Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 4, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119221191
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119221191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Z. E., J.. X.X.XXXX,

G. Š. XX, XXX XX K., Q. N., právne zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.
r. o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47253177, proti žalovanej: I. E., J.. XX.X.XXXX, G. Š.
XX, XXX XX K. , právnej zastúpenej: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o. , so sídlom Orlia 4,
040 01 Košice, IČO: 52280799 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu p r i k a z u j e :
- byt č. 7 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX a orientačným

číslom XX J. W.. Š. I. K., zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Solivar, stojaci na parcele CKN č. XXXX/X;
- spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
obytného domu so súpisným číslom XXXX, a orientačným číslom XX, na ul. Š. I. K., ktorý je postavený
na parcele CKN č. XXXX/X;
- spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na pozemku, parcela CKN č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 398 m2.

II. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 31.015,13 € v lehote
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2019 domáhal vyporiadania BSM.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.11.2019, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Žalobca pred uzavretím manželstva bol

výlučným vlastníkom bytu súpisné č. XXXX, na ulici I. Č.. XX I. K.. Na kúpu bytu bol žalobcovi poskytnutý
úver spoločnosťou mBank S. A. vo výške 39.832,70 € (výlučný záväzok žalobcu) a zvyšnú časť kúpnej
ceny vo výške 4.979,09 € vyplatil zo svojich úspor, pričom celková suma kúpnej ceny predstavovala
čiastku 44.811,79 € (1.350.000,- Sk). Tento úver doteraz spláca, pričom do uzavretia manželstva dňa
6.7.2013 z jeho vlastných prostriedkov splatil sumu 5.578,04 €. Dňa 7.8.2015 nadobudli strany konania
do BSM byt na ul. Švábskej č. 36 v Prešove za kúpnu cenu 52.500,- €, v ktorom žalobca doteraz býva.
Kúpna cena tohto bytu bola zaplatená z prostriedkov získaných z predaja bytu na I. Č.. XX I. K., tiež z

prostriedkov získaných darovaných žalobcovi jeho rodičmi v sume 7.500,- € a zo sumy 5.000,- €, ktorá
bola doložená zo spoločných prostriedkov. Podiel žalovanej na kúpnej cene bytu na Š. W. I. K. bola
suma 2.500,- €, t.j. 4,76 %. Žalovaná sa 30.10.2017 odsťahovala zo spoločného bydliska a tak manželia
prestali spoločne hospodáriť. V tom čase zostatok úveru predstavoval sumu 27.224,39 €. To znamená,že úver bol splácaný zo spoločných prostriedkov v období od 6.7.2013 do 30.10.2017 v sume 7.030,27
€ a teda podiel žalovanej predstavuje 3.015,13 €. Žalovaná si z bytu zobrala veci a požaduje len výplatu
finančných prostriedkov.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetný byt má byť vyporiadaný medzi bývalými
manželmi rovným dielom. Podľa realitných kancelárií jej jeho aktuálna trhová hodnota vo výške 99.000,-
€. Ak by mal byť žalovaný výlučným vlastníkom predmetného bytu, tak jej má vyplatiť sumu 49.500,-€.
Žalobca svoj návrh na nerozdelenie majetku patriaceho do BSM rovným dielom argumentuje tým, že on

nadobudol iný byt pred uzavretím manželstva. Žalovaná však argumentovala tým, že už pred uzavretím
manželstva účastníci konania žili v spoločnej domácnosti a viedli viac-menej spoločné hospodárenie.
Za trvania manželstva zo spoločného majetku splácali dlh žalobcu. Žalovaná poukázala aj na to, že za
trvania manželstva sa žalobca takmer výlučne venoval svojej pracovnej kariére a žalovaná sa sama
starala o domácnosť a výchovu ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré na čas po rozvode bolo práve
zverené do osobnej starostlivosti žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade vyporiadania

BSM nie sú podmienky pre disparitu podielov.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany konania a aj ich právni
zástupcovia.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva o poskytnutí úveru a dodatok k nej, záložná zmluva k
nehnuteľnostiam, kúpna zmluva z 28.10.2008, výpis z histórie úveru č. 00010035, kúpne zmluvy z
7.8.2015,výpiszúveru,stanoviskárealitnýchkanceláriikcenenehnuteľnosti),výsluchomstránkonania,
ako aj výsluchom svedka, pričom zistil nasledovné:

6. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ľ. G. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa
28.10.2008 nadobudol žalobca byt č. XX obytného domu na ul. I. XX, K., za kúpnu cenu vo výške
44.811,79 €.

7. Na kúpu vyššie uvedeného bytu si žalobca vzal hypotekárny úver č. vo výške 39.832,70 € (1.200.000,-

Sk). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca do 6.7.2013, t.j. do dňa kedy strany uzavreli manželstvo,
uhradil na predmetný úver sumu vo výške 5.578,04 €. Nebolo tiež sporné, že počas trvania manželstva
bola na tento úver zo spoločných prostriedkov poukázaná suma vo výške 7.030,27 €.

8. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.8.2015 medzi žalobcom ako predávajúcim a S. I. ako

kupujúcim došlo k predaju bytu žalobcu na adrese Volgogradská 16, Prešov, na kupujúceho za cenu
40.000,- €. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- € uhradil kupujúci dňa 1.6.2015 prevodom na
bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- € mal kupujúci uhradiť
do 15. dní odo dňa podpisu zmluvy tak, že sumu 19.800,- € poukáže na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
a sumu 5.200,- € prevedie na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

9. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.8.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi
a manželmi H. ako predávajúcimi nadobudli strany konania byt č. X J. M. Š. Č.. XX, K., za kúpnu cenu
vo výške 52.500,- €. Účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.700,- €
uhradili kupujúci dňa 26.5.2015, a druhú časť kúpnej ceny vo výške 31.000,- € uhradili kupujúci na účet

č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 19.800,- € mali kupujúci uhradiť do 15. dní
po podpise zmluvy na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

10. Rozsudkom zo dňa 24.9.2019, č.k. 28P/29/2019-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2019,
bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené.

11. Z čestného prehlásenia matky žalovanej súd zistil, táto darovala svojej dcére sumu vo výške 3.500,-
€ na úhradu časti kúpnej ceny bytu na Š. W. I. K.. Predmetné peňažné prostriedky pochádzali z jej úspor.

12. Z výpisu z účtu matky žalobcu súd zistil, že dňa 22.5.2015 došlo k výberu hotovosti vo výške 2.500,-

€ a dňa 28.5.2015 bola na účet žalobcu (N.) prevedená suma vo výške 5.000,- €.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že mal nadštandardný príjem, počas manželstva dával žalovanej každý
mesiac 500 € v hotovosti, z ktorej hradila výdavky na stravu a drogériu. On platil inkaso. Celkove výdavkyčinili cca 1.300 € až 1.400 €, z toho na dieťa 300 € mesačne. O domácnosť a dcéru sa starala bývala
manželka, nakoľko ja mal časovo náročnú prácu. Žalovaná sa približne 5 mesiacov pred odchodom z
domácnosti zamestnala, avšak mzda jej chodila na samostatný účet.

14. Žalovaná v rámci výsluchu potvrdila, že žalobca mal vlastný byt a že sa ťarcha na tomto byte
následne preniesla na ich nový byt, ktorý bol kúpený za výhodnú cenu, a za ktorý doplatili sumu 12.000,-
€. Uviedla, že je pravdou, že si vybrala z účtu sumu 2.000,- €, avšak z toho dôvodu, že ešte pred
manželstvom si za uvedenú sumu kúpila auto, a teda si len vzala to čo bolo jej. Na materskej, resp.

rodičovskej bola počas 2 rokov a počas tretieho roku veku dieťaťa brigádovala, a dieťa dala do škôlky na
4 hodiny, na čase kedy študovala na jazykovej škole. Žalobca zarábal cca 2.500 € v čistom. Potvrdila,
že žalobca jej spočiatku dával sumu 500 €, v ktorej bola zahrnutá aj materská vo výške 230 €, avšak
z uvedenej sumy hradila výdavky na mlieko, plienky, stravu, ošatenie, ako aj drogériu, a okrem toho
uhrádzala sumu 250 € na škôlku. Po tom čo sa zamestnala v roku 2015 jej žalobca už prispieval nižšou
sumou, pričom to odôvodnil tým, že začala pracovať. Žalovaná uviedla, že na kúpu bytu na Š. ulici jej

matka darovala 2.500 € a sumu 1.000 € mala k dispozícii ona. Neskôr uviedla, že pri kúpe tohto bytu
sa dohodli na tom, že obe rodiny poskytnú sumu 12.000 €. Rodina žalobcu dala 7.000 € resp. 7.500 €,
sumu vo výške 2.500 € poskytla jej matka a sumu vo výške 1.000 € dala žalovaná, avšak aj tieto peniaze
jej predtým darovala jej matka. Zvyšok vo výške 2.000 € doložili strany zo spoločných prostriedkov.

15. Z výsluchu svedka, otca žalobcu, súd zistil, že žalovaná neprispievala na chod domácnosti a všetko
hradil jeho syn. Žalovaná dostávala 500,- €, ktoré používala pre svoje potreby. Peniaze vo výške 7.500,-
€ s manželkou darovali iba synovi.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

17. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

20. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

21. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva ako aj zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti súd

považoval za nespornú vo výške 99.000,- €, nakoľko žalobca uvedenú hodnotu spoločného bytu
nespochybnil. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepožadovala byt na Š. W., pričom už má vlastné bývanie,
súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi.

23. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu žalovanej súd postupoval tak, že od výšky celkového majetku

tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa odpočítal vnosy a pripočítal investície
vynaložené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na výlučný majetok jedného z manželov. Na
základe uvedeného tak, súd odpočítal vnos žalobcu vo výške 40.000,- € a 7.500,- € (dar rodičov
žalobcu) a vnos žalovanej vo výške 3.500,- €, pričom pripočítal sumu 7.030,27 €, t.j. sumu, ktorá šla zospoločných prostriedkov na splácanie výlučného úveru žalobcu v mBank. Takto zistená suma je určujúca
pre základné vyčíslenie výšky podielov pre každého z účastníkov. Vychádzajúc zo zásady rovnosti
podielov pri vyporiadaní BSM tak ideálny podiel každej zo strán konania činí 27.515,13 € (55.030,27 €).

24.Kpodielukaždéhozúčastníkovnačistommajetkusúdnáslednepripočítalvýškunímuskutočneného
vnosu a odpočítal sumu, ktorá bola z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vynaložená na jeho výlučný majetok. Súčet oboch takto zistených čiastok potom musí dať vo svojom
súhrne celkovú hodnotu aktív masy bezpodielového spoluvlastníctva. Podiel žalobcu tak činí 67.984,86

€ (27.515,13 € + 40.000,- € + 7.500,- € -7.030,27 €) a podiel žalovanej 31.015,13 € (27.515,13 € +
3.500,- €). Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania sumu
vo výške 31.015,13 €.

25. Ohľadom vnosu žalobcu vo výške 40.000,- € titulom predaja jeho bytu nebol medzi stranami rozpor.
Súd pri vyporiadaní vzal do úvahy vnos žalobcu v podobe daru jeho rodičov vo výške 5.000,- €, nakoľko

túto skutočnosť preukazoval okrem výpovede svedka aj výpis z účtu matky žalobcu, z ktorého vyplýva,
že na účet jej syna previedla dňa 28.5.2015 sumu vo výške 5.000,- €, teda ešte pred kúpou spoločného
bytu dňa 7.8.2015. O tom, že sa jednalo o účet žalobcu svedčí aj kúpna zmluva z 7.8.2015 uzavretá
medzi žalobcom ako predávajúcim a S. I. ako kupujúcim, podľa ktorej sa časť kúpnej ceny (5.200,- €)
malapoukázaťžalobcoviprávenatentoúčet.Súdtiežvzaldoúvahyvnosžalobcuvpodobedaruodjeho

rodičov vo výške 2.000,- €, nakoľko výber hotovosti z účtu matky žalobcu bol realizovaný dňa 22.5.2015,
pričom podľa kúpnej zmluvy s manželmi H. prvú časť kúpnej ceny za byt na ul. Švábskej uhradili strany
konania dňa 26.5.2015, teda uvedený výber bezprostredne predchádzal zaplateniu časti kúpnej ceny
vo výške 1.700,- €. Skutočnosť, že rodičia žalobcu mu darovali 7.500,- € nakoniec nespochybňovala
ani samotná žalovaná.

26. Súd tiež prihliadal aj na vnos žalovanej vo výške 3.500,- €. Súd vychádzal z toho, že podľa kúpnej
zmluvy druhú časť kúpnej ceny za byt vo výške 31.000,- € uhradili strany konania dňa 1.6.2015, pričom
podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a S. I. mal kupujúci uhradiť žalobcovi prvú časť kúpnej
ceny len vo výške 15.000,- € dňa 1.6.2015. Žalobca počas konania tvrdil, že na kúpu ich bytu dali zo

spoločných prostriedkov iba sumu vo výške 5.000,- €. Aj po zrátaní týchto dvoch súm predstavuje rozdiel
medzi časťou kúpnej ceny vo výške 31.000,- € a sumou 20.000,- € (15.000,- € + 5.000,- €) čiastku
11.000,- €. Z uvedeného teda vyplýva, že na úhrade kúpnej ceny sa musela podieľať aj žalovaná svojim
vnosom. Tretia časť kúpnej ceny bytu na Š. ulici vo výške 19.800,- € bola uhradená z prostriedkov
poukázaných S. I. za kúpu bytu žalobcu na I. ulici priamo na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril

predávajúcim, manželom H.. Z uvedeného teda vyplýva, že zo spoločných prostriedkov šlo na kúpu
spoločného bytu suma vo výške 1.500,- €.

27. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania
BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva

v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo
byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada
na potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu,
deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti.

V zmysle rozhodnutia NS ČR zo dňa 26.1.2012, sp. zn. 22 Cdo 656/2010, pokiaľ sa jeden z
manželov počas manželstva staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť, nemožno znižovať jeho
zásadne rovnaký podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku manželov s argumentáciou, že sa
o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom. Dôvodom na priznanie podielov v
rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú oddelenie a spoločne nehospodária

(ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 1137).
Vyrovnávací podiel jedného z manželov tiež nemožno tiež znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu
manželstva bol jeho mimomanželský vzťah (pozri NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1112/2006, z 23.5.2007).
Hľadisko parity by sa nepoužilo napr. v prípade, ak by si niektorý z manželov počínal nezodpovedne,
utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu (pôžičky pre potrebu len jedného z manželov a pod.).

V danom prípade síce žalobca mal počas trvania manželstva vyšší príjem ako žalovaná, no z práce
prichádzal neskoro večer a podľa výpovede svedka bol často na pracovných cestách a teda nepochybne
žalovaná zabezpečovala starostlivosť o spoločnú domácnosť a o ich spoločné dieťa, čo potvrdil aj
samotný žalobca. Na základe uvedeného preto súd nezistil dôvody pre odklon od rovnosti podielov.28. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých

manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné

postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku (po zohľadnení vnosov a toho čo šlo na výlučný majetok jedného
z bývalých manželov) a ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.