby právoplatného skončenia
konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P 52/2021. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaný je výlučným vlastníkom apartmánu (bytu),
zapísanom na LV č. XXXXX, k. ú. Rača. V tomto apartmáne bývali žalobkyňa a žalobca spoločne

ako manželia s maloletými deťmi od júla 2019, čím žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu
medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa zostala s maloletými deťmi v apartmáne bývať aj po tom, čosa žalovaný minulý rok zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia žalobkyňa odôvodňovala tým, že tu je dôvodná obava, že žalovaný predá apartmán, keďže
ju už o svojom zámere informoval, a ona sa bude musieť odsťahovať. Žalobkyňa sa so žalovaným

snažila dohodnúť na zotrvaní v byte s deťmi s tým, že mu bude uhrádzať náklady spojené s užívaním
bytu. Žalovaný jej uviedol, že za užívanie bytu požaduje 1.900,- eur mesačne, inak nehnuteľnosť
predá. Žalobkyňa nemá k predmetnej nehnuteľnosti akýkoľvek právny vzťah. Súčasťou dohody o
zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tiež bola dohoda o tom, že úver potrebný na
zabezpečenie kúpy nehnuteľnosti bude len záväzkom žalovaného a nebude patriť do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

3. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný. Opodstatnenosť návrhu videl v tom, že žalobkyni môže byť ďalším
konaním žalovaného, napr. predajom apartmánu, porušené ústavou chránené právo na nedotknuteľnosť
obydlia a právo na súkromie podľa čl. 16, 21 Ústavy SR. V prejednávanej veci dochádza ku kolízii dvoch

práv a to práva na obydlie žalobkyne a práva žalovaného na ochranu vlastníckeho práva k apartmánu,
ktorý je jeho výlučným vlastníkom. Skonštatoval, že právo na obydlie a vlastnícke právo patria medzi
základné ľudské práva, ktoré je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv
o ľudských právach a základných slobodách s prihliadnutím na príslušnú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorou je súd v civilnom sporovom konaní viazaný. Z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva je známa hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok. V nadväznosti
na uvedené súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. 6. 2009 (Sťažnosť
č. 28261/06), podľa ktorého, cit: „V tejto súvislosti súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou
formouzásahudoprávanarešpektovanieobydlia." Podľasúduprvejinštancienariadenieneodkladného
opatrenia v podobe uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť

užívanie nehnuteľností žalobkyňou a maloletými deťmi, je efektívnym prostriedkom, ktorý umožní
žalobkyni realizovať jej právo na obydlie, eliminuje riziko porušenia tohto práva na strane žalobkyne
a zároveň zvlášť neprimeraným spôsobom neobmedzí vlastnícke právo žalovaného. Pri rozhodovaní
o návrhu prihliadol aj na súčasnú situáciu, keď sú nariadené mimoriadne opatrenia kvôli zabráneniu
šírenia nákazy Covid-19 a mal za to, že by išlo o výrazný zásah a porušovanie práv žalobkyne, ktoré

by bolo v zjavnom nepomere s ujmou, ktorá by eventuálne hrozila žalovanému tým, že by žalobkyňa
užívala apartmán, pričom prejavila snahu podieľať sa na úhradách za jeho užívanie a tým, že žalovaný
by nemohol apartmán predať a zabezpečiť si finančné prostriedky. Predovšetkým vzal do úvahy, že ide o
obydlie,ktoréslúžiakodomácnosťprerodinu,vktorombývaliodjúla2019,hocizospoločnejdomácnosti
odišiel žalovaný, ktorý ako vyplynulo z návrhu spoločnú domácnosť viackrát opustil a neskôr sa vrátil.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie pripomenul, že je povinnosťou manželov žiť spolu a spoločne
sa starať o deti, pričom doposiaľ nebolo manželstvo strán právoplatne rozvedené. V konaní nebolo
preukázané, že by žalobkyňa mala zabezpečenú inú možnosť bývania. Zohľadnil, že z manželského
zväzku pochádzajú dve maloleté deti, ktoré v apartmáne majú vytvorený domov. Súd prvej inštancie
napokon uzavrel, že nemôže byť na ujmu žalovanému, pokiaľ žalobkyňa s deťmi bude užívať apartmán

do doby, kým súd právoplatne rozhodne o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie návrhu vyhovel a nariadil
neodkladné opatrenie takého obsahu, ako je to uvedené vyššie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne. Namietol, že jeho znenie v časti,
ktorou sa mu ukladá povinnosť „zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť, či ohroziť užívanie týchto
nehnuteľností žalobkyňou a maloletých dcér“, je neurčité, vágne, nejasné, nejednoznačné - pripúšťajúce
rôzny výklad toho, aké konanie môže a aké nemôže znemožniť, či ohroziť toto užívanie a z toho dôvodu
nevykonateľné a teda nesprávne. Mal za to, že opis skutkového stavu prezentovaného žalobkyňou v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skreslený. Dôvodil, že od začiatku manželstva s ňou
bol a stále je jediným živiteľom rodiny, to znamená, že znášal v celom rozsahu všetky náklady na svoj
život, život svojich detí i na život žalobkyne, vrátane nákladov na bývanie všetkých uvedených osôb.
Apartmán, vo vzťahu ku ktorému súd neodkladné opatrenie nariadil, kupoval v roku 2019, za ktorý
rok dosiahol príjem vo výške 106.920,- eur (čo predstavuje priemer 8.910,- eur mesačne) z činnosti

IT architekta, ktorú činnosť vykonával predtým ako zamestnanec a od roku 2016 ako samostatne
zárobkovo činná osoba v Luxemburgu a Viedni, kedy dosahoval vôbec najvyšší príjem. Ide o luxusný
4 - izbový apartmán vo výmere podlahovej plochy bytu 108,77 m2 na najvyššom poschodí bytového
domu s výhľadom na Malé Karpaty a s vlastnou terasou o výmere 56,03 m2. Kúpu tohto apartmánufinancoval z prostriedkov hypotekárneho úveru, pričom výška mesačnej splátky tohto úveru je 1.482,73
eur. S nástupom pandémie COVID-19 v roku 2020 sa jeho príjmové pomery výrazne zhoršili, stratil
možnosť ďalej pokračovať vo výkone činnosti IT architekta pre dovtedajšie subjekty (dôsledkom čoho

musel pozastaviť prevádzkovanie svojej živnosti, ako to vyplýva z priložených potvrdení zo dňa 1. 7.
2020 a 3. 11. 2020) a bol nútený si pracovné uplatnenie hľadať inde. Podarilo sa mu od 2. 11. 2020
zamestnať v rakúskej spoločnosti M. Q. ako softvérový developer, ale jeho príjem oproti obdobiu v
roku 2019 z tejto pracovnej činnosti výrazne klesol na sumu približne 3.200,- eur mesačne netto. Z
tohto príjmu už nebol ďalej schopný splácať pravidelné mesačné splátky hypotekárneho úveru, ktorým

financoval kúpu predmetného apartmánu, keďže priemerné mesačné náklady žalovaného na jeho život,
život jeho dcér a žalobkyne dosahujú úroveň približne 3.180,- eur, teda len zanedbateľne nižšiu, ako je
jeho aktuálny príjem. Bol nútený v decembri roku 2020 požiadať banku o odklad splátok tohto úveru,
obdobieodkladusplátokvšakkončí,avseptembriroku2021,počnúcmuopäťvzniknepovinnosťsplácať
úver vo výške 1.482,73 eur mesačne až do konca roku 2037, ktorú povinnosť vzhľadom na svoj príjem
nebude schopný plniť, čo bude viesť k uplatneniu sankcií zo strany banky, k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru bankou, k výkonu záložného práva k apartmánu bankou, teda k následkom, ktoré mu
môžu značne finančne poškodiť. Poukázal na to, že žalobkyňa je s touto jeho situáciou oboznámená,
pretože ju dlhodobo, približne od marca tohto roku opakovane žiadal, aby si začala hľadať nové bývanie,
pretože už nedokáže vlastníctvo apartmánu ďalej finančne uniesť. Deklaroval jej, že sa nemusí obávať
toho, že skončí na ulici, že že jej, pokiaľ si to bude želať, s presťahovaním pomôže a poskytne jej

potrebnú podporu, vrátane poskytnutia peňazí na pokrytie prvotných nákladov a potrieb spojených so
sťahovaním do nového bývania, niekoľkokrát ju informoval, že má pre ňu viaceré návrhy presťahovania
sa do nového bývania. Žalobkyňa neprejavila vôbec žiadnu snahu o riešenie tejto, odmietla s ním
komunikovať o akýchkoľvek možnostiach jej nového bývania napriek tomu, že žalovaný vyvíja neustálu
snahu o riešenie neudržateľnej situácie ohľadom apartmánu a zabezpečenie adekvátneho náhradného

bývania pre žalobkyňu a maloleté dcéry, žalobkyňa, ale všetky jeho snahy odmieta, na žiadny z jeho
návrhovvecnenereaguje,bačoviac,kžalovanémusasprávačastohruboaprežalovanéhoponižujúcim
spôsobom, neraz aj pred zrakom maloletých dcér. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa ho
obmedzuje aj v bežnom prístupe do apartmánu, požaduje od neho, aby do apartmánu vstupoval len
po predchádzajúcej dohode s ňou alebo po predchádzajúcom včasnom oznámení, že má záujem

do apartmánu vstúpiť. Žalovaný má taktiež vedomosť, že v dňoch, keď sú maloleté dcéry v jeho
osobnej starostlivosti, vodí si žalobkyňa do apartmánu žalovaného svoju mužskú známosť, s ktorou
je pravdepodobne vo vzťahu. Žalobkyňa nepracuje, hoci jej v tom nič nebráni, keďže je zdravá, má
vysokoškolské vzdelanie i jazykové znalosti, pričom maloleté dcéry chodia do škôlky a starostlivosť
o ne zabezpečujú obaja formou striedavej starostlivosti, dokonca odmietla ponuku svojho bývalého

zamestnávateľa - spoločnosti F., vrátiť sa do zamestnania. Materské i rodičovské si žalobkyňa vždy
ponechávala a používala výlučne pre svoje osobné potreby, ich výšku pred žalovaným tajila. V októbri
roku 2020 si kúpila nový automobil H. H.. Zistenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa prejavila snahu
podieľať sa na úhradách za užívanie považoval za nesprávne a to z dôvodu, že sa zo strany žalobkyne
jedná len o hranú, predstieranú snahu, pretože ak by bola jej vôľa podieľať sa na týchto úhradách

skutočná, tak by sa na týchto nákladoch aj skutočne podieľala, čo doteraz neučinila. Toto zistenie
navyše považoval za irelevantné pre správne posúdenie veci, pretože náklady spojené s užívaním
apartmánu, na úhrade mala záujem sa podieľať, predstavujú sumu cca 350,- eur mesačne. Teda ak
by aj žalovanému uhrádzala celé tieto náklady, nič by sa tým nevyriešilo, keďže tu je stále splátka
hypotekárneho úveru vo výške 1.482,73 eur mesačne, na zaplatenie ktorej žalovaný nemá dostatočne

vysoký príjem. Ďalej žalovaný v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nariadil neodkladné opatrenie
bez toho, aby sa zaoberal majetkovými pomermi žalovaného a skutočnosťou, že zo svojho súčasného
príjmu nedokáže vlastníctvo apartmánu udržať a to napriek tomu, že už aj z mailovej komunikácie
predloženej žalobkyňou bolo zrejmé, že práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý žalobkyňu
opakovane žiadal, aby si začala hľadať nové bývanie, so zabezpečením ktorého jej žalovaný bol a stále

aj je ochotný pomôcť. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby si tieto príjmové pomery žalovaného pred
rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preveril. V danom prípade z predloženej
mailovej komunikácie, bol celkom zrejmý ekonomický dôvod jeho konania - neschopnosť o udržať ďalej
vlastníctvo predmetného apartmánu a jeho snaha predísť značnej škode na jeho majetku. Súd prvej
inštancie sa však napriek tomu týmito dôvodmi žiadnym spôsobom nezaoberal, nijako ich vo vzťahu

k žalobkyňou požadovanému poskytnutiu ochrany a dopadov poskytnutia takejto ochrany na právnu
sféru žalovaného nevyhodnotil, keď bez uvedenia relevantných dôvodov skonštatoval, že „nemôže byť
na ujmu žalovanému, pokiaľ žalobkyňa s deťmi bude užívať apartmán do doby, kým súd právoplatne
rozhodne o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom“, čo - akoto vyplýva z vyššie uvedeného - je konštatovanie nezodpovedajúce skutočnosti. Súdom prvej inštancie
nariadené neodkladné opatrenie teda v žiadnom prípade nespĺňa podmienku proporcionality, teda
primeranosti zásahu do práv povinnej osoby za účelom ochrany záujmu oprávnenej osoby, ako jednej

zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Na margo právneho názoru Najvyššieho
súdu ČR vyjadreného v rozhodnutí sp zn. 26Cdo/1544/2005, na ktorý sa súd prvej inštancie pri nariadení
neodkladného opatrenia odvoláva, žalovaný uviedol, že nespochybňuje právo manžela bývať počas
trvania manželstva v byte, ktorý je výlučným vlastníctvom druhého manžela, odvodené od existencie
rodinnoprávneho vzťahu a z neho plynúcich povinností jeho účastníkov, ale spochybňuje výklad obsahu

tohto práva súdom prvej inštancie, podľa názoru ktorého sa zrejme toto právo vzťahuje na akýkoľvek
byt (nehnuteľnosť) vo vlastníctve druhého manžela. Takto definovaný obsah tohto práva však nevyplýva
ani zo zákona, ani z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, práve naopak, súd v ňom výslovne
konštatuje, že na základe existencie tohto rodinnoprávneho vzťahu má manžel - nevlastník právo bývať
so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel má
povinnosť mu toto bývanie umožniť. Obsahom daného práva manžela - nevlastníka nie je právo bývať

v akejkoľvek nehnuteľnosti druhého manžela, ale v tej nehnuteľnosti, v ktorej tento druhý manžel býva,
čo je odvodené od povinnosti manželov žiť spolu. V danom prípade, žalovaný nebýva v apartmáne, vo
vzťahu ku ktorému bolo nariadené neodkladné opatrenie, ale v dvojizbovom byte na Z. U. Č.. XB O. Z.,
čiže pokiaľ sa chcela žalobkyňa ako manželka žalovaného - nevlastníčka domáhať poskytnutia ochrany
jej práva bývať v byte patriacom žalovanému, mala tak učiniť práve vo vzťahu k uvedenému bytu na Z. U.

Č..XBanievovzťahukapartmánunaW.U.Č..X.Ajkebynedošlokrozvratumanželskéhovzťahumedzi
žalobkyňou a žalovaným, i tak by sa celá rodina musela presťahovať do bytu žalovaného na Z. U. Č.. XB,
lebo na neudržateľnosti vlastníctva apartmánu z dôvodu zhoršených príjmových pomerov žalovaného,
by sa tým nič nezmenilo. Žalovaný považuje za neprípustné a nezákonné, aby súd zasahoval do
rozhodovania vlastníka o tom, ktorý predmet vlastníctva si môže dovoliť vzhľadom na svoju finančnú

situáciu udržať, a ktorý nie a aby ho nútil udržať si práve také vlastníctvo, ktoré si objektívne udržať
nedokáže, ako to urobil súd prvej inštancie. Tým, že žalovaný predá apartmán, na udržanie ktorého
nemá prostriedky, žiadnym spôsobom neporuší ani neohrozí právo žalobkyne na bývanie odvodené od
jej manželstva so žalovaným, pretože tá sa môže, pokiaľ bude chcieť, domáhať výkonu tohto práva vo
vzťahu k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, v ktorej býva aj žalovaný. Ani to by však nebolo potrebné, keďže

žalobkyňa chce bývať samostatne a žalovaný jej opakovane ponúkol pomoc s nájdením, zabezpečením
aj s presťahovaním sa do nového, ekonomicky udržateľného bývania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že znenie napadnutého

uznesenia je v časti, ktorou sa žalovanému ukladá povinnosť „zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť,
či ohroziť užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou a maloletých dcér“, neurčité, vágne, nejasné,
nejednoznačné - pripúšťajúce rôzny výklad. Poukázala na to, že vzhľadom na širokú škálu práv, ktoré
sú imanentnou súčasťou práva užívať nehnuteľnosť, nie je možné taxatívne vymenovať prípustné a
neprípustné konania. Uviedla, že žalovaný jej a ich dcéram znepríjemňuje bývanie a užívanie spornej

nehnuteľnosti každodennými schválnosťami. Nesúhlasila ani s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa
problémov so zamestnaním a z nich plynúceho zníženia jeho príjmu. Dôvodila, že žalovaný sa pred
ňou vyjadril, že by pod 500,- eur denne nikdy nepracoval. Mala za to, že žalovaný núdzou netrpí,
pretože týždenne platí opatrovateľky pre ich dcéry, v konaní o rozvod ich manželstva si platí dve
advokátske kancelárie, chystá sa na dovolenky s dcérami, navyše má ďalšie príjmy a vlastní ďalšie

nehnuteľnosti. Rovnako je nepravdivé aj jeho tvrdenie, že jeho mesačné náklady na život, jeho, ich dcér
a jej predstavujú cca 3.180,- eur. Takisto je nepravdivé aj jeho tvrdenie o tom, že na maloleté dcéry
platí po 500,- eur mesačne a ďalších po 100,- eur na tvorbu úspor, keďže žalovaný si svojvoľne znížil
oproti rodičovskej dohode dohodnuté výživné a prispieva len sumou cca 500,- eur súhrnne na obe deti a
finančné prostriedky vo výške 100,- eur boli posielané na spoločný podúčet vo O. Z., pričom nasporené

peniaze ešte dávnejšie previedol na hlavný účet a minuli sa na bežnú spotrebu. Žalovaný v septembri
2020 sám z vlastného rozhodnutia odišiel zo spoločnej domácnosti, apartmánu, ktorý je predmetom
neodkladného opatrenia a rozhodol sa užívať svoju ďalšiu nehnuteľnosť v Bratislave v komplexe R. O..
Z uvedeného dôvodu dal výpoveď nájomcovi, ktorý uvedený byt obýval, na základ čoho sa pripravil o
ďalší príjem. Žalovaného od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti opakovane vyzývala, aby sa do

apartmánu vrátil a byt v R. O. začal prenajímať, ale na túto výzvu buď nereagoval alebo jej vulgárne
nadával. Nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že sa mala domáhať bývania v nehnuteľnosti, v ktorej
aktuálne býva žalovaný, pretože toto by znamenalo, že v prípade ak by sa odsťahoval do niektorej zo
svojich ďalších nehnuteľností, tak by ho mala nasledovať.6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutéuznesenie,prejednalodvolaniebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,že odvolanie

žalovaného je čiastočne dôvodné.

7. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej
ochrany je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť umožniť
žalobkyni s deťmi užívanie predmetnej nehnuteľnosti - apartmánu na W. U.. Č.. X, ktorého je

výlučným vlastníkom a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. a to až do doby právoplatného skončenia konania
o rozvod manželstva vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P 52/2021. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia bývali od júla 2019 spoločne aj
s maloletými deťmi v predmetnom byte - apartmáne, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Na základe
rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu (manželom) má žalobkyňa odvodené právo tento byt užívať

a bývať v ňom. Z obsahu spisu bolo nesporne zistené, že spoločnú domácnosť vedenú v tomto byte
opustil v októbri 2020 žalovaný, čím však nemožno konštatovať, že došlo k zániku práva žalobkyne
na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že
žalobkyňa listinnými dôkazmi priloženými k návrhu dostatočne osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby
bezodkladnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami. Zo strany žalovaného reálne hrozí, že môže

podniknúť kroky smerujúce k predaju citovanej nehnuteľnosti, v ktorej má žalobkyňa a spoločné maloleté
deti vytvorenú domácnosť.

8. Naopak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť
zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť užívanie predmetných nehnuteľností žalobkyňou

a jej dcérami a to až do doby právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, nie je vecne
správne. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkami žalovaného, že znenie v časti, ktorou sa žalobkyňa
domáha uloženia povinnosti žalovanému „zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť, či ohroziť užívanie
týchto nehnuteľností žalobkyňou a maloletých dcér“, je neurčité, vágne, nejasné, pripúšťa rôzny výklad
toho, aké konanie môže a aké nemôže znemožniť, či ohroziť toto užívanie. V tejto časti teda návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia trpí vadou - neurčitosťou, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť.
Vzhľadom na to odvolací súd postupoval v zmysle § 327 C.s.p. a v tejto časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť umožniť užívanie predmetných nehnuteľností zo strany
žalobkyne a jej dcér do právoplatného skončenia rozvodového konania. Súčasne odvolací súd v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. zrušil výrok napadnutého uznesenia, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa všetkého, čo môže znemožniť či ohroziť užívanie predmetných nehnuteľností
žalobkyňou a jej dcérami a v zmysle § 327 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. podanie - návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto časti odmietol.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 2 v
spojení s 396 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keď každá mala v konaní
čiastočný úspech.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, ktov konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 1,2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne -

dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).