Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211941
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2513211941.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Mgr. J. V., narodená XX.
Y. XXXX, trvalý pobyt: C. XX, proti žalovanému: L. C., narodený XX. B. XXXX, trvalý pobyt: P. XXXX/
XX, L., zastúpeného advokátom: Mgr. Ľudovít Jendrál, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o 832,05 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 23. januára 2019 č.
k. 15C/145/2013-328, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o 263,05 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. apríla 2012 do zaplatenia potvrdzuje a v zostávajúcej

časti o 569,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. apríla 2012 do zaplatenia, v časti
o náhrade trov konania strán a v časti o náhrade trov konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie ruší
a vec vracia v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a rozhodol, že žalovaný má právo na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ako aj štát má právo na náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 101, § 106 ods. 1, 2, § 415,
§ 420 ods. 1, 2, § 510, § 631, § 633, § 637 ods. 1, § 645 ods. 1, 2, § 648 ods. 1, 2, § 649 O. z.
(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou

o dielo medzi stranami konania (v októbri 2011), predmetom ktorej bola výmena strešnej krytiny na
rodinnom dome žalobkyne, ktorá so žalovaným sa dohodla na vykonaní prác a ktorý vystavil žalobkyni
aj záručný list. Materiál dodala spoločnosť MASLEN s.r.o., ktorej bola za tovar žalobkyňou uhradená
faktúra. Nároky uplatnené žalobkyňou vo výške 832,05 eur súd prvej inštancie posudzoval ako hodnotu
materiálu vo výške 282,05 eur (materiál, ktorý si žalovaný ponechal: 3 vedierka skrutiek - 45,- eur,
tabuľový plech - 14,16 eur, hrebenáče - 21,32 eur, odvetrávací pás hrebeňa - 14,40 eur, spolu - 94,88
eur; tovar pre umelo vytvorené zmeny na streche: laty 70 m - 24,50 eur, asfaltový pás 1 m - 10,08 eur,

tesnenie k oknám 20 ks - 15,96 eur, spolu - 50,54 eur; materiál na opravu strechy, ktorý bolo treba
zakúpiť: 2 vedierka skrutiek - 30,- eur, tabuľový plech - 21,78 eur, odvetrávacia mriežka 50 m - 47,50
eur, opravný lak - 4,75 eur, farba plechu - 11,- eur, silikón - 2,60 eur, materiál na opravu komína - 19,-
eur) a cenu opravy strechy vo výške 550,- eur vyplatenej p. T., po realizácii diela žalovaným. Predmetom
plnenia zo strany žalovaného mala byť výmena strešnej krytiny, konkrétne demontáž škridly za montáž
plechu (žalovaný vystavil záručný list dňa 9. novembra 2011, ktorým garantoval po dobu 36 mesiacov
kvalitu montáže strešnej krytiny žalobkyne). Pri obhliadke žalovaný žalobkyňu upozornil na potrebu

nového latovania, keďže vzdialenosť medzi latami bola 34 cm a na novú strechu bolo potrebných 35 cm.
Žalobkyňa však nepovažovala za potrebné latovanie vymeniť, keďže šlo o nové latovanie, vykonané
pred dvadsiatimi rokmi. Žalovaný previedol prácu nekvalitne a neodborne. Nerešpektoval požiadavku
žalobkyne, aby nedokupoval ďalší tovar, neinformoval ju a nevrátil jej materiál, ktorý zaplatila a nebolpoužitý na realizáciu strechy. Listom z 24. novembra 2011 (označeným ako reklamácia) žalobkyňa vytkla
žalovanému vady realizácie strechy a žiadala o zjednanie nápravy (vytkla aj ponechanie zvyškového
materiálu). Poukázala na cenu prác, ktorú zaplatila vo výške 1.396,- eur, požadujúc vystavenie dokladu.

Listom z 13. apríla 2012 označeným ako reklamácia na vykonanú prácu a žiadosť o vrátenie materiálu
žalobkyňa opätovne žiadala vrátenie nespotrebovaného materiálu a vyjadrila žalovanému nedôveru,
odmietajúc, aby žalovaný ešte niečo robil či opravoval. Žalovaný oznámil, že strechu opraví na jar 2012,
ale po 15. decembri nedvíhal telefón. Strechu dala žalobkyňa opraviť inému klampiarovi p. T. za cenu
550,- eur. Z čestného prehlásenia p. T. zo dňa 18. septembra 2013 vyplýval opis uskutočňovaných

opráv na streche rodinného domu žalobkyne od 2. mája 2012 do 18. septembra 2013. Výsluchom
svedka T. W. bolo preukázané, že jeho spoločnosť vykonala neskôr rekonštrukciu strechy u žalobkyne
(strechu zamerali a bolo vidieť zatekanie, materiál na streche nebol položený podľa technologického
postupu výrobcu, lebo bol položený na latách, ktoré boli pre krytinu nevhodné). Následne strechu
zrekonštruoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami bolo spornou skutočnosťou, či
žalovaný počas realizácie strechy na náklady žalobkyne dokupoval ďalší tovar, ktorý nebol potrebný,

či riadne spotreboval dodaný materiál a či po realizácii prác neoprávnene odniesol zostatkový materiál
zo stavby, ktorý mal odovzdať žalobkyni (ktorá za tovar zaplatila). Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že množstvo a špecifikácia odneseného materiálu, ako aj samotná skutočnosť, že žalovaný materiál
odniesol, však ostala len v rovine tvrdení žalobkyne, ktorá nepreukázala, že by po realizácii strechy
ostal použiteľný zostatkový materiál, koľko zaplateného materiálu bolo využitého na výmenu strešnej

krytiny a že žalovaný skutočne po vykonaní prác takýto materiál v označených množstvách odniesol pre
vlastnú potrebu. Samotné výzvy adresované žalovanému, ktorými ho žalobkyňa vyzývala na vrátenie
materiálu, nebolo možné považovať za preukázanie uvedených skutočností. Rovnako tak bolo potrebné
vyhodnotiť aj potvrdenie o prevzatí materiálu zo dňa 20. novembra 2012, ktoré žalobkyňa označila a z
ktorého bolo zrejmé, že ide o prehlásenie žalobkyne, potvrdzujúce prevzatie materiálu od O. U., ktorého

na to poveril žalovaný. Listina obsahovala rozpis materiálu a predtlačené meno žalobkyne. V značnom
množstve boli na listine rukou písané poznámky, označujúce prijatie alebo neprijatie materiálu (v závere
bol podpis žalobkyne). Listina nebola nikomu adresovaná a nebola podpísaná inou osobou. Nemala
preto preukaznú hodnotu a súd prvej inštancie ju považoval za súčasť vyjadrenia žalobkyne. Na potrebu
preukázania tvrdení žalobkyne v uvedenom smere bola žalobkyňa opakovane súdom prvej inštancie

upozorňovaná, oboznámená aj s právnym posúdením veci. Z ponuky žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy vyplynulo, že bola učinená v snahe vyhnúť sa dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu, pričom
po neprijatí návrhu na mimosúdne urovnanie žalobkyňou, nasledovala zo strany žalovaného obrana
a spochybnenie žalovaného nároku. Neunesenie dôkazného bremena tak malo za následok procesný
neúspech pre žalobkyňu ako stranu sporu, ktorá nedokázala preukázať tvrdené skutočnosti. Vo vzťahu

k vadám výmeny strešnej krytiny súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že strecha po jej realizácii žalovaným skutočne vady vykazovala. Uvedené vyplynulo
z čestného prehlásenia p. T., ako aj výpovede svedka M. W., ako aj z niektorých zhodných tvrdení
strán konania. Samotná skutočnosť, že dielo vykonané žalovaným vady vykazovalo, bola však podľa
názoru súdu prvej inštancie nepostačujúca na úspešné domáhanie sa náhrady škody, prípadne nárokov

z vád diela. Zdôraznil, že majetkovú ujmu, ktorá spočíva vo vadnom vykonaní diela, t. j. vo vadnosti
poskytnutého plnenia, možno napraviť len v rámci záväzkového vzťahu zodpovednosti za vady medzi
objednávateľom a zhotoviteľom. Nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie vady, ak ide o
vadu odstrániteľnú, je nárokom zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady. Tohto nároku sa však nemožno
domáhať z titulu náhrady škody. To okrem iného znamená, že objednávateľ nemôže požadovať od

zhotoviteľa náhradu nákladov (náhradu škody), ktoré vynaložil tým, že vadnú vec dal opraviť na svoje
náklady tretej osobe (porov. Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, Imrich Fekete a kol., druhý
diel). Súčasne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci strecha mala vady, ktorých
charakter nebol po odbornej stránke súdu preukázaný (p. T. a p. W., ktorí síce po odbornej stránke
pôsobia a podnikajú v oblasti realizácie strešných krytín, nie sú však znalcami v príslušnom odbore

a súd mohol ich vyjadrenie vziať na zreteľ len ako svedecké výpovede zachytávajúce stav strechy
žalobkyne, nie však preukazujúce pôvod a charakter vád strechy, zapríčinených žalovaným). Bolo však
podľa názoru súdu prvej inštancie možné vyhodnotiť, že vady strechy boli vadami neodstrániteľnými
(pokiaľ by aj boli vadami odstrániteľnými, neboli odstránené žalovaným riadne a včas, čo ich činí tzv.
subjektívne neodstrániteľnými) a žalobkyni ako objednávateľovi by vzniklo právo na zrušenie zmluvy

alebo na uplatnenie zľavy z ceny. Žalobkyňa si však zľavu z ceny diela neuplatnila, domáhala sa náhrady
škody a k zrušeniu zmluvy taktiež nedošlo. Od zodpovednosti za vady je potrebné odlíšiť zodpovednosť
za škodu, ako následok vadného plnenia. Uplatnenie tohto nároku potom nie je viazané na uplatnenie
nárokov zo zodpovednosti za vady. S prihliadnutím na ustanovenie § 510 O. z. súd prvej inštanciedospel k záveru, že žalobkyňa súdu náležite nepreukázala výšku škody, porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovaného a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že zo zhodných tvrdení strán konania tiež vyplynulo, že žalovaný žalobkyňu

upozornil na nevhodnosť latovania na streche s tým, že pre daný typ strešnej krytiny sú nevyhovujúce.
Vadnosť latovania spočívala vo vzdialenosti lát. Žalobkyňa však zotrvala na tvrdení, že laty museli byť
vhodné, lebo boli nové, len 20-ročné. Vykonaným dokazovaním (z čestného prehlásenia p. T., ako aj
výpovede svedka p. W.) bolo preto možné dospieť k záveru, že nebol dodržaný technologický postup
kladenia krytiny následkom nevhodnosti latovania. Pokiaľ žalovaný na uvedené žalobkyňu upozornil a

táto na vykonaní prác trvala, nemožno žalovanému pričítať zodpovednosť za vady strechy následkom
uloženia krytiny na nesprávne latovanie. Podľa § 645 O. z. zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej
zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu daného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov,
ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Inak však bolo
tomu v prípade, kde strecha mala vady následkom nedostatočného prekrytia pri komíne. Tu sám
žalovaný konštatoval, že komín treba opraviť, čo neučinil. Žalobkyňa však nepreukázala v akom rozsahu

škoda vznikla pričinením zo strany žalovaného (prípadne jeho opomenutím), neodôvodnila výšku škody
viažucu sa k oprave komína, nepreukázala, že by opravou zo strany p. T. bola vada pri komíne
odstránená alebo odstraňovaná (svedok W. uviedol, že zatekanie pretrvávalo aj potom, čo strechu
opravoval p. T.). Nepreukázala, že predmetná vada priliehavosti strešnej krytiny ku komínu (prípadné
poškodenie komína) mala príčinnú súvislosť s konaním žalovaného. Hoci žalobkyňa žiadala ustanoviť

znalca za účelom preukázania vyššie uvedeného, skôr ako súd mohol znalca ustanoviť, strechu nechala
zrekonštruovať na škridlovú a význam znaleckého dokazovania ostal tak bezpredmetný. Žaloba bola
preto zamietnutá aj v časti uplatnenej náhrady vo výške 550,- eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový
poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že žalovaný mal úspech v

spore v plnom rozsahu, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s
článkom 4 CSP súd prvej inštancie posúdil nárok na náhradu trov vzniknutých štátu (svedočné priznané
svedkyni N. V. vo výške 21,- eur, vyplatené zo štátnych prostriedkov na základe uznesenia súdu prvej
inštancie zo dňa 16. mája 2016) a rozhodol o nároku štátu na náhradu trov voči neúspešnej žalobkyni v
rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaná suma pozostávala z dvoch častí.
Suma 282,05 eur predstavovala hodnotu materiálu, ktorý žalobkyňa zaplatila, ale nebol jej dodaný,

resp. bol odnesený ako kúpený naviac. Suma 550,- eur bola vynaložená za opravu práce, ktorú
nekvalitne odviedol žalovaný. Žalobkyňa namietala konštatovanie súdu prvej inštancie, že nemohlo byť
vykonané znalecké dokazovanie, ktorého sa dožadovala žalobkyňa od prvého pojednávania vo veci,
avšak k tomuto dôkaznému návrhu nebolo vyhovené. Je samozrejmé, keď strecha mala vady, ktoré
boli neodstrániteľné. Bola nútená ju dať kompletne prerobiť. Stalo sa to však až v júli 2018 (5 rokov po

podaní žaloby). Pre nečinnosť súdu nemôže byť daná vec vyhodnotená v jej neprospech. Spôsobenú
škodu riadne vydokladovala, osvedčila listinami. Žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú žalobkyni spôsobil
a zodpovednosti sa môže zbaviť iba tak, že sa z nej vyviní (mal by preukázať, že škodu nezavinil). To
však v celom konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané. Konanie bolo proti žalobkyni vedené
tendenčne. Neboli brané do úvahy jej tvrdenia a dôkazy. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový

stav a preto rozhodol nesprávne a nezákonne.

3. V doplnení odvolania žalobkyňa opísala skutočnosti týkajúce sa objednávky diela, jeho realizácie, ako
aj reklamácie vád diela. Žalovaný síce navrhoval mimosúdnu dohodu, avšak s tým, že zaplatí medzi
štyrmi očami a ostatné vybaví na súde. Žalovaný nebol a nie je klampiar. Preukazujú to výpisy zo

živnostenského registra. Prácu vykonával neoprávnene a neodborne. Preukazujú to aj kladacie plány.
Predložila súdu dodací list k faktúre na meno T. R. prevzatie tovaru. Materiál prevzal žalovaný, čo
preukazuje jeho podpis, ktorý je nečitateľný, avšak takto sa podpisuje. Môže to posúdiť grafológ. Na
dodacom liste je uvedený dokupovaný asfaltový pás 10,08 eur, použitý pri komíne, ktorý sa odlepil a
zostala široká medzera. Žalovaný nastrihal a priniesol kúsky plechu, kvôli ktorým bolo treba vysekávať

do komína priestor, čo nešlo, preto ho chceli zbúrať. Nič nesplnil čo sľúbil. Tri dni robil škodu na
streche. Žalobkyňa opätovne konkretizovala materiál, ktorý žalovaný prevzal, ale nedodal, ponechal si
ho. Inkasoval bez odovzdávania potvrdeniek o nákupe. Predložené fotografie zobrazujú časti strechy po
neodbornej práci klampiara. Súd prvej inštancie nepostrehol, že žalobkyňa preukázala krivú výpoveďsvedkyne O. - V.. Žalovaný nemal oprávnenie preberať tovar pre pobočku MASLEN v Piešťanoch.
Žalobkyňa ho o to nepožiadala. Výpoveď uvedenej svedkyne bola veľká lož. Žalobkyňa nenavrhla
vypočuť p. W.. Oznámila, že je strecha nová, zrealizovaná inou firmou. Súdneho znalca požadovala na

začiatku pojednávania v roku 2014. Súd nevyhovel. Znalec by mohol vniesť pravdu do celého prípadu,
a to aká je v povalovom priestore situácia, ako aj to, že paronepriepustná fólia nebola nikdy potrebná.
Výpoveď svedka W. bola zaujatá a ľahkovážna. Na vypočutí klampiara T. žalobkyňa netrvala. Úmyselne
spôsobená škoda nie je premlčaná (10 rokov). Žalobkyňa zdôraznila, že musela vynaložiť financie na
opravu dofušovanej strechy, čím jej vznikla škoda. Ako môže žalobkyňa preukázať, že žalovaný je

podvodník. Prinášal materiál,ale potvrdenky o zaplatení neodovzdal. Tovar bol kradnutý alebo odnášaný
z prevádzky MASLEN. Žalobkyňa za klince zaplatila, žalovaný ich odniesol. Keď sa ho na to pýtala,
spýtal sa jej, na čo sú jej. Správal sa surovo. Odniesol aj zostatkový materiál. Potvrdenie žalobkyne
pre súd nemalo žiadnu výpovednú hodnotu. Poukázala na doklady za zakúpený tovar, nutný na opravu
poškodenia.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny. S
odvolaním vyjadril nesúhlas. Nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov. Navrhol preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Žalobkyňa bola súdom poučená o
nedostatočnosti ňou predložených dôkazov a o nutnosti znaleckého posudku pre úspech vo veci.
Potvrdila, že všetkému porozumela, avšak princípy sporového konania ignoruje. Počas celého konania

žalobkyňa neurobila procesný návrh na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom. Trvala na tom, že
stačia písomné prehlásenia klampiara p. T.. Žalobkyňa opomína zákonnú povinnosť strany konania
svoje tvrdenia preukázať dôkazmi (tvrdenia považuje za dôkazy), a to dôkazmi, ktoré sú jednoznačné a
vylučujúce akúkoľvek pochybnosť. Žalobkyňa podávala v priebehu konania písomné podania, napriek
zásade ústnosti. Súd vykonáva iba dôkazy navrhnuté stranami. V jednom z podaní žalobkyňa uviedla, že

nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy. Žalovaný s jej návrhom vyjadril súhlas. Súd prvej inštancie však dal
žalobkyni možnosť pokračovať a navrhovať dôkazy. Jediný dôkaz, ktorý žalobkyňa navrhla, bol výsluch
svedka Kleimana. Podanie žalobkyne urobené a doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania je
bezvýznamné a zbytočné, nemožno naň prihliadať. V spore preto nebol preukázaný nárok žalobkyne
vočižalovanému.Oprávnenosťžalovanejsumynebolavkonanípreukázanáajejvýškanebolaustálená.

Súd správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že nepovažuje za zmysluplné reagovať na
výmysly a klamstvá. Napriek tomu zopakovala už uvádzané tvrdenia. Žalobkyňa navrhovala vypočuť
svedka, ktorý opravoval strechu, v akom stave ju našiel (p. T.). Súdneho znalca navrhovala, súd jej

ale nevyhovel. Žalobkyňa každú oponenciu, protest nielen tvrdila, ale doložila. Presadzovať len ústnu
formu konania nie je správne. Žalobkyňa poskytovala analýzy a upresnenia. Navrhla preto, aby bol
súdom zabezpečený súdny znalec, ktorý by ohodnotil prácu na dome a pomohol vypočítať škodu.
Trpezlivo vysvetľovala a čakala, že súd pochopí pravdu, nebude ju prekrúcať. Žalobkyňa neignorovala
kontradiktórnosť. Rešpektovala spôsob vedenia konania napriek tomu, že stále smeroval k donucovaniu

žalobkyne, aby sa so žalovaným dohodla. Žalobkyňa podala odvolanie v presne stanovenom termíne.
Pred troma rokmi na piatom pojednávaní (23. apríla 2016) žalobkyňa súdu oznámila, že si musí niekoho
zabezpečiť, za účelom dať strechu do pôvodného stavu, aby sa škoda na streche viac nenavyšovala
(plechy na streche neboli odborne uložené). Svedok W. sa venoval streche od 27. júna s prestávkami do
11. júla. Už na prvom pojednávaní žalobkyňa 13.10.2015 žiadala súdneho znalca. Súd prvej inštancie

neoveroval, ani nekonfrontoval pravosť podpisu žalovaného na označenej faktúre. Žalobkyňa poukázala
na § 10 ods. 2 Trestného zákona, ako aj na definíciu chránenej osoby podľa § 139 ods. 1. Žalobkyňa
preto nesúhlasila s rozsudkom.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je čiastočne dôvodné na doplnenie odvolania žalobkyne, podané po uplynutí odvolacej lehoty,

nebolo možné prihliadať (§ 362, § 379 CSP).7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou v časti
uplatnenéhonároku263,05eur(predstavujúcejhodnotumateriálu,ktorýsimalžalovanýponechať,tovar
pre umelo vytvorené zmeny na streche a materiál na opravu strechy, ktorý bolo treba zakúpiť, s výnimkou
materiálu na opravu komína vo výške 19,- eur).

9. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania,
ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana bola povinná označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav

veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto
povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného
nároku.

10. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
8Cdo/181/2016).

11. V spore o zaplatenie hodnoty materiálu niesla žalobkyňa bremeno tvrdenia, že žalovaný postupoval

v rozpore so zmluvou alebo so zákonom (vo vzťahu k označenému materiálu, vymedzeného druhovo,
ako aj množstvom). Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobkyňu vyplývalo bremeno dôkazné, a to
pokiaľ ide o preukázanie, že s označeným materiálom žalovaný nakladal podľa tvrdenia žalobkyne.

12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že listinné dôkazy predložené žalobkyňou predstavujúce

jej výzvy adresované žalovanému, na vrátenie materiálu, nepreukazovali žalobkyňou tvrdené správanie
žalovaného, ktorý tieto tvrdenia popieral. Listinný dôkaz zo dňa 20. novembra 2012 (označený ako
potvrdenie prevzatia materiálu, resp. neprevzatia) bol podpísaný výlučne žalobkyňou a keďže iná osoba
tento listinný dôkaz nepodpísala, nebolo možné považovať ho za listinný dôkaz preukazujúci tvrdenia
žalobkyne(jehoobsahjevýsledkomprejavuvôležalobkyne,nievšakdôkazomsprávaniasažalovaného

v rozpore so zmluvou, či zákonom). Obdobne bolo potrebné vyhodnotiť aj listinný dôkaz označený ako
dodacílistkfaktúreč.VFPN110633,pretožehociobsahujenečitateľnýpodpis,nepreukazujeprotiprávne
konanie žalovaného, teda konanie v rozpore so zmluvou alebo so zákonom, prípadne inú právnu
skutočnosť, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni hodnotu materiálu.

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo
veci samej o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 263,05 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 13. apríla 2012 do zaplatenia ako vecne správne potvrdil.

14.Vovzťahukuplatňovanémunárokužalobkynenazaplateniesumy550,-eur,vynaloženejžalobkyňou

tretej osobe (p. T.) za opravu úpravy strechy (strešnej krytiny), vykonanej žalovaným na základe zmluvy
o dielo, súd prvej inštancie konštatoval, že strecha na rodinnom dome žalobkyne po realizácii prác
žalovaným skutočne vady vykazovala (odsek 41). Napriek tomu v ďalšej časti odôvodnenia (odsek 43)
súd prvej inštancie uvádza, že charakter vád nebol po odbornej stránke preukázaný (s poukazom na
vyjadrenia p. T. a svedka W., ktorí nie sú znalcami v príslušnom odbore). Súd prvej inštancie však tieto

vady súčasne kvalifikuje, ako vady neodstrániteľné.

15. Z vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie vyplýva ich zjavná protichodnosť, pretože ak bolo
konštatované preukázanie vadného plnenia, konkrétne existencia vád diela vykonaného žalovaným ako
zhotoviteľom, je neurčité súčasne konštatovať, že vady a ich charakter neboli z odborného hľadiska

preukázané. Vadou sa rozumie nedostatok vlastnosti, ktorú by vec mala mať vzhľadom k obsahu zmluvy
alebo účelu, na ktorý má slúžiť, prípadne podľa právnych predpisov, či technických noriem a teda
nemožnosť použitia veci na účel, ktorému má podľa zmluvy slúžiť. Ak teda súd prvej inštancie dospel
k záveru o existencii vád diela (ktoré pritom ani minimálnym spôsobom nekonkretizoval), nemoholkonštatovať, že charakter vád po odbornej stránke nebol preukázaný (odborné posúdenie sa potom
mohlo týkať napr. príčinnej súvislosti s vykonanou úpravou veci, teda atribútov zodpovednostného
vzťahu za vady). Ak dielo malo vady, bolo potrebné tieto vady konkretizovať, t. j. o aký nedostatok

vlastnosti, ktorú by vec mala mať vzhľadom k obsahu zmluvy alebo účelu, na ktorý má slúžiť, išlo, lebo
ak o takýto nedostatok nešlo, nie je dôvod konštatovať existenciu vád. Ak tu taký nedostatok vlastností
preukázaný bol, je potom protirečivý záver, že nedostatok vlastnosti veci, či nemožnosti použitia veci
na účel, ktorému má slúžiť, nebol preukázaný (teda buď existencia vád, ako jedného z atribútov
zodpovednostného vzťahu za vady bola preukázaná, a to výpoveďou svedka, čestným prehlásením,

zhodnými tvrdeniami strán konania, alebo preukázaná nebola, z dôvodu absencie definičných znakov
vadného plnenia).

16. Obdobne hoci súd prvej inštancie vyhodnotil, že nemal za preukázaný pôvod a charakter vád,
súčasne dospel k záveru, že vady strechy boli vadami neodstrániteľnými (opäť bez ich akejkoľvek
konkretizácie).

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 645
ods. 1, 2 O. z., regulujúce zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku (druhý
oddiel Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku).

18. Zmluva o zhotovení veci na zákazku je osobitným typom zmluvy, na základe ktorej vzniká povinnosť
zhotoviteľa na svoje nebezpečenstvo zhotoviť novú vec, previesť vlastníctvo veci na objednávateľa
a povinnosť objednávateľa vec prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Z uvedeného teda nepriamo
vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy vec ešte neexistuje. V porovnaní s tým, zmluvou o oprave
alebo úprave veci nedochádza k zhotoveniu novej veci, ale k úprave alebo oprave už existujúcej veci

(nedochádza k zmene vlastníctva pôvodnej veci). Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch
veci alebo jej vlastnosti (§ 652 O. z.). Nároky z vád diela potom upravuje ustanovenie § 655 O. z.,
ktoré aplikované súdom prvej inštancie nebolo, ako ani osobitné ustanovenia tretieho oddielu o zmluve
o úprave veci podľa § 652 O. z. a nasl.

19. Pri posudzovaní, či poskytnutá služba má povahu zhotovenia veci na zákazku ale úpravy veci,
je potrebné vychádzať predovšetkým z dohody účastníkov o predmete služby a z toho, či v rámci
vykonávanej služby má byť dohodnutá vec ešte len vytvorená alebo má byť zmenená podstata už
existujúcej veci, či tu uvedená vec už je a má byť doplnená, bez toho, aby sa to dotklo jej podstaty
(porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. Cpj/39/1988 R12/1989, ak je napríklad v rámci zhotovovania stavby

inštalované ústredné kúrenie, je táto inštalácia súčasťou zhotovenia veci na zákazku; ak by však bola
vykonávaná inštalácia ústredného kúrenia na základe samostatnej zmluvy v už existujúcom rodinnom
dome, šlo by spravidla už len o úpravu existujúcej veci rodinného domu).

20. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentovala aj náležitá argumentácia týkajúca sa

nárokov zo zodpovednosti za vady diela. Dôkazy na preukázanie atribútov zodpovednostného vzťahu
za vady diela (úprava veci) hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo (§ 191 CSP).

21. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že priznanie práva na náhradu nákladov, ktoré objednávateľ
vynaložil na takéto odstránenie vád diela treťou osobou, nemá oporu v zákone (porov. rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 33Cdo/1508/2008). Súčasne však (súd prvej inštancie) na súdnom pojednávaní dňa 23.
januára 2019 (na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku) v rámci predbežného právneho
posúdenia veci vyslovil záver o práve objednávateľa zmluvu zrušiť alebo uplatniť zľavu z ceny diela,

pričom v danom prípade „sa mu javí, že zľava z ceny diela nebola uplatnená včas“ (takýto prejav
vôle žalobkyne žiadnym spôsobom nekonkretizoval). Objednávateľ sa môže uspokojiť s primeraným
znížením ceny úpravy (ak sa rozhodne, že vadu veci nebude reklamovať, ale vec opraví sám, alebo si ju
nechá opraviť u niekoho iného na svoje náklady). Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Co/3/2009 ak žalovaná strana neodstránila vady ani v primeranej dodatočnej lehote a žalujúca

strana dala vady odstrániť tretej osobe, pričom vo výške zodpovedajúcej výške úhrady zaplatenej tretej
osobe si voči žalovanej uplatnila nárok na zaplatenie sumy (vo svojej podstate vrátenie časti kúpnej
ceny vo výške zľavy zodpovedajúcej zaplatenej úhrade tretej osobe, keďže celú cenu diela zaplatila
vopred) návrhom na súde, uplatnila si nárok na zľavu z kúpnej ceny (primerané zníženie ceny). Súd prvejinštancie na základe vyššie uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku neposúdil jednoznačne
prejav vôle žalovanej pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za vady diela (konkretizáciou tohto
jednostranného právneho úkonu objednávateľa, ako i vyhodnotením jeho postupu podľa relevantných

ustanovení O. z. upravujúcich zodpovednosť za vady diela).

22. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou na náhradu škody týkajúcej sa opravy komína,
v dôsledku vady následkom nedostatočného prekrytia pri komíne, je potrebné uviesť nasledovné.
Súd prvej inštancie poukázal na konštatovanie žalovaného, že komín je potrebné opraviť, k čomu

nedošlo. Dospel tu k záveru, že hoci žalobkyňa žiadala ustanoviť znalca za účelom preukázania
uvedeného, strechu nechala zrekonštruovať, v dôsledku čoho význam znaleckého dokazovania
ostal bezpredmetný. Z uvedeného záveru však nie je zrejmý dôvod, pre ktorý sa stalo znalecké
dokazovanie bezpredmetným. Predovšetkým absentuje vyhodnotenie čo bolo spornou a čo nespornou
skutočnosťoumedzistranamikonania,keďžedôvodnosťopravykomínažalovanýpotvrdilaakédôkazné
návrhy boli vznesené. Predmetom znaleckého dokazovania môže byť pritom aj stav diela zachytený

prostredníctvom dôkazného materiálu, v období pred definitívnou rekonštrukciou strechy.

23. Vzhľadom na zmätočnosť záverov súdu prvej inštancie, v dôsledku protichodných konštatovaní,
týkajúcich sa zodpovednosti za vady diela, napadnuté rozhodnutie postráda argumentačný základ, ktorý
by mohol odvolací súd preskúmať.

24. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

25. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v

znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS

209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

26. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom
ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v
rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016.28. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej

(ako tomu bolo v danom prípade), a ak sú v ňom protirečivé závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd
rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

29. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil, v
časti o zaplatenie sumy 550,- eur a 19,- eur, spolu 569,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 13. apríla 2012 do zaplatenia a vrátil vec v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách záverov
odvolacieho súdu, v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd

limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno.
Hodnotenie dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie unesenia dôkazného bremena každej zo strán
(ohľadom tvrdení, ktoré každá strana podľa hmotného práva, mala preukázať). Na takto preukázaný
skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie aplikuje relevantné ustanovenia
hmotnoprávnej normy, predovšetkým osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci podľa §

652 a nasl. O. z.

31. Zodpovednosť za vady ak ide o úpravu veci upravujú osobitné ustanovenia § 653 a nasl. O.
z. Pri skúmaní atribútov zodpovednostného vzťahu za vady je pritom potrebné skúmať existenciu
záväzkového vzťahu, jeho predmet (úprava veci), (ne)splnenie povinnosti zhotoviteľa vykonať úpravu

riadne, existenciu vady veci (pri jej prevzatí objednávateľom alebo v záručnej dobe) a príčinnú súvislosť
existencie vady s úpravou veci alebo neupozornením objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov
(§ 653 O. z.). Pod riadne vykonanou úpravou veci je treba rozumieť takú úpravu, ktorá zodpovedá
funkčným (často aj vzhľadovým) vlastnostiam tak, ako boli dohodnuté v zmluve. Nevhodnosť pokynov
objednávateľa sa môže týkať požiadavky na použitie určitého materiálu, postupu alebo spôsobu pri

úprave veci (v súvislosti s príčinou konkrétnej vady).

32. Uplatnené právo zo zodpovednosti za vady bude dôvodné len vtedy, ak je reklamovaná vada
skutočne vadou, ak sa vyskytuje na veci v čase uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a ak má
takú povahu, aká je pre uplatnenie zvoleného práva vyžadovaná (porov. Krajčo, J. Občiansky zákonník

pre prax (komentár), III., Bratislava: Eurounion, 2015, s. 2833).

33. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené aj samotný atribút existencie vady diela vyhodnotí
na základe vykonaného dokazovania tak, aby bol vyjadrený jednoznačný záver, či takýto atribút bol
preukázaný alebo nie (bez protirečivých záverov).

34. Nároky z vád diela upravuje ustanovenie § 655 O. z. (rozlišovaním vady odstrániteľnej a
neodstrániteľnej, ktoré súd prvej inštancie všeobecne kvalifikoval ako neodstrániteľné). Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdi vykonanú voľbu nároku zo zodpovednosti za
vady diela, ak takýto prejav vôle žalobkyňa vykonala, náležitým vyhodnotením uplatnenia práva zo

zodpovednosti za vady (reklamácia), ktoré má povahu jednostranného právneho úkonu, pričom právo zo
zodpovednosti za vady, aby vyvolalo zamýšľané právne účinky, je potrebné uplatniť platným spôsobom,
včas, na správnom mieste a dôvodne (porov. NS ČR sp. zn. Cpj/39/1988).

35. Pri rozlišovaní medzi tým, kedy má majetková ujma povahu vady plnenia a kedy povahu škody, je

potrebné vyvodiť, že o vadu ide tam, kde ujma spočíva vo vadnom plnení (vo vadnosti poskytnutého
predmetu plnenia). Avšak ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia, je škodou. Súd prvej
inštancie preto bez protirečivých záverov posúdi atribúty zodpovednostného vzťahu za škodu, ktorá
mala vzniknúť (podľa jeho záverov) v dôsledku vady nedostatočného prekrytia pri komíne. Pri hodnotení
vykonaného dokazovania bude opäť súd prvej inštancie postupovať podľa § 191 CSP o hodnotení

dôkazov (odsek 20), pričom z odôvodnenia rozsudku bude jednoznačne vyplývať dôvod objektívnej
nemožnosti nariadiť znalecké dokazovanie (na základe dôsledného zhodnotenia jeho predmetu a
dôkazného materiálu v spise).36. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké
prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej

obrany použil. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so

špecifickými námietkami strán konania.

37. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil

a rozhodol.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.