Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215524
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613215524.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej
a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa:
N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, O., zastúpeného: JUDr. Margita Surá, advokátka, so sídlom
Nákovná 40, Bratislava proti odporcovi: P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/X, A., zastúpeného:
JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava, o zvýšenie výživného, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 7.5.2015, č.k. 6C/451/2013-96,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej

povinnosti odporcu voči nemu od 22.10.2012 na sumu 500 eur. Zároveň nepriznal odporcovi náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 3 a § 78 ods.
1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
rodine“) a vecne tým, že pri porovnaní príjmov oboch rodín (rodiny navrhovateľa a rodiny odporcu), ich

životnej úrovne a skutočnosti, že navrhovateľ má k dispozícii invalidný dôchodok minimálne vo výške
307 eur a výživné vo výške 55,10 eur, má pre seba sumu, ktorá je dostatočná pre pokrytie jeho potrieb
Okremuvedenéhozohľadnilskutočnosť,ževýživnénaplnoletédieťamožnozvýšiťažodpodanianávrhu
(pričom navrhovateľ sa domáhal zvýšenia výživného spätne) ako aj skutočnosť, že zvýšenie výživného
by za danej situácie bolo aj v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na životnú úroveň oboch rodín,
zbytočné náklady navrhovateľa na dva mobilné telefóny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť,
že odporca ako plne úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnil.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia. V odvolaní uviedol, že pri zisťovaní príjmu odporcu sa súd prvej inštancie uspokojil

s dôkazmi predloženými odporcom, pričom ich žiadnym spôsobom nepreveroval a nedostatočne sa
vysporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľom. Tvrdenia odporcu, že nemá žiaden príjem a je
chorý s odkázanosťou na svoju matku - dôchodkyňu, považoval za účelové a zavádzajúce, zároveň
doklad o výške jeho príjmu za rok 2013, 2014 je podľa jeho názoru nedôveryhodný, lebo odporca
odmietol identifikovať živnostníka, pre ktorého príležitostne pracuje (v tomto smere súd neprihliadol
na úmysel odporcu nepriznať svoj majetok). Rovnako si nepreveril, z čoho odporca žije, keďže tvrdí,

že je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky a nemá žiaden príjem, pritom jazdí
na drahom aute, chodí na nákladné zahraničné dovolenky; je nepravdepodobné, že všetky výdavkymu hradí jeho matka, ktorá poberá starobný dôchodok. Nijakým spôsobom nevykonal dokazovanie vo
vzťahuktvrdeniamodporcuohľadomvlastníctvakbytu,vktorombývasosvojoumanželkouavlastníctva
k domu, v ktorom býva matka odporcu. V tejto súvislosti namietal tvrdenia o údajnom dedičstve a

finančných prostriedkoch matky odporcu, rozporoval čestné prehlásenie matky odporcu, pričom podľa
jeho zistení takáto vlastníčka bytu v A. neexistuje a rodinný dom je vo vlastníctve brata odporcu, ktorý
svojich súrodencov (vrátane odporcu) v minulosti vyplatil. Rovnako príjmy a majetok manželky odporcu
neboli v konaní preukázané (výpisy z účtu, na ktorom má údajne úspory, z ktorých živí odporcu) a súd
nezdôvodnil svoje konštatovanie v napadnutom rozsudku, že z objektívnych príčin nemá nárok na ďalšiu

materskú dovolenku. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nepreveroval osobný profil odporcu a znemožnil to
urobiť svedkyni - matke navrhovateľa počas výsluchu (nezáujem o navrhovateľa, porušovanie povinnosti
platiť výživné) a nepreveroval zdravotný stav odporcu v súvislosti s možnosťou vykonávať zárobkovú
činnosť. Súd prvej inštancie tiež opomenul uviesť, že sa zmenili pomery na strane matky navrhovateľa
(znížil sa jej príjem na 519 eur/mesačne), dokazovanie zameral prevažne na preukazovanie príjmu
a majetkového zabezpečenia matky navrhovateľa a jej manžela s konštatovaním, že jej príjem sa

približuje priemernej mzde pracovníka v národnom hospodárstve a jeho príjem presahuje túto priemernú
mzdu, a že sú zdraví. Napokon ani tieto závery nepovažoval za správne, keďže príjem vo výške 519
eur/mesačne sa tejto priemernej mzde vôbec nepribližuje a príjem vo výške 900 eur/mesačne nie
je nadpriemerný. Nevzal pritom do úvahy finančnú situáciu matky navrhovateľa, ktorá po odchode z
armády poberala výsluhový dôchodok iba 1 rok, a to vo výške 89 eur, tiež sa zmenila situácia manžela

matky navrhovateľa, keď sa mu znížil príjem z 1 870 eur na 900 eur mesačne, pričom súd nevzal
do úvahy jeho vyživovaciu povinnosť, mesačnú splátku hypotekárneho úveru, mesačnú splátku na
leasing motorového vozidla, náklady na bývanie, stravu, príspevok na jeho matku umiestnenú v W..
Súd prvej inštancie zároveň nezohľadnil, že matka navrhovateľa je študentkou 5. ročníka VŠZaSP, jej
náklady sú 340 eur za semester a 190 eur za zápisné. V tomto kontexte upozornil, že nie je možné

postihovať osoby, ktoré sa snažia zabezpečiť si finančné prostriedky, vzdelávať sa s cieľom dosiahnuť
lepšie uplatnenie na trhu práce a naopak, zvýhodňovať osobu odporcu, ktorý dlhé roky riadne nepracuje
a neplní si základné rodičovské povinnosti. Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie pomerov na strane
navrhovateľa (dostačujúce ekonomické pomery, nakoľko poberá invalidný dôchodok a býva u matky),
pretože jeho zdravotný stav sa zhoršuje, invalidný dôchodok je v podstatnom rozsahu konzumovaný

(poplatky za pobyt v sociálnom zariadení, výdavky súvisiace so zdravotným stavom navrhovateľa,
odkázanosť na pomoc a starostlivosť iných osôb, pravidelné lekárske kontroly a rehabilitačné pobyty),
invalidný dôchodok slúži iba na zlepšenie jeho života, nie na refundáciu skutočných výdavkov a jeho
poberanie neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti, pričom zvažuje umiestnenie v W. v W.
s celoročným pobytom, kde sú ceny od 300 - 700 eur a pri jeho mesačných výdavkov vo výške 50 eur

na lieky by mu neostali žiadne finančné prostriedky. Napokon v odvolaní upozornil na viaceré chyby v
odôvodnení napadnutého rozsudku (v čase rozvodu rodičov navrhovateľ navštevoval špeciálnu školu
v W., navrhovateľ je sledovaný u neurológa pre epilepsiu od r. 2005, diagnóza navrhovateľa mentálna
retardácia pre poruchy správania, u matky býva od septembra 2014, kedy nastúpil do W., matka odmietla
doložiť súdu prehľad príjmov, špeciálnu školu navštevoval navrhovateľ od 7 do 9 rokov a potom chodil

na voľné pokračovanie tejto školy v praktickej forme). Tiež nepovažoval za správne konštatovanie súdu,
že okrem invalidného dôchodku má k dispozícii aj výživné od odporcu vo výške 55 eur, pretože odporca
mu už 2 roky neplatí výživné (doložil doklady o exekúcii). Zároveň poukázal na zaujatosť sudkyne, ktorú
v konaní aj namietal, pričom námietka bola vybavená oznámením zákonnej sudkyne, ktorá pokračovala
v konaní a vo veci aj rozhodla. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného zvyšuje počnúc dňom
podania návrhu na sumu 500 eur mesačne vyhovie.

4.Odporcasakodvolaniunavrhovateľavyjadrilvpodanídoručenomsúduprvejinštanciedňa10.9.2015,
v ktorom uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny čo do jeho výroku ako

aj do jeho odôvodnenia. Poukázal na to, že navrhovateľovi začala byť poskytovaná sociálna služba v W.
od 1.10.2014, naďalej však býva u matky a táto ho denne spolu s jej manželom vozia do tohto zariadenia
a poobede ho vozia domov, pričom navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok v roku 2011 (od
roku 2013 v sume 307,20 eur). Odporca je toho času nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky
a príspevky, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a do nepriaznivej finančnej situácie sa

dostal v dôsledku neúspešného podnikania v roku 2007. Aj v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu,
ako aj z dôvodu lokality, v ktorej býva a v neposlednom rade aj vzhľadom na jeho vek je pre neho
problematické nájsť si stabilné zamestnanie s pravidelným príjmom. Zopakoval skutočnosti prednesené
v konaní pred súdom prvej inštancie ohľadom narodenia jeho dcéry A. a finančnom vypomáhaní svojejmatky,vktorejbytebývasosvojoumanželkouadieťaťom.Uviedol,žeotom,žejehomanželkenevznikol
nárok na materské a poberá iba prídavky na dieťa a rodičovský príspevok svedčia dôkazy založené v
súdnom spise. Poukázal na rozdielnosť svojej životnej úrovne a životnej úrovne matky navrhovateľa a jej

manžela, ktorí majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom, žijú nadštandardne, nemajú žiadnu
vyživovaciu povinnosť a obaja sú zdraví. Ďalej uviedol, že tvrdenia navrhovateľa ohľadom dokladovania
príjmovsvedčiaojehošpekulatívnosti,nakoľkosvedomím,žeodporcasadlhodobonachádzavtiesnivej
a zlej finančnej situácii, sa spoliehal na fakt, že nebude vedieť dokladovať svoj príjem z príležitostných
brigád, a z toho dôvodu poukázal na fikciu o výške priemerného mesačného príjmu, ktorá však platí iba

za predpokladu, že si rodič nesplní, resp. odmietne splniť povinnosť preukázať súdu príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, čo ale nie je prípad odporcu. Súd prvej inštancie sa podľa
jeho názoru riadne a podrobne vysporiadal s odôvodnenými potrebami navrhovateľa, ktorý v súvislosti
so svojimi výdavkami neuniesol dôkazné bremeno. K výpovedi svedkyne - matky navrhovateľa uviedol,
že mala dostatočný priestor sa vyjadriť ku skutočnostiam relevantným k predmetu konania, o čom
svedčí aj zápisnica z pojednávania. Poukázal na to, že pokiaľ je navrhovateľ poberateľom invalidného

dôchodku od roku 2011, zo súdnej praxe vyplýva, že vznik schopnosti samostatne sa živiť je spojený
aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy
na povolanie a neuplatnenia na trhu práce. Upozornil na to, že ak navrhovateľ tvrdil, že jeho invalidný
dôchodok je v podstatnom rozsahu konzumovaný (nie v celom, resp. nad jeho rámec), je možné vyvodiť,
že mu stačí na riadne uspokojovanie potrieb, pričom na hypotetickú možnosť celoročného umiestnenia

v W. súd nemohol prihliadať. Tvrdenia o odporcových nákladných dovolenkách považoval za klamlivé a
ničím nepodložené. Skutočnosti ohľadom toho, kde žije jeho matka a s kým nepovažoval za podstatné
a súvisiace s predmetom konania, pričom čestné prehlásenie matky odporcu navrhovateľ spochybnil
prvýkrát až v podanom odvolaní; tiež tvrdenie o účte manželky odporcu, na ktorom má mať nejaké
úspory, nikdy v priebehu konania nebolo prednesené. Súd podľa jeho názoru správne postupoval, keď

neprihliadal na výdavky spojené s hypotekárnym úverom, na splátky na motorové vozidlo a pod., keď
tieto svedčia v prospech nadštandardnej situácie na strane matky navrhovateľa. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími

dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395
zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporcovi bola voči vtedy maloletému
navrhovateľovi naposledy určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 30.11.2000 (právoplatným dňa 27.2.2001), č.k. 13P/73/99-98 na sumu 1 660 Sk (55,10 eur).

7. Pokiaľ ide o rozsah odvolania, z obsahu odvolania je zrejmé, že navrhovateľ odvolaním napadol

iba tú časť zamietajúceho výroku, ktorá sa týkala zvýšenia výživného od podania návrhu na začatie
konania, tak ako to vyplýva z jeho odvolacieho návrhu, ktorým žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak,
aby bolo vyhovené jeho návrhu na zvýšenie výživného od podania návrhu na začatie konania. Odvolací
súd na základe uvedeného vyvodil, že rozsudok v časti, ktorou zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie
výživného od 22.10.2012 do podania návrhu nebol odvolaním napadnutý.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní navrhovateľa rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu
trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí vek, zdravotný stav,

štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby,
majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť,
nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa
je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti (pozri aj PAVELKOVÁ, B. 2011. Zákon o rodine,
Komentár. Praha: C. H. BECK, 2011. s. 379-380, ISBN 978-80-7400-359-2), resp. že z

dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu je poberateľom invalidného dôchodku ( t.j. dávky, ktorou štát
pokrýva náklady plnoletého dieťaťa na uspokojovanie jeho základných životných potrieb) . Odvolací
súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 21. 4.2011, sp. zn. II. ÚS
3113/2010 (ktorého závery je pre takmer totožnú právnu úpravu v otázkach vyživovacej povinnosti
rodičov a detí možné použiť) konštatujúceho, že schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je

schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátene bytových.
Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza
svoje potreby. Na druhej strane, rozhodne povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už skončilo
prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa one nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Odvolací súd poznamenáva, že trvanie a prípadná zmena
vyživovacej povinnosti je v takýchto prípadoch vecou posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

11. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané
výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu

premietnuť do výšky výživného.

12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď v danom prípade (ktorého predmetom nebolo zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa)
neskúmal zmenu pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov, na ktorých výživu je i naďalej
odkázaný a obmedzil sa iba na porovnanie životnej úrovne rodiny navrhovateľa a rodiny odporcu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou
a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa na zvýšenie
výživného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva skúmanie
a vyhodnotenie tejto podstatnej otázky potrebnej na posúdenie možnosti zmeny súdneho rozhodnutia,
ktorýmbolonaposledyurčenévýživné.Rozhodnutiesúduprvejinštancietaknespĺňazákonnénáležitosti

predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti návrhu
navrhovateľa na zvýšenie výživného. Je potrebné konštatovať, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čo v danom prípade predstavuje práve

skúmanie a vyhodnotenie zmeny pomerov. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je aj vo vzťahu k námietkam navrhovateľa možné konštatovať,

že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje a námietky navrhovateľa
sú dôvodné, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. b) C.s.p. a čiastočne podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p..

13. Odvolací súd zároveň konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá ani

skutočnosť, ako súd dospel k záveru o tom, že navrhovateľ má k dispozícii dostatočnú sumu pre pokrytie
svojich potrieb (ktorá pozostáva z invalidného dôchodku a výživného od odporcu), keď uvedená suma
(307,20 eur + 55,10 eur) nijakým spôsobom nezodpovedá výdavkom, ktoré deklaroval navrhovateľ v
priebehu konania a ktoré konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Ani len matematický
prepočet výdavkov (bez zreteľa na ich preukázanie a posúdenie ich dôvodnosti) nezodpovedá súčtu

príjmov navrhovateľa, ktoré boli v konaní preukázané. Odvolací súd musí konštatovať, že aj v tomto
smere je záver súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.

14. V záujme vysporiadania sa so všetkými podstatnými námietkami podaného odvolania, odvolací súd
dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa neboli súdom prvej inštancie nijakým

spôsobomzohľadnenézvýšenénákladynavrhovateľaapredovšetkýmpomeryodporcuvovzťahukjeho
povinnosti zabezpečiť si príjem tak, aby bol schopný platiť výživné (čo mu mimochodom bolo vytýkané
už v rozhodnutí, ktorým bolo naposledy určené výživné voči navrhovateľovi). Z vykonaných dôkazov,
týkajúcich sa zdravotného stavu odporcu totiž nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej možno vyvodiť
neschopnosť odporcu pracovať (a to ani obmedzenú). V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že

matka navrhovateľa si svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu riadne a dlhodobo plní. Podľa názoru
odvolacieho súdu je nutné práve vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa vyplývajúci z vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie, zohľadniť aj jej osobnú starostlivosť o plnoleté dieťa, ktoré je
trvalo odkázanénaosobnústarostlivosťtretejosoby (navrhovateľjeplnoletýmdieťaťomsabsolvovaním
špeciálnej školy, bez výučného listu a s nemožnosťou ďalšieho vzdelávania, ktoré trpí

epilepsiou a mentálnou retardáciou).

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c)
C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tentonedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci
skúmať a posúdiť zmenu pomerov na strane navrhovateľa rodičov, na výživu ktorých je navrhovateľ

odkázaný, a to od posledného určenia výživného, vyhodnotiť (aj prípadné ďalšie) vykonané dôkazy
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby
zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení návrhu navrhovateľa, predovšetkým
ako vyhodnotil vyššie uvedenú zmenu pomerov a na základe čoho dospel k záveru o opodstatnenosti/

neopodstatnenosti zvýšenia výživného; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o
náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). V súvislosti s navrhovateľom tvrdenou zaujatosťou zákonnej
sudkyne je treba uviesť, že jeho námietky smerovali výlučne voči postupu zákonnej sudkyne v konaní
o prejednávanej veci, ktorý nie je dôvodom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodnutia (§ 14 ods.3
O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, resp. § 2 ods.1, § 49 ods.3 C.s.p. v znení účinnom od 1.7.2016).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).