Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 4, 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13Er/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201524
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2517201524.6

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: CRN3 s .r. o., IČO: 51 232 324, so sídlom Klincová
35, Bratislava - mestská časť Ružinov., v zastúpení: JUDr. Peter Bartoš, advokát, so sídlom Martina
Granca 3618/44, Bratislava proti povinnému: Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom, IČO: 00 208 051,
so sídlom Družstevná 200, Moravany nad Váhom, v zastúpení: Zvara advokáti s. r. o., IČO: 46 547 878,
so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava - Staré Mesto, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava

Jakubca, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod č. EX 1066/2017, o vymoženie
13.855,20 eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 06.07.2017 v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.02.2017 sa na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo
exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský

rozsudok sp. zn. RD/62/2016 zo dňa 11.07.2016 vydaný Ing. Milošom Valachom, rozhodcom
Rozhodcovského súdu Royal Development (ďalej len „exekučný titul“).

2. Dňa 03.03.2017 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Poverením č. 5204*068002 zo dňa 22.06.2017 vydaným Okresným súdom Piešťany bol
poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec (ďalej len „súdny exekútor“), na

vymoženie sumy 13.855,20 eur a trov exekúcie.

3. Uznesením č. k. 13Er/145/2017 - 214 zo dňa 21.04.2020 v spojení s uznesením č.k.
13Er/145/2017-280 z 06.04.2021 pripustil súd zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že do
konania na miesto doterajšieho oprávneného, vstupuje nový oprávnený: CRN3 s.r.o., IČO: 51 232 324,
so sídlom Klincová 35, Bratislava - mestská časť Ružinov.

4. Prípisom zo dňa 11.07.2017, ktorý bol súdu doručený dňa 14.07.2017, súdny exekútor súdu predložil
na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 06.07.2017 - námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie s prílohami. Povinný v podaní uviedol, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby
uvedenej v exekučnom titulu, sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti podľa exekučného titulu,
sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. S poukazom na exekučný titul a upovedomenie

o začatí exekúcie povinný uviedol, že oprávnenou osobou podľa výroku IV. exekučného titulu je
Rozhodcovský súd Royal Development. Z vyššie uvedeného výroku je teda zrejmé, že záujmové
združenie právnických osôb ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 44 903 928 nie je uvedené vo
výroku IV. rozhodcovského rozsudku ako osoba, ktorej svedčí právo domáhať sa plnenia z exekučného
titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo podľa povinného vydané napriek skutočnosti, že v návrhu
na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia je rozpor medzi osobou, v prospech ktorej je

uložená povinnosť vo výroku IV. rozhodcovského rozsudku a osobou, ktorá podala návrh na vykonanie
exekúcie. Stály rozhodcovský súd ako orgán, ktorý nemá právnu subjektivitu, zriaďuje zriaďovateľ,ktorým podľa ust. § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. mohlo byť aj záujmové združenie právnických osôb.
Výrok IV. rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodca uložil povinnému povinnosť osobe bez právnej
subjektivity, je materiálne nevykonateľný. Ako ďalší dôvod povinný v námietkach uviedol, že sú ďalšie

okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku. Navrhovateľ v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že
povinnosť na zaplatenie poplatku 13.855,20 eur vznikla na základe toho, že povinný podal vyjadrenie
z 09.06.2016, ale neuhradil príslušný rozhodcovský poplatok. Zaťaženie povinného ako odporcu v
rozhodcovskom konaní za podané vyjadrenie k žalobe povinný považuje za absurdné. Aj pri poplatkoch
vyberaných v rozhodcovských konaniach platia pravidlá, stanovené pre rozhodcovské konania pred

rozhodcovským súdom a nie svojvôľa rozhodcu. Spoplatnením podaného vyjadrenia k žalobe rozhodca
Ing. Miloš Valach porušil nielen právo odporcu na vyjadrenie, čo je potrebné považovať aj za hrubé
porušenie zákona č. 244/2002 Z.z., porušil aj vlastné pravidlá upravujúce konanie pred Rozhodcovským
súdom Royal Development. Každý má právo vyjadriť sa k tomu, čo mu je ukladané za povinnosť,
bez ohľadu za to, či sa jedná o súdne, správne, trestné alebo rozhodcovské konanie. Rozhodca v
rozhodcovskomkonaníneodôvodnenezaťažilodporcupoplatkomzavyjadreniekžalobe,čojevrozpore

so základným právom odporcu vyjadriť sa a vo vyjadrení uviesť všetky skutočnosti na svoju obranu.
Za ďalšie vady exekúcie povinný označil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Povinný v tejto súvislosti poukázal na 3 skôr vedené exekučné konanie na Okresnom súde Piešťany
na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku, a to sp. zn. 13Er/421/2016, 4Er/424/2016,
15Er/422/2016. Povinný podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, konanie bolo vedené na

OS Bratislava V. pod sp. zn. 21Cr/16/2016. Vo všetkých troch exekúciach povinný podal námietky proti
exekúcii a návrh na odklad exekúcie. Pred postúpením pohľadávok postupcom Ceretrade, s.r.o. novému
veriteľovi došlo k odsúhlaseniu účtovnej evidencie pohľadávok a záväzkov medzi pôvodným veriteľom
Ceretrade, s.r.o. a povinným. Porovnaním účtovnej evidencie oboch spoločností bolo potvrdené, že
žaloba, ktorou sa Ceretrade, s.r.o. domáhal v rozhodcovskom konaní rozhodcovského rozsudku,

bola zmätočná a námietky povinného voči exekúciam boli dôvodné. Podľa povinného tieto záznamy
potvrdili, že rozhodca uložil povinnému zaplatiť neexistujúce pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré už boli
v čase vydania rozhodcovského rozsudku uhradené. Rovnako bolo žalobcom nesprávne vyčíslené
príslušenstvo. Povinný uviedol, že práve z toho dôvodu zmätočnosti celého rozhodcovského rozsudku
spoločnosť Ceretrade, s.r.o. ako oprávnený v exekučných konaniach 4Er/424/2016 a 13Er/421/2016

a ROYAL DEVELOPMENT-RSRD, zzpo oko oprávnený v exekučnom konaní 15Er/422/2016 podal
návrh na zastavenie. Na základe presného vyčíslenia vzájomných záväzkov, následného postúpenia
existujúcich pohľadávok Ceretrade, s.r.o. na nového veriteľa a zastavenia exekúcii vedených voči
povinnému odpadol dôvod aj na ďalšie vedenie sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto
povinný zobral žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku späť a Okresný súd Bratislava V uznesením

č.k.21Cr/16/2016-208z02.02.2017konanieprávoplatnezastavil.Povinnýmázato,žepostuppredsedu
združenia ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ktorého cieľom je získať finančný prospech na
základe ničím nepodloženého a umelo vykonštruovaného nároku v rozhodcovskom konaní je potrebné
odmietnuť ako špekulatívny nielen pre jeho nezákonnosť, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi.

5. Dňa 24.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam proti exekúcii a návrhu
na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že voči povinnému vznáša hmotnoprávnu námietku v
zmysle § 152CSP spočívajúcu v tom, že toto podanie povinného je zmätočné a právne nevykonateľné.
Oprávnený nebol účastníkom rozhodcovského konania RD/62/2016. Exekučný súd nie je odvolacím
súdom voči samotnému rozhodcovskému rozsudku. Ten je možné napadnúť len z procesných

dôvodov podľa § 40 odsek 1 zákona č. 244/2002 a iba na kauzálne príslušnom súde podľa § 28
CSP. Preto je podľa oprávneného obsah námietok povinného k samotnému exekučnému konaniu
právne a logicky irelevantný. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať priebeh dokazovania a
výrokovú časť rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľskej veci. Exekučným titulom vo výroku IV.
bol povinný zaviazaný zaplatiť pohľadávku rozhodcovského súdu uplatnenú prostredníctvom ROYAL

DEVELOPMENT, zzpo v sume 13.855,20 eur. Povinný si svoju povinnosť nesplnil a preto obaja
oprávnení z rozhodcovského konania podali voči nemu v roku 2016 návrh na exekúciu. Povinný
ale počas konania o námietkach voči exekúcii dobrovoľne uhradil spoločnosti Ceretrade, s.r.o. jeho
pohľadávky podľa výrokovej časti I., II., III., rozhodcovského rozsudku RD 62/2016, preto spoločnosť
Ceretrade, s.r.o. vzala návrh na exekúciu späť. Povinný ale neuhradil pohľadávku rozhodcovského

súdu podľa výrokovej časti IV. rozhodcovského rozsudku RD 62/2016. Povinný požiadal rozhodcovský
súd po tom, ako uzatvoril dohodu so spoločnosťou Ceretrade, s.r.o., aby aj rozhodcovský súd stiahol
návrh na exekúciu. Povinný prisľúbil aj rozhodcovskému súdu, že uhradí svoje záväzky v sume
13.855,20 eur mimosúdne. Povinný ako poľnohospodársky podnik mal s povolenou exekúciou problémypri čerpaní štátnych dotácii. Rozhodcovský súd preto v dobrej viere stiahol svoj návrh na exekúciu.
Predpokladal, že povinný dodrží svoj sľub a záväzok za rozhodcovské poplatky uhradí. Povinný ale
svoj záväzok nezaplatil. Oprávnený vyjadril názor, že keďže povinný z rozhodcovského rozsudku

uhradil všetko okrem rozhodcovských poplatkov, jedná sa o uznanie záväzku - dlhu aj podľa §
407 odsek 3 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu oprávnený ROYAL DEVELOPMENT - RSSD,
zzpo (zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu) opätovne podal návrh na exekúciu voči povinnému.
Podľa oprávneného neexistuje žiaden právny dôvod odmietnúť exekúciu rozhodcovského poplatku
samotného rozhodcovského súdu. Podľa oprávneného je s poukazom na § 44 odsek 5 Exekučného

poriadku a § 71 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku považovaný za prednostnú pohľadávku,
na ktorú platí osobitný právny režim. Žiadna právna norma podľa oprávneného neumožňuje napadnúť
nezaplatený rozhodcovský poplatok v exekučnom konaní. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovský
rozsudok nebol zrušený a ani nie je odložená jeho vykonateľnosť. Podľa oprávneného je právomoc
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní RD/62/2016 nespochybniteľná. Rozhodcovská zmluva
vznikla rozhodcovskou doložkou uvedenou v Kúpnej zmluve H-O-CH 13/2015 z 23.02.2015 na základe

Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Ceretrade, s.r.o.. Povinný počas rozhodcovského
konania právomoc rozhodcovského súdu ani raz nenapadol, čím vznikla rozhodcovská zmluva aj podľa
§ 4 odsek 4 zákona č. 244/2002 Z.z. Exekučný nárok oprávneného uplatňovaný v tejto exekúcii sú
rozhodcovské poplatky, ktoré vznikli podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu Prílohy č.1.
Sú uvedené vo výrokovej časti IV. rozhodcovského rozsudku, presne odôvodnené na str.9. Rokovací

poriadok a Štatút rozhodcovského súde presne určujú spôsob uplatňovania rozhodcovských poplatkov
prostredníctvom ROYAL DEVELOPMENT-RSRD, zzpo. Rozhodcovské konanie prebehlo podľa § 12
zákona č. 244/2002 Z.z., zriaďovateľ rozhodcovského súdu má právnu subjektivitu ako právnická osoba
zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Z uvedeného ustanovenia a tiež § 29 zákona č. 244/2002
Z.z. sú rozhodcovské poplatky príjmom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu. Tým, že povinný

sa dobrovoľne zúčastnil rozhodcovského konania a nenapadol právomoc rozhodcovského súdu, je
povinný sa podriadiť aj všetkým ustanoveniam Rokovacieho poriadku a Štatútu, ktoré pojednávajú
o vzniku povinnosti zaplatiť rozhodcovské poplatky za vznesené námietky v rozhodcovskom konaní.
S poukazom na § 35 a 44 odsek 2 zákona č. 244/2002 Z.z. sú trovy rozhodcovského konania
rovnakou pohľadávkou ako trovy súdneho konania. Oprávnený zdôraznil, že nebol účastníkom

rozhodcovského konania RD/62/2016, v exekučnom konaní si uplatňuje prednostnú pohľadávku, ktorou
sú zaplatené poplatky rozhodcovského konania. Spor medzi účastníkmi rozhodcovského konania RD
62/2016 sa oprávneného nijak netýka. Oprávnený poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. 5Sži/6/2011,
3MCdo/11/2020,6 ECdo/7/2013, uznesenia OS Topoľčany sp. zn. 9Er/29/2017, uznesenie OS Bratislava
II sp. zn. 39Er/870/2017, uznesenie OS Košice I. sp. zn. 20Er/2156/2013, uznesenie OS Ba V.

sp. zn. 54Er/3023/2016, uznesenie OS B III. sp. zn. 48Er/302/2016, uznesenie OS Trebišov sp. zn.
15Er/1972/2015, judikát R 40/2013, uznesenia ÚS SR II. ÚS 19/2016-40, I. ÚS 483/2014-12, zákonné
ustanovenia § 29, § 35, § 44 odsek 2 zákona č. 244/2002 Z.z., § 194 odsek 2 CSP. Na základe
uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd námietky povinného proti exekúcii a tiež návrh na zastavenie
exekúcie zamietol.

6. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 241i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže vzniesť

u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby
uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa

neprihliadne.

9. Námietky proti exekúcii predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých
účelom je zastavenie exekúcie. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým bysa napádal exekučný titul. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného
práva. Ich spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali
pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila

vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre vedenie exekúcie. Procesné
skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok pre vykonanie
exekúcie. Hmotnoprávne skutočnosti sú skutočnosti, ktoré (i) spôsobili zánik vymáhaného nároku
podľa hmotnoprávnych noriem, (ii) bránia vymáhateľnosti nároku, (iii) inak spôsobujú neprípustnosť
exekúcie alebo (iiii) predstavujú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami

osoby uvedenej v exekučnom titule. Pod pojmom „okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu“,
je potrebné rozumieť tie okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva,
že exekučný súd je v rámci rozhodovania o námietkach proti exekúcii povinný skúmať tie povinným
uvádzané skutočnosti, ktoré nastali najskôr dňom vydania (vyhlásenia) exekučného titulu.

10. Podľa § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

11. Súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej
lehote a dôvodne, preto je potrebné vyhovieť im v celom rozsahu. Podkladom na výkon exekúcie môže

byť len exekučný titul, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej. Právna teória rozlišuje
medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Materiálna stránka vykonateľnosti je
naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie účastníkov konania aj presné
(určité) vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a tiež presne stanovenú lehotu
na plnenie, inak povedané obsahuje presne určený predmet, rozsah a spôsob plnenia. Práve tieto

náležitostirobiarozhodnutievykonateľným.Rozhodnutie,ktorétietonáležitostinemá,niejerozhodnutím
vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia resp. exekúciu. Formálna vykonateľnosť
je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na
plnenie a o podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného prostriedku.

12. „Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci
označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia),
a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti
exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať
neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú
námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného
na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych
záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Z uvedeného výkladu § 41 Exekučného poriadku vychádza

aj judikatúra najvyššieho súdu (napr. R 58/1997), ktorý vyslovil, že „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej" a „ak bude exekúcia
podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená". (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS
41/2011-31).

13. Podľa § 12 odseky 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2016, (1) Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky
môžebyťlenzáujmovézdruženieprávnickýchosôb,národnýšportovýzväz,Slovenskýolympijskývýbor,
Slovenský paralympijský výbor alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje

náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. (2) Zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho
rozhodcovského súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku
zverejniť a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, b) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, c) štatút
a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.

14. Podkladom na výkon exekúcie je výrok IV. rozhodcovského rozsudku RD 62/2016, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť „uhradiť Rozhodcovskému súdu Royal Development do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodcovský poplatok za podaný odpor (žalobnú odpoveď) v sume13.855,20 eur.“ V zmysle návrhu na vykonanie exekúcie je oprávneným ROYAL DEVELOPMENT -
RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, Suľany, Hruboňovo. Za účelom preskúmania materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, ktorú povinný spochybnil v námietkach proti exekúcii, súd pristúpil k skúmaniu,

či Rozhodcovský súd Royal Development má právnu subjektivitu. Iba v prípade, ak mu zákon
priznáva právnu subjektivitu, môže byť nositeľom práva a povinností a teda aj vymáhaného práva
na zaplatenie rozhodcovského poplatku 13.855,20 eur. V opačnom prípade by exekučný titul (výrok
IV. rozhodcovského rozsudku RD 62/0016 ) smeroval voči „non subjektu", čo by malo za následok
materiálnu nevykonateľnosť exekučné titulu. Na základe zoznamu stálych rozhodcovských súdov,

ktoré vedie Ministerstvo Spravodlivosti SR, má súd zistené, že zriaďovateľom Rozhodcovského Súdu
Royal Development je ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, IČO:
45 741 905 so sídlom Suľaný 243, teda subjekt, ktorý v tejto exekúcii vystupuje ako oprávnený.
Oprávnený v danom prípade nepochybné má právnu subjektivitu. Avšak v exekučnom titule - výroku IV.
rozhodcovského rozsudku RD 62/2016 bolo právo (peňažné plnenie) priznané Rozhodcovskému Súdu
Royal Development, nie jeho zriaďovateľovi. Z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vyplýva,

že stály rozhodcovský súd zriaďuje a udržiava právnická osoba. Zriaďovateľ vydá štatút a rokovací
poriadok a úprava postavenia a činnosti rozhodcovského súdu je zverená do právomoci zriaďovateľa,
nie samotného rozhodcovského súdu s tým, že tento má vystupovať ako orgán „organizačná zložka
zriaďovateľa“, ktorému je v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní zverená právomoc rozhodovať
spory. Z uvedeného vyplýva, že Rozhodcovský súd Royal development nie je samostatnou právnickou

osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Formulácia § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. nepripúšťa
výklad, podľa ktorého by mohli samostatné rozhodcovské súdy vystupovať ako samostatné právne
subjekty. Je zrejmé, že samostatnosť rozhodcovského súdu v zmysle vyjadrenia jeho autonómnych
právomoci vyjadrená nie je, ale iba existencia sídla a úloh, či organizačnej štruktúry. (pozri napríklad
uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/33/2018).

15. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že osoba označená v exekučnom titule ako nositeľ
vymáhaného práva v deň vydania exekučného titulu neexistovala, t.j. nemala právnu subjektivitu.
Z uvedeného dôvodu preto exekučný titul, ktorý bol podkladom začatej exekúcie, nemohol spĺňať
materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. že subjekt uvedený v exekučnom titule

ako príjemca plnenia existoval aj v čase jeho vydania. Na uvedený záver nemá vplyv ani ustanovenie §
37 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno viesť exekúciu aj proti inému než tomu, kto je v
rozhodnutí uvedený ako povinný, avšak len za predpokladu, že na neho prešla povinnosť z exekučného
titulu, pretože toto ustanovenie možno aplikovať len v tých prípadoch, keď po vydaní exekučného titulu
došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z neho vyplývajúcich.

16. Na základe uvedeného súd v súlade s § 50 odsek 1 Exekučného poriadku námietkam povinného
proti exekúcii vyhovel, nakoľko na základe námietok povinného boli zistené dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná.

17. Súd podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porov. napr.
rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 50 odsek 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.07.2017).

Odvolanie možno podať na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 9a ods.
4 Exekučného poriadku).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP, § 9a ods. 4 Exekučného poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).