Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202908
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113202908.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ľ. L.Š. Ávia Dióši, SNP
303/30, Šahy, IČO: 33 115 397, zast. JUDr. Eva Horniaková, advokátka, J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen,
proti žalovanému: Distrib Capital, s.r.o., Potočná 8204/19, Bratislava, IČO: 36 705 691, o zaplatenie
989,24 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.

35Cb/100/2013-104 zo dňa 21.06.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 35Cb/100/2013-109 zo
dňa 23.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/100/2013-104 zo dňa
21.06.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 35Cb/100/2013-109 zo dňa 23.11.2016 zrušuje a
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
989,24 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 989,24 EUR od 17.9.2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 59,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.730,35
EUR. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy z titulu neuhradenia
faktúr za zrealizované dielo.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním z objednávky zo dňa 20.4.2010 zistil, že žalovaný si
u žalobcu objednal opravu, údržbu a náhradné diely podľa potreby na vozidlá pre rok 2010.
Dohodnutá cena opravy na osobné vozidlá bola 16,- EUR bez DPH, na nákladné vozidlá 24,- EUR bez
DPH a na náhradné diely bola dohodnutá zľava 10 %. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 9.9.2010 súd
zistil, že faktúra bola žalobcom vystavená za dodaný tovar na vozidlo G. L. M.: B.-XXXAA na
sumu 989,24 EUR so splatnosťou 16.9.2010 a súčasťou faktúry bola špecifikácia dodaných náhradných

dielov. Z dodacieho listu č. XXXXX zo dňa 9.9.2010 bolo zistené, že ho vystavil žalobca žalovanému na
náhradné diely, pričom ho podpísal len žalobca. Žalovaný namietal, že žalobca nikdy objednaný predmet
plnenia fakturovaný fa č. XXXXXXXX nedodal. Súčasne uviedol, že aj v prípade existencie
žalovaného nároku tento zanikol započítaním s pohľadávkami, ktoré žalovaný nadobudol postúpením
od spoločnosti W4, s.r.o.. Žalobca tvrdil, že mu postúpenie pohľadávok nebolo nikdy oznámené a
rovnako ani započítanie. Súčasne namietol existenciu pôvodnej pohľadávky spoločnosti W4, s.r.o..

Žalovaný uviedol, že pohľadávky jeho a spoločnosti W4, s.r.o. voči žalobcovi, ktoré boli
predmetom zápočtu mali vzniknúť tak, že žalobca bezdôvodne vyfakturoval žalovanému sumu 591,77
EUR a spoločnosti W4, s.r.o. sumu 3.249,46 EUR, následne zadržal žalovanému a spoločnosti W4,
s.r.o. motorové vozidlá z dôvodu existencie splatných pohľadávok voči obom spoločnostiam. Žalovaný
a spoločnosť W4, s.r.o. následne na naliehanie žalobcu uhradili obe sumy, len aby mohli disponovať
vlastným vozidlom.3. Súd prvej inštancie uviedol, že k existencii pohľadávok spôsobilých na započítanie žalobca v konaní
predložilzázname-mailovejkomunikáciezodňa14.12.2010,kdežalovanýoznámilžalobcovipotvrdenie
o uznaní faktúr, ktoré spoločnosti W4, s.r.o. a žalovaný uhradili žalobcovi do dňa potvrdenia. Na

základe tohto dôkazu mal súd za to, že ako žalovaný, tak aj spoločnosť W4, s.r.o. uznali dôvodnosť
všetkých faktúr, ktoré uhradili žalobcovi, a teda tvrdenie žalovaného o nedobrovoľnej úhrade faktúr v
sume 3.841,23 EUR len na nátlak žalobcu a s cieľom dosiahnuť vydanie vozidla, a teda vznik
bezdôvodného obohatenia žalobcu v započítanej výške súd vyhodnotil ako účelové a nepreukázané
tvrdenie žalovaného. Na základe neexistencie pohľadávok spoločnosti W4, s.r.o. súd konštatoval aj

neplatnosť ich postúpenia zmluvou zo dňa 21.11.2011.

4. Ďalej zo svedeckej výpovede F. B., bývalej zamestnankyne žalovaného na pozícii vedúci skladu, súd
prvejinštanciezistil,žebolazamestnancomžalovanéhozodpovednýmzavýberžalobcuakosubjektuna
opravumotorovýchvozidiel. Oneuhradenýchfaktúrachsadozvedelaažpoukončenípracovného
pomeru. Svedkyňa uviedla, že G. L. slúžil na zásobovanie a z dôvodu vyťaženosti a preťaženia

začalo byť poruchové, motorové vozidlo riadil „silný pán“. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že svedkyňa uviedla, že žalovaný požiadal žalobcu o opravu nielen G. L., ale aj vysokozdvižného vozíka,
ktorý slúžil na nakladanie tovaru. Obvyklým postupom bolo, že v prípade dlhšej opravy
žalobca zapožičal žalovanému náhradné motorové vozidlo len za úhradu nákladov, nakoľko žalovaný
nemal náhradné motorové vozidlo a distribúcia musela byť zabezpečená. Konajúci súd skonštatoval, že

svedkyňa výslovne uviedla, že si spomína na predmetnú opravu motorového vozidla G. L. B.-XXXAA,
ktorá bola vykonaná v apríli 2010, že to bolo v období Veľkej noci a bolo niečo s brzdami, potvrdila
vykonanie opravy, výmenu náhradných dielov a uviedla, že si výslovne vyžiadal pôvodné diely z
dôvodu možnej kontroly majiteľa žalovaného, potvrdila odovzdanie pôvodných dielov.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že svedok J. H., vedúci dielne žalobcu, sa osobne
zúčastnil stretnutia sporových strán, pri ktorom skontrolovali sklad žalovaného, kde boli uskladnené diely
vymenené pri opravách. Svedok potvrdil, že v sklade žalovaného sa nachádzali brzdné kotúče,
predné a zadné obloženie, tlmiče, horné uloženia tlmičov, ložiská a ďalšie diely z motorového vozidla
G. L.. Uviedol, že fakturácia dva mesiace po vykonaní opravy bola výsledkom dohody strán sporu,

nakoľko práce sa vykonávali priebežne, a preto sa fakturovalo po dohode so žalovaným. Svedok
súčasne uviedol, že žalovaný mu nikdy nenamietal dôvodnosť fakturácie z apríla 2010. Zo svedeckej
výpovede svedka P. V., vodiča predmetného motorového vozidla v rozhodnom čase, konajúci súd zistil,
že svedok si nespomína na konkrétne opravy vozidla G. L., avšak uviedol, že toto vozidlo bolo v roku
2010 opravované, ale nevie uviesť či pred alebo po vykonanej STK.

6. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca síce nepreukázal podpísanie
a prevzatie dodacieho listu č. XXXXX žalovaným, avšak dodanie dielov v konaní preukázal iným
spôsobom a síce svedeckými výpoveďami svedkov B., H. T. V.. Svedkyňa B. výslovne uviedla, že
výmenu náhradných dielov objednala u žalobcu na základe pokynu žalovaného, práce a diely prevzala

a naviac prevzala aj pôvodné diely za účelom možnej kontroly. Svedok H. potvrdil, že žalovaný si
skontroloval existenciu pôvodných dielov vo svojom sklade a svedok V. potvrdil realizovanie
opravy bŕzd v roku 2010. Konajúci súd tvrdenie žalovaného o nedodaní dielov a prác vyhodnotil ako
nepreukázané a účelové.

7. V opravnom uznesení konajúci súd opravil záhlavie rozsudku v časti označenia čísla konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom
rade zdôraznil, že o výpovediach svedkov F. B. a J. H. sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia pri jeho vyhlasovaní. Namietal, že súd ho žiadnym spôsobom neinformoval o tom, kedy

sa tieto výsluchy vykonajú a nebola mu ani daná možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť. Tiež namietal,
že ho súd neoboznámil s podaniami, ktoré predkladal žalobca, a to vyjadrenie zo dňa 04.04.2013,
ktorým sa vyjadroval k odporu žalovaného. K vyjadreniu žalobcu boli pripojené i prílohy,
pričom jednou z nich bol e-mail žalobcu adresovaný zamestnancovi žalovaného p. V., v ktorom mu
mali byť vysvetlené dôvody fakturovania jednotlivých položiek, ktoré boli skôr p. V. namietané. V tejto

súvislosti podotkol, že predmetný e-mail žalobcu nebol žalovanému nikdy doručený. Dôvodom môže
byť nesprávne uvedená mailová adresa príjemcu, kde p. L. zaslal vysvetlenie fakturovaných položiek
na e-mailovú adresu Q..V..sk namiesto „..Q..9. Ďalej zdôraznil, že súd sa nijako nevysporiadal s návrhom žalovaného na vykonanie výsluchu svedka
F. P., ktorého žalovaný navrhol predvolať na základe písomného návrhu zo dňa 13.05.2015. Dokonca i
na konci zápisnice z pojednávania konaného dňa 29.06.2015 sa uvádza, že „súd predvolá svedka P."

- vypočutý však nikdy nebol. Tento postup súdu považoval za o to zarážajúcejší, že naopak vykonal
všetky výsluchy, ktoré navrhol vykonať žalobca.

10. Ďalej sa vyjadril k svedeckým výpovediam. Skonštatoval, že skutočnosť že si p. B.
pamätala na opravu vozidla žalovaného nenasvedčuje tomu, že boli skutočne i vymenené všetky diely,

ktoré žalobca vyfakturoval. Poukázal aj na to, že podľa dodacieho listu č. XXXXX malo byť na vozidle
vymenených spolu 33 náhradných dielov. Vo výpovedi p. B. k účelu opravy vozidla uviedla, že „niečo
bolo s brzdami". Žalovaný uviedol, že z postavenia p. B., ktoré u žalovaného ako zamestnávateľa
zastávala (vedúca skladu), dôvodne pochybuje o jej spôsobilosti (z hľadiska technického)
posudzovať, aké diely sa na vozidle mali alebo nemali vymeniť, a spochybnil, že by vedela potvrdiť
výmenu 33 dielov na vozidle žalovaného. Poukázal aj na to, že iný bývalý zamestnanec žalovaného, p.

B., ktorý je so svedkyňou v blízkom vzťahu, je podozrivý zo zneužitia obchodného tajomstva žalovaného
u jeho konkurencie a nikdy toto podozrenie nevyvrátil, takže u svedkyne sú pochybnosti o jej
nezaujatosti. Rovnako namietol aj dôveryhodnosť výpovede svedka H., ktorý v čase opravy vozidla
žalovaného dokonca ani nebol zamestnancom žalobcu. Teda diely, ktoré videl pri údajnej kontrole skladu
žalovaného, ktorými mali byť náhradné diely vymenené pri opravách, vôbec nemuseli byť dielmi, ktoré

boli pri spornej oprave vymenené, pričom mohlo ísť o úplne iné náhradné diely, čo možno predpokladať
na základe tej skutočnosti, že žalovaný bol majiteľom viacerých vozidiel, na ktoré sú logicky potrebné
viaceré náhradné diely. Teda potvrdenie svedka, že išlo presne o tie diely, ktoré boli vymenené na
konkrétnom vozidle G. L., mohlo vychádzať len z jeho subjektívnych predpokladov a rozhodne
na tom nemožno stavať legitímne rozhodnutie. Čo sa týka svedeckej výpovede svedka V., tento svedok

ani nevedel uviesť presné obdobie, v ktorom mala byť údajná oprava vozidla vykonaná.

11. Ďalej zdôraznil, že nikdy nepopieral, že určité opravy vykonané boli - tie uznal. Popieral len dodanie
tovaru a prác, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu, pretože ich dodanie neeviduje a žalobca
mu ho napriek opakovaným žiadostiam nikdy nepotvrdil.

12. Ohľadom započítateľnej pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
3.841,23 EUR mal za to, že existencia pohľadávok (ktoré údajne mal žalobca voči žalovanému v
čase zadržiavania vozidla) nebola preukázaná, neboli splnené ani podmienky na oprávnené uplatnenie
zádržného práva žalobcom v zmysle § 151 OZ, na základe ktorého zadržanie vozidiel žalobca obhajuje.

Na tomto základe vznikol zavinením žalobcu stav, ktorý mal pre žalovaného z hospodárskeho hľadiska
nepriaznivé dopady na jeho podnikanie, pričom tento stav bol spôsobilý priniesť žalovanému škodu
v podobe ušlého zisku. Preto pod nátlakom zo vzniku škody žalovaný žalobcovi zaplatil požadované
sumy, aby sa dostal k svojim vozidlám. Mal za to, že je arbitrárne tvrdiť, že zaplatením žalovaný
uznal dôvodnosť pohľadávok žalobcu, k uznaniu ako právnemu úkonu treba uplatniť § 37 ods. 1 OZ o

neplatnosti úkonu pre nedostatok slobodnej vôle.

13. Na záver dodal, že konajúci súd sa nevyporiadal ani s návrhom žalovaného zo dňa 10.03.2016,
ktorým žalovaný navrhol zaviazať žalobcu na úhradu sumy 100,- EUR žalovanému v zmysle § 147a
ods. 1 a 2 OSP.

14. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne,
prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že výsluchy boli vykonané 29.06.2015, pričom

rozsudok bol vyhlásený dňa 21.06.2016, čiže žalovaný, keďže sa na pojednávaní konanom dňa
29.06.2015 nezúčastnil, mal vyše roka na to, aby nahliadol do spisu a oboznámil sa s obsahom
predmetného pojednávania a úkonmi tam vykonanými. Pokiaľ ide o námietku nedoručenia vyjadrenia,
súd oboznamoval na začiatku pojednávaní účastníkov konania o jednotlivých podaniach, čiže aj
žalovaný mal dostatok času sa oboznámiť s týmto podaním. Čo sa týka e-mailu od p. L., tento bol

zaslaný opakovane dňa 07.10.2010, keďže došlo k chybe v e-mailovej adrese, čiže dva dni potom,
uvedené vyplýva z priloženej komunikácie. Ďalej poukázal na to, že p. V. žiadal rozdeliť cenu práce a
cenu náhradných dielov dodaných pri tejto oprave do dvoch faktúr, čo žalobca aj urobil. Na zaplatenie
ceny prác bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX, ktorej zaplatenie je predmetom konania vedenom naOkresnom súde Bratislava I, č.k. 34Rob 18/2013, a na cenu náhradných dielov bola vystavená faktúra
č. XXXXXXXX na zaplatenie 989,24 EUR, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Zdôraznil, že
je zarážajúce, že žalovaný tvrdí, že dielo nebolo vykonané v takom rozsahu, ako tvrdí žalobca a napriek

uvedenémufaktúruč.XXXXXXXXnazaplateniecenyprácspojenýchsvýmenouadodanímnáhradných
dielov čiastočne uhradil. V časti faktúry, ktorú uhradil vo výške 553,73 EUR, žalovaný nespochybnil, že
dodací list k faktúre nepodpísal konateľ spoločnosti.

16. Vo veci započítateľných pohľadávok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

3.841,23 EUR uviedol, že predmetná suma je zložená zo sumy 3.249,46 EUR (pôvodne pohľadávky
žalobcu voči spoločnosti W4 s.r.o., ktoré mala táto postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola
doručená žalobcovi až počas súdneho konania) a zo sumy 591,77 EUR (pohľadávky voči žalovanému).
Ide o sumy uznané žalovaným, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie žalovaného a jeho právneho
zástupcu zo dňa 14.12.2010, ktorú súdu žalobca predložil. Z e-mailu jasne vyplýva, že zasiela právny
zástupca žalovaného potvrdenie o úhradách súm podľa toho, čo žalovaný uznáva. Ďalej poukázal aj na

absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného

a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

18. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, že mu nebola daná možnosť vyjadriť
sa k obsahu výpovede svedkov p. B. a p. H.. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol riadne predvolaný
na pojednávanie, na ktorom bol vykonaný výsluch uvedených svedkov, čím mu bol vytvorený

priestor na to, aby sa vyjadril k vykonaným dôkazom. Odvolací súd poukazuje na vyhlásenie účastníkov
na pojednávaní dňa 21.06.2016, kde výslovne uviedli, že im je známy obsah spisu, pričom súd ich
oboznámil s doterajším priebehom konania. Žalovaný teda potvrdil, že bol oboznámený s tým, že boli
vykonané výsluchy svedkov, pričom čítanie zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vykonaný tento
výsluch, prečítať nežiadal. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že súd ho neinformoval o tom, kedy

vykoná ich výsluch. Odvolací súd poukazuje aj na to, že na pojednávaní konanom dňa 28.04.2015,
ktorého za zúčastnil aj právny zástupca žalovaného, súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň
29.06.2015 s tým, že predvolá svedkyňu p. B. a žalobcovi určil povinnosť zabezpečiť účasť svedka
H., z čoho je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že na najbližšom pojednávaní malo dôjsť
k ich výsluchu. Vzhľadom na uvedené odvolaciu námietku žalovaného nepovažoval odvolací súd za

dôvodnú.

19. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nepredvolal
navrhovaného svedka p. P., pričom ani neodôvodnil, prečo tomuto návrhu nevyhovel. Odvolací súd má
za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s návrhom žalovaného na vykonanie výsluchu

tohto svedka. Navyše súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.06.2015 uviedol, že uvedeného svedka
predvolá, avšak ako vyplýva z obsahu spisu, predvolanie mu doručované nebolo, a teda súd prvej
inštancie opomenul zaoberať sa týmto návrhom na vykonanie dôkazu. Odvolací súd dospel k záveru,
že ide o vadu konania okresného súdu v tom, že okresný súd nevykonal odvolateľom navrhnutý dôkaz
na vypočutie svedka a v odôvodnení svojho rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

s nevykonaním navrhnutého dôkazu.

20. Tiež odvolací súd poukazuje na to, že nebolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa
04.04.2013 k odporu žalovaného, čo možno považovať za porušenie zásady kontradiktórnosti konania.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/46/2012,
ktorý uviedol: "Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 27. apríla 2010 vo veci O. a ďalší
proti Slovenskej republike uviedol, že „...význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým
účastníkom konania spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon
spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť

rozsudok súdu.“ Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav
nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania
a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zásada kontradiktórnosti
konania, ktorá síce v našom právnom poriadku výslovne upravená nie je, no patrí medzi všeobecnézásady občianskeho súdneho konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva
v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov."

22. Odvolací súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie nebola daná žalovanému možnosť vyjadriť
sa k argumentom žalobcu uvedeným v spomenutom vyjadrení k odporu žalovaného. Na
rozdiel od situácie, keď priamo v prítomnosti zástupcu žalovaného bol tento upovedomený o tom,
že budú vykonané dôkazy v podobe výsluchu navrhovaných svedkov na nasledujúcom pojednávaní,
na existenciu vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného súd prvej inštancie žalovaného žiadnym

spôsobom počas konania neupozornil. Právny zástupca žalovaného sa o podaní protistrany dozvedel
až nahliadnutím do spisu po vyhlásení rozsudku.

23. Keďže prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním, sa nezaoberal
dôvodmi, prečo nevykonal dôkaz, ktorý navrhol žalovaný (nie je povinnosťou súdu takéto dôkazy
vykonať, je však povinnosťou súdu odôvodniť svoje rozhodnutie takéto dôkazy nevykonať), zaťažil toto

konanie vadou, ktorá má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

25. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opäť sa zaoberať navrhnutým dôkazom na
výsluch svedka p. P.. Pokiaľ súd rozhodne, že tento dôkaz nevykoná, svoje rozhodnutie odôvodní v

rozhodnutí vo veci samej. V opačnom prípade, ak sa rozhodne dôkaz vykonať, posúdi ho v súvislosti s
ostatnými dôkazmi tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav veci, pričom tiež prihliadne na argumenty
žalovaného, ktoré uviedol vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k odporu. Tiež je potrebné, aby sa súd prvej
inštancie vysporiadal s návrhom zo dňa 10.03.2016, ktorým žalovaný navrhol zaviazať žalobcu na
úhradu sumy 100,- EUR.

26. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

27. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).