Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 26, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/342/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213109
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109213109.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého D. E. nar. XX.XX.Z. zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detašované pracovisko Košice I
dieťaťa rodičov C.. K. M. nar. XX.XX.Z. bývajúcej v T. L. G. A. Č.. XX a C. E. nar. XX.XX.Z. bývajúceho
na E. Q. XX Z. G. (O.) E. P. zastúpeného Studio Legale s.r.o. so sídlom v Bratislave na Mostovej ulici
č. 2 Mgr. Jozefom Obertom v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca

proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 11. júna 2009 č. k. 21P/121/2009-68 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I z 11. júna 2009 č.k. 21P/121/2009-68 tak, že návrh matky
C.. K. M. nar. XX.XX.Z. na nariadenie predbežného opatrenia zo 4. júna 2009 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením z 11. júna 2009 č. k. 21P/121/2009-68 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým zveril maloletého D. E. nar. XX.XX.Z. do osobnej starostlivosti matke do právoplatného

rozhodnutia o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
vedeného na súde vo E. E. P..

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec maloletého s odôvodnením, že podľa jeho názoru
rozhodovanie o úprave práv a povinností, ako správne prvostupňový súd poznamenal, patrí stále do

právomoci talianskeho súdu vo E., ktorý založil svoju právomoc rozhodnutím o zverení maloletého D. do
jeho starostlivosti. Uvedené zakladá odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Namietal použitie
článku 20 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003, pretože operácia očí maloletého nebol
prípad, ktorý žiadal potrebu vydania predbežného opatrenia, nakoľko táto sa mohla vykonať aj v P.. Ak
by súd uznal právomoc slovenských súdov rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloletých, zastáva
názor, že predbežné opatrenie zaniklo, pretože nebol podaný návrh vo veci samej (§ 77 ods. 1 písm.

a/ O.s.p.) a to tak, že konajúci súd nevydal rozhodnutie o začatí konania o samotný návrh súčasne s
vydaním uznesenia na vydanie predbežného opatrenia. Z ustanovenia § 76 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že
súd buď určí navrhovateľovi v rozhodnutí o predbežnom opatrení lehotu, počas ktorej je povinný podať
návrh vo veci samej, alebo hneď sám a súčasne s rozhodnutím o predbežnom opatrení vydá uznesenie
o začatí konania. To sa však v tomto prípade nestalo, pretože súd lehotu navrhovateľovi (matke dieťaťa)
neurčil a vydal uznesenie o začatí konania vo veci samej až 24.10.2012, teda skoro tri roky po vydaní

uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu predbežné opatrenie zaniklo, a
to zakladá odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. s použitím analógie aj na tento prípad.
Súčasne zastáva názor, že podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí
s poukazom na právoplatné skončenie konania o návrat dieťaťa do miesta obvyklého pobytu vedeného
pod sp. zn. 1P/8/2009 na Okresnom súde Bratislava I, na podklade ktorého súd nariadil návrat dieťaťa do
miesta jeho obvyklého pobytu - Talianska a súčasne skončenie rekonvalescencie dieťaťa po operácii v

roku 2009. To znamená, že nie sú pravdou tvrdenia uvádzané v návrhu, že vzťah medzi ním a maloletým
dieťaťom bol od počiatku narušený, pretože na základe výsledkov znaleckého posudku založeného vsúdnom spise 1P/8/2009 vyhotoveného Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie
zo 17.04.2008 je zrejmé, že dieťa už od začiatku skúmania v roku 2008 nemalo narušený vzťah k nemu,
resp. že vzťah medzi ním a synom nebol negatívny a súčasne, že odchod do P. - obvyklého pobytu

dieťaťa, nespôsobí maloletému D. závažnejší psychický stres. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací
súd predbežné opatrenie zrušil a súdne konanie zastavil.

Matka maloletého sa k odvolaniu nevyjadrila.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov, pričom poukázal na vek maloletého, ako aj na skutočnosť, že v zmysle Dohovoru o právach
dieťaťa je nevyhnutné povýšiť záujem dieťaťa pred akýmikoľvek záujmami ostatných osôb, nakoľko
toto musí byť základné hľadisko pri všetkých činnostiach týkajúcich sa detí. Dieťaťu je preto potrebné
poskytnúť takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a jeho zdravý psychický a
fyzický vývin. Konštatoval, že pri opakovaných prešetreniach pomerov v domácnosti matky bolo zistené,

že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého na príkladnej úrovni. Pri rozhovore s maloletým D.,
ten jednoznačne prezentoval svoju vôľu nevrátiť sa k otcovi, na ktorého má negatívne spomienky. Chce
zostať v starostlivosti matky, preto tejto skutočnosti je nevyhnutné venovať patričnú pozornosť. Maloletý
je plne zžitý s prostredím na Slovensku, nevie komunikovať po taliansky. Vykonaním návratu dieťaťa
k otcovi by dieťa bolo vystavané fyzickej a duševnej ujme, alebo by ho to priviedlo do neznesiteľnej

situácie. Opätovne poukázal na skutočnosť, že maloletý D. sa od roku 2008 nachádza na území
Slovenskej republiky a navštevuje Základnú školu na C. ulici v T.. Jeho prospech je výborný, škola
hodnotí jeho správania kladne v súlade so školským poriadkom a má množstvo pochvál. Vo voľnom čase
sa venuje športovým aktivitám a hre na klavír. Na Slovensku má zabezpečenú kompletnú zdravotnú
starostlivosť. Maloletý D. je šťastný, vyrastá v zdravom a harmonickom prostredí, v ktorom má zo strany

matky a starej matky vytvorené všetky podmienky pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/124/2008 odvolací súd zistil, že uznesením
Krajského súdu v Košiciach z 29. januára 2009 č. k. 7CoP/20/2009-107 bolo zrušené uznesenie

Okresného súdu Košice I z 19. augusta 2008 č.k. 22P/124/2008-7, ktorým bol maloletý D. E., nar.
XX.XX.Z. predbežne zverený do osobnej starostlivosti matky do právoplatného rozhodnutia o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 12C/183/2008-79 a konanie o nariadenie predbežného opatrenia bolo zastavené z
dôvodu, že neboli splnené podmienky na postúpenie právomoci na slovenský súd, pretože s presunom

právomoci nesúhlasil otec dieťaťa ako nositeľ opatrovníckeho práva a podal žiadosť na Ministerstvo
spravodlivosti P. republiky na nariadenie návratu maloletého D. do krajiny obvyklého pobytu - P. v súlade
s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a Nariadenie rady (ES)
č. 2201/2003. Uznesením Okresného súdu Košice I z 25. októbra 2010 č.k. 12C/183/2008-79 bolo
zastavené konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému D.

na čas po rozvode manželstva rodičov s poukazom na Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 (článok
3 bod 1a, článok 8 bod 1 a článok 19 bod 1 až 3) a § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. pre nedostatok
právomoci konajúceho súdu vo veci rozhodovať a pre prekážku už začatého konania (tzv. prekážka
litispendencie), keďže na území P. republiky pod sp. zn. NRG 715/08 už prebiehal konanie o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 11. mája 2009 č.k. 1P/8/2009-489 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo 16. septembra 2009 č.k. 20CoP/62/2009-635 bol nariadený návrat
maloletého D. E. nar. XX.XX.Z. do krajiny jeho obvyklého pobytu, t.j. do P. republiky. Uznesením
Okresného súdu Košice I z 25.06.2012 č.k. 35EM/7/2009-294 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 5. marca 2013 č.k. 7CoP/31/2013-348 bolo prerušené konanie o nariadenie výkonu

rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 11. mája 2009 č.k. 1P/8/2009-489 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo 16. septembra 2009 č.k. 20CoP/62/2009-635 o nariadení návratu
maloletého D. do krajiny jeho obvyklého pobytu, t.j. do P. až do právoplatného rozhodnutia o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému D. v konaní vedenom na súde vo E. v P. pod číslom
všeobecného registra 715/2008. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia z 05. marca

2013 č.k. 7CoP/31/2013-348 zdôraznil, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa), preto súd prvého stupňa (konanie vedené pod sp. zn. 35EM/7/2009) správne skúmal, či je vzáujme maloletého nútený výkon rozhodnutia a správne dospel k záveru, že vzhľadom na dobu, počas
ktorej sa maloletý zdržiava na území Slovenskej republiky (4.7.2008), jeho začlenenie do uvedeného
prostredia, ako aj prejavenú vôľu maloletého, ktorý odmieta návrat k otcovi, by bol výkon rozhodnutia v

rozpore s oprávneným záujmom dieťaťa a skutočnosť, že by bol znova vykorenený z prostredia, na ktoré
je zvyknuté, by pre neho mohla mať pravdepodobne vážne následky na psychickom alebo fyzickom
zdraví. Rovnako konštatoval, že v konaní o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu a v
konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa riešia odlišné otázky, pretože rozhodnutím o
návrate maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, sa zásadne neprejudikuje rozhodnutie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, avšak rozhodnutie vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bude mať zásadný vplyv na posúdenie otázky
vhodnosti alebo nevhodnosti núteného výkonu rozhodnutia.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežnéopatreniejejednýmzozabezpečovacíchinštitútovvcivilnomproceseajehozabezpečovacia
funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým
následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní

predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to
z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa
nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci
samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní

o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie
predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,

prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§
115 ods. 1 O.s.p. a contrário, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a
hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi

predbežných opatrení sú dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne
vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a
definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden
z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale
sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. V tomto prípade odvolací súd

tiež konštatuje, že začatie konania o navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v zmysle článku 16 tohto Dohovoru nebráni
v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenie aj v prípade, ak by súd, na ktorý bol podaný návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, nemal právomoc rozhodovať vo veci samej (článok 20 ods.
1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003), pretože zdržať sa rozhodovania až kým sa nerozhodne, že

návrat dieťaťa sa podľa tohto Dohovoru neuskutoční, je potrebné len vo veci samej. V tejto súvislosti
odvolací súd tiež poukazuje na to, že prípadné prijatie predbežného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie
príslušného súdu o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa a nemá na toto konanie žiaden
vplyv.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože práva a oprávnené
záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa, neboli bezprostredne ohrozené. Z
preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloletého D. je spontánne a riadne
zabezpečovaná matkou, nespochybnenej ani kolíznym opatrovníkom a matka nepredložila žiadne

dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by
odôvodňovala okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia. Skutočnosti tvrdené
matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia môže matka uplatniť v konaní registrovanom
pod č. 715/2008 na súde vo E. (P. republika) rovnako, ako aj zmenu rozhodnutia, ktorým bol maloletý D.
zverený dočasne do starostlivosti otca, pretože súd vo Velletri nepochybne má stále právomoc vo veci
rozhodovať. Pretože v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného

opatrenia, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Na adresu konajúceho súdu odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval,

keď uznesením z 24. októbra 2012 č.k. 21P/121/2009-398 začal konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému D. napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že na súde vo E. prebieha
konanie registrované pod č. 715/2008 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu
a treba zdôrazniť, že právomoc talianskeho súdu je zachovaná aj napriek terajšiemu pobytu maloletého
D. na Slovensku a obvyklý pobyt dieťaťa podľa článku 8 ods. 1 sa skúma ku dňu začatia konania vo

veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu.

Je potrebné tiež konštatovať, že toto konanie o nariadenie predbežného opatrenia začaté na návrh
matky 4.6.2009 nemá vplyv na výkon rozhodnutia, ktorým bol nariadený návrat maloletého D.

do krajiny obvyklého pobytu, t.j. do P. (konanie prerušené rozhodnutím Okresného súdu Košice
I č.k. 35EM/7/2009-294 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 5. marca 2013
č.k. 7CoP/31/2013-348), ani na rozhodnutie súdu vo E. o rodičovských právach a povinnostiach k
maloletému D. (konanie registrované pod č. 715/2008 na súde vo E.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.