Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200250
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7022200250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: B. U., nar.

XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť Tuniská republika, bez cestovných dokladov alebo iného dokladu
totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,
Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, 040 01 Košice, Murgašova 3, proti
žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, 812 72 Bratislava, Regrútska 4, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 04. 2022, č.: PPZ-HCP-BA5-274-012/2022-
AV, o zaistení žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu: B. U., O.. XX. XX. XXXX, štátna

príslušnosť Tuniská republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasasprávnoužalobouzodňa17.05.2022domáhal,abysúdnariadilžalovanémubezodkladne
ho prepustiť zo zaistenia. Žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ZoPC) rozhodnutím zo dňa 27. 04. 2022,
č.: PPZ-HCP-BA5-274-012/2022-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC rozhodol o jeho zaistení na čas

nevyhnutnepotrebný,najviacdo27.07.2022,zaúčelomvýkonuadministratívnehovyhostenia,oktorom
bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 27. 04. 2022, č. PPZ-HCP-BA5-274-009/2022-AV a
zároveň rozhodol aj o jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej
iba ÚPZC Sečovce).

2. Žalobca nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím žalovaného v celom jeho rozsahu. Poukázal na to,
že žalovaný samostatnými rozhodnutiami zaistil aj jeho manželku: O. U., nar. XX. XX. XXXX a maloleté

deti žalobcu: B. U., nar. XX. XX. XXXX a B. U., XX. XX. XXXX. Konštatoval, že ustanovenie § 88 ods.
1 písm. b) ZoPC, na základe ktorého došlo k jeho zaisteniu, oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca
s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, avšak
žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti
jeho zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa) a túto právnu úvahu nezaujal dokonca ani v rozhodnutiach o zaistení jeho maloletých
detí a manželky. Zaistenie žalobcu a zaistenie jeho maloletých dcér a manželky nemožno posudzovať

bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho
dohovoru navrhol, aby správne súdy posudzovali zaistenie žalobcu a jeho maloletých detí a manželky
vo vzájomných súvislostiach.3. Mal za to, že rozhodnutie o zaistení žalobcu aj jeho maloletých detí a manželky je nepreskúmateľné,
odôvodnené formalisticky citáciou ZoPC, avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k
posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletých osôb, detí žalobcu, ako zraniteľných osôb

v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 ZoPC. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných
súdov, ako aj Európskeho dohovoru pre ľudské práva a kasačného súdu, opakovane zdôrazňujúcu
obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi (rozsudok ESĽP
napríklad vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Szak/11/2016 zo 17. 10. 2016, 10Sza/12/2016 zo 14. 06. 2016 a rozsudok Krajského súdu v

Košiciach č. k. 9Sp/19/2016). Keďže žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil zásah do
základného práva na osobnú slobodu maloletých osôb - detí žalobcu, ktorý je logicky nerozlučne
spojený aj s obmedzením jeho osobnej slobody, nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie. Pretože
nepreskúmateľnérozhodnutiejenezákonné,žalobcasadomáhalsvojhoprepustenia,akoajprepustenia
jeho maloletých detí a manželky zo zaistenia. Zaistenie žalobcu a jeho maloletých detí a manželky nie
je v najlepšom záujme ich maloletých detí a je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Rozhodnutím o zaistení 27. 04. 2022, č.: PPZ-HCP-BA5-274-012/2022-AV žalovaný zaistil žalobcu
dňa 27. 04. 2022 v čase o 19:20 hod. podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho
vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac
do 27. 07. 2022 a umiestnil ho do ÚPZC v Sečovciach.

5. V odôvodnení uviedol, že žalobca bol predvedený spolu s osobami B. U. /XXXX/, B. U. /./, O. U. /./, B.
(správne malo byť B.) U. /./ a U. V. /./. Nakoľko sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky (ďalej
„SR“) resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 27. 04. 2022 podľa § 82 ods.
1 písm. b) ZoPC vydal rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA5-274-009/2022-

AV, pričom mu nebola určená lehota na vycestovanie. Zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie
SR a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24. 05. 2022 zotrval na svojej argumentácii,
obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobcu zamietnuť. Reagujúc aj na námietky

žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe uviedol, že žalobca bol spolu s ďalšími osobami, špecifikovanými
v napadnutom rozhodnutí, zaistený na výkon administratívneho vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm.
b) ZoPC, nakoľko k administratívnemu vyhosteniu došlo z dôvodu neoprávneného pobytu na území SR,
čo bolo riadne preukázané. Tento nedisponuje cestovným dokladom a nedisponoval ním ani v čase prvej
kontroly oprávnenosti jeho pobytu na území SR políciou, a tiež nemal pri sebe žiadny iný doklad, ktorým

by svoju pravú totožnosť vedel potvrdiť. V takomto prípade policajný útvar štátneho príslušníka tretej
krajiny administratívne vyhostí v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC.

7. K námietkam v súvislosti s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES
čl. 15 ods. 1 druhá veta uviedol, že zaistenie žalobcu bolo v súlade s uvedeným článkom Smernice,

nakoľko žalobca bol zaistený na dobu 3 mesiacov, čo je v súlade s predmetnou Smernicou, ako aj
s ustanovením § 88 ods. 4 ZoPC. Dĺžku doby zaistenia žalovaný náležite odôvodnil v napadnutom
rozhodnutí s tým, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do
dňa 27. 07. 2022 a uviedol, že počas uvedenej doby sa bude zabezpečovať technicko-personálne
zabezpečenie návratu. Po potvrdení totožnosti a vystavení náhradného cestovného dokladu ÚPZC

rozhodne o realizácii návratu. V prípade leteckého vyhostenia sa pristúpi k vybavovaniu leteniek, zasiela
sa žiadosť a čaká sa na odpoveď. Zaistenie žalobcu považoval za dôvodné, nakoľko ÚPZC, ktorý je na
účel zabezpečenia fyzického vyhostenia zriadený, nezaslal žalovanému relevantné informácie k tomu,
že by nebolo možné zrealizovať výkon vyhostenia menovaného z územia SR, počas lehoty zaistenia
určenej v napadnutom rozhodnutí o zaistení žalobcu. V prípade, že žalovaný bude disponovať takouto

informáciou, že zanikol účel zaistenia, bude žalobca zo zaistenia bezodkladne prepustený podľa § 90
ods. 1 písm. d) ZoPC, keďže žalovaný je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka
tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

8. K námietke, týkajúcej prípustnosti zaistenia žalobcu z pohľadu dodržania medzinárodného princípu

najlepšiehozáujmudieťaťaavnímaniakontextusozaistenímmanželkyadvochmaloletýchdcéruviedol,
že s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia celej rodiny žalobcu sa zaoberal a to napríklad
tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do ÚPZC Sečovce, ktoré je na
uvedené prípady zriadené (viď príloha Podmienky umiestňovania maloletých osôb v ÚPZC - poskytnutieinformácie zo dňa 28. 04. 2022). V prípade, že by sa žalovaný kontextom rodiny nezaoberal, bol by
napríklad žalobca umiestnený v ÚPZC Medveďov a zvyšok rodiny v ÚPZC Sečovce, prípadne by oboch
rodičov umiestnil v ÚPZC Medveďov samostatne a deti umiestnil do detského domova. Uvedené uvádza

len na vysvetlenie, že to, že umiestnil rodinu spolu, je logickým záverom o vysporiadaní sa s otázkou
zaistenia žalobcu a jeho rodiny. A teda niet pochýb o tom, že reflektoval na zákonnú povinnosť so
vzniknutou situáciou sa vysporiadať a bral ju na zreteľ.

9. S tvrdením žalobcu, vychádzajúcim z čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, súhlasil, avšak mal

za to, že nie je možné riadiť sa jedným článkom Dohovoru o právach dieťaťa, ale treba sa zaoberať aj
nasledujúcimi bodmi čl. 3 a to bodom 2, kde je uvedené, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom
berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za
neho zodpovedných a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia a bodom 3, kde sa
uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia

zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými
úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj
kompetentného dozoru.

10. Žalovaný zastáva názor, že zaistením žalobcu a jeho rodiny, ktorú umiestnil do ÚPZC Sečovce

neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. Žalobca sa pri spisovaní zápisnice
vedenej pod č. p.: PPZ-HCP-BA5-274-008/2022-AV vyjadril, že nedisponuje finančnou hotovosťou, že
jehoodchodsrodinouzdomovskejkrajinybolzapríčinenýzlouekonomickousituáciou,nakoľkopracoval
ako vodič a zarábal 600 eur mesačne. Cieľom jeho cesty je Nemecko, kde si chce nájsť prácu. Na
územie schengenského priestoru spolu so svojou rodinou vstúpil nelegálnym spôsobom bez platného

cestovného dokladu, čím porušil Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ 399/2016) čl. 6 ods. 1
písm. a), ako aj ZoPC, keďže sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. To, že nadobudol
pocit, že jeho ekonomická situácia v domovskej krajine je nevyhovujúca ho neoprávňuje k porušovaniu
ZoPC, ani iných nadnárodných a medzinárodných zmlúv a preto žalovaný postupoval tak, že vyhostil
žalobcu z územia Slovenskej republiky v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC a uložil žalobcovi zákaz

vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie členských štátov po dobu tri (3) roky a následne
zaistil žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Slovenská republika prostredníctvom
ÚPZC bude zabezpečovať výkon vyhostenia žalobcu s jeho celou rodinou do domovskej krajiny, kde
podľa vyjadrenia žalobcu v spísanej zápisnici č. p.: PPZ-HCP-BA5-274-008/2022-AV žalobcovi, nehrozí
žiadne bezprávie a neobáva sa do nej vrátiť, lebo túto opustil len s ekonomických dôvodov. Počas

zaistenia žalobcu ako aj jeho rodiny (manželky a dvoch maloletých dcér) im bude poskytnutá náležitá
starostlivosť zo strany ÚPZC Sečovce, ktorú by ani žalobca sám nevedel, keďže je bez finančných
prostriedkov, svojej rodine zabezpečiť.

11.Vprípadezistenia,ževyhosteniežalobcuajehorodinydodomovskejkrajinynebudemožné,prepustí

žalobcu zo zaistenia tak, ako mu to ukladá ZoPC a vysporiada sa s neoprávneným pobytom žalobcu a
jeho rodiny tým spôsobom, že im umožní zotrvanie na území Slovenskej republiky v zmysle § 61 a ods.
1 písm. f) ZoPC. Doposiaľ žalovaný považuje zaistenie žalobcu za účelné a napadnuté rozhodnutie o
jeho zaistení za vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené.

12. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na
účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

13. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta citovaného zákona, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

14. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho
príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

15.Podľa§90ods.1písm.d)citovanéhozákona,policajnýútvarjepovinnýskúmaťpocelýčaszaistenia

štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,

16. Podľa § 2 ods. 7 citovaného zákona, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so
zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným
závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno
za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo
podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý

má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich
prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

19. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných

normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa
neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej iba Návratová smernica) využitie zaistenia na účely odsunu
by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu
primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by
uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

20. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie
obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

21. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých

osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť
a na čo najkratšie obdobie.

22. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému,
neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

23. Podľa § 88 ods. 8 citovaného zákona ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá
nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo
najkratší čas.

24.Podľačlánku3bod1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyť prvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú
oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

26. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca
alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje
zautečenca, nechuž jev sprievodesvojich rodičov,iných osôb,alebobezsprievodu,dostalo potrebnú

ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi
v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými
stranami.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba Správny poriadok), tento

zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.28. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase
vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

34. Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať
prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k
záveru, že žalovaný nepostupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj rozhodnutie,
ktorým bol žalobca zaistený na účely administratívneho vyhostenia za daných okolností nemožno
považovať za zákonné.

36. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, v zmysle podanej správnej žaloby, bolo posúdenie,
či v prípade žalobcu je jeho ďalšie zotrvanie v zaistení, realizované v ÚPZC Sečovce, naďalej zákonné
v zmysle v bode 4 odôvodnenia rozsudku špecifikovaného rozhodnutia o jeho zaistení.

37. Z ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu

podľa citovaného zákonného ustanovenia zákonného ustanovenia je existencia rozhodnutia o jeho
administratívnom vyhostení, resp. o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre zaistenie žalobcu bola existencia vykonateľného
rozhodnutia o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu zo dňa 27. 04. 2022. Účelom
zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je teda realizácia administratívneho vyhostenia.

38. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody
v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak
má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným
postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri

absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

39. V správnej žalobe žalobca poukazoval nato, že bol zaistený spolu s jeho dvoma maloletými deťmi a
manželkou, pričom v odôvodnení rozhodnutia niet zmienky o tom, či a akým spôsobom táto skutočnosť
ovplyvnila správny orgán pri rozhodovaní v predmetnej veci, či ide o primerané opatrenie a či nie

je možné uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Správny súd s poukazom na
judikatúru uvedenú nižšie vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.40. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zaistenie žalobcu nemožno posudzovať izolovane,
ale tieto prípady (zaistenie jeho maloletých detí ako aj manželky) musia byť posudzované vo vzájomných
súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v

prípadezaisteniamaloletýchdetínajlepšízáujemdieťaťavzmyslečl.3Dohovoruoprávachdieťaťa.Deti
by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.

41. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu
na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch ESĽP

rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

42. V tomto kontexte správny súd upriamuje pozornosť na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14. 06. 2016, v zmysle
ktorého správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek

1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších
záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú,
tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom
v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem
dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné

účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody
dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä
tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa
ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

43. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný
status svojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými
dokoncafalšovanýmidokladmi),anizaichpredchádzajúcesprávanie,ktoréjevyhodnocovanéakoriziko
úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP, vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19. 01. 2012 vo
veci Popov proti Francúzsku (sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07), rozsudku zo dňa 12. 10. 2006 vo veci

U. U. a M. U. proti Belgicku (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19. 01. 2010 vo veci U. i. proti
Belgicku (č. 41442/07).

44. Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu v
dôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu.

Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu“, v danom
prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a
rodinný život cudzinca.

45. V prípade, ak by správny súd ponechal žalobcu v zaistení po tom, čo by došlo k prepusteniu

zo zaistenia jeho maloletých detí, došlo by tým aj k porušeniu čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,
teda najlepšieho záujmu maloletého cudzinca, ktorý má právo byť so svojim rodičom ako zákonným
zástupcom. Teda ponechaním žalobcu v zaistení by z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu
princípu sledovania jeho najlepšieho záujmu. Správny súd má zato, že žalovaný neposúdil dostatočne
v kontexte zaistenia maloletých cudzincov (detí žalobcu), zaistenie žalobcu so zásahom do ich práva na

rodinný a súkromný život (čl. 8 ods.1 Dohovoru).

46. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, tieto nemôžu byť
konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného
a ani súdu neprislúcha spôsobom, presahujúcim akceptovateľnú mieru odôvodnenie dopĺňať, resp.

nahrádzať absentujúce argumenty žalovaného svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť
žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto
aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie
správneho orgánu v agende vymedzenej ZoPC (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015
zo dňa 06. 02. 2015).

47. Správny súd vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP správnej žalobe vyhovel a žalovanému
nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu.

49. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP
(ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu
kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s

podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v
konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,

že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach

a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).