Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CobVO/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200699
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1621200699.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné
obstarávanie, Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903 proti žalovaným: 1/ Štatistický
úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, zastúpenému
Šišmič, advokátska kancelária, s. r. o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:

52 445 666, 2/ TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381,
zastúpenému DAVALA & Co. s.r.o., Poštová 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 53
174 470, o určenie neplatnosti zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 29CbVO/1/2021-286 zo dňa 03.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 29CbVO/1/2021-286 zo dňa
03.02.2022 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.01.2022, a to s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1,
3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 24.02.2021 sa žalobca proti žalovaným domáha určenia neplatnosti Zmluvy o
dielo zo dňa 25.02.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako
zhotoviteľom na predmet zákazky Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných
nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, realizácia významných úloh a poskytovanie
súvisiacich služieb v rokoch 2020 - 2024, z dôvodu jej rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní.

Ako vyplynulo z preambuly napadnutej zmluvy, účelom uzatvorenia zmluvy je zabezpečenie úlohy
vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č. 43 zo 14. januára 1997 k návrhu realizácie projektu koncepcie
ceny práce a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z nariadení ES (rámcové
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 530/1999, č. 450/2003, č. 453/2008 a nadväzujúce
implementačné nariadenia Komisie (ES) č. 1726/1999 v platnom znení, č. 452/2000, č. 1916/2000 v
platnom znení, č. 72/2002, č. 1216/2003 v platnom znení, č. 698/2006 v platnom znení, č. 224/2007,

č. 1062/2008 a č.19/2009) v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) a
Medzinárodnejorganizáciepráce(MOP)kštrukturálnymštatistikámpracovnýchpríjmov,nákladovpráce
a zamestnanosti na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami o úplných nákladoch práce
a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 04.01.2022 sa žalobca

domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať
sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo do právoplatného skončenia konania spis. zn.29CbVO/1/2021. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že Výzvou
na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po
uzavretí zmluvy č. 5079-6000/2020-OD/3 doručenou žalovanému 1/ dňa 02.02.2021 konštatoval, že

žalovaný 1/ postupoval pri zadaní zákazky v rozpore s § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. zákona č.
343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZVO“),
nakoľko dostatočne nepreukázal, že z technických dôvodov, resp. dôvodov existencie výhradných práv
neexistuje hospodárska súťaž a neexistuje primeraná alternatíva alebo náhrada, a že neexistencia
hospodárskej súťaže a primeranej alternatívy alebo náhrady z dôvodu existencie výhradných práv nie je

výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, pre naplnenie zákonných podmienok
pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2. ZVO. Identifikované porušenie
ZVO malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže sa mal použiť otvorený súťažný postup,
ktorého by sa mohlo potencionálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby/
tovar, ktorý je predmetom zákazky. Z predloženého Rozhodnutia ÚVO č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa
07.04.2021 potvrdeného rozhodnutím Rady ÚVO č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, vyplýva, že

žalovaný 1/ uzavretím Zmluvy o dielo so žalovaným 2/ porušil § 10 ods. 1 v spojení s § 81 písm. b)
bod 2. a bod 3. ZVO, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uvedené porušenie
ZVO malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Bezodkladnú potrebu úpravy pomerov žalobca
odôvodnil tým, že z bodu 21 recitálu smernice 2007/66/ES vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými
sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla

možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. K obnoveniu súťaže však možno
pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy o
dielo splnená v celom rozsahu, t.j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym
spôsobom. Tento záver korešponduje so zákonom č. 395/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
verejnom obstarávaní, podľa ktorého od 31.03.2022 bude povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu

so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody podať návrh
na určenie jej neplatnosti len ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Vzhľadom na
doterajší priebeh konania, podľa žalobcu existuje dôvodná obava, že do času jeho právoplatného
skončenia dôjde k úplnému splneniu Zmluvy o dielo, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho
stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž. Žalobca poukazujúc na čl. II. Zmluvy o dielo

uviedol, že zmluva sa uzatvorila na dobu určitú - do 31.12.2024, pričom z verejne dostupných informácií
Centrálneho registra zmlúv nevyplýva, že by bola ukončená predčasne. Nariadením neodkladného
opatrenia by podľa žalobcu mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zákazky v hodnote
2.439.175,20 eur. Žalobca uviedol, že nedisponuje iným legálnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo
ochrániť hospodársku súťaž a bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu

účelu podanej žaloby. Keďže právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z dôvodu,
že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery.
Žalobca sa domnieval, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO
splnením napadnutej zmluvy zhorší jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí

zmysel. Podľa žalobcu sa nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do
existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky
na zákonný postup do budúcnosti. Žalobca poukázal aj na Nález ÚS SR č. k. I. ÚS 191/2019 zo dňa
26.11.2019, podľa ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú
povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Podľa žalobcu súd

nesmie k posudzovanému prípadu pristupovať plocho a formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia
cieľa právnej úpravy, t.j. aj účelu § 180 ZVO. Finančno-právne záujmy žalovaných nesmú prevyšovať
záujem v spravodlivosť a ochranu verejného záujmu, t.j. hospodárskej súťaže. Žalobca mal za to, že
zmluva uzatvorená v rozpore ZVO je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a poukazujúc na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že pokračovanie výkonu práv

a povinností zo Zmluvy o dielo, pri ktorej úrad konštatoval porušenie ZVO, je dôvodné považovať za
konanie odporujúce dobrým mravom.

4. Súd prvej inštancie v nadväznosti na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ustálil,
že povinnosť podať žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní sama osebe neodôvodňuje

potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to ani s ohľadom na žalobcom predpokladanú dĺžku konania
vo veci samej. V danom štádiu konania nie je možné nárok žalobcu považovať za preukázaný (v
zmysle automatického vyhlásenia zmluvy za neplatnú z dôvodu jej absolútnej neplatnosti ako to chápe
žalobca), naviac, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/, podal žalobu o preskúmanie zákonnostirozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Ak aj žalobca odkazuje na bod 21
recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, opomína rovnako podstatnú úpravu
bodu 22 recitálu Smernice, ktorý deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií, z dôvodu

zachovania tohto cieľa, členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť
nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky,
ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov
týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať
alternatívne sankcie. Orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa

alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce
dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. Podanie žaloby
ÚVO teda ešte neprejudikuje automatické vyhlásenie napadnutej zmluvy súdom za neplatnú v konaní
vo veci samej. Dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov automaticky nie je spojená s podaním žaloby na
súd. Osvedčenie nároku vo veci je len jedným z predpokladov, ktoré pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne (ako je uvedené v bode 13 odôvodnenia).

5. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že do skončenia konania vo veci samej bude napadnutá
zmluva splnená, súd prvej inštancie uviedol, že už v čase podania žaloby na súd žalovaní zo zmluvy
plnili. Napadnutá zmluva bola uzatvorená dňa 25.02.2020, žalobca napadol zmluvu na súde žalobou
doručenou až 24.02.2021, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca začal výkon dohľadu začatím

konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného až po uzavretí zmluvy (samotná výzva žalobcu na
vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov po uzavretí zmluvy, ktorej
doručením žalovanému 1/ žalobca začal výkon dohľadu, je datovaná 29.01.2021), a to napriek tomu,
že žalovaný 1/ zverejnil Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante s odôvodnením postupu
výberom rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia výzvy na súťaž v súlade s článkom 32

smernice 2014/24/EÚ vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020. Ak žalovaný
1/ odoslal žalobcovi prostredníctvom informačného zberu údajov (ISZU) dostupného na webovej stránke
žalobcu oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu na zverejnenie do vestníkov (ako to vyplýva z obsahu
spisu vo veci), v prípade, že mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán
z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy (resp. ani neprišlo k uzatvoreniu neplatnej zmluvy, čo

je zatiaľ nutné chápať v rovine tvrdení žalobcu), podľa súdu prvej inštancie disponoval na tento účel
širokými kompetenciami, a to možnosťou začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného už
pred uzavretím zmluvy podľa § 169 ods. 1 ZVO a jeho vlastnou kompetenciou vydaním predbežného
opatrenia podľa § 173 ods. 11 ZVO, a to až do právoplatnosti rozhodnutia podľa § 174 alebo § 175 ZVO
(teda do skončenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného tak pred ako aj po uzavretí zmluvy

či už zastavením konania alebo vydaním meritórneho rozhodnutia) alebo tiež návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia už v čase podania žaloby. V tomto štádiu konania tak podľa súdu prvej inštancie
žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery strán a ani proporcionalitu takéhoto zásahu
vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý nadobudol práva a povinnosti z napadnutej zmluvy dobromyseľne.

6. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu ohľadom potreby bezodkladnej úpravy pomerov týkajúceho sa
skutočnosti,žebysamohlopristúpiťkobnoveniusúťaže,pokiaľbyzákazkanebolakudňuprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci splnená v celom rozsahu, pretože existuje priestor na zabezpečenie dodávateľa
zákazky legitímnym spôsobom (náprava aspoň v časti zákazky v hodnote 2.439.175,20 eur), súd prvej
inštancie uviedol, že vzhľadom na špecifický predmet zákazky, ako aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce

zo spisu, a to že žalovaný 2/ je autorom a disponuje majetkovými právami vytvoreného Informačného
systému o cene práce (ISCP) a je majiteľom ochrannej známky Informačného systému o cene práce
TEXIMA Bratislava, zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok
pod č. 235035, tvrdené skutočnosti žalobcu nemal za osvedčené. Žalobca podľa súdu prvej inštancie
nijako neodôvodnil, že je možné zostávajúcu časť plnenia oddeliť, ani že by bolo možné zadať zákazku

v doposiaľ nesplnenej časti zmluvy samostatne bez neprimeraného zásahu do práv a povinností
žalovaného 2/, ale tiež žalovaného 1/. Z vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe je zrejmé, že v rámci
Európskeho hospodárskeho priestoru existuje jediná databáza obsahujúca relevantné dáta o úplných
nákladoch práce na území Slovenskej republiky, zodpovedajúca požiadavkám Európskeho štatistického
systému, ktorou je databáza ISCP, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak v štádiu

konania pred súdom prvej inštancie značene relativizuje tvrdenie žalobcu o možnosti zabezpečeniu
nápravy aspoň v časti zadanej zákazky v hodnote 2.439.175,20 eur.7. Ohľadom posúdenia žalobcom deklarovaného účelu požadovaných obmedzení (zabrániť ďalšiemu
plneniu zmluvy a zabezpečenie nového dodávateľa na časť zákazky) a tiež primeranosti zásahu, podľa
súdu prvej inštancie nie je možné vychádzať výlučne z finančného vyjadrenia dohodnutej časti ceny za

dielo, ktorá ešte nebola dodaná, ale je potrebné zohľadniť pri teste proporcionality povahu a okolnosti
veci,akoužsúduviedol.Ajvtedy,aksúinaksplnenéformálnepredpokladyprenariadenieneodkladného
opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán alebo tretích osôb, pretože nariadenie neodkladného opatrenia vždy predpokladá, aby sa danosť
práva aspoň osvedčila, a aby tu neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a aby

navrhovaným obmedzením nevznikla neprimeraná ujma povinnej strane. Z návrhu samotného a ani
zo stavu ku dňu rozhodnutia, súd prvej inštancie nedospel k záveru, že nariadením neodkladného
opatrenia v posudzovanej veci nepríde k neprimeranému zásahu nielen do práv a povinností žalovaného
1/ vyplývajúcich z vyhlášky č. 292/2020 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní
na roky 2021 až 2023, ktorá upravuje v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní o. i. celoštátne
štatistické zisťovanie o úplných nákladoch práce s použitím ISCP (informačný systém ceny práce),

ku ktorému výhradné práva patria žalovanému 2/ (príloha 2 vyhlášky). S posudzovaním veci optikou
žalobcu, teda že v prípade žalovaných ide o ich „finančno-právne záujmy“, ktoré nesmú prevyšovať
záujem žalobcu, reprezentujúceho spravodlivosť a ochranu verejného záujmu, sa s ohľadom na predmet
zákazky súd prvej inštancie nestotožnil, s čím súvisel test proporcionality. Pri rozhodovaní totiž musí byť
zohľadnené aj to, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strane (R/1967), ale tiež

tretím osobám, preto je potrebné na jednej strane vyvažovať verejný záujem reprezentovaným žalobcom
na ochrane hospodárnej súťaže, avšak na strane druhej, verejný záujem vyplývajúci z predmetu zákazky
apovinnostížalovaného1/(aSlovenskejrepublikyakočlenskéhoštátuEÚ)priplneníúlohsúvisiacichso
štatistickým zisťovaním v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického systému. O nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko dané uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d), f), h) CSP, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné
opatrenie nariadil, resp. aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca

v odvolaní namietal, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, na základe čoho
je podľa názoru žalobcu napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a neprávne tak po vecnej, ako aj
právnej stránke. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie právny názor, že právna úprava podľa ust. § 180
ZVO v rozpore s legálnym výkladom sa považuje za totožnú s úpravou v § 181 ZVO (s výnimkou
rozdielnosti subjektov, ktoré žalobu podávajú). Podľa žalobcu je úprava podľa § 180 ZVO národnou

právnou úpravou, ktorú revízne smernice nevyžadujú. V danom ustanovení sa neodráža princíp právnej
istoty, ale princíp legality smerujúci k tomu, aby mal štátny orgán možnosť docieliť neplatnosť zmluvy,
ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom. Ide teda o ochranu verejného záujmu s cieľom odstrániť
protiprávny stav a obnoviť zákonnosť. Podanie určovacej žaloby plní predovšetkým reštitučnú funkciu,
ktorá môže byť v spojitosti s vydaním neodkladného opatrenia doplnená aj o preventívnu funkciu. Ide

pritom o nástroj ex post, keďže sa uplatňuje vždy až po uzavretí zmluvy (obdobné závery vyplývajú z
AZUD Ján, PLAVÁKOVÁ Lucia, BARTOŠ Peter. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava:
C. H. Beck, 2019, s. 1679). Poukázal i na dôvodovú správu k novele zákona o verejnom obstarávaní
k zákonu č. 395/2021 Z.z. - § 180, v zmysle ktorej pri žalobe o neplatnosť podanej úradom nie je
na základe súčasne platného zákona možné vysloviť relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko

nie je možné zmluvu napríklad z dôvodu všeobecného záujmu ponechať v platnosti. V tejto súvislosti
žalobca poukázal i na českú právnu úpravu verejného obstarávania, kde zákon č. 134/2016 Sb. v
ust. § 264 ods. 1 stanovil absolútnu neplatnosť zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom („Úřad
uloží zadavateli v řízení zahájeném na návrh podle § 254 zákaz plnění smlouvy, byla-li smlouva na
veřejnou zakázku nebo rámcová dohoda uzavřena postupem uvedeným v § 254 odst. 1. Platí, že

smlouva, ohledně níž Úřad uložil zákaz plnění, aniž by postupoval podle odstavce 3, je neplatná od
samého počátku.“). S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že neplatnosť zmluvy uzatvorenej
v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nie je vylúčená, ako nesprávne vykladá Okresný súd
Malacky, t.j. nie je dôvodné a ani možné každé uzatvorenie zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní konvalidovať rozhodnutím súdu. Z predmetného nesprávneho právneho posúdenia potom

vychádza podľa žalobcu celý rad ďalších vád. Vo vzťahu k potrebe bezodkladne upraviť pomery
zmluvných strán žalobca uviedol, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide
o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité
dlhšie časové obdobie. Súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,že sa žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku
potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potenciálne zákonom dané všeobecné oprávnenia

úradu bez bližšej spojitosti s posudzovanou vecou nevylučujú existenciu potreby bezodkladne upraviť
pomery žalovaných v čase podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie podľa
žalobcu vychádza z nepodloženého, ba dokonca zákonu odporujúceho záveru, že úrad bol de facto
povinný zabrániť uzatvoreniu zmluvy, čo už z časového hľadiska nie je možné považovať za podmienku
odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia v čase, kedy k uzatvoreniu zmluvy už reálne došlo.

Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou skutkového stavu a teda takéto strohé a všeobecné
polemizovanie súdu nemožno označiť za zjavné, presné a preskúmateľné odôvodnenie konečného
rozhodnutia. Žalobca mal za to, že uznesenie trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a rovnako
tak preukazuje absenciu spojitosti skutkového stavu s následnými závermi súdu, ktoré vychádzajú zo
zjavne nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Súd podľa žalobcu nevysvetlil, v čom presne vidí
absenciu potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu, prečo mal podľa neho byť úrad povinný

kontrolovať zmluvu pred jej uzatvorením, keď na takýto postup nemal podnet, či prečo bol povinný
vydať predbežné opatrenie (z rovnakých dôvodov). Žalobca poukázal na závery Najvyššieho súdu SR
v uznesení sp. zn. 2Cdo/4/2010 zo dňa 30.06.2010 ohľadom osvedčovania skutočností s tým, že súd
sa v uznesení pri objasnení údajnej neexistencie potreby upraviť pomery strán sporu obmedzil výlučne
na všeobecné zdôvodnenie, že žalobca disponuje vyššie uvedenými širokými kompetenciami, avšak

sa nezaoberal otázkou, ako predmetné kompetencie úradu ovplyvňujú aktuálny súčasný stav, ktorý
vznikol nie pričinením úradu, ale práve postupom žalovaného 1/. Ohľadom odôvodnenia súdu prvej
inštancie, že mal žalobca začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného už pred uzavretím
zmluvy, poukázal na závery rozhodnutie Rady č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, z ktorého má
vyplývať, že postup, ktorý smeroval k uzatvoreniu zmluvy, nebol v súlade so ZVO. Žalobca v odvolaní

tiež namietal, že inštitútom predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní
sa pozastaví konanie kontrolovaného od doručenia predbežného opatrenia najdlhšie do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia podľa § 174 alebo § 175, pričom predbežné opatrenie podľa § 173 ods.
11 zákona o verejnom obstarávaní nemá žiaden zmysel v prípade konaní o preskúmaní úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, čo je tento

prípad. Žalobca v odvolaní vyjadril presvedčenie, že v odôvodnení uznesenia prezentovaný výklad súdu
prvej inštancie pôsobí v rámci konkrétnych okolností príliš plocho a formalisticky, bez dostatočného
zohľadnenia cieľa právnej úpravy a posúdenia okolností prípadu a ďalšie podporné argumenty súdu
prvej inštancie nič nepridávajú na jeho presvedčivosti, skôr naopak, pričom pozornosti žalobcu neušla
vnútorná nekonzistentnosť napadnutého uznesenia, resp. právnych názorov, ktoré sú v ňom obsiahnuté.

Bezodkladnosť úpravy pomerov žalovaných podľa žalobcu vyplýva zo sústavného plnenia zmluvy,
pričom splnením tejto zmluvy dôjde k zmareniu účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180
zákona o verejnom obstarávaní, z čoho vyplýva aj zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že
viac nebude dôvodné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, čo je podľa názoru žalobcu markantný
dôvod preukazujúci opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, prinajmenšom opodstatnenosť

podaného návrhu na jeho nariadenie. Vo vzťahu k primeranosti zásahu nariadením neodkladného
opatrenia žalobca v odvolaní uviedol, že vlastná existencia negatívnych dôsledkov nepreukazuje, že
tieto sú neprimerané, pričom vyvstáva otázka, voči čomu by mali byť neprimerané, keď podľa žalobcu
zo žiadnych zmluvných ustanovení nehrozí žalovaným vznik závažnej škody či iného významného
negatívneho dôsledku, pokiaľ do právoplatného skončenia súdneho konania nebudú uplatňovať práva

a povinnosti zo zmluvy. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný 1/ použil priame rokovacie konanie v
rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo malo priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania,
nakoľko v prípade nepreukázania splnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho konania by
sa mal použiť otvorený súťažný postup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo potenciálne
zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby, ktoré sú predmetom zákazky,

pričom žalovaný 1/ svojím postupom v minulosti sám znemožnil riadnu hospodársku súťaž. Preto podľa
žalobcu nemohol predložiť zoznam uchádzačov o predmetnú zákazku. Základným cieľom žalobcu
je ochrana hospodárskej súťaže a zabránenie v plnení zo zmlúv zásadne odporujúcich zákonu o
verejnom obstarávaní, nakoľko tieto nie sú financované z vlastných prostriedkov zmluvných strán, ale
z prostriedkov verejných.

9. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil odvolanie
žalobcu na vyjadrenie žalovaným 1/ a 2/. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podanímdoručeným odvolaciemu súdu dňa 24.03.2022, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia považuje v celom rozsahu za nedôvodný, odvolanie za nedôvodné, pridržiava
sa svojho písomného vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a stotožňuje sa aj

s vyjadrením žalovaného 2/ k návrhu. K výhradám žalobcu k arbitrárnemu charakteru rozhodnutia
uviedol, že súvisia s odvolacím dôvodom podľa § podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a nie s odvolacími
dôvodmi, ktoré namietal žalobca (písm. d), f), h) CSP). Poukázal na základné východiská náležitého
zdôvodnenia rozhodnutia, ktoré vyplývajú z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v zmysle
ktorých ide o taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo

ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ktoré patrí predovšetkým osvedčenie potreby nariadenia
neodkladného opatrenia, ako aj proporcionalita takéhoto zásahu do právneho vzťahu žalovaných,
ktoré zaťažuje žalobcu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vychádzajúc zo správne zisteného

skutkového stavu, správne vyhodnotil, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Podľa žalovaného 1/ výhrady žalobcu vychádzajú z absolútneho opomínania pravidiel
vyplývajúcich z CSP nereflektujúc, že v súdnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy je žalobca
subjektom, ktorý je v rovnakom právnom postavení ako žalovaní (zásada rovnosti zbraní - článok 6
ods. 1 CSP). Ohľadom nesprávneho použitia priameho rokovacieho konania zdôraznil, že žalobca

svoju argumentáciu opiera o svoje administratívne rozhodnutia, zamlčiavajúc fakt, že žalovaný 1/
podal na správny súd dňa 03.06.2021 všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalobcu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Podľa žalovaného 1/ už len
samotné podanie všeobecnej správnej žaloby (proti rozhodnutiu, ktoré vydal až potom ako podal
žalobu) spochybňuje dôveryhodnosť jeho záverov a nestrannosť jeho postupu v administratívnom

konaní. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný 2/ je
výhradným dodávateľom služieb, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo, pričom voči uvedenému riešeniu
neexistuje žiadna primeraná alternatíva. Žalobca toto skutkové tvrdenie účinne nepoprel. Už len v
kontexte uvedeného bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odsúdený na zamietnutie
a súd prvej inštancie sa nemusel zaoberať ani ďalšími argumentmi strán sporu. Súd prvej inštancie

podľa žalobcu správne uzavrel, že žalobca nevyužil právomoci, ktoré mu prislúchajú (nezačal konanie
o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ pred podpisom Zmluvy o dielo ani nevydal predbežné opatrenie,
ktorým by žalovanému 1/ zakázal podpísať Zmluvu o dielo), hoci mal objektívnu možnosť tak urobiť,
a to reflektujúc vedomosť žalobcu o zámere žalovaných uzavrieť Zmluvu o dielo, ako aj vedomosť
žalobcu o podstatných dôvodoch, ktoré viedli žalovaného 1/ k uplatneniu nesúťažnej metódy verejného

obstarávania. Žalobca neosvedčil ani to, že by využitiu jemu prináležiacich právomocí bránili relevantné
skutočnosti. Ak totiž ani žalobca v čase pred podpisom Zmluvy o dielo, na základe jeho poznatkov
(zdôvodnenia použitého postupu zo strany žalovaného 1/, vrátane predloženia znaleckého posudku)
nemal za potrebné v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov zasiahnuť vlastnými právnymi nástrojmi tak, aby ochránil verejný záujem na

ochrane hospodárskej súťaže, uvedené naznačuje, že uzatvorením Zmluvy o dielo sa verejný záujem
na ochrane hospodárskej súťaže neohrozil ani neporušil. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom
irelevantnosti času v akom žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie uviedol, že súd prvej inštancie
poukázal na časový odstup od uzatvorenia Zmluvy o dielo do podania návrhu (cca 2 roky), resp.
žaloby (cca 1 rok) len v tom kontexte, podľa ktorého pasivita žalobcu ako orgánu verejnej moci

vyvolala určité legitímne očakávania žalovaných, najmä žalovaného 2/, ktorý nenesie zodpovednosť
za proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom je uzatvorenie Zmluvy o dielo. Zmluva nebola
uzavretá potajme, keď bola zverejnená nielen v Centrálnom registri zmlúv, ale bol zverejnený i zámer
zmluvu uzavrieť v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalovaný 1/ namietal, že do dnešného dňa žiaden
hospodársky subjekt voči uzatvoreniu Zmluvy o dielo nijakým spôsobom neprotestoval, čo osvedčuje, že

sa nenarušilo prostredie hospodárskej súťaže, preto ho nie je potrebné obnoviť. Uvedené neosvedčujú
ani odôvodnenia administratívnych rozhodnutí žalobcu. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného
1/ správne uzavrel, že ochrana hospodárskej súťaže neprevyšuje žiaden iný verejný záujem. Naopak
je potrebné pri strete viacerých verejných záujmov dôkladne posudzovať, ktorý v okolnostiach danej
kauzy prevyšuje. Žalobca neosvedčil, že by nariadením neodkladného nedošlo k bezprostrednému

ohrozeniu iného verejného záujmu, a to na výkone štatistických zisťovaní o úplných nákladoch ceny
práce, a teda k bezprostrednému ohrozeniu verejných politík, ktoré sa na základe týchto štatistických
zisťovaní prijímajú, a zároveň bezprostrednému ohrozeniu plnenia povinností Slovenskej republiky ako
člena Európskej únie. Verejný záujem na realizácii štatistických zisťovaní by bol naopak podľa žalobcuohrozený, a zároveň by boli ohrozené aj záujmy Slovenskej republiky, ktoré by mohli vyústiť zo strany
Európskej komisie aj ku konaniu o porušenie povinností (tzv. infringementu) voči Slovenskej republike.

10. V rámci vedľajšej línie argumentov žalovaný 1/ okrem námietky, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí neustálil neplatnosť Zmluvy o dielo, poukázal i na ustanovenie čl. 2d ods. 4 Smernice 89/665/
EHS, z ktorého vyplýva imperatívne pravidlo, podľa ktorého nie je možné určiť neplatnosť zmluvy v
prípade včasného zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu a podpisu zmluvy po uplynutí
určeného času od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu. V tejto súvislosti žalovaný 1/

poukázal na skutočnosť, že pri uzatvorení predmetnej Zmluvy o dielo postupoval transparentne, keď
včas zverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v Úradnom vestníku Európskej únie a následne
zmluvu uzatvoril so žalovaným 2/ až po uplynutí 10 dňovej lehoty od zverejnenia oznámenia o zámere
uzavrieť zmluvu. S ohľadom na čl. 2d ods. 4 Smernice 89/665/EHS a § 180 zákona o verejnom
obstarávaní, ktorý je nutné analogicky vykladať s pravidlom vymedzeným v § 181 ods. 7 zákona o
verejnom obstarávaní, súd nemôže určiť neplatnosť predmetnej Zmluvy o dielo, pretože bola uzavretá

postupom, ktorý vylučuje, aby súd určil jej neplatnosť, pričom podľa žalovaného 1/ je pre uvedený
záver irelevantné, či pri uzatvorení zmluvy bola výnimka zo súťažných postupov uplatnená v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní, keďže postačujúcim je, že žalovaný 1/ považoval v dobrej viere
zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania za
súladné s pravidlami verejného obstarávania. Právo žalobcu domáhať sa neplatnosti zmluvy nadväzuje

i vzhľadom na historický kontext na právny rámec Smernice 89/665/EHS, prijatím ktorej zákonodarca
vyjadril záujem sankcionovať neplatnosťou iba takú zmluvu, v rámci ktorej nebolo možné uplatniť revízne
postupy, a aj to iba v prípade, ak neprevyšuje verejný záujem na trvaní takejto zmluvy. Žalobca ako orgán
verejnej moci, ktorý reálne nie je dotknutý uzavretím zmluvy na svojich právach, nemôže mať viac práv
ako hospodársky subjekt, do ktorého právneho postavenia vstupuje. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zároveň žalovaný 1/ považoval za zjavne zneužívajúci právo s ohľadom na východisko, že súd
bude vynášať rozsudok v tejto kauze až za účinnosti zákona č. 395/2021 Z.z., a zároveň (ii) vychádzajúc
z nesprávneho žalobcovho názoru, že prijatie zákona č. 395/2021 Z.z. vecne mení možnosti súdu pri
rozhodovaní o určovaní neplatnosti Zmluvy o dielo, potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ak by
aj táto bola žalobcom osvedčená, bude daná len do 30.03.2022. Z uvedeného dôvodu pominul dôvod

na dočasný zásah do zmluvného vzťahu žalovaných. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a súčasne uviedol, že si voči žalobcovi uplatňuje v plnom rozsahu
náhradu trov odvolacieho konania.

11.Žalovaný2/sakodvolaniuaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyjadrilprostredníctvom

svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.03.2022, v ktorom
vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol, že z podaného odvolania
nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné označiť za tzv. iné procesné pochybenia
konajúceho súdu. Tento odvolací dôvod žalobca ani bližšie nešpecifikuje, nevyjadruje sa k nemu. Z
tohto dôvodu podľa žalovaného 2/ nie je možné sa bližšie vyjadriť k akémukoľvek procesnému postupu

súdu, keďže neobsahuje žiadne pochybenia. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP uviedol, že úlohou súdu bolo skúmať (na podklade žalobcom osvedčených tvrdení),
či v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia existovala bezodkladná potreba upraviť
vzťahy medzi stranami a či je dôvodná existencia a trvanie nároku, ktorého sa žalobca domáha. Bolo
výlučne na žalobcovi, aby v tomto smere dostatočne preukázal a osvedčil také skutkové tvrdenia, ktoré

by nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a trvanie jeho nároku náležite odôvodňovali. Žalobca
nepreukázal, že by v teoretickej rovine bolo čo i len možné uvažovať o obnovení hospodárskej súťaže,
keďžežalovaný2/jejedinýmsubjektomnarelevantnomtrhu,ktorýjeoprávnenýposkytovaťslužby,ktoré
tvorili podstatu zmluvy o dielo. Žalovaný 2/ uviedol, že je autorom Informačného systému o cene práce,
ako aj majiteľom ochrannej známky k uvedenému systému, pričom tento systém (databáza) je jedinou

svojho druhu, prostredníctvom ktorého zabezpečuje žalovaný 1/ plnenie úloh v zmysle Európskeho
štatistického systému. Žalobca nijakým spôsobom uvedené skutočnosti nevyvrátil a nepreukázal, že
by v súčasnosti existoval na trhu aj iný subjekt okrem žalovaného 2/, ktorý by bol spôsobilý plniť túto
špecifickú činnosť pre žalovaného 1/, čím nesplnil principiálnu otázku - osvedčenie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov. V takom prípade podľa žalovaného 2/ potom nie je možné uvažovať ani o obnovení

hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k opodstatnenosti priameho rokovacieho konania sa nevyjadroval,
nakoľko mal za to, že bude predmetom konania vo veci samej. Žalobcovi nebránilo nič v tom, aby
jednoduchým prehľadom zistil, či existujú aj ďalšie subjekty poskytujúce špeciálne služby (tak ako
žalovaný 2/) a ak áno, tak takýto zoznam súdu predložiť, resp. zistiť cenu diela v obdobných prípadochv iných členských krajinách Európskej únie, či akýmkoľvek iným spôsobom sa snažiť preukázať svoje
tvrdenia. Podľa žalovaného 2/ žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil z čoho vychádzal pri určovaní
výšky možnej nápravy v časti 2.439.175,20 eur, keď predmetná suma je vlastne celá hodnota Zmluvy

o dielo za obdobie od roku 2020 do roku 2024. Je zjavné, že zo zmluvy platnej od roku 2020 bolo
plnené, preto nie je zrejmé, aký skutkový záver viedol žalobcu k tvrdeniu o zabezpečení nápravy v
danej sume. Pokiaľ žalobca túto skutočnosť myslel tak, že obnovením hospodárskej súťaže by sa
mohol prihlásiť aj iný záujemca, ktorý by teoreticky mohol ponúknuť nižšiu sumu, tak táto skutočnosť
je podľa žalovaného 2/ nemožná vzhľadom k uvedenému jedinečnému postaveniu žalovaného. Ak by

aj bola konštatovaná absolútna neplatnosť Zmluvy o dielo a následne by bola obnovená hospodárska
súťaž, znovu by mohol byť jediným prihláseným subjektom žalovaný 2/ a teda hodnota a cena za
Zmluvu o dielo by sa žiadnym spôsobom nezmenila. Práve naopak, došlo by skôr ešte k navýšeniu
ceny diela oproti pôvodnej sume z dôvodu aktuálneho značne nepriaznivého vývoja inflácie. Žalobca
si podľa žalovaného 2/ nesplnil povinnosť tvrdenia a nepreukázal na základe akých konkrétnych
skutočností by bolo možné zabezpečiť nápravu v časti uvedenej sumy, keď nepredložil žiadny zoznam

eventuálnych účastníkov hospodárskej súťaže, či prípadné ponuky, ktoré by znamenali nižšiu cenu za
služby vyplývajúce zo zmluvy o dielo a že cena za dielo bola neprimerane vysoká oproti iným podobným
zmluvám v rámci Európskej únie. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom neplatnosti Zmluvy o dielo
uviedol, že konajúci súd sa v napadnutom uznesení iba vyjadril, že samotné podanie žaloby ešte
neznamená automatické vyhlásenie zmluvy o dielo za neplatnú, čo nemalo žiadny súvis s ustanovením

§ 181 ZVO, ale jednalo sa o všeobecné konštatovanie, ktorým sa súd snažil (možno aj čiastočne vyjadriť
svoj predbežný názor na merito veci) žalobcovi vysvetliť, že platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o dielo
bude predmetom prieskumu až v konaní vo veci samej a samotné podanie žaloby takúto skutočnosť
nemôže predpovedať. Žalovaný 2/ preto považoval uznesenie za správne a súladné s právnou teóriou
a praxou, pričom zdôraznil, že pokiaľ by aj v konečnom rozhodnutí vo veci samej bolo konštatované

porušenie ZVO, nemusí to automaticky znamenať absolútnu neplatnosť celej Zmluvy o dielo, pretože
nie každý rozpor so zákonom znamená absolútnu neplatnosť zmluvy. Pri rozhodovaní o neplatnosti
celej zmluvy je podľa žalovaného 2/ vždy potrebné prihliadať objektívne na celý skutkový stav, t.j. na
intenzitu zákonného porušenia, na to, či prípadná neplatnosť zmluvy dokáže zvrátiť a napraviť stav,
ktorý sa nastolil týmto zákonným porušením, atď. Spomínanú relatívnu neplatnosť žalobcom považoval

za nesúvisiacu s týmto prípadom. Podľa žalovaného 2/ žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné
argumenty vo vzťahu k dôvodnosti jeho návrhu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ podal správnu
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, čo
umocňuje spochybnenie opodstatnenia a dôvodnosti nároku žalobcu. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal
na neprimeranosť návrhu žalobcu, keď žalovaný 1/ ako ústredný orgán štátnej správy SR musí plniť

svoje povinnosti vo vzťahu k štatistickému zisťovaniu v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického
systému a vo vzťahu k žalovanému 2/ je potrebné brať ohľad na dobromyseľnosť zo Zmluvy o dielo
nadobudnutých práv a povinností. Prípadný nový subjekt, by nemohol pokračovať tam, kde by žalovaný
2/ skončil, ale musel by si vytvoriť vlastný informačný systém a v daných prácach začať od začiatku, čo
by spôsobilo značné finančné ale najmä časové problémy, ktoré by jednoznačne ohrozili plnenie úloh v

zmysle Európskeho štatistického systému. Žalobca podľa žalovaného 2/ nepreukázal ako mohlo dôjsť
k narušeniu hospodárskej súťaže, keď neexistuje viacero subjektov, ktoré by boli schopné sa uchádzať
o hospodársku súťaž spočívajúcu v plnení zo Zmluvy o dielo. Podľa žalovaného 2/ mal žalobca takmer
dva týždne na to, aby zabránil uzatvoreniu zmluvy o dielo prostredníctvom oprávnení, ktoré mu priznáva
ZVO, avšak nepodnikol žiadne právne relevantné kroky, až približne o dva roky neskôr od podpisu

Zmluvy o dielo sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, čo zdôvodňuje bezodkladnosťou.
Žalovaný 2/ namietal i proporcionalitu navrhovaného neodkladného opatrenia za situácie, keď žalobca
žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by mala mať prednosť ochrana hospodárskej súťaže (ak by
nejaká existovala) po dvoch rokoch od uzatvorenia Zmluvy o dielo, namiesto ochrany hospodárskej
súťaže v kontraktačnom štádiu zmluvy o dielo. Nariadením neodkladného opatrenia by sa poprela

aj dobromyseľnosť žalovaného 2/ pri nadobúdaní práv a povinností zo zmluvy. Žalovaný záverom
namietal i nedostatočné špecifikovanie odvolacích dôvodov žalobcom, keď tento neuviedol bližšie v
čom konkrétne vidí zákonné nedostatky, ale sa len spolieha na posúdenie celého prvostupňového
rozhodnutia odvolacím súdom, čo je neprípustné a v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Vzhľadom k
uvedenému žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, resp. napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil a priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolaniaa odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.

13. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
24.02.2021 sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáha, aby súd určil, že Zmluva o dielo zo dňa
25.02.2020 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a súčasne sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 04.01.2022 domáha, aby súd
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo, a to až do

právoplatného skončenia tohto konania o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo. Na preukázanie svojich
tvrdení obsiahnutých v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca
súdu výzvu žalobcu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmavanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 29.01.2021, Zmluvu o dielo zo dňa 25.02.2020 spolu s
prílohami č. 1-3, rozhodnutie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie
č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa 07.04.2021, a rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č.

5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
odôvodňuje existenciou potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú odvodzuje od tvrdenia o hroziacom
zhoršení právnej pozície žalobcu, keďže sa domnieva, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti
zmluvy podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní splnením napadnutej zmluvy zhorší postavenie
žalobcu do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, pričom zároveň má žalobca za

to, že nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom
nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, ale len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu
a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej
žaloby na súd) ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný

obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú
dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo
dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

22. Podľa § 180 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) ak úrad
pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo
osoba podľa § 8 v rozpore s
týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveňpredmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny
zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

23. Podľa § 180 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) na
súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa
odseku 1 sa použijú ustanovenia
§ 181 ods. 7 až 9 a ods. 14
rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c)
druhého bodu je záujem úradu
na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný
vždy.

24. Podľa § 181 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) súd

a) rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a ponechá
zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu v platnosti, ak 1. tak navrhne účastník konania a
prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, aby zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová
dohoda platili naďalej, alebo 2. verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere
uzavrieť zmluvu a zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu uzavrel najskôr jedenásty deň odo

dňa uverejnenia tohto oznámenia v európskom vestníku, ak ide o dôvod neplatnosti podľa odseku 5
písm. a),
b) rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody od počiatku a
zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu zruší v rozsahu, v akom ešte nebola splnená alebo
v akom plnenia, ktoré už boli poskytnuté na jej základe, je možné vrátiť v ich pôvodnej hodnote, ak tak

navrhne účastník konania a 1. plnenia, ktoré už boli poskytnuté, alebo aspoň časť týchto plnení už nie
je možné vrátiť alebo ich je možné vrátiť len v zníženej hodnote a 2. nie sú dôvody na rozhodnutie podľa
písmena c),
c) môže rozhodnúť, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody od
počiatku a zruší zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s účinkami ku dňu uvedenému v

rozhodnutí, najneskôr však ku dňu, kedy uplynie 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ak tak
navrhne účastník konania a je to spravodlivé a proporcionálne z hľadiska vyváženia 1. záujmu verejného
obstarávateľa alebo obstarávateľa na zachovaní práv a povinností zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody, 2. záujmu žalobcu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a 3.
dotknutého všeobecného záujmu.

25. Podľa § 181 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) ak súd
rozhodne podľa odseku 7, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu podľa
§ 182 ods. 1 písm. a) , ak bol
porušený tento zákon podľa odseku 5 alebo odseku 6. Rozhodnutie súdu podľa odseku 7 sa považuje

za úspech oprávnenej osoby v konaní.

26. Podľa § 187h ods. 4 veta prvá zákona o verejnom obstarávaní (Prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 31. marca 2022) na konanie súdu začaté na návrh úradu podaný do 30. marca
2022 podľa § 180 sa použijú

ustanovenia§180ods.2a§181
ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca 2022.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

28. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal žalovaným 2/ namietaným dôvodom, že by odvolanie malo
byť odmietnuté pre nedostatok uvedenia odvolacích dôvodov. Odvolací súd posúdením odvolania mal
za to, že nebola naplnená ani jedna zo zákonných podmienok nevyhnutných pre záver odvolacieho

súdu o odmietnutí odvolania v zmysle § 386 CSP. Čo sa týka náležitostí vyžadovaných podľa § 363
CSP, z odvolania jasne vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, pričom jednotlivé odvolacie dôvody sú v rámci textu v
každej časti zdôvodnené. Zákon neukladá stranám sporu výslovne ku každému z odvolacích dôvodovnapísať príslušné ustanovenie procesného predpisu. Odvolací súd pri ich posudzovaní vychádza z
obsahu v zmysle § 124 CSP.

29. Následne po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním
napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadreniami žalovaných 1/ a
2/ k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne
a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia §
220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť
odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním tvrdenej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odvolaním
dotknutého uznesenia. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá
bez ďalšieho nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to obzvlášť v prípade, keď samotný
žalobca svoje tvrdenie v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne,

nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako napĺňajúce znaky
zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

30. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.
1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle
§ 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či
došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť
hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo
vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP,
uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň

osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

32. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval,
že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva
dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení
účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu
vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď
rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia
a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaviedol inštitút neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

33. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca navrhovaným
neodkladným opatrením domáha, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v
danom prípade ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanienaliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona
o verejnom obstarávaní a súčasne ide o konanie s nie úplne štandardným dokazovaním typickým pre
sporové konania, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú rozhodovania obdobných sporov založené

predovšetkým na právnom posúdení zákonnosti postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa
z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o verejnom obstarávaní. Vyššie uvedená špecifickosť
daného konania však nič nemení na skutočnosti, že žalobca je v danom prípade stranou sporu a
vzťahuje sa naň v plnej miere zásada rovného postavenia strán sporu, t.j. skutočnosť, že ide o
ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie nezakladá pre žalobcu žiadne výhodnejšie

postavenie v súvislosti s nutnosťou osvedčenia a preukázania skutočností podstatných pre rozhodnutie
súdu či už v merite sporu alebo o procesných návrhoch a návrhoch na nariadenie neodkladného
alebo zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako je nutné uviesť, že žalobcom predložené rozhodnutia
č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa 07.04.2021 a č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021 bez ďalšieho
nezakladajú dôvodnosť záveru o skutkovej a právnej opodstatnenosti podanej určovacej žaloby a
nejde o rozhodnutia, ktorými by bol súd pri rozhodovaní v merite sporu viazaný, keďže nejde o

rozhodnutiazodpovedajúcedikciiustanovení§193a§194CSP,nakoľkoichobsahomniejerozhodnutie
o spáchaní priestupku alebo iného správneho deliktu postihnuteľného podľa osobitného predpisu a
zároveň zákon o verejnom obstarávaní jednoznačne zveruje rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy
na základe žaloby podanej Úradom pre verejné obstarávanie (podanej v nadväznosti na zistenia úradu
pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním) výlučne do právomoci súdu. Odvolací súd má za to,

že záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého povinnosť na podanie žaloby podľa § 180 zákona
o verejnom obstarávaní sama osebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a
to ani vzhľadom na dĺžku predpokladaného konania je dôvodný, ako aj skutočnosť, že v danom
štádiu konania nebolo možné nárok žalobcu považovať za plne osvedčený s ohľadom na namietaný
prevažujúcivšeobecnýprávnyzáujemnazachovanízmluvy,kedyžalovaný1/akoústrednýorgánštátnej

správy SR si musí plniť svoje povinnosti vo vzťahu k štatistickému zisťovaniu v zmysle požiadaviek
Európskeho štatistického systému (t.j. medzinárodných záväzkov SR v zmysle požiadaviek Európskeho
štatistického úradu (EUROSTAT) a Medzinárodnej organizácie práce), ako i za účelom zabezpečenia
úlohy vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č. 43 zo 14.01.1997 a žalobca nielen neosvedčil, ale ani
netvrdil, ktorá iná spoločnosť by vzhľadom na špecifickosť predmetu zmluvu bola schopná povinnosti

Slovenskej republiky plniť. Súd prvej inštancie správne poukázal nielen na žalobcom tvrdené znenie
bodu 21, ale aj na znenie bodu 22 recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, ktorý
deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií a kedy z dôvodu zachovania tohto cieľa
členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo
uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti

dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného
záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie, pričom
orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa,
by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa
všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. Obdobné závery podľa odvolacieho

súdu vyplývajú aj z § 181 ods. 10 ZVO účinného v čase podania žaloby, v zmysle ktorého je daná
možnosť, aby súd svojim rozhodnutím ponechal zmluvu v platnosti, ak existujú prevažujúce dôvody
týkajúce sa všeobecného záujmu, ktoré si vyžadujú pokračovanie v plnení zmluvy, plnení koncesnej
zmluvy alebo plnení na základe rámcovej dohody, pričom úrad vtedy uloží verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) , ak bol porušený tento zákon podľa odseku 5 alebo odseku 6.
Zároveň nie je možné opomenúť, že súd prvej inštancie musí posudzovať dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k uplatnenej žalobe, pričom je zrejmé, že vzhľadom
na predpokladanú dĺžku konania bude žaloba žalobcu posudzovaná v zmysle novej právnej úpravy
ZVO účinnej od 31.03.2022, ktorou boli prebrané právne záväzné akty Európskej únie ako Smernica

Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov
a prác v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 a smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014, v zmysle ktorej má súd možnosť
rozhodnúť, že neplatnosť zmluvy nevysloví, ak prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, aby

zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda platili naďalej. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu,
ževýklad§180vspojitostis§181súdomprvejinštancieniejedôvodnýasúdbymalpostupovaťvýlučne
lenvzmysle§180ZVO.Súdprivýkladeprávnejnormyposudzujejejustanoveniavovzájomnejspojitosti
tak, aby bol zabezpečený jej účel. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nevylúčil skutočnosť, žepo vykonanom dokazovaní je možné určiť aj neplatnosť Zmluvy o dielo, ako nesprávne namieta žalobca,
súd iba na základe tvrdených a osvedčených skutočností považoval nárok žalobcu za spochybnený.

34. Ďalšou z podmienok upravených procesnoprávnym predpisom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
pričom v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom
osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia zo
strany žalobcu. Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že

žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okolnosťami vo vzťahu k ním
tvrdenej opodstatnenosti žaloby vo veci samej a hrozbou zhoršenia jeho právnej pozície splnením
napadnutej zmluvy v spojení s nemožnosťou obnovenia súťaže v takom prípade a zároveň žalobca
poukázal aj na novelu zákona o verejnom obstarávaní zavedenú zákonom č. 395/2021 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou

od 31.03.2022. V ďalšom uviedol, že by sa mohlo pristúpiť k obnoveniu súťaže, keďže existuje
priestor pre zabezpečenie dodávateľa zákazky legitímnym spôsobom a teda by mohlo dôjsť k náprave
aspoň v časti zákazky vo výške 2.439.175,20 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodneného potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, ako tomu bolo v
tomto prípade, nepostačuje pre konštatáciu naplnenia zákonných podmienok nariadenia neodkladného

opatrenia vyplývajúcich z príslušných ustanovení CSP len samotné tvrdenie žalobcu o „bezodkladnosti“,
ktorá je v danom prípade zrejme vyvolaná predovšetkým novelizáciou zákona o verejnom obstarávaní,
ktorá limituje možnosti žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie vo
vzťahu k iniciovaniu súdnych konaní, resp. jeho možnú úspešnosť v už začatých súdnych konaniach v
závislosti od stavu plnenia uzavretých zmlúv, pri ktorých žalobca dospeje k záveru o porušení zákona

o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že žalobca napriek ním tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov vyvolanej podľa jeho tvrdenia sledovaním cieľa spočívajúceho v zabránení pokračovania v
plnení práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. v
zabránení čerpania verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní
a v umožnení obnovenia hospodárskej súťaže, a to všetko v naviazanosti na stav plnenia dotknutej

zmluvy, až do podania žaloby nepodnikol v tomto smere relevantné kroky, ktoré mu umožňovala v tom
čase platná a účinná právna úprava, je v danom prípade zjavná z toho, že žalobca napriek tomu, že
nesporne musel mať a mal vedomosť o zámere žalovaného 1/ predmetnú zmluvu uzavrieť (oznámenie
o plánovanom uzavretí Zmluvy o dielo bolo doručené žalobcovi 11.02.2020), nezačal podľa § 169
ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona o verejnom obstarávaní z vlastného podnetu konanie o

preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, v rámci ktorého mohol samotný žalobca
konať v záujme ním tvrdenej bezodkladnosti spojenej s naplnením ním deklarovaných cieľov a podľa
§ 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní mohol vydať predbežné opatrenie, ktorým by pozastavil
konanie žalovaného 1/ či už do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania podľa
§ 174 zákona o verejnom obstarávaní (napr. v prípade zrušenia použitého postupu zadania zákazky

samotným žalovaným 1/), alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 175
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že za účelom
tvrdeného záujmu o regulárne čerpanie verejných prostriedkov a o obnovenie súťaže mal žalobca k
dispozícii účinné a dostupné právne prostriedky vo svojej vlastnej kompetencii, ktoré však nevyužil, čím
sa sám dostal do sťaženej pozície vo vzťahu k osvedčeniu ním tvrdenej potreby neodkladnej úpravy

pomerov existujúcej práve v čase podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
neodhliadnuc od skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal až takmer po roku
od podania žaloby vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca síce poukázal na jeho postup v zmysle
§ 63 ods. 1 ZVO, čím osvedčoval vyžitie svojich kompetencií, avšak týmto postupom nespochybnil
záver súdu prvej inštancie o nevyužití ostatných menovaných kompetencií. Navyše, dotknutá Zmluva

o dielo bola medzi žalovanými 1/ a 2/ uzavretá už dňa 25.02.2020 a žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia napriek ním tvrdenej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov podal na súd až
dva roky po jej uzavretí, čo nemožno považovať za osvedčenie naliehavosti (bezodkladnosti) na vydaní
neodkladného opatrenia. Taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na
určenie neplatnosti zmluvy tesne pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z § 180

ZVO, čo rovnako nemožno hodnotiť inak ako nedôsledné konanie žalobcu vo vzťahu k tvrdenému
záujmu žalobcu o obnovenie súťaže. Žalobca zároveň v tejto súvislosti neosvedčil žiadnym prostriedkom
procesného útoku, že by v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia bol zabezpečený tvrdený účel
žaloby a to zachovanie, resp. obnovenie hospodárskej súťaže. Z osvedčených tvrdení žalovaného1/ a 2/ vyplýva, že výlučne žalovaný 2/ ako jediný subjekt vykonáva autorské práva v súvislosti s
využívaním databáz z Informačného systému o cene práce a jeho podsystémov (ISCP), pričom žalobca
neosvedčil,žeexistujeaspoňjedensubjektobjektívneschopnýaspôsobilýzabezpečiťplneniepredmetu

zmluvy pre žalovaného 1/. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu samé osebe
vylučujú dôvodnosť tvrdenia žalobcu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek tvrdeniu
žalobcu, že v čase rozhodnutia o návrhu nemal možnosť uplatniť súdom prvej inštancie uvádzané
všeobecné oprávnenia úradu v zmysle ZVO. Z argumentácie žalobcu tak v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní je možné vyvodiť, že potreba domáhať sa nariadenia
predmetnéhoneodkladnéhoopatreniabolanastranežalobcusnajväčšoupravdepodobnosťouvyvolaná
práve novelou zákona o verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k možným dopadom novelizácie zákona o
verejnom obstarávaní zákonom č. 395/2021 Z.z. (účinnej od 31.03.2022), a to predovšetkým vo vzťahu
k ustanoveniam §§ 180 a 181 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022), ktoré
je v zmysle prechodného ustanovenia § 187h ods. 4 veta prvá zákona o verejnom obstarávaní potrebné

aplikovať aj na konanie súdu začaté na návrh Úradu pre verejné obstarávanie podaný do 30.03.2022 a
ktoré jednak viažu možnosť podania žaloby na nesplnenie predmetu zmluvy v celom rozsahu a jednak
osobitným spôsobom upravujú prípady, kedy súd rozhodne o nevyslovení neplatnosti zmluvy, považuje
odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že nová legislatívna úprava nezakladá bez ďalšieho existenciu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia v

zmysle príslušných ustanovení CSP, keďže potreba bezodkladnej úpravy pomerov objektívne nemôže
spočívať v tom, že žalobcovi v dôsledku novej právnej úpravy hrozí neúspech v spore. V kontexte
vyššie uvedeného odvolací súd pre úplnosť poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný zákonodarca
nepovažoval v súvislosti s novozavedenou právnou úpravou obsiahnutou v §§ 180 a 181 zákona o
verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) za potrebné novým spôsobom upraviť existujúce

alebo zaviesť nové inštitúty dočasného charakteru, ktoré by mali vplyv na pokračovanie alebo na úplné
obmedzenie zmluvných plnení poskytovaných na základe dotknutej zmluvy či už pred začatím alebo v
priebehu súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy iniciovaného Úradom pre verejné obstarávanie.
V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v nadväznosti na žalobu vo
veci samej, pričom žalobca dôvodnosť jeho nariadenia odôvodňoval predovšetkým možným zhoršením

svojej právnej pozície vo vzťahu k žalobcom sledovanému účelu daného konania. Nová právna úprava
síce zdanlivo právnu a procesnú pozíciu žalobcu sťažuje, ale zároveň je nutné zdôrazniť, že táto nová
právna úprava predstavuje zákonný rámec, v ktorom sa pohybujú obe strany sporu. Pri konštatovaní
dôvodnosti bezodkladnej úpravy pomerov by malo ísť predovšetkým o skutočnosti, ktoré majú základ
vo sfére žalovaných, ktorí by svojím konaním neprimerane ohrozovali oprávnené záujmy alebo pozíciu

žalobcu vo vzťahu k trvalému vyriešeniu otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy, čo však nezodpovedá
danému prípadu, keďže žalovaní ako zmluvné strany žalobou dotknutej zmluvy, ktorú je v danom
štádiu potrebné považovať za platnú, svojím konaním len napĺňajú jej predmet a novelizované znenie
zákona o verejnom obstarávaní ich v tomto smere nijako neobmedzuje. Nová právna úprava poskytuje
žalovaným nové možnosti uplatňovania prostriedkov procesnej obrany v konaní vo veci samej a ich

oklieštenie nariadením žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný
zásah súdu do oblasti práv, oprávnených záujmov a aj legitímnych očakávaní žalovaných vyvolaných
novelizovaným znením zákona o verejnom obstarávaní, a teda by neprimeraným spôsobom zasiahlo
do možného postupu žalovaných pri aplikácii v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Samotné
podanie žaloby tak nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v zásade

výnimočný charakter a pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie musí súd dôsledne posudzovať
dôvodnosťnávrhusprihliadnutímnacelkovéokolnostikonkrétnehoprípadu,oprávnenézáujmyžalobcu,
ale aj oprávnené záujmy žalovaných, a to všetko za dodržania zásady rovnosti sporových strán, pričom
žalobca, aj keď ide v jeho prípade o orgán verejnej moci, nedisponuje v spore silnejšou procesnou
pozíciou. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd v nadväznosti

na odvolaciu argumentáciu žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaným nehrozí vznik
závažnej škody či iného významného negatívneho dôsledku v súvislosti s neuplatňovaním práv a
povinností zo zmluvy, pre úplnosť uvádza, že uvedená argumentácia žalobcu predstavuje len všeobecné
tvrdenie, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanoveníodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.36. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom

na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).