Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110224907
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110224907.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci mal. B. K. nar. XX.XX.XXXX a mal. K. K. nar. XX.XX.XXXX
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice Staničné námestie
č. 9 pracovisko Košice III detí rodičov K. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na J. č. X a G. K. nar.
XX.X.XXXX t.č. bývajúceho u Y. J. v T. na G. č. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 18.10.2011 č.k. 21P

221/2010-84 v spojení s opravným uznesením z 11.1.2012 č.k. 21P 221/2010-97 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o určení výživného pre mal. B. K.
nar. XX.XX.XXXX a pre mal. K. K. nar. XX.XX.XXXX a vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho
zaplatenia a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 18.10.2011 č.k. 21P 221/2010-84 v spojení s opravným

uznesením z 11.1.2012 č.k. 21P 221/2010-97 zveril mal. B. K. nar. XX.XX.XXXX a mal. K. K. nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. 40,- € mesačne
a mal. K. 40,- € mesačne od 1.8.2010 do budúcna a dlžné výživné od 1.8.2010 do 30.10.2011 pre mal.
B. 205,- € a pre mal. K. 205,- € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 10,- € mesačných
splátkach až do zaplatenia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí s odôvodnením,
že výživné určené súdom prvého stupňa nedostatočne pokrýva náklady maloletých detí. Uviedla, že
otec maloletých detí zaplatil agentúre za sprostredkovanie brigády v Španielsku 950,- € a dokázal sa
tam živiť skoro celý rok, kým na výživu maloletých detí vyše pol roka nijakým spôsobom neprispieval
a teda zavádzal súd, ak na cestovanie a život v Španielsku mal financie, ale na vlastné deti nie.
Vytkla konajúcemu súdu, že nedostatočne prihliadol na potencionalitu príjmov otca a na jeho zjavne

nevyužívané schopnosti. Upresnila, že aj s maloletými deťmi býva na S. č. XX v T., ktorý byt patrí jej
mame a za bývanie platí nájomné 141,- €, inkaso 46,- €, tv a internet 50,- €. Vytkla konajúcemu súdu
nesprávne vypočítané dlžné výživné, ktoré spolu na obidve maloleté deti je 410,- €, pretože otec za
rozhodné obdobie zaplatil na ich výživu 790,- €. Nesúhlasila s platením dlžného výživného v mesačných
splátkach po 10,- € pre každé dieťa s poukazom na to, dlžné výživné by otec takto splácal 4 roky.

Proti opravnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a žiadal opravu
navrhovanej výšky finančnej čiastky 55,- € na 35,- € mesačne zo sociálnych dôvodov. Konštatoval, že
od septembra 2012 nastupuje na ukončenie si stredoškolského vzdelania, ktoré na rozdiel od matky
maloletých detí zo zdravotných a rodinných dôvodov neukončil a preto sa v súčasnosti nevie trvale
zamestnať. Jediným riešením sú príležitostné, ale žiaľ nestabilné brigády, ktoré mu sotva postačujú na
živobytie, nie to na podnájom a na predmetnú vyživovaciu povinnosť. Preto žiada o zníženie výživného

na 35,- € mesačne, kým nesplatí dlžné výživné 410,- € v mesačných 10,- € splátkach. Po nástupe do
trvalého zamestnania alebo po zaplatení dlžného výživného nevidí problém pre zvýšenie výživnéhodobrovoľne alebo súdom. Jeho denný rozpočet je 2,50 až 3,- € a len vďaka pomoci jeho rodiny a
kamarátov má kde spávať a čo jesť. Ak matka maloletých detí má pre neho stabilnú prácu, kde vie
zarobiť aspoň toľko, aby vedel plniť finančné požiadavky matky, veľmi rád tam nastúpi. Skutočnosť

je taká, že skúšal založením firemných spoločností a podnikateľských aktivít pre možnosti zvýšenia
ekonomického statusu pre kvalitnejší rast jeho maloletých synov, ale bol podvedený, preto túto činnosť
nemohol už ďalej rozvíjať, naopak, musí túto činnosť ukončiť, ale k tomu je potrebný kapitál na kolky
a právne úkony, ktoré momentálne nemá. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ má spoločnosti, aj keď
nečinné, nemôže byť zaevidovaný na úrade práce, teda ide o začarovaný kruh. Výsledkom toho je,

že nemôže dostávať finančnú pomoc od štátu, ani sa trvale zamestnať, jedine brigádou až do doby
ukončenia stredoškolského vzdelania. Zatiaľ navrhol zamestnať sa matke maloletých detí a prípadnú
nutnú starostlivosť počas určitých hodín, kedy je matka v práci, preberie na vlastnú zodpovednosť,
ako to bolo aj počas prvých troch rokov veku maloletých. Okamžikom zmeny jeho spoločenského
umiestnenia dobrovoľne zvýši výživné pre maloletých synov a zároveň oznámi skutkový stav súdu aj
matke maloletých detí.

Výroky rozsudku o zverení maloletých detí B. a K. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku
otca s maloletými deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ust. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatie možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré
zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v

spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím

a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí

vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo

veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 1 O.s.p., pretože nezistil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu na určenie výživného, najmä riadne nezistil príjem
otca maloletých detí, ktoré tvorí jedno zo základných kritérií určenia rozsahu výživného. Vykonaným
dokazovaním riadne nezistil reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca, lebo sa vôbec nezaoberal

jeho možnosťami získať si adekvátne zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii
vzhľadom na jeho doterajšie praktické skúsenosti (práca s počítačom, práca grafika, ilustrovanie knihy)
a pracovné uplatnenie v zahraničí (USA), jazykovú vybavenosť (anglický jazyk), rovnako nezistil pomery
otca vo vzťahu k spoločnostiam, v ktorých je konateľom ani jeho pomery počas pobytu v Španielsku a
súvisiace relevantné okolnosti, na ktoré správne poukazuje matka maloletých detí vo svojom odvolaní.

Súdprvéhostupňavrozpores§157ods.2O.s.p.vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuneuviedol,akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, predovšetkým vo vzťahu k hodnoteniu možností a schopností
otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom B. a K., ako vec právne posúdil a obmedzil
sa iba na všeobecné konštatovanie, že výživné určil podľa súčasných možností a schopností otca. Aj
výsluchy účastníkov, najmä otca, vykonal nekoncepčne bez cieleného zamerania zistiť skutkový stav

veci, a aj keď zistil rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, o výživnom rozhodol na hypotetickom
podklade vo vzťahu k zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom.
Úvaha súdu vo vzťahu k hodnoteniu schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom po 55,- € mesačne nemá podklad v doteraz vykonanom dokazovaní, v dôsledku
čoho je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepresvedčivé. Odvolací súd dodáva, že súdy sú podľa §

132 O.s.p. povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k
prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami
nezaoberajú vôbec alebo sa s nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, resp., že nezistia všetky
dôležité okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, má to za následok vadu konaniapremietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces a do práva na súdnu
ochranu. Súd prvého stupňa okrem výsluchu otca žiadnym iným spôsobom neskúmal jeho príjem ani za
práce príležitostného charakteru a rovnako žiadnym spôsobom neverifikoval tvrdenie otca o skončení

pracovného pomeru vo firme Cassoviensis, o zaplatení 950,- € za sprostredkovanie práce v Španielsku
ani o tom, že jeho otec ho prihlásil za fiktívneho člena do spoločnosti Reflex s.r.o. a jeho výmaz ako
spoločníka a konateľa je zatiaľ bezvýsledná, že spoločnosť Hemi-print 888 s.r.o., v ktorej je spoločníkom
a konateľom, ako aj spoločnosť Nájdi nehnuteľnosť s.r.o. , kde je rovnako spoločníkom a konateľom,
nevykonávajú žiadnu činnosť a nemajú zisky. Odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak je povinný

rodič dlhšiu dobu bez pravidelného príjmu, je súd vždy povinný zaoberať sa tým, či plne využíva
všetky svoje schopnosti, aby si našiel zamestnanie a poberal adekvátny príjem, resp. či dostatočne
využíva všetky svoje schopnosti, aby sa uplatnil na trhu práce a udržal si prácu a následne posúdiť,
či sa povinný rodič nevzdal bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu
bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu (stratu príjmu) povinného rodiča je možné

preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia
povinnéhorodiča,ktorýmôžebyťnapr.výraznézhoršeniezdravotnéhostavu,znemožňujúcehodoterajší
výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré
povinnýrodičnemôžeovplyvniť.Priurčenívýživnéhobudetedarozhodujúcipríjem,ktorýbyrodič reálne
mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv.
potencionality príjmov povinného t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Uvedeným postupom súdu
prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred

súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je
založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého
stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných
pre rozhodnutie o výživnom a preto nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil. Rozhodnutím
odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho

konania a došlo by k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Odvolací súd musel preto podľa
§ 221 dos. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a podľa ods. 2
cit. zák. ust. vec vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom

smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporidať so všetkými
odvolacími námietkami matky a otca, výsledky zisťovania vyhodnotiť podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie,
ktoré by za určitých podmienok mohli existovať, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť
podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými

sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.