Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, August 8, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200494
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119200494.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: V. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom V. S., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Marián
Kropaj, PhD., advokát so sídlom Mudroňova 7356/51 Piešťany, proti žalovanému: Slovenská republika,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.01.2019 (po jej doplnení a odstránení

vád podaniami zo dňa 19.03.2019 a 16.06.2020) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur titulom náhrady škody voči štátu spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.07.2017 viedol žalobca (spolu s
p. W. V.) svoje motorové vozidlo značky Škoda Octavia XZ/AABMNXXX/NFmXFMXXQXXX, VIN: C žltej
farby, EVČ: S. XXX A.. Vozidlo bolo zastavené hliadkou OOPZ Hlohovec v Hlohovci na ulici R. Dilonga,
pričom žalobcovi bola obmedzená jeho osobná sloboda. Predmetné motorové vozidlo bolo riadne
zaparkované a uzamknuté. Od zadržania a následného vzatia do väzby bolo žalobcovi znemožnené

o auto sa akýmkoľvek spôsobom postarať, zabezpečiť odvoz rodinou, a to z dôvodu, že žalobcovo
predmetné vozidlo bolo podľa vyjadrení policajtov súčasťou trestného činu ako dôkazný materiál, a teda
oni sa postarajú o jeho zabezpečenie a odtiahnutie na políciu. V čase, kedy bolo predmetné vozidlo plne
v zodpovednosti policajného zboru, resp. ministerstva vnútra, došlo k jeho odcudzeniu. Žalobcovi týmto
konaním/nekonaním vznikla škoda, ktorej náhradu žiada v tomto konaní. K odcudzeniu motorového
vozidla došlo v čase od 26.07.2017 do 31.08.2017. Počas tejto doby bola osobná sloboda žalobcu
obmedzená a nebolo mu umožnené, napriek jeho opakovaným žiadostiam, zabezpečiť ochranu svojho

majetku - zabrániť odcudzeniu motorového vozidla. Žalobca poukázal na Uznesenie OP Trnava, sp.
zn. 1Pn 131/18/2207-5zo dňa 16. 3. 2018. So záverom sa žalobca nestotožňuje. Žalobca sa domáhal
nápravy stavu aj cez tzv. policajnú inšpekciu - tzn. Ministerstvo vnútra, sekciu kontroly a inšpekčnej
služby, úradu inšpekčnej služby. K tomu predkladá súdu Uznesenie, ČVS:SKIS-XX/OISZ-V-XXXX, zo
dňa 23. 1. 2018. Z písomných dokladov bolo zistené, že vyšetrovateľ mal zámer vykonať procesný úkon,
atoobhliadkupredmetnéhovozidla,naktoromžalobcajazdil,avšakzospisunemalovyplynúťvykonanie
zaistenia vozidla. O zámere vykonať ohliadku vozidla bola informovaná aj advokátka žalobcu - Mgr.

P. M.. Policajná inšpekcia nezistila porušenie povinností vyšetrovateľom, preto podanie odmietla. Voči
tomu podal žalobca sťažnosť, ktorú prejednala Okresné prokuratúra v Trnave. Z uvedeného Uznesenia
OP TT, sp. zn. 1 Pn 131/18/2207 - 5 zo dňa 16. 3. 2018 vyplýva, že žalobca sa Žiadosťou zo dňa 7. 8.
2017 ku dňu 8. 8. 2017 domáhal odovzdania osobných vecí na návšteve (okrem iného aj zväzku kľúčovod automobilu). Obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní za účelom vyjadrenia ich stanoviska.
Táto žiadosť bola doručená Odboru kriminálnej polície OR PZ v Trnave dňa 14. 8. 2017, vyšetrovať
PZ konajúci v trestnej veci vedenej proti žalobcovi pod ČVSORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX túto zjavne

evidoval, avšak jej podľa všetkého v súvislosti so zámerom vykonať prehliadku dotknutého motorového
vozidla v danom čase nevyhovel, resp. vôbec písomne neodpovedal žalobcovi. Žalobca uviedol, že
Okresná prokuratúra v uznesení sp.zn. 1Pn 131/18/2207 - 5 zo dňa 16.03.2018 na jednej strane
uvádza, že nebol dôvod na zaistenie motorového vozidla, na druhej strane tvrdí, že je akceptovateľné,
že nebolo žalobcovi vyhovené v jeho žiadosti, aby boli kľúče vydané jeho matke, a tá sa mohla o

vozidlonáležitepostarať.Pokiaľneboldôvodnazaistenievozidlaasúčasneneboloumožnenéžalobcovi
zabezpečiť ochranu svojho vozidla, tak ide o nesprávny úradný postup. Správny úradný postup mal
byť taký, že pokiaľ nebol dôvod na zaistenie vozidla, tak malo byť bez meškania umožnené žalobcovi
žalobcovi zabezpečiť ochranu predmetného vozidla voči odcudzeniu jeho zaistením a umiestnením
na chránené parkovisko. Žalobca uvádza, že vyšetrovateľ sa v prítomnosti jeho právnej zástupkyne
mal vyjadriť, že vozidlo bolo umiestneného na stráženom policajnom parkovisku v Trnave. V dôsledku

nesprávneho postupu vyšetrovacích orgánov došlo k situácii, že žalobcovi bola spôsobená majetková
škoda - odcudzenie motorového vozidla v čase, kedy preukázateľne žalobca nemal možnosť zabezpečiť
ochranu svojho motorového vozidla, pretože bola obmedzená jeho osobná sloboda a motorové vozidlo
bolo vystavené riziku krádeže resp. mohlo slúžiť ako predmet útoku aj na základe iných trestných činov
(napr. poškodzovanie cudzej veci). Žalobca plne dôveroval vyjadreniu vyšetrovateľa, že o vozidlo je

riadne postarané a je zabezpečené proti krádeži na chránenom parkovisku.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že obligatórnou náležitosťou podania žaloby je predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Ku dňu podania žaloby nebol nárok žalobcu na náhradu škody
vopred predbežne prerokovaný. Žaloba bola podaná predčasne, t.j. v čase podania žaloby nebola

splnená procesná podmienka konania. Žiadnym príslušným orgánom nebol konštatovaný nesprávny
úradný postup. Podmienkou priznania nároku na náhradu škody je konštatovanie nesprávneho
úradného postupu, nebol tak splnený predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu. Je zrejmé,
že automobil žalobcu nemal v čase odcudzenia hodnotu požadovanej náhrady škody. Žalobca
nepreukázal opodstatnenosť výšky žiadanej náhrady škody. Nesprávny úradný postup musí byť

priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že
namietaný nesprávny úradný postup bol preverovaný úradom inšpekčnej služby Okresnou prokuratúrou
Trnava, pričom konštatovanie nesprávneho úradného postupu predstavuje podmienku priznania nároku
v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Motorové vozidlo žalobcu nebolo pri zadržaní žalobcu zaistené, nakoľko na to v tej dobe neexistoval

žiadny zákonný dôvod. Zámer vyšetrovateľa policajného zboru vykonať prehliadku vozidla vznikol až
dodatočne, v nadväznosti na vývoj dôkaznej situácie. Nakoľko vozidlo nebolo zaistené, nevznikla žiadna
zodpovednosť žalovaného za toto vozidlo. Skutočnosť, že žalovanému neboli vydané kľúče od vozidla
nemožno spájať s upretím možnosti s ním disponovať. U motorových vozidiel je bežné, že majitelia
disponujú aj sadou náhradných kľúčov. Skutočnosť, že žalobca takýmto kľúčom nedisponoval, nemôže

byť pripisované na ťarchu žalovaného.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä Upovedomením Okresnej
prokuratúry Trnava zo dňa 25.05.2018, uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 03.01.2018, uznesením
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 16.03.2018, uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a

inšpekčnej služby zo dňa 23.01.2018, záznamom odoslanej korešpondencie, odpoveďou Ministerstva
vnútra SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 27.08.2020, ako aj
celým obsahom spisového materiálu. Súd skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel,
považuje za nesporné. Súd z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení žalobcu zistil
nasledovný skutkový stav: Dňa 26.07.2017 viedol žalobca svoje motorové vozidlo Škoda Octavia,

vozidlo bolo zastavené hliadkou OO PZ v Hlohovci a žalobcovi bola obmedzená osobná sloboda.
Vozidlo bolo riadne zaparkované a uzamknuté. Motorové vozidlo nebolo v trestnom konaní zaistené.
Vyšetrovateľ policajného zboru mal zámer vykonať obhliadku motorového vozidla, žalovanému nevydal
kľúče od motorového vozidla, napriek tomu, že sa žalovaný domáhal ich vydania. Motorové vozidlo bolo
odcudzené v období od 26.07.2017 do 31.08.2018 z Dilongovej ulici v Hlohovci. Žalobca dňa 16.06.2020

požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré na jeho
žiadosť odpovedalo listom zo dňa 27.08.2020, v ktorom uviedlo, že žiadnym príslušným orgánom nebol
konštatovaný nesprávny úradný postup a preto žiadosť považuje za nedôvodnú. V konaní bola medziúčastníkmi sporná hodnota motorového vozidla, žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie ním
tvrdenej hodnoty vozidla.

4. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „OP TA“) zo dňa 25.05.2018 (č.l. 44) vyplýva,
že žalobca doručil OP TA cestou Krajskej prokuratúry Trnava podania, ktoré boli Krajskou prokuratúrou
v Trnave vyhodnotené ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 ods. 1 Trestného
poriadku, ktoré obsahovalo o.i. opis skutkových okolností, ktoré žalobca uvádza v tomto konaní. OP TA
v predmetnom upovedomení uviedla, že vo vzťahu k motorovému vozidlu od počiatku nebol dôvod na

jeho zaistenie, kľúče od vozidla (ako uviedol sám žalobca) si žalobca vzal so sebou, a tieto odovzdal pri
nástupe do ÚVV Leopoldov s ostatnými osobnými vecami. Prokurátorka po preskúmaní veci nezistila
pochybenie v postupe vyšetrovateľa policajného zboru, s jeho postupom sa stotožnila. Tým považuje
podnet žalobcu za vybavený.

5. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, a to: výsluch žalobcu, výsluch svedkov: právnej

zástupkyne žalobcu Mgr. M., vyšetrovateľa PZ kpt. JUDr. W. R., zabezpečenie spisového materiálu ČVS:
ORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX-BC a ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX. Skutkové tvrdenia žalobcu,
ktoré mali byť preukázané navrhovanými výsluchmi a spisovým materiálom, neboli v konaní žalovaným
popreté, a preto ich súd považoval za nesporné. Ďalšie dokazovanie na preukázanie týchto nepopretých
skutkovýchtvrdenížalobcusúdpovažovalzanadbytočné.Navyšežalobcamalprístupknímoznačeným

vyšetrovacím spisom, preto sám (resp. prostredníctvom svojho právneho zástupcu) mohol zabezpečiť
a predložiť súdu konkrétne listiny z týchto spisov.

6. Podľa § 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodp.“), Tento zákon upravuje a)

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm d) zákona o zodp. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodp. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora.

Podľa § 9 ods. 1, 3 a 4 zákona o zodp. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. (3) Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
prokurátorom. (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu

bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodp. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodp. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 161 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (1) Ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môžekonaťarozhodnúť(ďalejlen"procesnépodmienky").(2)Akideonedostatokprocesnejpodmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v
konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej
podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 151 ods. 1 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú
právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol
preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní

alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je
povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

7. Súd v konaní skúmal splnenie procesných podmienok, vrátane podmienky konania v zmysle zákona
o zodp., t.j. či došlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody príslušným orgánom. Súd

uvedenú podmienku posúdil ako odstrániteľnú podmienku konania a hoci k predbežnému prerokovaniu
nárokunanáhraduškodynedošlopredpodanímžaloby,tentonedostatokbolpočaskonaniaodstránený,
keď žalobca dňa 16.06.2020 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškody,ktorénajehožiadosťodpovedalolistomzodňa27.08.2020,čímbolasplnenápodmienka
predbežného prerokovania nároku (oznámenie príslušného orgánu, že nárok žalobcu neuspokojí).

Keďže ide o odstrániteľnú podmienku konania, ktorá bola počas konania odstránená, súd nárok žalobcu
prejednal a vo veci rozhodol.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

vyšetrovateľa policajného zboru v zmysle zákona o zodp. Ustanovenia zákona o zodp. predstavujú
lex specialis k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Aktívna vecná
legitimácia žalovaného a orgán, ktorý za žalovaného koná vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona
o zodp. Žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu s výnimkou jeho tvrdení o hodnote
motorového vozidla, súd ich preto považoval za nesporné. Napriek uvedenému, súd dospel k záveru, že

v konaní neboli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorými su: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Pri posudzovaní nesprávnosti procesného postupu namietaného žalobcom súd môže v zmysle

§ 9 ods. 3 zákona o zodp. vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom, ktoré preskúmanie predpokladá § 210 Trestného
poriadku. Žalobca požiadal prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý
uviedol, že nezistil pochybenie v postupe vyšetrovateľa policajného zboru, s jeho postupom sa stotožnila tým považuje podnet žalobcu za vybavený. Súd v rámci skúmania nesprávnosti úradného postupu
nie je oprávnený preverovať postup vyšetrovateľa, ktorý prokurátor vyhodnotil ako správny, ale môže
vychádzaťibazjehozáverov.Keďtedaprokurátoruviedol,žepostupvyšetrovateľapovažujezasprávny,

hoci s týmto záverom prokurátora žalobca nesúhlasí, súd nemá za preukázanú existenciu podmienky
priznania nároku na náhradu škody, a to nesprávnosť úradného postupu.

10. Súd v konaní nemá tiež preukázaný vznik škody tvrdenej žalobcom, resp. jej výšku, keď žalovaný
uviedol hodnotu motorového vozidla 10.000,- eur, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu rozporoval

a žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočnej výšky škody. Dôkazné bremeno ohľadne
výšky vzniknutej škody zaťažuje žalobcu, ktorý od tohto skutkového tvrdenia (o hodnote motorového
vozidla) popretého žalovaným, vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, t.j. žiada priznať náhradu škody
v tejto výške.

11. Súd rovnako nemá za preukázanú príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym postupom a

vznikom škody, keď do vzťahu medzi postupom vyšetrovateľa policajného zboru (ktorý prokurátor
nevyhodnotil ako nesprávny) a vznikom škody vstúpila nepredvídateľná protiprávna udalosť, a to krádež
vozidla. Sám žalobca uviedol, že vozidlo bolo riadne uzamknuté a zaparkované, vozidlo bolo odcudzené
z ulice, na ktorej bol žalobca príslušníkmi policajného zboru zadržaný. Príslušníci policajného zboru
teda nezanechali vozidlo neuzamknuté, parkovalo na ulici tak, ako je bežné pri parkovaní motorových

vozidiel. Krádež motorového vozidla mohla nastať bez ohľadu na to, či boli kľúče žalovanému vydané
alebo nie. Tvrdenie o ochrane majetku pred krádežou súd posúdil ako špekuláciu, pretože ku krádežiam
motorových vozidiel dochádza v praxi aj vtedy, keď ich majú osoby zaparkované pri svojich obydliach.

12. Keďže súd v konaní nemal preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, výšku škody

ani príčinnú súvislosť medzi údajne nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom dôkazné
bremeno ohľadne týchto skutočností znáša žalobca, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

14. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnej strane v konaní priznal plnú náhradu trov konania. Súd v konaní
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné
iba vo výnimočných prípadoch. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262

ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).