Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 18, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200575
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820200575.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: M. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. X, XXX XX M.,
právne zastúpený Mgr. Jurajom Berežným, advokátom so sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník proti
žalovanému: L. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. G. A. XXX/XXX, XXX XX Z. G. E., právne zastúpený JUDr.
Janou Bajužíkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 33 750,00
eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným tunajšiemu súdu
domáhal, aby súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam: Zastavané plochy a
nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere 190m2, zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo
XXXX/XX o výmere 589 m2, rekreačná chata postavená na parcele XXXX/XX so súpisným číslom XXXX

vedené na LV č. XXXX, pre k.ú. Z., obec Z., okres M., bytu č. X, na X.p obytného domu, so súpisným
číslom XX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, vo vchode X, vedený na LV č. XXXX, pre k.ú. Z. G.
E., obec Z. G. E., okres Z. G. E.U., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávky vo výške 33.750,- eur s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 5C/10/2020 zo dňa 01.04.2020 a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2.Návrhodôvodniltým,žedňa29.02.2020podalnaOkresnýsúdVranovnadTopľoužalobuozaplatenie
33.750,- eur s prísl.. Vec je vedená pod sp. zn.: 5C/10/2020. Dňa 01.04.2020 vydal konajúci súd platobný
rozkaz, ktorým rozhodol: I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi sumu 33.750 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
33.750 eur od 01.03.2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením

na tomto súde. II. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške
1955 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, číslo účtu A., VS:
XXXXXXXXXX, C. XXXX vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti platobného rozkazu
a do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu
žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 1208,52 eur. Žalovaný bol síce zaviazaný nahradiť mi
žalovanú sumu v celom rozsahu, avšak podľa verejne dostupných zdrojov: www.finstat.sk, www.orsr.sk,

www.katasterportal.sk v súhrne vyplýva, že žalobcov príjem nie je postačujúci, aby bol schopný zaplatiť
žalovanú sumu. Uvedené vyplýva z prehľadu o obchodnej spoločnosti INŽINIERING PLUS s.r.o. na
stránke www.finstat.sk, kde je preukázané, že žalobca je v danej spoločnosti spoločníkom v rozsahu
75%. Spoločnosť v roku 2019 dosiahla zisk v sume 11 477 eur, čo na spoločníka predstavuje sumu v
rozsahu max. 75%, a teda sumu 8607,75 eur. Z internetového portálu www.katasterportal.sk vyplýva, že
žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti: X. Byt č. X, na X poschodí obytného domu so súpisným

číslom XX, postaveného na parcele XXXX/XX v katastrálnom území Z. G. E., obec Z. G. E., okres Z. G.
E. vedenom na LV XXXX. 2. Rekreačná chata so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele XXXX/XX v katastrálnom území Z., obec Z., okres M. X. Zastavané plochy a nádvorie s parcelným číslom
XXXX/XX o výmere 190 m2 v katastrálnom území Z., obec Z., okres M. X. Zastavané plochy a nádvorie s
parcelným číslom XXXX/XX o výmere 589 m2 v katastrálnom území Z., obec Z., okres M.. Nehnuteľnosť

uvedená pod bodom 1 je už toho času zaťažená záložným právom, pričom zápis záložného práva bol
vykonaný dňa 01.04.2020 na základe Záložnej zmluvy zo dňa 14.02.2020, tak ako to vyplýva z LV
č. XXXX, pre katastrálne územie Z. G. E., obec Z. G. E., okres Z. G. E.. Nehnuteľný majetok je tak
zaťažený záložným právom iných veriteľov, čo môže viesť k jeho predaju, a preto hrozí, že v prípade
právoplatného skončenia samotného konania o zaplatenie 33.750,- eur s prísl. už nebude možné

postihnúť majetok žalovaného exekúciou, a teda exekúcia bude ohrozená. Čo sa týka rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí
žalobca v tom, že žalovaný v ostatnom čase nemá dostatočný príjem, zaťažuje nehnuteľnosti ktorých
je vlastníkom záložným právom, čo v konečnom dôsledku môže viesť k rozpredávaniu nehnuteľného
majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Nehnuteľnosti patriace do
výlučného vlastníctva žalovaného pritom predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný

majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Ako žalobca som toho názoru, že vymoženie pohľadávky
priznanej mi v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.: 5C/10/2020
možno dosiahnuť len zabezpečením pohľadávky nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

3. Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci vydal dňa 1.4.2020 platobný rozkaz pod č.k. 5C/10/2020 -26,

ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.750,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 1.3.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že návrh
žalobcu považuje za nedôvodný, nakoľko suma, ktorú požaduje žalobca už bola uhradená pred podaním

návrhu na vydanie platobného rozkazu. Je pravdou, že za finančné prostriedky žalobcu bola uhradená
prvá splátka akontácie motorového vozidla Mercedes Benz vo výške cca 30.000,- eur, druhá splátka
bola uhradená prevodom z firemného účtu INŽINIERING PLUS s.r.o. vo výške 21.331,13 eur a tretia
splátka nebola uhradená, a žalovaný si tento zostatok ceny refinancoval novým úverom so splatnosťou
rozloženou na 12 splátok. Finančnú sumu neposkytol žalobca, ale bola odoslaná z účtu Q. I. a na tento

účet bola aj suma vrátená dňa 28.12.2017 v sume 49.000,- eur, ktorá obsahovala vrátenie požičanej
sumy ako aj pôžičku v sume 15.250,- eur. Nie je pravdivé vyjadrenie žalobcu, že žalovaného požiadal
ústne o vrátenie dlžnej sumy vo februári 2019, nakoľko suma bola už v r. 2017 vrátená a medzi
žalobcom a žalovaným z dôvodu narušených rodinných vzťahov už niekoľko rokov neprebieha žiadna
komunikácia.

5. K odporu predložil žalovaný aj listiny, a to doklady o úhrade sumy z účtu Q. I. z T. K. A. A..Q.. F..
A. XX, XX-XXX C., O., č. ú. platiteľa O. na účet žalovaného do Z., č. ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX zo dňa 02.03.2017 ohľadne sumy 1.000,- eur, zo dňa 09.03.2017 ohľadne sumy 30.750,- eur, zo
dňa 28.04.2017 ohľadne sumy 2.000,- eur. Zároveň predložil doklad o vrátení sumy z č.ú. žalovaného

z Z., A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet Q. I. v T. K. A. A..Q.. F.. A. XX, XX-XXX C., O., č. ú.
príjemcu O. zo dňa 28.12.2017.

6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením
zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka.

14. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre
prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z

ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.

15. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe
dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať
formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom

predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa
mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

16. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, pričom sa v prvom rade zaoberal otázkou samotnej existencie pohľadávky, ako jedného z

predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

17. Samotný žalobca v žalobe udáva, že dňa 02.03.2017 žalovanému poskytol bezúročnú pôžičku
vo výške 1 000,- eur, a to bezhotovostným bankovým prevodom, dňa 09.03.2017 žalovanému
poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 30 750,- eur, tiež bezhotovostným bankovým prevodom a

dňa 28.04.2017 žalovanému poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 2000,- eur, a to bezhotovostným
bankovým prevodom. Peniaze požičiaval svojmu otcovi na kúpu nového motorového vozidla značky
MercedesBenz.Sožalovanýmuzavrelzmluvuopôžičke,avšaknakoľkoišloojehootca,zmluvuuzavreli
v ústnej podobe, pričom čas splnenia si nedohodli. Vo februári roku 2019 otca ústne vyzval, aby mi do
konca februára 2019 vrátil požičanú sumu peňazí v plnej výške, čo žalovaný podľa tvrdenia žalobcu

neurobil.

18.KžalobejepripojenývýpiszbankovéhoúčtuT.K.A.A..Q..F..A.XX,XX-XXXC.,O.,čísloXXXXXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého boli žalobcom uvedené sumy v dňoch 2.3.2017, 9.3.2017 a
28.4.2017 odoslané na účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na meno žalovaného.

19. Zároveň však žalovaný v podanom odpore popiera existencie (trvanie) uvedeného dlhu, pričom
predložil aj listinné dôkazy, a to doklady o úhrade sumy z účtu vedeného Z. T. K. A. A..Q.. F.. A.
XX, XX-XXX C., O., číslo O. na účet žalovaného do Z., č. ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo
dňa 02.03.2017 ohľadne sumy X.XXX,- eur, zo dňa 09.03.2017 ohľadne sumy XX.XXX,- eur, zo dňa

28.04.2017 ohľadne sumy X.XXX,- eur. Zároveň predložil doklad o vrátení sumy XX.XXX,- eur z čísla
účtu žalovaného vedeného vo Z., a.s. pod č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet vedený v T. K.
A. A..Q.. F.. A. XX, XX-XXX C., O., Č. O. zo dňa 28.12.2017.

20. V danom štádiu konania tak pohľadávka žalobcu vo vzťahu k žalovanému nie je dostatočne

osvedčená. Žalovaný totiž predložil dôkazy, ktoré spochybňujú tvrdenia žalobcu o existencii jeho
pohľadávky vo vzťahu k žalovanému. Uvedené skutočnosti a tvrdenia strán sporu budú predmetom
ďalšieho dokazovania vo veci samej, avšak v danom štádiu konania sa javí, že žalobca neosvedčil
existenciu pohľadávky.21. V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. Zo strany

žalovaného boli však v danom štádiu konania predložené presvedčivejšie dôkazy popierajúce žalobcov
nárok. Neuzavretie zmluvy o pôžičke v písomnej forme za daných okolností stavia žalobcu do
nevýhodnejšej pozície.

22. Vyššie uvedené skutočnosti v súhrne vytvárajú pochybnosti o trvaní respektíve existencii jeho

pohľadávky. V súvislosti so skúmaním existencie pohľadávky ako predpokladu pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia porovnaj v základných súvislostiach napríklad uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 13Co/119/2019 z 03. 10. 2019.

23. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že
tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť
splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k
úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa

zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní
pohľadávky,prichádzadoúvahyibamimoriadne(porovnajuznesenieKrajskéhosúduvBratislave sp.zn.
4Cob/182/2017 z 26. 10. 2017).

24. Ani pokiaľ ide o existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, ako ďalšieho

predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, súd sa s dôvodmi uvádzanými žalobcom
nestotožnil.

25. Ako vyplýva z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pre zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu v prospech žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný sa môže

zbaviť svojho nehnuteľného majetku, na ktorom bolo nedávno zriadené záložné právo, a teda prípadná
exekúcia na vymoženie pohľadávky bude neúspešná. Zároveň, že z verejne dostupných zdrojov v
súhrne vyplýva, že príjem žalovaného nie je postačujúci pre úhradu žalobcom nárokovanej sumy.

26. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 234/08 ).

27. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku
veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku,

jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie, ak bolo uvedené
vyššie, má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných
dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup
procesného dokazovania.

28. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom
konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia
budúcejexekúcieneosvedčuje.Osvedčeniemusíbyťzaloženénakonkrétnomsprávaníodôvodňujúcom

túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie
opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto
smere rozhodnutie náležite odôvodniť.29. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)

30. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012,

sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

31. Žalobca okrem skutočností, ktorými v žalobe odôvodňuje svoje právo vo veci samej, potrebu
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil v podstate iba tým, že žalovaný sa môže zbaviť
svojhonehnuteľnéhomajetku(disponovaniesktorýmjepritomužobmedzenéinýmizáložnýmiprávami),
a že nemá dostatočný príjem na úhradu žalovanej pohľadávky a neosvedčil nič konkrétne, z čoho by

nateraz vyplývali vážne obavy, že jeho exekúcia, i jej význam, sú ohrozené.

32. Z obsahu spisu a zo žalobcom uvádzaných skutočností jednoznačne neplynie skutočnosť svedčia o
krokoch žalovaného smerujúcich k zbaveniu sa masy jemu patriaceho jediného bonitného nehnuteľného
majetku. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok žalovaného zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Z.,

a to rekreačnú chatu s pozemkami, na tomto majetku neviaznu žiadne ťarchy. Na liste vlastníctva č.
XXXX k.ú. Z. G. E. je k bytu vo vlastníctve žalovaného zriadené záložné právo v prospech spoločenstva
vlastníkov bytov a tiež záložné právo v prospech spoločnosti Š. A..P..U.. na základe záložnej zmluvy
zo 14.2.2020. Ako aj samotný žalobca uvádza, predmetné nehnuteľnosti sú jediný majetok vyššej
hodnoty, ktorý žalovaný vlastní. Zriadenie záložného práva k bytu vo vlastníctve žalovaného samo o

sebe nemožno pokladať za skutočnosť osvedčujúcu snahu žalovaného zbaviť sa svojho majetku. K
samotnému zriadeniu záložného práva došlo ešte pred podaním žaloby na základe záložnej zmluvy
zo 14.2.2020, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 29.2.2020 a platobný rozkaz bol žalovanému
doručený dňa 15.4.2020. Napriek žalobcovmu tvrdeniu, že žalovaného ústne vyzýval na vrátenie dlžnej
sumy vo februári 2019, uvedená skutočnosť zo žiadneho dôkazu, ktorý by bol súčasťou súdneho spisu

nevyplýva, pričom žalovaný v odpore uvedenú skutočnosť výslovne poprel.

33. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Zároveň treba zdôrazniť, že na to, aby scudzovacie úkony mohli založiť existenciu

bezprostrednej hrozby zmarenia exekúcie, je nevyhnutné, aby tieto úkony mali s vymáhanou
pohľadávkou priamu vecnú súvislosť, teda je nevyhnutné, aby išlo o také správanie dlžníka, ktoré
možno (aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti) považovať za reakciu dlžníka na vznik, prípadne
aspoň blížiacu sa splatnosť, predmetnej pohľadávky ( porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 8Co/46/2019 z 29. 03. 2019). Priama vecná súvislosť medzi úkonmi žalovaného a vymáhanou

pohľadávkouvšakvzhľadomnavyššieuvedenúčasovúpostupnosťúkonovstránsporuvdanomprípade
osvedčená nie je.

34. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutkovým tvrdením, že by
žalovaným mohlo dôjsť k scudzeniu jeho majetku, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti

jeho pohľadávky. Takéto tvrdenie bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania žalovaného) považuje
súd za nedostatočné, hypotetické a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým
by sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného.

35. Taktiež samotné tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (dokonca podľa

súdnej praxe ani o vedení konania týkajúceho sa zbavovania jeho majetku), samo o sebe nemôže byť
dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 1Cob/9/2019 z 19. 03. 2019).36. Nakoľko v danom štádiu konania žalobca neosvedčil ani existenciu peňažnej pohľadávky, ani obavu,
že prípadná exekúcia bude ohrozená, súdu neostávalo iné ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietnuť.

37. Nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
( porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a

stanovísk, pod č. R 20/1998)

38. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia uvedených žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je nedôvodný, preto ho zamietol.

39. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

40. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení

s § 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).