Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200134
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

RóbertaFoltánaaMgr.MonikyKadlicovejvprávnejvecižalobcu:DistribCapital,s.r.o.sosídlomPotočná
8204/19, 831 06 Bratislava, IČO 36705691, zastúpeného spoločnosťou : ADAUS, s.r.o., so sídlom
Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO 36731544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100398336/2021 zo dňa 11.3.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán, svojím rozhodnutím číslo 101740711/2020 zo
dňa 13.11.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 26 694,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2017.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatneného nároku na odpočítanie dane, vychádzal nielen z daňových dokladov, na ktoré daňový
subjekt upriamuje pozornosť, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.
Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálnym.
Samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá

podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov
a služieb), nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, môže platiť od
dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané a ktoré použije na účely svojho
podnikania ako platiteľ tzn., že zákonné podmienky po splnení, ktorý platiteľovi právo na odpočítanie
dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto
musia mať aj povahu faktúr t.j. musia nesporne preukázať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej

znakoch právnej skutočnosti, v objekte ako aj v subjekte.

3.Správca dane v danej veci neakceptoval vyjadrenie svedka R. R., bývalého konateľa spoločnosti
VENEAL, s.r.o., ktorý síce potvrdil dodanie tovaru a služieb pre spoločnosť Distrib Capital s.r.o., ale
daňový subjekt Distrib Capital s.r.o. si nesplnil povinnosť v súlade s § 45 ods. 2 písm. d), e) zákona č.

563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že nepreukázal uskutočnenie prijatých zdaniteľných
obchodov, nepredložil ku kontrole žiadne doklady, dôkazy, ani písomné vyjadrenia požadované
správcom dane, hoci bol na to viackrát vyzvaný a sám si viackrát dohadoval termín predloženia dôkazov
a dokladov. Daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie a
neuniesol tak dôkazné bremeno.

4.
V súvislosti so spoločnosťou CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. prvostupňový správny orgán
skonštatoval, že žalobca do 13.10.2020 nepredložil žiadne doklady ani dôkazy preukazujúce
uskutočnenie prijatých zdaniteľných plnení, nepredložil faktúry vystavené dodávateľom Neville Group,
s.r.o. za mesiac október 2017, faktúry vystavené dodávateľom CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. za

mesiac jún 2017 a faktúry vystavené dodávateľom VENEAL, s.r.o. za mesiac jún a október 2017, hoci bol
k tomu viackrát vyzvaný na základe výziev na predloženie dokladov. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť
DistribCapitals.r.o.anivovyrubovacomkonaní,anivdaňovomkonanípožadovanédokladykobchodom
od dodávateľa CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. nepredložila, správca dane skonštatoval, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok, na vstupe nepreukázal dodanie tovaru od dodávateľa spoločnosti

CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o.

5.
Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 8.1.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate
rovnaké skutočnosti, ako sú predmetom žalobného návrhu.

6.
Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím číslo 100398336/2021 zo dňa 9.3.2021
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 101740711/2020 zo dňa 13.11.2020.

7.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ daňový subjekt namieta, že samotný protokol o
výsledku daňovej kontroly bol vydaný v rozpore so zákonom a je takmer v úplnej zhode s napadnutým
rozhodnutím, pričom správca dane mal dodržať zásadu voľného hodnotenia dôkazov, že napadnuté
rozhodnutie obsahuje veľmi malé množstvo zistení, chýba jasný záver správcu dane, z ktorého je možné

urobiť si názor, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne
zisteného a popísaného dôvodu. Odvolací orgán argumentuje, že daňový subjekt nepredložil žiadne
doklady ani dôkazy preukazujúce uskutočnenie prijatých zdaniteľných plnení, hoci bol k tomu viackrát
vyzvaný (výzva na predloženie dokladov číslo 100486304/2019 zo dňa 21.2.2019, výzva na predloženie
dôkazov číslo 100749832/2019 zo dňa 28.3.2019, opakovaná výzva na predloženie dôkazov číslo

101476873/2019 zo dňa 17.6.2019, výzva číslo 101210556/2020 zo dňa 22.7.2020) a viackrát si
dohadoval termín predloženia dokladov, dôkazov a vyjadrenia (úradný záznam číslo 102406756/2019
zo dňa 21.10.2019, úradný záznam číslo 102292049/2019 zo dňa 1.10.2019.

8.

Splnomocnený zástupca daňového subjektu neposkytol správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania žiadnu súčinnosť a na výzvy správcu dane nereagoval. Taktiež sa nevyjadril
ani k písomnému oboznámeniu sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly DPH za
zdaňovacie obdobie január 2017 až júl 2017 a október 2017 číslo 102426845/2019 zo dňa 23.10.2019,
ktoré mu bolo doručené dňa 13.11.2019, čiže ešte pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly. Toto

odvolací orgán považuje za hrubé porušenie povinností kontrolovaného daňového subjektu, ktoré sú mu
uložené v ustanovení § 45 ods. 2 daňového poriadku. Takisto sa daňový subjekt, ani jeho splnomocnený
zástupca nedostavil na prerokovanie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly a priebehu a výsledkov
vyrubovacieho konania. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

9.
K námietke, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, že daňový subjekt
zaslal dňa 24.2.2020 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a následne správca dane 7 mesiacov
nekonal, neuskutočnil žiadny procesný úkon vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole a vyrubovaciemukonaniu a správca dane vyzval daňový subjekt na prerokovanie pripomienok až v septembri 2020 na
dátum 13.10.2020, odvolací orgán argumentuje, že správca dane najskôr požiadal v zmysle § 68 ods. 3
daňovéhoporiadkuFinančnériaditeľstvoSRlistomčíslo100650486/2020zodňa10.3.2020opredĺženie

lehoty na vydanie rozhodnutí, čo odôvodnil potrebou vykonať výsluchy svedkov na základe vyjadrenia
daňového subjektu k protokolu. Finančné riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu o 180 dní oznámením o
predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia zaevidovaným pod číslom 153142/2020 zo dňa 25.3.2020. O
uvedenej skutočnosti správca dane informoval daňový subjekt upovedomením číslo 100734871/2020
zo dňa 31.3.2020, ktoré bolo Ing. Miriam Sabovčíkovej, splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu,

doručené dňa 21.4.2020. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

10.
K námietke, že daňový subjekt viackrát požiadal správcu dane v rámci daňovej kontroly o výsluch osôb,
ktoré by potvrdili reálnosť obchodov (príjem tovaru na sklad, manipuláciu s tovarom, vyskladnenie a
predaj tovaru - jeho použitie) a v konaní daňový subjekt aj konkretizoval okruh osôb, ktoré by vedeli

potvrdiť nákup, distribúciu a predaj deklarovaného sortimentu (dodávky boli potvrdené svedkom R. Q. a
Ing. Y. Y.) odvolací orgán argumentuje, že daňový subjekt v rámci daňovej kontroly nepožiadal o výsluch
žiadnych osôb. Na výzvy správcu dane nereagoval, doklady nepredkladal, neposkytol žiadne vyjadrenia
k obchodom so spornými dodávateľmi. Správca dane nemal k dispozícii žiadne odberateľské faktúry,
hoci bol na ich predloženie daňový subjekt vyzvaný. Správca dane nevykonával žiadne preverovania

dodania tovaru vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti W4, s.r.o.. Keďže daňový subjekt v priebehu
daňovej kontroly neposkytol k sporným obchodom žiadne vyjadrenia, správca dane nevedel vykonať
žiadne úkony smerujúce k reálnemu prevereniu dodania tovaru sporným dodávateľom VENEAL, s.r.o.
Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

11.
Námietku, že podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH boli naplnené, pretože daň bola
dodávateľmi tovarov a služieb voči daňovému subjektu uplatnená a zároveň aj bola odvedená do
štátneho rozpočtu SR, vyhodnotil odvolací orgán taktiež ako neopodstatnenú. Formálne bola daň zo
sporných faktúr vystavených dodávateľom VENEAL, s.r.o. priznaná v daňovom priznaní za príslušné

mesiace, ako aj v kontrolnom výkaze za príslušné mesiace, avšak v priebehu daňovej kontroly daňový
subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru od tohto dodávateľa. Výpoveď bývalého
konateľa Juraja Jalca bez predloženia účtovných dokladov spoločnosti VENEAL, s.r.o. bola na uznanie
práva na odpočet dane nepostačujúca. Počas celej daňovej kontroly daňový subjekt nespolupracoval a
neposkytoval súčinnosť (dokladmi ani vyjadreniami) a svoje rozsiahle vyjadrenia k tomuto dodávateľovi

prvýkrát spomína až v odvolaniach voči rozhodnutiam za zdaňovacie obdobia január 2017 - júl 2017
a október 2017.

12.
V súvislosti so spoločnosťou CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o., ako dodávateľom žalobcu, žalovaný

uviedol,žeosobuA.I.,bývaléhokonateľatejtospoločnostipovažujezanedôveryhodnúosobuvzhľadom
na protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti a splnomocnenie zo dňa
21.9.2017, ktoré v prílohe ospravedlnenia zaslal tento správcovi dane. Plnomocenstvom spoločnosť X
Consult s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, v mene ktorej konal A. I., spoločník spoločnosti CENTRUM
BIOMASY Exim s.r.o. splnomocnila osobu E. C., občana Rumunskej republiky, aby v plnom rozsahu

zastúpil splnomocniteľa ako spoločníka spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. pri všetkých
právnych úkonoch súvisiacich so zlúčením zanikajúcej spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. s
inou nástupníckou spoločnosťou (v plnomocenstve nie je uvedené, ktorou spoločnosťou).

13.

V protokole o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti zo dňa 21.9.2017, ktorý podpísal
odovzdávajúci A. I. a preberajúci E. T., v zastúpení E. C. je uvedené, že A. I. ako odstupujúci
konateľ spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. týmto odovzdáva účtovnú evidenciu nástupcovi a
všetky doklady spomínanej spoločnosti menovité účtovné doklady a závierky spoločnosti od založenia
spoločnosti až po deň odovzdania. Zároveň uviedol, že odovzdáva aj vystavené faktúry spoločnosti od

jej založenia, prijaté faktúry od založenia, pokladničné doklady spoločnosti od založenia a všetky ďalšie
doklady od založenia spoločnosti až po deň odovzdania. Odovzdávajúci zároveň čestne prehlásil do
uvedeného protokolu, že odovzdal všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti a žiadny iný dokument si
neponechal ani v kópii, ani pre vlastnú potrebu.14.
Ďalej žalovaný zistil z obchodného registra, že spoločnosti X Consult s.r.o. bola zrušená dňa 14.9.2017

z dôvodu dobrovoľného výmazu, teda ešte pred spísaním plnomocenstva a protokolu zo dňa 21.9.2017
a spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom, ktorým sa stala spoločnosť TEMESH
s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. Žalovaný, nahliadnutím do obchodného registra zistil, že spoločnosť
CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. bola zrušená dňa 21.9.2017, pričom právnym dôvodom zrušenia bolo
rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka a

spoločnosť zanikla zlúčením od 4.10.2017 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť TEMESH s.r.o.
Banská Bystrica odo dňa 4.10.2017, ktorú žalovaný podľa obchodného mena v obchodnom registri SR
nenašiel.

15.
Čo sa týka judikatúr Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Európskeho súdneho

dvora, na ktoré daňový subjekt vo svojom odvolaní poukazuje, tieto podľa odvolacieho orgánu nemožno
na daný prípad aplikovať, pretože daňový subjekt nepredložením žiadnych dôkazov v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania nezabezpečil preukázanie prijatia zdaniteľných plnení od dodávateľa
VENEAL, s.r.o. a spoločnosť CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o.

16.
Napriek tomu odvolací orgán v súvislosti s daňový subjektom spomínanou judikatúrou Najvyššieho súdu
SR dáva daňovému subjektu do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/115/2019
zo dňa 15.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.12.2020 a proti ktorému nebola podaná
kasačná sťažnosť. V bode 77. rozsudku súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, zaoberajúca

sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania
zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v
závere,ženapreukázanieoprávnenostinárokunaodpočetDPHnepostačujepredložiťfaktúru,zmluvua
preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017,

6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016).

17.
Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018 rozobral
prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní

dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe
tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť
tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“.

18.
Žalovaný poukazuje aj na bod 78. citovaného rozsudku Krajského súdu v Trnave : „ Správny súd s

poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukázania reálne
uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť,
že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä
rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod

76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71)“.

19.Žalovaný ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/10/2020 zo dňa 20.5.2020,
kde je v bode 14. uvedené, že pokiaľ ide o zodpovedanie otázky dôkazného bremena, toto nesie
sťažovateľ (daňový subjekt), keďže daňové orgány preverujú správnosť výšky priznanej daňovej

povinnostiauplatnenýchnárokovnaodpočetdane,avšakniejeichpovinnosťouzisťovaťapreukazovať,
ako sa deklarované obchody v skutočnosti odohrali.

20.
V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 zo dňa 2.6.2020 sa uvádza, že povinnosť

preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb vyplýva z daňového poriadku ako
procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. V zásade platí, že daňový subjekt ako podnikateľ
koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal
by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získať dôkazy o tom, že
bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii. Najvyšší súd SR
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa

23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára
2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „ Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§
28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím
právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z

pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžiažnanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

21.
Žalovaný dôvodí, že pokiaľ ide o hodnotenie listinných dokladov (podkladov), je potrebné zdôrazniť,
že v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Sžfk/19/2019 zo dňa 2.6.2020: „Samotná
existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru

skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá
podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb).
Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočíva len vo
formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu,
t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte

a v subjekte. Správca dane deklarovaný nárok na odpočítanie DPH neuzná, ak napríklad vykonanou
analýzou bude zistené, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH účel
tohto zákona nebol dodržaný a situácia umožňujúca vzniknúť uplatneniu práva na odpočítanie dane
bola čisto umelá a vykonštruovaná“.

22.
Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/136/2013 zo dňa 29.1.2015 vyplýva, že
technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto
plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom
uvedeným na doklade.

23.
Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu žalovaný poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej platí, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a), § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže

nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca
požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.

V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou (rozsudok sp. zn. 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012,
3Sžfk/10/2020).24.
Pokiaľ daňový subjekt poukazuje na rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid

č. C-80/11 a C-142/11 a cituje, ako sa má vykladať článok 167, článok 168 písm. a), článok 220 ods.
1, článok 226 a článok 273 Smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
DPH, žalovaný argumentuje, že nárok na odpočet DPH nebol daňovému subjektu priznaný z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona o DPH a nie z dôvodu podvodu.

25.
Ako neopodstatnenú vyhodnotil správca dane aj námietku daňového subjektu, že správca dane porušil
základné procesné postupy a zásady a že správca dane nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v
súlade s daňovým poriadkom, na základe čoho sa napadnuté rozhodnutie, ako aj proces, ktorý mu
predchádzal, preukázateľne javia ako nezákonné, nepreskúmateľné, diskriminačné a nedôvodné a že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o DPH, Obchodným

zákonníkom, zákonom č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní a poplatkov a v rozpore s Ústavou SR. Daňový subjekt vymenoval uvedené právne predpisy
bez bližšej špecifikácie, v čom vidí porušenie týchto právnych predpisov. Žalovaný konštatuje, že pri
preskúmavaní postupu správcu dane a spisového materiálu predloženého k odvolaniu sa nezistilo

porušenie právnych predpisov zo strany správcu dane, jeho postup bol plne v súlade so zákonmi a
Ústavnou SR a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 63 ods. 3 daňového poriadku.

26.
Žalovaný zastáva názor, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností vyvodil,

zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Doklady predložené daňovým subjektom nemajú reálny základ a
vyvolávajú pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov, na základe ktorých si daňový subjekt
uplatnil právo na odpočítanie dane.

27.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí na záver vyslovil názor, že daňový subjekt neposkytol správcovi dane
jednoznačný dôkaz o tom, že plnenie, ktoré bolo deklarované daňovým subjektom t.j. žalobcom, bolo
z jeho strany realizované dôsledkom čoho daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z

dodávateľských faktúr od spoločnosti VENEAL s.r.o. v sume 26 694,60 eur.

II. Žaloba, žalobné dôvody

28.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 1.6.2021 žalobu, v ktorej namietal, že zo strany

správcu dane pri vydaní rozhodnutia došlo k hrubému porušeniu zákona o správe daní, keď sa riadil iba
subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou
skutkový stav veci, presunul rozsah dôkazného bremena subdodávateľov v obchodných transakciách
na žalobcu, v daňovej kontrole bol nečinný a vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky
premietol do protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia. Z uvedeného

dôvodu sa rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, javí ako nezákonné,
nepreskúmateľné a nedôvodné.

29.
Žalobca v žalobe namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol v podstate iba tú skutočnosť,

žedaňovýsubjektvzdaňovacomobdobínepreukázaldodanietovarovaslužiebpodsvojichdodávateľov
a v ostatných častiach odôvodnenia sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie o porušení zákona
o dani z pridanej hodnoty. V prvostupňovom rozhodnutí zamestnanci správcu dane vôbec neuviedli, z
ktorých faktúr neuznali odpočet dane, od ktorých dodávateľov, v akom rozsahu a z akého dôvodu. Zvyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
vzájomný rozpor a teda je porušené ustanovenie § 63 ods. 3 zákona o správe daní, pretože odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia neobsahuje zásadné skutočnosti, na základe ktorých sa rozhodovalo a preto

malo byť rozhodnutie žalovaným zrušené a vec vrátená na nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu
ide o zásadné porušenie povinnosti správcu dane a následne žalovaného riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie a teda porušenie práva daňového subjektu na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Zamestnanci správcu
dane len skonštatovali, že podľa ich názoru žalobca nepreukázal dodanie chmeľu a ďalších produktov

od spoločnosti VENEAL, s.r.o. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené
závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť deklarovaných dodávok
chmeľu nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval daňový subjekt predloženými faktúrami
sa reálne nemalo uskutočniť. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia správca dane v podstate
uviedol iba skutočnosť, že daňový subjekt v zdaňovacom období nepreukázal dodanie tovarov a služieb
od svojich dodávateľov, spoločností Neville Group, s.r.o., CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. a VENEAL,

s.r.o. Následne správca dane skonštatoval, že neuznal odpočítanie dane z faktúr dodávateľa Neville
Group, s.r.o., CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. a VENEAL, s.r.o.

30.
Žalobca ďalej poukázal, že podľa § 68 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane vydá rozhodnutie do

15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 ak
a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie k zisteniam v protokole
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole
c) daňový subjekt sa nevyjadril k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve.
V tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

Ďalej žalobca poukázal, že správca dane vydá rozhodnutie do 3 mesiacov od uplynutia lehoty určenej
vo výzve podľa prvej vety, pričom vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu a iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote 3 mesiacov, môže túto lehotu správca
dane pred jej uplynutím, na základe písomného odôvodnenia, primerane predĺžiť a to musí vykonať
druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt. Je zrejmé, že v

danom prípade daňový subjekt zaslal dňa 24.2.2020 vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole
správcu dane, následne správca dane 7 mesiacov nekonal, neuskutočnil žiadny procesný úkon vo
vzťahu k predmetnej daňovej kontrole a vyrubovaciemu konaniu a správca dane vyzval daňový subjekt
na prerokovanie pripomienok až v septembri 2020 na dátum 13.10.2020. S prihliadnutím na túto
skutočnosť,napadnutérozhodnutienebolovydanévzákonomstanovenejlehotenavydanierozhodnutia

a ukončenie vyrubovacieho konania.

31.
Pokiaľ ide o uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak žalobca trvá na tom, že zdaniteľné obchody boli
v deklarovanom rozsahu uskutočnené a všetky tovary riadne dodané.

32.
Daňovýsubjektpodrobnevdaňovomkonaníakoajvovyjadreníkprotokoluvysvetlilpriebehobchodných
transakcií tovarov v dotknutom období medzi spoločnosťami W4 s.r.o, Distrib Capital s.r.o. a ich

dodávateľmi.

33.
Distrib Capital s.r.o. nakúpil predmetný tovar od svojich dodávateľov, ktorého dovoz zabezpečovali
dodávatelia a postupne nasledovne na centrálny sklad, prevzatý bol skladníkom od dodávateľa, skladník

potvrdil príjem podpisom na dodacom liste dodávateľa. Skladník následne odovzdal dodací list od
dodávateľa účtovnému oddeleniu a to tovar prijalo na centrálny sklad a zaúčtovalo. Skladník následne
tovar preskladnil do skladových priestorov spoločnosti W4 s.r.o. paletovacím vozíkom a v sklade
spoločnosti W4 s.r.o. tento tovar skontroloval zamestnanec W4 s.r.o. potvrdil skladníkovi dodací list
z Distrib Capital s.r.o. do W4 s.r.o., potom skladník odovzdal tento dodací list účtovnému oddeleniu,

ktoré nahodilo príjem do skladovej evidencie centrálneho skladu W4 s.r.o. a zaúčtovalo tento príjem. V
prípade firmy VENEAL s.r.o. tovar vozil zamestnanec tejto spoločnosti konkrétne R. Q., pričom daňový
subjekt predložil potvrdenia, dodacie listy zo spoločnosti VENEAL s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že naprevádzkach W4 s.r.o. prevzal tovar vedúci zmeny a potvrdil prevzatie na faktúre alebo na dodacom
liste, ktoré sa nachádza u žalobcu.

34.
Žalobca uviedol, že objednávku spoločnosti VENEAL, s.r.o. vybavil tak, že bola odovzdaná
zamestnancovi spoločnosti VENEAL, s.r.o. Jánovi Habánikovi, ktorý do Distrib Capital s.r.o. tovar
dovážal, alebo pani Jalecovej, ktorá bola so spoločnosťou v telefonickom kontakte. Na základe
objednávky firma VENEAL, s.r.o. tovar vo vlastnej réžií previezla, vodič R. Q. vozidlom IVECO štátna

poznávacia značka GA 109BZ, pričom došlo k riadnemu odovzdaniu tovaru na základe dodacieho listu,
kde skladník ho prebral, skontroloval a potvrdil dodací list, ako je skonštatované aj v protokole z daňovej
kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí aj bývalý konatelia spoločnosti VENEAL, s.r.o. potvrdili dodanie
tovaru daňovému subjektu, keď jednoznačne skonštatovali, že spoločnosť vykonávala v deklarovanom
období obchodnú činnosť s tovarom alko nápoje, nealko nápoje, káva, cukrovinky, obalový materiál
a pod., že mala vlastných zamestnancov a spoločnosť žalobcu dobre pozná, medzi spoločnosťami

prebiehala dlhoročná spolupráca. Správca dane v napadnutom rozhodnutí absolútne iracionálne tvrdil,
že daňový subjekt nepredložil dôkazy preukazujúce, že chmeľ skutočne prijal. Daňový subjekt si dovolí
uviesť, že uvedené tvrdenie je nepravdivé. Skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti Juraj Jalec využil
právo nevypovedať, nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, pretože ďalší svedkovia potvrdili tieto
dodávky. Je preto nepochopiteľná konštatácia správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné

bremeno, pričom správca dane argumentuje iba formálnymi dôkazmi a výpoveďami svedkov, ktoré sú
tendenčné a účelové bez predloženia relevantného dôkazu. Správca dane v odvolaním napadnutom
rozhodnutí v podstate tvrdí iba to, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ani jeho dodanie, súčasne uvádza, že daňový subjekt
vprocesekontrolynenavrholsprávcovidane,akobybolomožnézistiťpôvoddotknutýchtovarovareálne

uskutočnenie dodávok dotknutého sortimentu. Žalobca niekoľkokrát požiadal zamestnancov správcu
dane, aby navštívili prevádzky, resp. skladové a výrobné priestory spoločnosti vrátane odberných miest
a to za účelom preukázania, že deklarovaný tovar sa skutočne nachádza v skladových priestoroch, resp.
žereálnedochádzakjehopredajuodberateľomspoločnosti.Zamestnancisprávcudaneúčelovoodmietli
vykonanie tohto dôkazu. Správca dane podľa názoru žalobcu bezdôvodne odmietol vykonať miestne

zisťovanie na prevádzkach odberateľov a skladových priestorov daňového subjektu, kde nezmyselne
argumentuje s časovým posunom.

35.
Žalobca ďalej namietal, že všetky ostatné doklady, o ktoré správca dane žiadal počas daňovej kontroly,

boli zaistené kriminálnym úradom finančnej správy v roku 2018, o čom bol správca dane informovaný a
preto nemohol tieto doklady na výzvu správcu dane predložiť. Žalobca ďalej pripomína ďalšiu závažnú
skutočnosť a to, že opakovane dochádzalo k porušeniu zásad neutrality pri správe daní. Žalobca ďalej
uviedol, že zákon o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov,
upravuje teda v konečnom dôsledku aj pravidlá postupu zamestnancov správcu dane pri príprave,

výkone resp. pri uskutočňovaní aktov daňového konania a konania v daňovej kontrole. Je potrebné, aby
zamestnanci správcu dane zachovávali relevantné princípy ustanovené zákonom o správe daní medzi
ktoré patrí najmä zásada zákonnosti, zásada súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada
rovnosti, zásada primeranosti.

36.
Správca dane oprel svoj dôvod neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku
iba o skutočnosť, že jeden subdodávateľ daňového subjektu nespolupracuje so správcom dane. Za
tým účelom správca dane v napadnutom rozhodnutí iba uviedol, že sa pokúsil predvolať bývalého
konateľa spoločnosti VENEAL, s.r.o. Dušana Jaleca, ktorý sa nemal dostaviť pred správcu dane

z dôvodu, že si zásielku s predvolaním neprevzal v odbernej lehote. Rovnako tiež sa nepodarilo
vypočuť ďalšieho bývalého konateľa spoločnosti Juraja Jaleca, ktorý využil svoje právo nevypovedať.
Žalobca pripomína, že vo vzťahu k dodávateľovi nepoukázal na žiadne tvrdenie, vyjadrenie ani iný
doklad, ktorý by preukazoval, že nedošlo k dodávke tovaru, ale iba všeobecne skonštatoval porušenie
zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak mal správca dane za to, že nebolo dostatočne preukázané

dodanie tovaru, resp. služieb, mal v súlade s príslušnými ustanovenia zákona o správe daní vykonať
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby boli všetky skutočnosti zistené čo najúplnejšie. To, že
si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľa ešte
neznamená neunesenie dôkazné bremena na strane žalobcu.37.
V súvislosti s dôkazným bremenom žalobca poukázal na judikáty Najvyššieho súdu SR, Európskeho

súdneho dvora a to rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, 5Sžf/108/2009,
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004 zo dňa 25.3.2005, podľa ktorých bezbrehé
uplatňovanie práv vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov neznamená, že
správca dane je zbavený zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav, pri rozhodovaní vychádzať z
objektívnych a spoľahlivých zistení a neznamená ani to, že dôkaznú núdzu je treba pripočítať na stranu

daňového subjektu. Okrem toho žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21. júna 2012
vo veci C-80/11 a C-142/11.

38.
Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že daňová povinnosť u dodávateľov tovarov a služieb
v tuzemsku nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany

dodávateľov v tuzemsku boli dodávky tovaru a služieb reálne uskutočnené v zmysle § 8 a § 9 zákona o
danizpridanejhodnoty.Stýmtotvrdenímsprávcudanežalobcanesúhlasí,nakoľkokontrolovanýdaňový
subjekt v dostatočnej miere preukázal, že dodanie tovarov a služieb bolo dodávateľmi v tuzemsku
preukázané, že podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH boli naplnené, nakoľko daň bola
dodávateľmi tovarov a služieb voči daňovému subjektu uplatnená a zároveň aj bola odvedená do

štátneho rozpočtu SR.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

39.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, keď uviedol, že správca dane nezbavil žalobcu možnosti
uplatnenia jeho procesných práv a nebol v kontrole nečinný, pretože žalobcu viackrát vyzval
na predloženie dokladov preukazujúcich skutočné dodanie zdaniteľného plnenia deklarovanými
dodávateľmi a to písomnými výzvami, elektronicky. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing.
Sabovčíková neposkytla správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnu

súčinnosť a na výzvu správcu dane nereagovala. Taktiež sa nevyjadrila ani k písomnému oboznámeniu
sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za obdobie január 2017 - júl 2017 ako aj
október 2017, ktoré bolo doručené dňa 13.11.2019, teda ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly.
Ing. Sabovčíková, ani samotný žalobca, na výzvy správcu dane nereagovali, žiadne doklady kontrole
nepredložili a nedostavili sa ani na prerokovanie pripomienok k protokolu z kontroly o priebehu výsledkov

vyrubovacieho konania dňa 13.10.2020.

40.
Pokiaľ žalobca trval na tom, že zdaniteľné obchody boli v deklarovanom rozsahu uskutočnené a všetky
tovary riadne dodané, čo mal žalobca preukázať listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise,

žalovaný uvádza, že žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ignoroval
výzvy správcu dane na predloženie dokladov a dôkazov, zavádzal správcu dane ohľadne termínov
predloženia účtovných dokladov, vyjadrení a dôkazov. Výpoveď svedka R. R., bývalého konateľa
spoločnosti VENEAL, s.r.o., nebola potvrdená žiadnymi hodnovernými písomnými dôkazmi, menovaný
tvrdil, že účtovné doklady odovzdal novej konateľke Jane Donovalovej, o čom predložil preberací

protokolzodňa28.11.2017.Vpreberacomprotokolejeuvedenálenjednavetaato,žeJanaDonovalová,
konateľka od 28.11.2017 týmto potvrdzuje prevzatie všetkých účtovných dokladov spoločnosti VENEAL,
s.r.o. od bývalého konateľa R. R., ktorý bol konateľom do 27.11.2017 bez bližšej špecifikácie účtovných
dokladov. Žalovaný ďalej zistil nahliadnutím do obchodného registra SR, že Jana Donovalová bola
konateľkou spoločnosti od 7.11.2017 do 20.3.2018 a od 21.3.2018 je konateľom spoločnosti Georgi

Vasilev Angelov s bydliskom v Bulharskej republike.

41.K tvrdeniu, že žalobca doložil správcovi dane všetku evidenciu, ktorú mal k dispozícii a ktorá mu nebola
zaistená v roku 2018 zamestnancami kriminálneho úradu finančnej správy a že zdaniteľné obchody
v deklarovanom rozsahu boli dodané, čo bolo preukázané v doposiaľ nerozporovateľnými listinnými

dôkazmi založenými v spise žalovaný uvádza, že správca dane vykonal daňovú kontrolu len na základe
dokladov zaistených kriminálnym úradom finančnej správy v zmysle potvrdenia o zaistení veci a tovaru,
alebo písomností bod 1, 20 - 23 (technický nosič dát USB, dodávateľské faktúry režijné a tovarové 2017,
dodacie listy len za 2/2017 k faktúrami VENEAL, s.r.o.). Na USB kľúči sa nachádzali len účtovné zostavy
(hlavná kniha 2017, kniha dodávateľských faktúr 2017, kniha odberateľských faktúr 2017, záznamy DPH

za obdobie 1 - 7, 10/2017, účtovný denník za rok 2017), žiadne iné doklady zo strany žalobcu neboli
počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania predložené.

42.
V súvislosti s vyrubovacím konaním u žalobcu predvolal na deň 28.04.2020 na výsluch svedka

bývalého konateľa spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o. A. I., Dúbravica 39, 976 33 Poniky,
Predvolaním zo dňa 11.03.2020, o čom upovedomil Ing. Y. L.. Dňa 28.04.2020 spísal Úradný záznam č.
100821313/2020, keďže sa predvolaný svedok nedostavil, ale poslal ospravedlnenie, zaevidované pod
č. 250135216/2020 dňa 21.04.2020, prílohou ktorého bol Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a
dokladov spoločnosti zo dňa 21.09.2017 a Plnomocenstvo zo dňa 21.09.2017.

43.
Následne výzvou č. 100937889/2020 zo dňa 25.05.2020 požiadal správca dane A. I. o zaslanie dokladov
k faktúram za zdaňovacie obdobie máj 2017 až júl 2017 vystaveným pre žalobcu a vyjadrenie sa ku
komunikácii so žalobcom.

44.
V odpovedi (zaevidovanej pod č. 250184983/2020) zo dňa 04.06.2020 na predmetnú výzvu na
otázku, akú hlavnú ekonomickú činnosť vykonávala spoločnosť CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o. v
zdaňovacích obdobiach január 2017 až október 2017, menovaný uviedol, že kúpu a predaj tovaru

a služieb v rozsahu voľnej živnosti; na otázky, či spoločnosť vystavila pre žalobcu sporné faktúry, či
spoločnosť uskutočnila pre žalobcu zdaniteľné obchody vyfakturované na sporných faktúrach a či došlo
k reálnemu dodaniu služieb vyfakturovaných na sporných faktúrach, odpovedal, že áno. Na otázku, ako
sa nakontaktoval na žalobcu, kto koho oslovil na obchodnú spoluprácu, s kým od žalobcu komunikoval
ohľadom zdaniteľných obchodov vyfakturovaných na sporných faktúrach a aby uviedol meno, priezvisko

osoby a jej vzťah k žalobcovi odpovedal, že išlo o konateľa a zamestnankyňu a bližšie si nepamätá. A.
I.iadne doklady nepredložil.
Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101210556/2020 zo dňa 22.07.2020, ktorá bola splnomocnenej
zástupkyni Ing. Y. L. doručená dňa 13.08.2020. Správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal, že
zdaniteľné obchody v zmysle daňových dokladov - faktúr, na ktorých je uvádzaný dodávateľ VENEAL

s.r.o.,zanákupslužieb-prenájomskladovýchpriestorovazanákupvšetkýchdruhovtovarov(chmeľ,CS
Strong blend - grand one, CS Intense blend - superior one, menuboard, A1 poster, A1 poster exterier, A4
poster, triangel, pricebook KARPAT TRUE, letáky A3, letáky A5, atď) deklarované na sporných faktúrach,
sa uskutočnili a preukázal tak splnenie podmienok zákona o DPH.

45.
Správca dane upozornil žalobcu, že na posúdenie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH zo sporných faktúr
je potrebné, aby žalobca v písomnom vyjadrení presne uviedol, resp. predložil správcovi dane: a) pri
faktúrach s predmetom fakturácie prenájom skladových priestorov za obdobie január 2017 - júl 2017 a

október 2017 predložil zmluvu o nájme skladových priestorov, uviedol, konkrétne, aké skladové priestory
sa prenajímali, adresu skladových priestorov; pri faktúrach s predmetom fakturácie všetkých druhov
letákov žiadal predložiť vzor letákov, na aký účel boli letáky použité, miesto a spôsob roznosu letákov; c)
pri faktúrach s predmetom fakturácie ostatných druhov tovarov žiadal predložiť doklady o prijatí tovaru
na sklad žalobcu (príjemky, skladové karty); d) doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v tabuľke č. 3

tejtoVýzvy(bankovévýpisy),vprípadeúhradyvhotovostivýdavkovépokladničnédokladyaidentifikáciu
osoby, ktorá peniaze v mene daňového subjektu odovzdávala a identifikáciu osoby za spoločnosť
VENEALs.r.o.,ktorápeniazeprijalaajejvzťahkspoločnostiVENEALs.r.o.,miestoodovzdaniafinančnej
hotovosti; e) faktúry v zmysle § 71 ods. 1 zákona o DPH, vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. zazdaňovacie obdobie jún 2017 a október 2017 vrátane príloh, dodacích listov, súpisov vykonaných prác a
pod., prípadne ďalšie dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ich zaplatenie podľa
daňových dokladov - sporných faktúr; zároveň správca dane v tejto výzve žiadal predložiť a) všetky

doklady, ktoré tvorili podklad pre vystavenie došlých faktúr od spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim, 7
s.r.o., b) pri faktúrach s predmetom fakturácie - likvidácia odpadu mláta žiadal správca dane uviesť, o aké
množstvá odpadu išlo, kto a akým dopravným prostriedkom (EČV vozidla, meno vodiča) zabezpečoval
odvoz mláta a odkiaľ kam bolo mláto odvezené (presná adresa miesta nakládky a vykládky odpadu -
mláta), c) pri faktúrach s predmetom fakturácie - sanitácia pivovaru žiadal identifikovať, aké konkrétne

priestory pivovaru boli sanitované, kto poskytol prostriedky na sanitáciu (či dodávateľ alebo daňový
subjekt), doklady o nákupe sanitárneho materiálu, ak bol v réžii daňového subjektu, d) pri faktúrach
s predmetom fakturácie - tlač letákov KARPAT WHEAT Belgian IPA 15 120 ks, KARPAT COFFEE
STOUT 14 980 ks, KARPAT MUSTANG APA 15 250 ks, KARPAT HEISTER VIENNA LAGER 15 400
ks, KARPAT BELGICKÝ KLÁŠTOR 15 385 ks, KARPAT KARPATSKÝ BIELY VLK 15 005 ks, žiadal
správca dane predložiť vzor letákov, na aký účel boli letáky použité, miesto a spôsob roznosu letákov,

e) doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v tabuľke č. 2 tejto výzvy (bankové výpisy), v prípade
úhrady v hotovosti výdavkové pokladničné doklady a identifikáciu osoby, ktorá peniaze v mene Distrib
Capital, s.r.o. odovzdávala a identifikáciu osoby za spoločnosť CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o., ktorá
peniaze prijala a jej vzťah k spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim, s.r.o., miesto odovzdania finančnej
hotovosti, f) faktúry v zmysle § 71 ods. 1 zákona o DPH, vystavené dodávateľom CENTRUM BIOMASY

Exim, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2017 vrátane príloh, dodacích listov, súpisov vykonaných prác a
pod., prípadne ďalšie dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ich zaplatenie podľa
sporných faktúr.

46.

Žalobca, ani Ing. Y. L., splnomocnený zástupca žalobcu sa v stanovenej lehote 20 dní odo dňa doručenia
Výzvy č. 101210556/2020 zo dňa 22.07.2020, písomne nevyjadrili a nepredložili žiadne doklady ani
dôkazy požadované správcom dane k preukázaniu prijatých zdaniteľných plnení (Úradný záznam č.
101509927/2020 zo dňa 09.09.2020).

47.
Pokiaľ ide o judikatúru, na ktorú poukázal žalobca tak v súvislosti s preukázaním prijatia zdaniteľných
plnení od dodávateľa VENEAL, s.r.o. žalovaný poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,1Sžfk/82/2016apoukazujeajnarozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/115/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.12.2020, proti

ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, kde v bode 77 rozsudku správny súd uviedol, že judikatúra
Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní osobitne pokiaľ ide o
preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných
rokoch sa jasne ustanovila, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje
predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti. V tejto

súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR II ÚS/705/2017.

48.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

49.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane jeb) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
"kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol,
ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak
je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,

ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému
subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak
tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od
doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným

v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných
predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí,
výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní
vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,

ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

V. Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

50.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu

orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie
pojednávaniaazostranysprávnehosúdunebolvzhliadnutýzákonnýdôvodnanariadeniepojednávania,
vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

51.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za obdobie január - júl 2017 a október 2017 na základe oznámenia
o daňovej kontrole číslo 102466251/2018 zo dňa 5.12.2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane

vyhotovil protokol číslo 102930047/2019 zo dňa 18.12.2019.

52.
Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola žalobcovi zaslaná dňa
18.12.2019 a bola mu doručená dňa 13.1.2020.

53.
V zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca mohol predložiť
písomné vyjadrenie k protokolu a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy s protokolom t.j. do 24.2.2020.

54.
Žalobca zaslal elektronicky dňa 24.2.2020 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zaevidovanej
pod číslom 6/01597627/2020.

55.
Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámenie číslo 101392905/2020 zo dňa
4.9.2020, v ktorom navrhol termín prerokovania pripomienok k protokolu číslo 102930047/2019 zo dňa
18.12.2019 na deň 13.10.2020. V predmetnom liste správca dane oboznámil splnomocneného zástupcužalobcu so skutočnosťou, že ak v lehote 8 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia nenavrhne iný termín
prerokovania pripomienok k protokolu, bude správca dane považovať, že mu navrhnutý termín vyhovuje
a že je teda akceptovaný a záväzný. Oznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené

dňa 22.9.2020.

56.
Správcovi dane v stanovenej lehote t.j. do 30.9.2020 žalobca nenavrhol iný termín prerokovania
pripomienok k protokolu a preto 13.10.2020 považuje správca dane ako deň záväzný pre prerokovanie

pripomienok k protokolu. O tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam.

57.
Dňa 13.10.2020 sa na prerokovanie pripomienok k protokolu nedostavil splnomocnený zástupca
daňovéhosubjektut.j.žalobcu,anikonateľžalobcuvzmysleustanovenia§68ods.3zákonač.563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov správca spísal o tejto skutočnosti úradný záznam.

58.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca krajský súd poznamenáva nasledovné :
Pokiaľ ide o námietku, že samotný protokol o výsledku daňovej kontroly bol vydaný v rozpore so
zákonomanáslednerozhodnutiesprávcudane,resp.rozhodnutiežalovanéhobolototožnésvýsledkami

protokolu bez akéhokoľvek dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov, krajský súd v tomto smere
poznamenáva, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali zo záverov, ktoré boli zistené v
protokole o výsledkoch daňovej kontroly, preto žalovaný mohol preniesť do svojho rozhodnutia len
tie výsledky, ktoré boli zaznamenané v priebehu daňovej kontroly a ktoré boli obsahom protokolu. V
danom prípade teda správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď výsledky

daňovej kontroly, ktoré boli premietnuté do protokolu číslo 102930047/2019 zo dňa 18.12.2019. Tento
protokol bol zaslaný riadne žalobcovi spolu s výzvou zo dňa 18.12.2019 na vyjadrenie k zisteniam, ktoré
boli obsahom tohto protokolu. Okrem toho boli žalobcovi zaslané aj výzvy dňa 21.2.2019, 28.3.2019,
17.6.2019, 22.7.2020. V týchto výzvach bol žalobca žiadaný, aby zaslal presne konkretizované doklady,
ktoré správca dane špecifikoval v týchto výzvach a tieto doklady zo strany žalobcu zaslané neboli.

59.
Z uvedeného dôvodu teda je zrejmé, že výsledkom odôvodnenia rozhodnutí správcu dane ako aj
žalovaného mohli byť len tie skutočnosti, ktoré boli zistené v protokole o výsledku daňovej kontroly,
keďže žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť v súvislosti s daňovou kontrolou a teda ďalšie skutočnosti

nemohli byť vinou žalobcu správcom dane v rámci daňového konania preverené.

60.
Pokiaľ ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom stanovenou
lehotou, keď žalobca namietal, že napriek jeho vyjadreniu k protokolu zo dňa 24.2.2020 následne

správca dane nekonal viac ako sedem mesiacov a neuskutočnil žiadny procesný úkon, tak krajský súd,
rovnakoakožalovanýargumentujetým,žesprávcadanevsúvislostisozabezpečenímdôkazovpožiadal
Finančné riaditeľstvo SR listom číslo 100650486/2020 zo dňa 10.3.2020 o predĺženie lehoty na vydanie
rozhodnutia, čo odôvodnil aj potrebou vykonať výsluchy na základe predloženého vyjadrenia žalobcu k
protokolu,pričomFinančnériaditeľstvoSRpredĺžilotútolehotuo180dní,očombolžalobcainformovaný

listom číslo 10073487/2020 zo dňa 31.3.2020, ktoré bolo doručené Ing. Y. L., splnomocnenej zástupkyni
daňového subjektu dňa 21.4.2020. Z uvedeného dôvodu krajský súd túto námietku nepovažuje za
dôvodnú.

61.

V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a
absencia voľnej úvahy vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, krajský súd poznamenáva,
že ide o námietku, ktorá nebola riadne zdôvodnená v žalobe, keďže žalobca len vo všeobecnej rovine
uvádza, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia je absencia vlastných,
logických úvah a záverov správcu dane. Podrobne nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené,
keďže z obsahu odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačne preukázané, že žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že daňový subjekt nepredložil dostatok
dôkazovpreukazujúcichjehotvrdenie,pretoženadaňovomsubjekteležídôkaznébremenopreukazovaťskutočnosti, ktoré zakladajú jeho nárok na odpočet výdavkov zo základu dane. Podľa názoru krajského
súdu, prvostupňový správny orgán t.j. správa dane ako aj žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberali
všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, keď

poukázali najmä na to, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov.

62.
V súvislosti s daným prípadom správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie,
či daňové subjekty spĺňajú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči

štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania,preverovaniazákladudane,akoajinýchskutočností,rozhodujúcichpreprávneurčeniedane,
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

63.
Podľa zákona o DPH odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je

spojené s dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje,
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto
nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný a
to práve osobou uvedenou na faktúre tzn. že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH voči nemu

uplatnené práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.

64.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľných plnení

jeekonomickáčinnosťplnepodkontroloudaňovéhosubjektuapretomádaňovýsubjektakoplatiteľdane
možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24
ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný preukázať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podať podľa osobitných
predpisov, ďalej je povinný preukázať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a musí preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencie a záznamov, ktorú je povinný viesť.

65.
Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca
dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správneurčeniedane.Dokazovaniejeprocesnýpostupnazákladektoréhosprávcadanezískapoznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové

konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne,
ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých
dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle týchto zásad
sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžfk/4/2016 zo dňa
27.9.2018).

66.
Je ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok 6Sžfk/30/2017 zo
dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí SR 4018 pod číslom
39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru aj doplnením dokazovaním odstráni vzniknuté

pochybnosti.

67.
V súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti VENEAL s.r.o. krajský súd zistil, že správca dane
vyzval žalobcu výzvou číslo 101210556/2020 zo dňa 22.7.2020, ktorá bola doručená dňa 13.8.2020

splnomocnenej zástupkyni spoločnosti Ing. Y. L., aby predložil doklady, ktoré preukazujú oprávnenosť
uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom žiadal žalobcu, aby predložilOprifaktúrachspredmetomfakturácie-prenájomskladovýchpriestorovzaobdobiejanuár-júlaoktóber
2017 nájomnú zmluvu týkajúcu sa skladových priestorov a uviesť, ktoré konkrétne skladové priestory sa
prenajímali, adresu týchto skladových priestorov

O pri faktúrach s predmetom fakturácie všetkých druhov letákov predložiť vzor letákov, na aký účel boli
letáky použité, miesto a spôsob roznosu letákov
O pri faktúrach s predmetom fakturácie ostatných druhov tovarov predložiť doklady o prijatí tovaru na
sklad daňového subjektu Distrib Capital s.r.o. (príjemky, skladové karty)
O doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v priloženej tabuľke, výzvy, prípade doklady o úhrade

v hotovosti, výdavkového pokladničné doklady, identifikácie osôb, ktoré peniaze v mene spoločnosti
Distrib Capital s.r.o. odovzdali, identifikácia osôb za spoločnosť VENEAL s.r.o., ktoré peniaze prijali.
O faktúry v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov vystavené
dodávateľom VENEAL s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2017 a október 2017 vrátane príloh, dodacích
listov a pod.

68.
V súvislosti so spoločnosťou CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici správcom
dane bol vyzvaný dňa 22.7.2020 výzvou číslo 101210556/2020, aby takisto preukázal oprávnenosť
uplatneného nároku na odpočítanie dane a predložil doklady :
O všetky doklady, ktoré tvorili podklad pre vystavenie došlých faktúr uvedených v priloženej tabuľke

O pri faktúrach s predmetom fakturácie - likvidácia odpadu mláta uviesť aké množstvo odpadu išlo, kto
a akým dopravným prostriedkom zabezpečoval odvoz mláta, odkiaľ bolo mláto odvezené
O pri faktúrach s predmetom fakturácie sanitácia pivovaru identifikovať aké konkrétne priestory pivovaru
boli sanitované, kto poskytol prostriedky na sanitáciu, doklady o nákupe sanitárneho materiálu, ak bol
v réžii žalobcu

O pri faktúrach s predmetom fakturácie tlač letákov predložiť vzory letákov, na aký účel boli letáky
použité, miesto a spôsob roznosu letákov
O doklady o úhrade došlých faktúr uvedených v príslušnej tabuľke, doklady o prípadnej úhrade
hotovosti, výdavkové pokladničné doklady, identifikácia osôb, ktoré peniaze v mene Distrib Capital s.r.o.
odovzdávali, identifikácia osôb, ktoré vystupovali v mene spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o.

a ktoré peniaze prijali
O faktúry v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov vystavené
dodávateľomCENTRUMBIOMASYExims.r.o.zazdaňovacieobdobiejún2017vrátanepríloh,dodacích
listov, súpisov vykonaných prác a pod. prípadne ďalšie dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných
obchodov a ich zaplatenie podľa daňových dokladov.

69.
Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca na tieto výzvy správcu dane vôbec
nereagoval a príslušné doklady nepredložil, čím z jeho strany došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 1
písm. b) daňového poriadku, kedy žalobca nepreukázal skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly resp. daňového konania.

70.
V súvislosti so spoločnosťou VENEAL s.r.o. krajský súd zistil, že vzhľadom na to, že správca dane
považoval predložené doklady zo strany žalobcu týkajúce sa dodania tovaru od spoločnosti VENEAL

s.r.o. za nedostatočné, kontaktoval výzvou zo dňa 21.2.2019 Ing. Y. L., splnomocnenú zástupkyňu
žalobcu, na predloženie ďalších dokladov, táto výzva jej bola doručená dňa 8.3.2019. Napriek tomu, že
uvedená svedkyňa Ing. Y. L. sa telefonicky dohodla na termíne predloženia sporných faktúr a dokladov,
uvedený termín nedodržala, resp. požadované doklady v tomto termíne nepredložila. Správca dane
zaslal následne žalobcovi ďalšiu výzvu dňa 28.3.2019, v ktorej špecifikoval presne, aké doklady je

potrebné predložiť zo strany žalobcu, ani na túto výzvu však žalobca nereagoval. Pokiaľ ide o súčinnosť
zo strany žalobcu so správcom dane tak krajský súd konštatuje, že zo spisového materiálu je zrejmé,
že daňový subjekt neposkytol správcovi dane v rámci daňového konania potrebnú súčinnosť, keď ani
ďalšia výzva zo dňa 17.6.2019 nebola úspešná a na túto výzvu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.

71.
Zospisovéhomateriáluďalejjezrejmé,žesprávcadanepredvolalzaúčelomprevereniaopodstatnenosti
nároku žalobcu aj osoby, ktoré by mohli k danej veci predložiť potrebné dôkazy a to bývalých konateľov
spoločnosti VENEAL s.r.o. Juraja Jaleca a Dušana Jaleca ako aj Ing. Miriam Sabovčíkovú.72.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29.5.2019 vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti H. R.

sa vyjadril, že využíva svoje právo nevypovedať, keďže on nemal na starosti obchodné veci, ale tieto
veci v spoločnosti VENEAL s.r.o. mal na starosti jeho brat Juraj Jalec, ktorý bol na výsluchu spoločne s
ním. Z výpovede tohto svedka R. R. v rovnaký deň t.j. 29.5.2019 vyplýva, že v období od 13.3.1992 do
6.11.2017 bol konateľom spoločnosti VENEAL s.r.o., všetky účtovné doklady odovzdal novej konateľke
pani Donovalovej, o čom predložil aj preberací protokol zo dňa 28.11.2017. Svedok ďalej uviedol, že

spoločnosť mala viacero zamestnancov, ktorých počty sa menili, mali dlhoročné obchodné vzťahy so
žalobcom, pričom predmetom dodávok daňovému subjektu boli káva, gastroprodukty, zabezpečoval pre
nich aj iné služby, rozvoz piva a pod. Potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov aj vystavené faktúry
za január - júl 2017, avšak žiadne doklady k týmto obchodom nepredložil, uviedol, že k týmto obchodom
bola len uzatvorená ústna dohoda.

73.
Pokiaľ ide o svedkyňu Ing. L. táto sa na Daňový úrad v Trnave dostavila v súvislosti s výkonom
inej daňovej kontroly, pričom s touto svedkyňou sa stretla pracovníčka správcu dane Ing. V., ktorá
dňa 13.9.2019 kontaktovala Ing. L. a žiadala ju, aby sa dostavila dňa 19.9.2019 k správcovi dane a
predložila požadované doklady, pričom svedkyňa Ing. L. uviedla, že tieto doklady predloží elektronicky

do 19.9.2019, avšak v tento deň sa na daňový úrad dostaviť nemôže. V stanovenej lehote však uvedené
doklady táto svedkyňa nepredložila.

74.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že žiaden z týchto svedkov nebol schopný preukázať oprávnenosť

uplatneného nároku, hoci svedok R. Jalec, bývalý konateľ spoločnosti potvrdil, že spoločnosť VENEAL
s.r.o. obchodovala so žalobcom, žiadne relevantné doklady ku konkrétnym obchodom, z ktorých si
žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH nepredložil.

75.

V súvislosti s výsluchom svedkov týkajúcich sa dodávateľa spoločnosti CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o.
správca dane predvolal na deň 28.4.2020 na výsluch bývalého konateľa tejto spoločnosti A. I., ktorý sa
na tento termín nedostavil, poslal však ospravedlnenie zo dňa 21.4.2020 prílohou ktorého bol aj protokol
o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti a plnomocenstvo. Tieto doklady boli z dátumu
21.9.2017. Následne správca dane požiadal tohto svedka, aby zaslal doklady k faktúram za zdaňovacie

obdobie máj 2017 - júl 2017 vystavené pre kontrolovaný daňový subjekt a vyjadrenie ku komunikácii s
daňovým subjektom.

76.
Výzvou zo dňa 22.7.2020 správca dane opätovne vyzval žalobcu, aby predložil doklady, ktoré boli

konkretizované a ktoré boli vyššie spomínané na preukázanie oprávnenosti svojho nároku, tieto doklady
mal doložiť žalobca v lehote 20 dní od doručenia výzvy, čo však žalobca nevykonal napriek tomu, že
táto výzva bola splnomocnenej zástupkyni Ing. Y. L. doručená.

77.

Neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu pri zabezpečovaní potrebných dokladov je preukázané
aj tým, že správca dane zaslal Ing. Y. L. oznámenie zo dňa 4.9.2020 doručené dňa 22.9.2020, v
ktorom navrhol termín prerokovania pripomienok k protokolu na deň 13.10.2020 o 9.30 hod., pričom v
predmetom liste správca dane splnomocneného zástupcu žalobcu oboznámil so skutočnosťou, že ak sa
v lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia k tejto výzve nevyjadrí a nenavrhne iný termín, považuje

prerokovanie námietok a pripomienok k protokolu a najmä teda termín prerokovania týchto pripomienok
za akceptovaný a záväzný. V stanovenej lehote do 30.9.2020 daňový subjekt t.j. žalobca nenavrhol
vhodný termín a preto správca dane úradným záznamom túto skutočnosť zaevidoval dňa 2.10.2020 pod
číslom 101522769/2020.

78.
Krajský súd konštatuje, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani vo vyrubovacom konaní žiadne
nové dôkazy, okrem tých, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k protokolu, nepreukázal žiadne novéskutočnosti, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť jeho nároku a skonštatoval, že neboli splnené podmienky
podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.

79.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že doklady, ktoré požadoval správca dane nemohli byť zo strany
žalobcu predložené, pretože tieto sa nachádzali na kriminálnom úrade finančnej správy, krajský súd z
obsahu spisového materiálu zistil, že správca dane si od Kriminálneho úradu finančnej správy zapožičal
na základe listu zo dňa 12.9.2018 číslo 524240/2018 účtovné doklady a účtovné zostavy v elektronickej

podobe na technickom nosiči dát a takisto aj dodávateľské faktúry, o čom bola spísaná zápisnica o
vykonaní úkonu číslo 100371216/2019 zo dňa 5.2.2019, podľa ktorej správcovi dane boli zapožičané
doklady daňového subjektu pre výkon daňovej kontroly, ktoré mal Kriminálny úrad finančnej správy k
dispozícii, pričom z obsahu týchto dokladov správca dane zistil, že v týchto dokladoch sa nenachádzajú
faktúry vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za október 2017 ani faktúry vystavené dodávateľom
CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o. za jún 2017, ani faktúry vystavené dodávateľom VENEAL s.r.o. za

jún 2017. Krajský súd z uvedeného dôvodu námietku žalobcu, že všetky doklady sa nachádzali v čase
daňovej kontroly na Kriminálnom úrade finančnej správy považuje za nedôvodnú, pretože zo spisového
materiálu jednoznačne vyplýva, že všetky doklady, ktoré mal k dispozícii Kriminálny úrad finančnej
správy boli správcovi dane riadne predložené, pričom v týchto dokladoch sa nenachádzali tie doklady,
na ktoré bol žalobca vyzvaný pri zaslaní výziev na doplnenie dôkazov v súvislosti s preukázaním

oprávnenosti svojho nároku.

80.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH boli zo strany
žalobcu naplnené, pretože daň bola dodávateľmi tovarov a služieb voči daňovému subjektu uplatnená

a zároveň bola odvedená do štátneho rozpočtu, vyhodnotil krajský súd za neopodstatnenú, pretože zo
strany žalobcu boli len splnené formálne podmienky týkajúce sa dane zo sporných faktúr vystavených
spoločnosťami VENEAL s.r.o. a spoločnosťou CENTRUM BIOMASY Exim s.r.o., avšak v priebehu
daňovej kontroly žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodania tovaru od týchto dodávateľov jednak
dokladmi, ani svedeckými výpoveďami dotknutých spoločností resp. ich zástupcov. Je nesporné, že

v priebehu celej daňovej kontroly daňový subjekt nespolupracoval a neposkytol potrebnú súčinnosť
správcovi dane k tomu, aby mohla byť oprávnenosť jeho nároku uznaná.

81.
V súvislosti s príslušnou judikatúrou, na ktorú poukázal žalobca, krajský súd poznamenáva, že ide o

judikatúru,ktoránepopieraprávožalobcuuplatniťsiprávonaodpočetDPH,avšakzjudikatúry,ktorábola
argumentačne predložená správcom dane resp. žalovaným jednoznačne vyplýva, že v danom prípade
nedošlo zo strany správnych orgánov k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ale bolo potrebné,
aby v danom prípade žalobca poskytol potrebnú súčinnosť pri preverovaní dôkazov, ktoré mali potvrdiť
oprávnenosť nároku žalobcu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

82.
Krajský súd v danom prípade nezistil rozpor rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane s ustálenou
judikatúrou a poukazuje najmä na to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 24
ods. 1 daňového poriadku v súvislosti s neunesením dôkazného bremena na preukázanie reálneho

uskutočnenia zdaniteľného plnenia predovšetkým zo strany tých dodávateľov, ktorí boli uvedení na
dodávateľských faktúrach.

83.
Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3

ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver,
ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, na ktorú poukazoval, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia, tak k uvedenému správny súd uvádza, že táto námietka neobstojí, keďže z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s
nosnými odvolacími námietkami, pričom rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave
veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu spisového materiálu.84.
S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

85.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v

zásade neprináleží.

86.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.