Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, July 1, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202908
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113202908.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom

v právnej veci žalobcu: Ľudovít Dióši Ávia Dióši, SNP 303/30, Šahy, IČO: 33 115 397, zast. JUDr.
Eva Horniaková, advokát, Kozačeka 6, Zvolen proti žalovanému: Distrib Capital, s.r.o., Dunajská 18,
Bratislava,IČO:36705691zast.AdvokátskakanceláriaBugala-Ďurček,s.r.o.,Miletičova5B,Bratislava
na zaplatenie 989,24 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 989,24 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 989,24 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.01.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo
výške 989,24 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za realizované dielo.

2. V predmetnej veci Okresný súd Bratislava l vydal dňa 18.2.2013 platobný rozkaz 34Rob 18/2013.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, na základe čoho súd
vo veci nariadil pojednávanie.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, fa č.
20100296 zo dňa 9.9.2010, dodací list č. 51861 zo dňa 9.9.2010, zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.11.2011, záznam emailovej komunikácie a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil
nasledujúci skutkový stav:

4.Zobjednávkyzodňa20.4.2010súdzistil,žežalovanýsiužalobcuobjednalopravu,údržbuanáhradné

diely podľa potreby na vozidlá pre rok 2010. Dohodnutá cena opravy na osobné vozidlá bola 16 EUR
bez DPH, na nákladné vozidlá 24 EUR bez DPH a na náhradné diely bola dohodnutá zľava 10%.

5. Z fa č. 20100296 zo dňa 9.9.2010 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za dodaný tovar
na vozidlo G. L. M.: BL-XXXAA na sumu XXX,XX EUR so splatnosťou 16.9.2010. Súčasťou faktúry je
špecifikácia dodaných náhradných dielov.

6. Z dodacieho listu č. 51861 zo dňa 9.9.2010 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému dodací list na
náhradné diely, ktorý podpísal len žalobca.7. Zo záznamu emailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 14.12.2010 súd zistil, že žalovaný
vyzval žalobcu na doloženie dodacieho listu k fa č. 20100296 podpísaného žalovaným.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.11.2011 súd zistil, že spoločnosť W4, s.r.o. postúpila na
žalovaného pohľadávky voči žalobcovi z dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu,
ktorý prijal od postupcu platbu vo výške 3.249,46 EUR napriek tomu, že dôvod na ňu neexistoval a
nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s neoprávneným zadržaním vozidla postupcu žalobcom.

9. Zo záznamu emailovej komunikácie strán sporu zo dňa 3.4.2013 súd zistil, že žalobca vyzval
žalovaného na označenie položiek, ktoré má upraviť na fa č. 20100296.

10. Zo žaloby súd zistil, že predmetom konania je žalobcom vystavená a žalovaným neuhradená faktúra
č. 20100296 zo dňa 9.9.2010 na sumu 989,24 EUR so splatnosťou 16.9.2010 za opravu, údržbu a
náhradné diely na vozidle žalovaného Fiat Ducato, EČV: BL-011AA, ktorú mal žalobca vykonať na

zákazke žalovaného.

11. Žalovaný v odpore zo dňa 11.3.2013 uviedol, že žalobca nikdy objednaný predmet plnenia
fakturovaný fa č. 20100296 nedodal. Súčasne uviedol, že aj v prípade existencie žalovaného nároku
tento zanikol započítaním s pohľadávkami, ktoré žalovaný nadobudol postúpením od spoločnosti W4,

s.r.o. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že mu postúpenie pohľadávok nebolo nikdy oznámené,
rovnako mu nebolo oznámené započítanie. Súčasne namietol existenciu pôvodnej pohľadávky
spoločnosti W4, s.r.o. spôsobilej postúpenia a následne zápočtu.

13. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že pohľadávky žalovaného a spoločnosti
W4, s.r.o. voči žalobcovi, ktoré boli predmetom zápočtu mali vzniknúť tak, že žalobca bezdôvodne
vyfakturoval žalovanému sumu 591,77 EUR a spoločnosti W4, s.r.o. sumu 3.249,46 EUR, následne
zadržal žalovanému a spoločnosti W4 motorové vozidlá z dôvodu existencie splatných pohľadávok voči

obom spoločnostiam. Žalovaný a W4 následne na naliehanie žalobcu uhradili obe sumy len aby mohli
disponovať vlastným vozidlom.

14. Podľa ust. § 536, ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa ust. § 536, ods. 2 ObZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

16. Podľa ust. § 546, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

17. Súd na základe vyjadrení strán sporu konštatoval, že spornou v konaní je dôvodnosť fakturácie
dodaných náhradných dielov fakturovaných fa č. 20100296 a existencia pohľadávok žalovaného
spôsobilých započítania voči nároku tvoriacemu predmet žaloby.

18. K existencii pohľadávok spôsobilých započítania žalobca v konaní predložil záznam emailovej
komunikácie zo dňa 14.12.2010, kde žalovaný oznámil žalobcovi potvrdenie o uznaní faktúr, ktoré
spoločnosti W4 a žalovaný uhradili žalobcovi do dňa potvrdenia.

19. Na základe tohto dôkazu mal súd za to, že ako žalovaný tak aj spoločnosť W4 uznali dôvodnosť

všetkých faktúr, ktoré uhradili žalobcovi a teda tvrdenie žalovaného o nedobrovoľnej úhrade faktúr
v sume 3.841,23 EUR len na nátlak žalobcu a s cieľom dosiahnuť vydanie vozidla a teda vznik
bezdôvodného obohatenia žalobcu v započítanej výške súd vyhodnotil ako účelové a nepreukázanétvrdenie žalovaného. Na základe neexistencie pohľadávok spoločnosti W4, s.r.o. súd konštatoval aj
neplatnosť ich postúpenia žalovanému zmluvou zo dňa 21.11.2011.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení vo veci zo dňa 4.5.2016 uviedol, že k úhrade sumy 3.841,23 EUR
spoločnosťami žalovaného a W4 došlo v čase, keď žalobca zadržiaval predmetné vozidlo len z dôvodu
nátlaku žalobcu. Uviedol, že sumy boli uhradené s podmienkou, že touto úhradou budú všetky nároky
medzi stranami sporu považované za vysporiadané. Podaním tejto žaloby žalobca porušil dohodu a
preto žalovaný považuje dohodu za neplatnú a platby za neuznané. Svoje tvrdenie podložil čestným

vyhlásenímkonateľaspoločnostižalovanéhozodňa15.6.2016,kdevyhlásil,ževšetkyplneniauhradené
žalobcovi v sume 3.841,23 EUR nikdy neboli žalobcom žalovanému poskytnuté.

21. Súd vykonaním dôkazu - záznam emailovej komunikácie strán sporu zo dňa 14.12.2010 -
konštatoval, že uznanie dôvodnosti fakturácie v celkovej sume 3841,23 EUR neobsahuje žiadne
odkazy na žalovaným tvrdenú dohodu strán sporu ani podmienku tvrdeného konečného vysporiadania

vzájomných pohľadávok a záväzkov. Naopak faktúry v celkovej sume 3.841,23 EUR sám žalovaný
označil ako vyriešené a uzatvorené a dve faktúry ( jedna je predmetom sporu ) označil ako neuznané
z dôvodu nepredloženia dodacieho listu a sám uviedol, že v prípade preukázania dodania dodacích
listov týchto dvoch faktúr je pripravený uhradiť sumu 1.690 EUR hneď v ten deň a zvyšnú časť uhradiť
v lehote 30 dní.

22. Súdtedamaltvrdeniežalovanéhoakoajobsahčestnéhovyhláseniaštatutáražalovanéhozapriamo
odporujúce obsahu uvedeného dokumentu a teda účelové.

23. Zo svedeckej výpovede svedka Márie Babičkovej, bývalej zamestnankyne žalovaného na pozícii

vedúci skladu, súd zistil, že svedok bol zamestnancom žalovaného zodpovedným za výber žalobcu
ako subjektu na opravu motorových vozidiel žalovaného. O neuhradených faktúrach sa dozvedel až
po ukončení pracovného pomeru. Svedok uviedol, že Fiat Ducato slúžil na zásobovanie a z dôvodu
vyťaženosti a preťaženia začalo byť poruchové, motorové vozidlo riadil „silný pán“. Žalovaný požiadal
žalobcu o opravu nielen Fiatu Ducato ale aj vysokozdvižného vozíka, ktorý slúžil na nakladanie tovaru.

Obvyklým postupom bolo, že v prípade dlhšej opravy žalobca zapožičal žalovanému náhradné motorové
vozidlo len za úhradu nákladov nakoľko žalovaný nemal náhradné motorové vozidlo a distribúcia musela
byť zabezpečená. Svedok výslovne uviedol, že si spomína na predmetnú opravu motorového vozidla
Fiat Ducato BL-011AA, ktorá bola vykonaná v apríli 2010, uviedol, že to bolo v období Veľkej noci a bolo
niečo s brzdami, potvrdil vykonanie opravy, potvrdil výmenu náhradných dielov a uviedol, že si výslovne

vyžiadal pôvodné diely z dôvodu možnej kontroly majiteľa žalovaného, potvrdil odovzdanie pôvodných
dielov. Tiež uviedol, že v prípade potreby opravy so súhlasom žalovaného oslovil žalobcu a vozidlo sa
previezlo žalobcovi.

24. Zo svedeckej výpovede svedka Róberta Oroslányho, vedúceho dielne žalobcu súd zistil, že sa

svedok osobne zúčastnil stretnutia sporových strán, pri ktorom skontrolovali sklad žalovaného, kde boli
uskladnené diely vymenené pri opravách. Svedok potvrdil, že v sklade žalovaného sa nachádzali brzdné
kotúče, predné a zadné obloženie, tlmiče, horné uloženia tlmičov, ložiská a ďalšie diely z motorového
vozidla Fiat Ducato. Uviedol, že fakturácia dva mesiace po vykonaní opravy bola výsledkom dohody
strán sporu nakoľko práce sa vykonávali priebežne a preto sa fakturovalo po dohode so žalovaným, že

môžebyťvystavenáfaktúru.Svedoksúčasneuviedol,žežalovanýnikdynenamietalsvedkovidôvodnosť
fakturácie z apríla 2010.

25. Zo svedeckej výpovede svedka Jozefa Viciana, vodiča predmetného motorového vozidla v
rozhodnom čase, realizovaného dožiadaním prostredníctvom OS Levice, súd zistil, že svedok si

nespomína na konkrétne opravy vozidla Fiat Ducato avšak uviedol, že toto vozidlo bolo v roku 2010
opravované, ale nevie uviesť či pred alebo po vykonanej STK.

26. Súd rozhodol rozsudkom dňa 21.6.2016 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi
plnúnáhradutrovkonania.Žalovanýsaprotirozsudkuvzákonnejlehoteodvolal.KrajskýsúdvBratislave

uznesením sp. zn. 4Cob/59/2017 zo dňa 21.6.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie.27. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia súd druhej inštancie zaviazal súd opäť sa zaoberať žalovaným
navrhnutým dôkazom výsluchu svedka Jeleneka a vysporiadať sa s návrhom zo dňa 10.3.2016, ktorým
žalovaný navrhol zaviazať žalobcu na úhradu sumy 100 EUR.

28. Súd mal v zmysle zrušujúceho uznesenia za preukázané, že žalovaný sa oboznámil s vyjadrením
žalobcu zo dňa 4.4.2013.

29. K návrhu žalovaného na predvolanie svedka Jeleneka sa písomne vyjadril žalobca podaním zo

dňa 26.6.2019. Uviedol, že má za to, že táto osoba sa nebude vedieť vyjadriť k predmetu konania a k
vykonanej oprave nakoľko nebola prítomná ani pri oprave ani pri následných rokovaniach týkajúcich sa
opravy ani nie je osobou oprávnenou konať za žalovaného. Vzhľadom na hospodárnosť konania navrhol
svedka nepredvolávať. Žalovaný na pojednávaní dňa 1.7.2019 uviedol, že na návrhu trvá z dôvodu, že
má za to, že ako vodič predmetného motorového vozidla by mohol prispieť k vyjasneniu skutkových
okolností prejednávanej veci.

30. Súd návrh na doplnenie dokazovania o výsluch svedka Jelenenka zamietol uznesením zo dňa
1.7.2019 z dôvodu, že v konaní už vypočul svedka Viciana označeného žalovaným ako vodiča
predmetného motorového vozidla v rozhodnom čase a aj žalobca vo vyjadrení uviedol, že meno svedka
Jeleneka mu nič nehovorí a ako osobu vodiča predmetného motorového vozidla v rozhodnom čase,

s ktorým prišiel do kontaktu, označil svedka Viciana. Z uvedeného dôvodu súd návrh vyhodnotil ako
nehospodárny a nedôvodný a zamietol ho.

31. Súd taktiež zamietol návrh žalovaného zo dňa 10.3.2016 na zaplatenie sumy 100 EUR z dôvodu
neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 7.3.2016. Právna zástupkyňa žalobcu v deň

pojednávania oznámila súdu, že je mesiac po pôrode a na pojednávanie si zabezpečila substitúciu,
ktorá jej však v deň pojednávania oznámila práceneschopnosť. Žalobca v podaní zo dňa 1.7.2019 k
návrhu uviedol, že ho považuje za účelový nakoľko sám právny zástupca žalovaného sa na nariadené
pojednávania viackrát nedostavil bez ospravedlnenia napriek skutočnosti, že právny zástupca žalobcu
cestoval zo Zvolena. Súd vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca ( predchádzajúci ) sa na

nariadené pojednávanie vo veci nedostavil bez ospravedlnenia ( 29.6.2015 ) vyhodnotil návrh ako
účelový a zamietol ho.

32. Súd v časti preukázania dôvodnosti fakturácie dodaných náhradných dielov fa č. 20100296
konštatoval, že žalobca síce nepreukázal podpísanie a prevzatie dodacieho listu č. 51861 žalovaným

avšak dodanie dielov v konaní preukázal iným spôsobom a síce svedeckými výpoveďami svedkov
Babičkovej, Oroslányho a Viciana. Svedkyňa Babičková ( bývalá zamestnankyňa žalovaného
zodpovedná za komunikáciu so žalobcom ) výslovne uviedla, že výmenu náhradných dielov objednala
u žalobcu na základe pokynu žalovaného, práce a diely prevzala a naviac prevzala aj pôvodné diely za
účelom možnej kontroly žalovaného. Svedok Oroslány potvrdil, že žalovaný si skontroloval existenciu

pôvodných dielov vo svojom sklade a svedok Vician ( vodič predmetného vozidla žalovaného ) potvrdil
realizovanie opravy bŕzd v roku 2010.

33. Súd mal teda objednávku, dodanie a prevzatie prác a dielov na motorové vozidlo BL-011AA
za dostatočne preukázané a teda fakturáciu prác a dielov fa č. 20100296 za dôvodnú. Tvrdenia

žalovaného o nedodaní dielov a prác a existencii pohľadávok spôsobilých započítania súd vyhodnotil
ako nepreukázané, účelové a teda nedôvodné.

34. Dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. 20100296 sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca
si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 9% ročne z fakturovanej sumy. Súd nárok v tejto časti

vyhodnotil ako zákonný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

35. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

36. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol úspešný v plnej výške a preto súd priznal žalobcovi 100% náhrady trov konania. O ich výške

rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.

38. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).