Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 18, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Sa/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200786
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:1020200786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci

žalobcu: C. G. - označený v administratívnom konaní C. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ul. A.
L. Xa/XX, XX-XXX L.-L., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: PLATINUS, s.r.o., so
sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Číslo: 472-3/2020-BA zo dňa 29. apríla 2020

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63
Bratislava Číslo: 472-3/2020-BA zo dňa 29. apríla 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Čadca Číslo: 48120-2/2019-CA zo dňa 25. októbra 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec orgánu
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 15.05.2020, pôvodne doručenou krajskému súdu v Bratislave,
domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu s tým, aby boli zohľadnené
právne predpisy Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia počas opätovného
preskúmania. Žalobca v žalobe uviedol, že navrhuje konanie v jeho neprítomnosti. Žalobca mal za to, že

došlo k porušeniu predpisov hmotného práva v tom, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie,
že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.05.2014 do
15.04.2020.Žalobcapoukázalnaneprimeranépoužitiečlánku11ods.2písm.a)NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 ako aj porušenie § 87 ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu je vydané na základe neoprávneného
vyhlásenia inštitúcie Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter, pričom
pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, teda podľa žalobcu poľská inštitúcia

nemala právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho, pretože toto oprávnenie
patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Nie je namieste tvrdenie, že žalobca vykonáva prácu o marginálnom
charaktere, pokiaľ v zmluve sa stanovuje dĺžka pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľsku
žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na
Slovensku je viac ako 5 %, a tým práca žalobcu nie je prácou o marginálnom charaktere. Žalobca
ďalej uviedol, že došlo k porušeniu aj článku 5 vykonávacieho Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009. Žalobca namietal nesprávny záver v tom, že práca na základe pracovnej

zmluvy pre spoločnosť PLATINUS, s.r.o. zahŕňa činnosti vykonávané doma, pretože v pracovnej zmluve
je výslovne napísané, že je to práca vykonávaná na Slovensku, žalobca dochádza na Slovensko.
Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, pretože nie je nevyhnutne
potrebné, aby žalobca bol v meste, ktoré je sídlom spoločnosti PLATINUS, s.r.o., v ktorej spoločnosti mápracovnoprávnyvzťah.ŽalobcavykonávaprácuuzamestnávateľaPLATINUS,s.r.o.sfrekvencioupodľa
uzavretej pracovnej zmluvy. Prácu žalobca vykonáva na území Slovenska, v rôznych mestách, pretože
zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamo interakciu s

podnikmi,ktorévykonávajúsvoječinnostinaSlovensku.Sociálnapoisťovňapodľažalobcuzneznámych
dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti PLATINUS, s.r.o. neboli
počas kontroly v sídle spoločnosti. Nikde v pracovnej zmluve sa nevyžaduje od žalobcu, aby bol
v sídle spoločnosti. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení
prác, ktoré sú odovzdané zamestnávateľovi a ktorý zostáva jediným disponentom. Za prácu žalobca

dostáva odmenu. Podľa žalobcu sú nedôvodné námietky žalovaného, že nebola vykonaná práca,
pretože žalobca má výkazy o vykonanej práci ako aj doklady o pobyte na Slovensku. Poľská inštitúcia
Zakład Ubezpieczeń Społecznych v Poľsku sa obrátila s otázkou na skutočný výkon práce výhradne
v súvislosti s doslovným plnením platných predpisov spoločenstva. Žalobca podklady na potvrdenie
vykonávania práce chcel predstaviť len príslušným slovenským orgánom - Sociálnej poisťovni. Žalovaný
sa svojím rozhodnutím odvoláva na celý rad právnych predpisov, ale žalovaný neuviedol právny základ

pre rozhodnutie vzťahujúce sa na žalobcu. Založenie rozhodnutia žalovaného na rozhodnutí Zakładu
Ubezpieczeń Społecznych ako poľského orgánu miesta bydliska žalobcu nebolo v súlade s platnými
právnymi predpismi EÚ, pretože poľská inštitúcia Zakład Ubezpieczeń Społecznych je oprávnená iba
uviesť platné právne predpisy v súlade s článkom 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 883/2004 s právnymi slovenskými predpismi odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Určenie

uplatniteľných právnych predpisov inštitúcii s uvedením miesta nájomnej práce vylučuje ohodnotenie
inštitúciou miesta bydliska, koho je právny vzťah, z ktorého má žalobca sociálne zabezpečenie v krajine
výkonu práce, platné podľa práva miesta bydliska žalobcu. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so
žalovaným prispel k situácii, v ktorej žalobca podnikajúci a vykonávajúci nájomnú prácu v rôznych
členských štátoch EÚ podlieha právnym predpisom viac ak jednej krajiny. Takýto výsledok podľa žalobcu

je v rozpore s účelom článku 48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá má zabezpečiť, aby
zamestnanci v dôsledku používania práva voľného pohybu nestrácali dávky splatné im podľa právnych
predpisov sociálneho zabezpečenia členského štátu.

2.Krajskýsúdnazákladeobsahupodanejžalobyuznesenímč.k.14Sa/23/2021-29zodňa20.decembra

2021 pribral do konania ako ďalšieho účastníka PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01
Čadca, IČO: 46 795 430, ktorý ako obchodná spoločnosť sa stal účastníkom administratívneho konania
v postavení zamestnávateľa žalobcu a pribratím do konania krajský súd sledoval ochranu práv tohto
ďalšieho účastníka konania.

3. Na výzvu krajského súdu tak žalovanému ako aj ďalšiemu účastníkovi konania (výzva zo dňa
20.12.2021 - č.l. 32 spisu, výzva zo dňa 20.12.2021 - č.l. 34 spisu) sa vyjadril len žalovaný, ktorý
v podaní zo dňa 20. januára 2022 (č.l. 40 - 41 spisu) uviedol, že rozhodnutím prvostupňového
orgánu, a to Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 48120-2/2019-CA zo dňa 25. októbra 2019
bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné

dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa od
01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie
žalobca ako zamestnanec, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 472-3/2020-
BA zo dňa 29. apríla 2020 tak, že odvolanie zamestnanca zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., IČO:
46 795 430, so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol

v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný uviedol, že
od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú
koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých
členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu
ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné
nariadenie“). Súčasne sa uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo
dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie
nariadenie“). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa

bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné
osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Žalovaný poukázal na článok 11 ods. 3 písm.
a), článok 13 ods. 3 základného nariadenia v spojení s článkom 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho
nariadenia. Žalovaný uviedol, že dňa 24. novembra 2014 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie v súlades článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie
sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len „ZUS“), Oddzial w Opolu č.
240000/2014/512-UBS-IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014, ktorým ZUS určil, že zamestnanec od

01. mája 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu,
že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo
sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Práve uvedené definitívne
určenie uplatniteľných právnych predpisov príslušnou inštitúciou bolo hlavným pokladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia

Najvyššieho súdu SR, uznesenie sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04. decembra 2018, v ktorom sa konštatuje,
že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu EÚ od určitého dátumu podľa článku
16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho
nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného
nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Nadväzujúc na závery Veľkého senátu správneho
kolégia NS SR vyjadrené v uznesení sp.zn. 1Vs/1/2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

sp.zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25. novembra 2020, ktorý bol uverejnený ako judikát R 47/2021 uviedol,
že neobstojí tvrdenie Sociálnej poisťovne, že nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o poistení,
pretože v danom prípade ide o absenciu jej právomoci vôbec vo veci konať, pretože zákon o sociálnom
poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla, nie je aplikovateľný. Podľa Najvyššieho súdu SR
bola Sociálna poisťovňa povinná zastaviť konanie pre neodstrániteľnú prekážku, a to pre nedostatok

právomoci vo veci konať. Keďže zákon o sociálnom poistení nie je možné aplikovať, Sociálnu poisťovňu
neobmedzuje ust. § 172 zákona o sociálnom poistení, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu
o správnom konaní a Sociálna poisťovňa má možnosť, resp. povinnosť zastaviť konanie podľa § 30 ods.
1 písm. e) zákona o správnom konaní, ak zisti, že nie je správnym orgánom príslušným na konanie a
vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu.

4. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na ust. § 167 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok ako aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/7/2020, sp.zn.
29Sa/25/2020anavrhol,abyKrajskýsúdvŽilinerozhodnutiežalovanéhoarozhodnutieprvostupňového
orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi

nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

5. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného doručené tak žalobcovi ako aj ďalšiemu
účastníkovi konania, ku ktorému nebolo zaslané vyjadrenie.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Čadca rozhodnutím Číslo: 48120-2/2019-CA zo dňa 25. októbra 2019 podľa ust. § 178 ods. 1 písm.
a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ust. § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla,
že žalobcovi pánovi C. K. G., nar. XX. C. XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PLATINUS, s.r.o.,

Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430, od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy v
oblasti sociálneho zabezpečenia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 24. septembra 2019 rozhodnutie Číslo: 15512-5/2019-BA,
ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 40133-1/2014-CA zo dňa 10. júna
2014 napadnuté odvolaním pána C. K. G., nar. XX. C. XXXX, bytom X. XA/XX, XX-XXX L.-L., Poľská

republika a zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, Slovenská republika, vo
veci nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti zamestnanca C. K. G., X. XA/XX., XX-XXX L.-L., Poľská republika u
zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, od 01. mája 2014 podľa slovenskej
legislatívy, zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie.

V odvolacom konaní bolo zistené, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti vyžadované ust. §
209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžso/12/2019
zo dňa 17. decembra 2009. Prvostupňový orgán preto opätovne vydal rozhodnutie o nevzniku povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
na základe právnej a skutkovej analýzy, z ktorej vyplynulo, že od 01. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie

(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004 (ďalej
len „vykonávacie nariadenie“). Prvostupňový orgán poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávaciehonariadenia a uviedol, že v novom konaní zisťoval, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu
bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z
právnej úpravy vyplynulo, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť štát bydliska

zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch
EÚ, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu
bydliska. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový orgán, zistila, že poľská inštitúcia
sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddzial w Opolu (ďalej aj len „ZUS“)
oznámila dňa 24. novembra 2014 Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava listom č. 240000/2014/512-

UBS-IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014, že C. K. G. podlieha v období od 01. mája 2014 poľskému
zákonodarstvu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia
dotknutého členského štátu určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho
nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.

7. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodol žalovaný Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím

Číslo: 472-3/2020-BA zo dňa 29. apríla 2020 tak, že odvolanie žalobcu ako zamestnanca
zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., IČO: 46 795 430, so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca vo veci
vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 218
ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Poukázal na pôvodné konanie, ktoré prebiehalo pred prvostupňovým

orgánom, na odvolanie žalobcu a skonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne
správne. Žalovaný uviedol, že zamestnávateľ PLATINUS, s.r.o. bol v období od 01. októbra 2012 do
15. apríla 2020 prihlásený v registri zamestnávateľov, vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ
prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej
aj len „register poistencov“), vedeného Sociálnou poisťovňou, s dátumom vzniku poistenia 01. mája

2014. Žalovaný uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do EÚ sa v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia. Tieto majú prednosť pred našou štátnou legislatívou. V ďalšej
časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(„základné nariadenie“) v spojení s článkom 11 ods. 1, 3a, článok 13 ods. 3, článok 76 základného

nariadenia v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa
vykonáva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 („vykonávacie nariadenie“), a to
konkrétne článok 16 ods. 1, 2, 3, 4 vykonávacieho nariadenia a konštatoval, že v súlade s postupom
určovania uplatniteľnej legislatívy bolo dňa 24. novembra 2014 Sociálnej poisťovni podľa článku 16 ods.
2vykonávaciehonariadeniavzneníneskoršíchzmienapredpisovzostranypoľskejinštitúciesociálneho

zabezpečenia ZUS, Oddzial w Opolu, doručené oznámenie č. 240000/2014/512-UBS-IG-35290 zo
dňa 18. novembra 2014, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podlieha od 01. mája 2014 právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia
dotknutého členského štátu toto určenie v lehote dvoch mesiacov od doručenia nenamietala, stalo
sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov

definitívnym. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou
poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších
zmien a doplnkov, určila, že zamestnanec od 01. mája 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. Námietky žalobcu ako zamestnanca, uvedené v odvolaní, nemali
vplyv na rozhodnutie žalovaného. Na žalobcu ako zamestnanca sa nemohla uplatňovať legislatíva

štátu, v ktorom má zamestnávateľ podľa výpisu z Obchodného registra sídlo, t.j. legislatíva Slovenskej
republiky, pretože na žalobcu ako zamestnanca sa výlučne vzťahuje legislatíva Poľskej republiky. Z
dôvodu, že zamestnancovi bola určená poľská uplatniteľná legislatíva, Sociálna poisťovňa, pobočka
Čadca podľa žalovaného bola povinná vydať rozhodnutie, ktorým výslovne deklarovala, že žalobcovi
ako zamestnancovi zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a

povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. mája 2014 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Nápravu
nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia
o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle
koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky, čím zosúladila skutkový
stav s právnym. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 20Scud/4/2013 zo dňa 09. decembra 2014, z ktorého vyplýva, že súd nemôže zasahovať do
definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorá nebola spochybnená Sociálnou poisťovňou ani ZUS
a bola v súlade s článkami 15 a 16 vykonávacieho nariadenia určená. V kompetencii krajského súdunie je tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí podľa žalovaného
aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s
ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia. Žalovaný uviedol, že vzájomný dialóg a

zmierovací postup medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou v posudzovanom prípade neprebehol, pretože
Sociálna poisťovňa určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy v lehote dvoch mesiacov nerozporovala, t.j.
súhlasila s ním, v dôsledku čoho sa toto určenie stalo definitívnym. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval,
že prvostupňové rozhodnutie je zákonným rozhodnutím, ktoré je riadne odôvodnené. V závere svojho
rozhodnutia žalovaný uviedol, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nebola viazaná len návrhmi účastníkov
konania, ale bola povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému
a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Z dôvodu správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu
žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods.

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP
a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia ako aj postupu konania, ktoré
rozhodnutiam predchádzalo, na základe podanej žaloby podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b) SSP v spojení
s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a v
zmysle ust. § 191 ods. 4 SSP vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania sa
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/23/2021-52 zo dňa 08.04.2022, keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského

súdu dňa 09.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 137 ods. 4 SSP.

10. Primárne krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku pre konanie a rozhodovanie, a to včasnosť
podanej žaloby žalobcom. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že rozhodnutie

žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14. mája 2020 a žaloba žalobcu bola podľa obálky na č.l. 12
spisu podaná na pošte dňa 20.05.2020, t.j. v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.

11. Krajský súd k svojmu procesnému postupu, a to k prejednaniu žaloby žalobcu postupom bez
nariadenia pojednávania uvádza, že mal splnené podmienky na prejednanie tejto veci bez nariadenia

pojednávania, pretože žalobca v žalobe (č.l. 2 spisu) uviedol, že súhlasí s uskutočnením konania bez
pojednávania, bez prítomnosti žalobcu a žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. januára 2022 sa nevyjadril
v tom, že by žiadal nariadiť pojednávanie.

12. Ďalším účastníkom konania podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/23/2021-29 zo dňa

20. decembra 2021 bol PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430.

13. Podľa pripojeného administratívneho spisu nebolo sporné to, že žalobca bol zamestnancom
spoločnosti PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430. Nebolo sporné
ani to, že žalobca ako zamestnanec spoločnosti PLATINUS, s.r.o. je občanom Poľskej republiky s

bydliskom v Poľskej republike. Ďalej nebolo sporné ani to, že podľa Registračného listu fyzickej osoby
bol žalobca prihláškou prihlásený ako zamestnanec zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o. s vyznačeným
dátumom vzniku poistenia 01.05.2014. K nespornosti pristupuje aj to, že Sociálnej poisťovni,
ústredie bolo dňa 24.11.2014 doručené zo strany poľskej inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych
(„ZUS“), Oddzial w Opolu, Ul. Wrocławska 24, 45-701 Opole oznámenie č. 240000/2014/512-UBS-

IG-35290 zo dňa 18. novembra 2014 (poznámka krajského súdu, ktoré oznámenie v preklade do
slovenského jazyka je súčasťou administratívneho spisu), z ktorého vyplynulo, že ZUS určila žalobcovi
uplatniteľnosť poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období od 01.05.2014. Podľa
administratívneho spisu voči tomuto oznámeniu ZUS o uplatniteľnej poľskej legislatívy v oblasti
sociálneho zabezpečenia u žalobcu prvostupňový orgán nenamietal, čo znamenalo definitívne určenie

uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia od 01.05.2014.

14. Krajský súd na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu tak, ako uviedol vyššie,
aplikoval rozhodné články Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č.
883/2004“) v spojení s rozhodnými článkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia („vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) a dospel k záveru,
že s ohľadom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, žalovaný a prvostupňový orgán neboli oprávnení na vydanie rozhodnutí.

15. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o

koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“)
z článku 2 ods. 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby
bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali
právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a
ich pozostalých.

16. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 osoby, na ktoré sa toto nariadenie
vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v
súladestoutohlavou.Svýhradoučlánkov12až16osobavykonávajúcačinnosťakozamestnanecalebo
samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského
štátu.

17. Podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,
podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v

súlade s odsekom 1.

18. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia („vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie

č. 987/2009“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje
o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré
sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14
vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom

určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť
vykonáva.
Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva
definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých
členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli

definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu
určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že
nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné,
aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých

inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov
navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a
so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho
nariadenia.

19. Podľa článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej
osobe.

20.Podľačlánku76ods.4základnéhonariadeniainštitúcieaosoby,naktorésavzťahujetotonariadenie,

majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto
nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci
primeranejdobyavtejtosúvislostiposkytujúdanýmosobámvšetkyinformáciepotrebnénauplatňovanie
práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušnéhočlenského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii,
ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

21. Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom
k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) sociálne
poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

22. Podľa ust. § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia

plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu
a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi
inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o
Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

23. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí

rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

24. Podľa ust. § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

25. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018 boli Veľkým
senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018 prijaté odpovede,
pričom krajský súd cituje odpoveď na druhú otázku: „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného
členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 („vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej
len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia
vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na
rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“

26. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že v čase, keď už rozhodoval
prvostupňový orgán, bola zo strany poľskej inštitúcie ZUS podaním zo dňa 18. novembra 2014,
doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24.11.2014, oznámená u žalobcu uplatniteľnosť poľských
právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období od 01.05.2014, ktoré určenie sa stalo

definitívnym, pretože žalovaný uviedol, že toto určenie nenamietal. V dôsledku definitívneho určenia
uplatniteľných poľských právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia u žalobcu v období od
01.05.2014 (prvostupňový orgán vydal rozhodnutie dňa 25. októbra 2019) nastala absencia právomoci
prvostupňového orgánu ako aj žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa ust. § 178 ods.
1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi, pretože ešte pred dátumom

prvostupňovéhorozhodnutiaakoajpredrozhodnutímžalovanéhoakoodvolaciehoorgánunastaliúčinky
určenia poľskej uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou.

27. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k tomu, že existoval dôvod pre zrušenie
rozhodnutia tak prvostupňového orgánu ako aj žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b) SSP, a

to z dôvodu, že tieto rozhodnutia boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Správny
súd v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne po zrušení tak rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán
prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa ust.
§ 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako

zamestnanca ďalšieho účastníka konania PLATINUS, s.r.o. v období od 01. mája 2014 podľa slovenskej
legislatívy. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na
uvedené pri skutočnosti zohľadnenia úpravy podľa ust. § 194 zákona č. 461/2003 Z.z.,
ktorá neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa zákona o sociálnom poistení, žalovaný
podľa krajského súdu nie je viazaný úpravou ust. § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá vylučuje

použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní, a preto v novom konaní po zrušení
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu bude postupované tak, že konanie za aplikácie ust. §
30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku sa zastaví. V tomto postupe prvostupňového orgánu krajský súd
poukazuje na závery uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. 1Vs/1/2018 zo dňa04.12.2018 v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 9Sžk/38/2020 zo dňa 23.
februára 2022. K správnosti postupu krajského súdu sa poukazuje na odsek 51. odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/38/2022 zo dňa 23. februára 2022, z ktorého vyplýva ...

„pokiaľ vo vzťahu k sťažovateľke bolo určené, že podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, takéto
určenie založilo právomoc poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na konanie voči sťažovateľke
a súčasne takéto určenie uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k sťažovateľke vylučuje, aby
sťažovateľka podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky a teda aby podliehala právomoci
Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu začala

konanie voči sťažovateľke a vo veci vydala preskúmavané rozhodnutia, konala a rozhodovala bez
právneho dôvodu.“

28. Podľa ust. § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania
celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa ust. § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

30. Žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto žalobca je úspešným účastníkom konania.
Žalobca z titulu úspechu má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Správny súd
však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie ust. § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za
dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná,

považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení
postupu správnych orgánov, podľa vyjadreného názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto
rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie orgánu
prvého stupňa, žalovaného, teda jedná sa o situáciu, kedy nie je možné konštatovať skutočný reálny
dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu.

31. Ďalšiemu účastníkovi konania náhrada trov konania nebolo priznaná s poukazom na ust. § 169
SSP pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka, pokiaľ
sa nevyjadroval k podaniam doručeným krajským súdom a súčasne absentoval aj návrh na priznanie
náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.