Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217754
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215217754.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: O. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., P. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., IČO:
36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: Centrál, n.o., IČO: 45 734 381, so
sídlom Zlatná na Ostrove, č. 258, IČO : 45 734 381, zastúpený Dr. Máriou Lubuškiovou, advokátkou so

sídlomKomárno,Pohraničná889/1,oneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Cpr/2/2015-93 zo dňa 08.06.2016, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie (vo veci v plnom rozsahu)
žalobu žalobcu zamietol a súčasne o trovách konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak,
že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 291,68 eur k rukám právneho
zástupcu žalovaného do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na citované ustanovenia § 68 ods.1, ods.2, § 77 Zákonníka práce a žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania strán sporu odôvodnil s poukazom na ustanovenie

§ 142 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.) tým, že v konaní úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, ktorá spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 5.10.2015 domáhal, aby súd
určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dané listom žalovaného zo dňa 7.9.2015
žalobcovi. Dôvodil tým, že u žalovaného pracoval od 13.2.2014 ako zdravotnícky asistent. Žalovaný

mu listom zo dňa 7.9.2015 (doručený bol 10.9.2015) dal okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre hrubé poručenie pracovnej disciplíny
- konzumácia alkoholických nápojov v čase od medzi 14.00 hod. a 18.00 hod. dňa 27.8.2015, ako
aj opustenie pracoviska pred ukončením pracovnej zmeny cca o 18.15 hod. Okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné, lebo uvedený dôvod nie je pravdivý, nikdy alkohol na
pracovisku nepožíval, z práce skôr neodišiel. Nevedel o tom, že je zvolávaná kontrola. O 18.45 hod.

sa išiel sprchovať a o 19.05 hod. alebo 19.10 hod. opustil pracovné miesto. Žalovaný navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodil tým, že riaditeľke žalovaného bola telefonicky nahlásená sťažnosť,
že službukonajúci zamestnanci konzumujú alkoholické nápoje a neposkytujú starostlivosť, následne
telefonickynakontaktovalahlavnúsestruasociálnupracovníčkukvykonaniukontrolyavčasevykonania
kontroly žalobca odišiel zadným vchodom, opustil pracovisko, pričom službukonajúci zamestnanci sa
priznali k požitiu alkoholu na pracovisku a usvedčili aj žalobcu k týmto skutočnostiam. Toto správanie

žalobcu napĺňalo skutkové náležitosti na okamžité ukončenie jeho pracovného pomeru. Súd prvej
inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný so žalobcom uzavreldňa 13.2.2014 pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce zariadenie sociálnych služieb Zlatná na
Ostrove, s druhom práce ako zdravotnícky asistent. Žalobca sa dňa 14.2.2014 oboznámil s náplňou
práce, ktorú skutočnosť potvrdil svojim podpisom. Dňa 10.9.2015 žalobca obdržal okamžité skončenie

pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny - konzumácia alkoholických nápojov v
čase od medzi 14.00 hod. a 18.00 hod. dňa 27.8.2015, ako aj opustenie pracoviska pred ukončením
pracovnej zmeny cca o 18.15 hod. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru,
že žalobca zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dodržal,
keď skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 10.9.2015 a žalobca podal žalobu na

súde dňa 5.10.2015, teda v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie na zákale vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, keď mal za preukázané, že zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa boli naplnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru
so žalobcom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, aj s poukazom na rozhodnutia NS SR
sp. zn. 3Cdo 12/2008, sp. zn. 3Cdo 218/2007. Dôvodil tým, že z pracovného poriadku žalovaného zo
dňa 1.2.2012, s ktorým bol žalobca oboznámený pri uzavretí pracovnej zmluvy dňa 13.2.2014, mal za

preukázané, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje preukázateľné požitie a podanie
alkoholických nápojov alebo iných omamných a psychotropných látok v pracovnom čase a na pracovnej
ceste, odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, neospravedlnená absencia v
práci, akákoľvek neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase. Podľa záznamu z
vykonania kontroly dňa 27.8.2015 v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. sa službukonajúci zamestnanci

priznali, že si symbolicky pripili na narodeniny I. J. a bola zistená neprítomnosť žalobcu na pracovisku. Aj
s poukazom na výpovede svedkov mal za preukázané, že žalobca si symbolicky pripil na narodeninovej
oslave svojej príbuznej a zároveň kolegyne a na pracovisku v čase kontroly nenachádzal. Žalobca svoje
tvrdenie, že sa sprchoval ničím nepreukázal, keď nemal ani auto na pracovisku, keďže do práce chodil
autom. Aj v prípade, že by bol preukázal, že sa sprchoval, tak sa sprchoval v pracovnom čase a nie po

jeho ukončení (pracovný čas bol od 7.00 hod. do 19.00 hod.). Taktiež mal za preukázané, že žalobca
neodovzdal zmenu, čo vyplýva aj z jeho náplne práce zdravotníckeho asistenta. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto žalobu zamietol,
keď mal za to, že žalobca hrubo porušil pracovnú disciplínu požitím alkoholických nápojov, ak keď len
symbolicky, opustil pracovisko bez súhlasu nadriadeného, neodovzdal zmenu.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny a
vyhovenia podanej žalobe, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil
ustanoveniami § 365 ods.1 písm. b),f),h) CSP. Uviedol, že napadnutý rozsudok nie je správny, ani
spravodlivý. Súd prvej inštancie nielen že porušil ustanovenie Zákonníka práce, ale už aj jeho základné

zásady.Jednásanajmäočlánok1-zákazdiskriminácie,článok2-dobrémravy,zneužitieprávaačlánok
6 - rovnaké zaobchádzanie mužov a žien. Uvedené zásady sú premietnuté do ustanovenia § 13 ods. 1
až3Zákonníkapráce.Dôvodilďalejtým,žeakbysavšetkoudialotak,akotvrdížalovaný,jeneprípustné,
aby iniciátorka narodeninovej oslavy, ktorá zabezpečila alkohol na pracovisko a ktorá ostatných kolegov
alkoholom ponúkala, bola postihnutá jedným z najmiernejších postihov a to iba písomným upozornením

a peňažnou pokutou a žalobca tým najprísnejším z možných. Obdobne je to aj s ostatnými kolegyňami.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol požitý
alkohol, ale skutočnosť, že žalobca predčasne opustil pracovisko (výpoveď svedkyne I. J.). Má to aj
logiku, nakoľko tie pracovníčky, ktoré iba pili alkohol, okamžité skončenie nedostali, iba žalobca, ktorý aj
predčasne opustil pracovisko, ale nebolo to cca 18.15 hod., ako je to uvedené v napadnutom okamžitom

skončení, ale medzi 18.30 hod. a 18.40 hod. (výpoveď svedkyne I. J. a L. Q.). Súd prvej inštancie
odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom tým, že vyniesol neočakávané, prekvapivé rozhodnutie.
Právo účastníka konania na predvídateľnosť rozhodnutia bolo judikované Ústavný súdom aj v uznesení
č. PL. ÚS 11/09-16. Z uvedeného stanoviska jednoznačne vyplýva, že nemožno upierať účastníkovi
konania právo na to, aby sa spoliehal na záväznosť a silu publikovaných stanovísk a judikatúr súdu

a to o nielen ústavného, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd prvej inštancie síce poukázal
na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu, v tých sa však riešili úplne odlišné skutkové okolnosti, školské
vysvedčenia a predaj cestovných lístkov. Tým sa bez dôkladného odôvodnenia odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe. Touto je napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo/74/2008 zo dňa 29.9. 2009 s
poukazom na ktoré žalobca uviedol, že žalobca údajne meškal iba 20 minút, aj to je však viac ako

sporné s poukazom na ustanovenie § 90 ods. 10 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie sa odklonil aj od
stanoviska NS SR sp. zn. 5 Cdo/17/2011, ktoré zaujal vo svojom rozhodnutí 14. 06. 2011, ku ktorému
žalobca uviedol, že k požitiu alkoholu uvádza, že svedkyne tvrdiace požitie alkoholu žalobcom nevideli,
že si pohár iba priložil k ústam, no nenapil sa, ale pohár skryl v dlani a neskôr obsah pohára vylial. Urobiltak preto, aby si o ňom kolegyne nemysleli, že je zbabelý, keď nechce piť. Žalobca poukazuje však na
to, že bola preukázaná jeho dochádzka do práce autom. Vzdialenosť medzi pracoviskom žalovaného
a bydliskom žalobcu je 12,9 km. Ak by žalobcu zastavila polícia, prišiel by o vodičské oprávnenie, aj

o prácu, nakoľko dochádzka verejnými dopravnými prostriedkami je vzhľadom na pracovnú dobu u
žalovaného nemožná, preto by pitie neriskoval. Nakoľko žalobca svoje tvrdenie o nepožití alkoholu nevie
preukázať, vychádza preto z prezumpcie, že vypil 1 pohár pol deci likéru. V tejto súvislosti poukázal na
judikát č. R 65/1973, zošiť č. 9, str. 502 ku ktorému žalobca uviedol, že napadnuté okamžité skončenie
je s týmto postihom neporovnateľné. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1406/2008 zo

dňa 22. 01. 2009. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/39/98 a uviedol, že je zrejmé, že
tento prípad sa s prípadom žalobcu nedá ani zďaleka porovnať. Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že
žalovaný konal v rozpore už so spomínaným stanoviskom NS SR sp. zn. 5 Cdo/17/2011, ktoré zaujal
vo svojom rozhodnutí 14.06. 2011 a s poukazom na to žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná o
nasledovné konkrétne okolnosti : 1. osoba zamestnanca - skúsený zdravotnícky zamestnanec, 2. jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností - podľa výpovede riaditeľky žalovaného na pojednávaní

dňa 08. 06. 2016 : „on bol skúsený zdravotnícky zamestnanec, plnil si svoje úlohy, čo mu boli zverené...“.
Jej tvrdenia o zanedbávaní povinností sú v rozpore s výpoveďou svedkyne L. Q., ktorá uviedla : „potom
sme ešte so žalobcom pokúpali troch ľudí, on mi pomohol, lebo vedel, že mám ešte ďalší deň službu. Ja
som bola rada, že pracoval so mnou, bol svedomitý. Boli sme radi, že tam máme mužov, mali sme ťažké
prípady. Neodmietol pomôcť.“ 3. Spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností - pol

deci likéru a 20 minút absencie. 4. ako aj situácia v ktorej k porušeniu došlo - pol deci likéru- svedkyňa
R. P. : „boli sme v miestnosti pri ošetrovaní. Mohli nás vidieť klienti, ale vtedy bolo ticho, boli na vzduchu,
robili sa toalety.“ 20 min. absencie - na konci zmeny. 5. dôsledky porušenia pre zamestnávateľa
- neboli zistené ani tvrdené, 6. či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu - nebolo
zistené ani tvrdené. Súd prvej inštancie nedal odpovede na všetky právne významné skutočnosti, ktoré

v konaní vyšli najavo. V poslednej vete štvrtého odseku strany 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku
vytýkažalobcovi,ženeodovzdalzmenu.Totokonštatovaniejevrozporesobsahomzáznamuovykonaní
kontroly (čl. 54 spisu), kde sa uvádza, že služba bola riadne odovzdaná. Vždy odovzdával službu iba
jeden pracovník. Nehovoriac o tom, že táto skutočnosť nebola uvedená v okamžitom skončení. Každý
obyvateľ má k dispozícii zvonček v prípade, ak chce privolať pomoc. Ak by sa také stalo, bolo tam

dosť kolegýň žalobcu, ktoré by mohli pomôcť. V krajnom prípade kolegyne na poschodí vedeli, že
žalobca sa išiel sprchovať a mohli ho zavolať. Taktiež sa vôbec súd prvej inštancie nezaoberal listom
Inšpektorátu práce zo dňa 09. 12. 2015. Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný porušoval svoje povinnosti
voči žalobcovi a nie opačne. Taktiež je z obsahu zrejmé, že žalobca plnil svoje pracovné povinnosti vo
väčšom rozsahu, ako mal. V konaní nebolo preukázané požívanie alkoholu pred obyvateľmi a rodinnými

príslušníkmi,akojetouvedenévokamžitomskončení.Celýsporbolvyvolanýzpomstyriaditeľky.Svedčí
to z obsahu jej výpovede, ktorý je v príkrom rozpore s výpoveďou ostatných svedkov. Tieto rozpory neboli
súdom prvej inštancie odstránené. Súd prvej inštancie tým, že napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil,
odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Konal tak v rozpore so stanoviskom NS SR vo veci sp. zn. 5
Sžf/82/2011. Žalobca poukázal na právny názor uvedený v náleze I. ÚS 33/2012.

3. Vyjadrenie žalovanej strany k podanému odvolaniu podané nebolo.

4. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorýznamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa§365ods.1písm.b)CSPodvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

9. Podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

10. Podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods.1 písm. b CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP).

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

ustanovenia § 389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

13. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v
takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivé súdne
konanie je obsiahnutý v článku 6 ods.1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ústava SR v čl. 48 ods.2 nepripúšťa
žiadne obmedzenie práva strany sporu na prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Jednotlivé čiastkové
práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces , je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej

činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci. V rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán,
princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie

právanaspravodlivýprocessamôžeprejaviťvktoromkoľvekštádiu konanianasúdeprvejinštancie.Nie
každé porušenie však musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho
súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej
závažné pochybenie môže napraviť svojim postupom. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký
zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné

v odvolacom konaní napraviť. Za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy v rozhodovacej
činnosti súdov bolo posudzované porušenie niektorých čiastkových práv na spravodlivý proces ako
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený
skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu
inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

17. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 220 ods.3 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

19. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§220
CSP). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná
odpoveďvodôvodnenírozhodnutia.Úlohouvšeobecnýchsúdovniejelenvyhľadávaťabstraktnépokyny
zakotvené v právnej úprave, ale hľadať ich uplatnenie v konkrétnych prípadoch tak, aby rozhodnutia
všeobecných súdov odrážali pravý zmysel nachádzania spravodlivosti. Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).21 . Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v
danej právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces
vyžaduje,abyrozhodnutiesúdubolizdôvodnenéapresvedčivé.Prihliadajúcnavyššieuvedenéodvolací

súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá
pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového
a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu) a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného

za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.
Naviac prijaté skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú predčasné, nezodpovedajú doposiaľ
vykonanému dokazovaniu, tiež prijaté právne závery nedopovedajú ustálenej rozhodovacej praxi. Je
tomu tak z nižšie uvedených dôvodov.

22. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu

vykonaného dokazovania zaujal názor s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 12/2008, sp.
zn. 3Cdo 218/2007, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa boli splnené zákonné podmienky pre
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, s poukazom na pracovný poriadok žalovaného zo dňa 1.2.2012, s ktorým bol žalobca
oboznámenýpriuzavretípracovnejzmluvydňa13.2.2014,keďpodľa záznamuzvykonaniakontrolydňa

27.8.2015 v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. sa službukonajúci zamestnanci priznali, že si symbolicky
pripili na narodeniny I. J. a bola zistená neprítomnosť žalobcu na pracovisku, keď i s poukazom na
výpovede svedkov mal za preukázané, že žalobca si symbolicky pripil na narodeninovej oslave svojej
kolegyneanapracoviskusavčasekontrolynenachádzal,pričomžalobcasvojetvrdenie,žesasprchoval
ničím nepreukázal, keď nemal ani auto na pracovisku, keďže do práce chodil autom a aj v prípade, že by

bol preukázal, že sa sprchoval, tak sa sprchoval v pracovnom čase a nie po jeho ukončení (pracovný
čas bol od 7.00 hod. do 19.00 hod.), žalobca neodovzdal zmenu, čo vyplýva aj z jeho náplne práce
zdravotníckeho asistenta. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu
zvlášť hrubým spôsobom a to požitím alkoholických nápojov, ak keď len symbolicky, opustil pracovisko
bez súhlasu nadriadeného, neodovzdal zmenu.

23. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne

uvedených v zákone. Dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca (§ 47 ods. 1
písm. b), § 81 a 82). Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené
konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia

pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť
v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. V prípade dôvodu podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny

zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho
objektívne možno označiť za závažné. Zákonník práce neukladá povinnosť, ale dáva zamestnávateľovi
možnosť s takým zamestnancom pracovný pomer okamžite ukončiť. Intenzita porušenia pracovnej
disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny.
Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne a nestačí, že porušenie

určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v prípade, že tak
učiní vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte predtým, ako
dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci
a pod. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom,

sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo
zamestnávateľazaniká(§36ods.1).Zamestnávateľjepovinnýokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžitéskončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité
skončenie pracovného pomeru do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v tejto lehote k prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný

predpoklad, že k jeho prerokovaniu došlo (§ 74).

24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva odpoveď na otázky, ktoré
majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia,
naviac súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobca aj tým svojim konaním, že neodovzdal

zmenu, porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, čo je v rozpore so skutkovým vymedzením dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
7.9.2015 (na č. l. 3 spisu), čo je zo strany súdu prvej inštancie neprípustné, a je tiež v rozpore so
skutkovými tvrdeniami žalobcu a s doposiaľ zistenými skutkovými závermi súdu prvej inštancie v konaní.
Doposiaľ prijaté právne závery súdu prvej inštancie v danej právnej veci sú v rozpore s rozhodovacou

praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach. Súd prvej
inštancie sa v danej právnej veci nevysporiadal s otázkou,
- či si žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju povinnosť okamžité skončenie pracovného pomeru
vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov, bez ktorého predchádzajúceho prerokovania je
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné,

- z akých dôvodov prípadná konzumácia alkoholu žalobcom na pracovisku žalovaného ako
zamestnávateľa dňa 27.8.2015 (ktorú konzumáciu alkoholu žalobca v konaní pred súdom poprel,
pripustil konzumáciu alkoholu v podanom odvolaní v rozsahu jeden pohár poldeci likéru dôvodiac tým, že
nevie preukázať nepožitie alkoholu v rozhodnom čase) viedla zo strany žalovaného ako zamestnávateľa
v prípade žalobcu k postupu podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a v prípade ďalších

troch zamestnancov, ktorí sa priznali, že toho istého dňa požili pri oslave svojej kolegyne na pracovisku
alkohol, viedla žalovaného ako zamestnávateľa k miernejšiemu postihu než u žalovaného, keď súd pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo
svojom pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca
- či prípadná neospravedlnená absencia žalobcu na pracovisku žalovaného v čase vykonania kontroly

po 18. 15 hodine (teda v rozsahu menej než jedna hodina), bola dôvodom pre postup žalovaného ako
zamestnávateľa podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na pracovnú
náplň a druh práce žalobcu, či sa jednalo o krátkodobú, jednorazovú, príp. opakovanú absenciu zo
strany žalovaného, či v prípade, že sa žalobca ako zamestnanec v čase vykonania kontroly, teda počas
pracovnej doby pred odchodom z práce sprchoval, či sa jednalo o tolerovanú prax u žalovaného ako

zamestnávateľa s poukazom na výpoveď žalobcu a výpoveď ostatných zamestnancov
- či vzhľadom k okolnostiam prejednávanej veci ako celku prihliadol k tomu, akým konaním žalobca
porušil pracovnú disciplínu vzhľadom na charakter pracoviska na ktorom pracoval, druh práce žalobcu,
ktorý vykonával, situáciu za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, celkový doterajší prístup
žalobcu k plneniu si pracovných povinností, či sa jednalo o ojedinelé porušenie pracovnej disciplíny, ako

následky pre zamestnávateľa malo toto porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, a pod.

25. Odvolací súd v právnom posúdení danej právnej veci ďalej poukazuje na podporu svojej
právnej argumentácie v tejto súvislosti i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v skutkovo a právne obdobných veciach a to napr. na použiteľnú judikatúru - rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 Cdo 39/1998, 5 Cdo 74/2008, 5 Cdo 17/2011.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie

bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom v bode 19 tohto uznesenia a tiež sa
vysporiada s čiastočným späťvzatí žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 8.6.2016 na č.l.86 spisu.

27. Vnovomrozhodnutíovecirozhodnesúdprvejinštancieonáhradetrovkonania(§396ods.3CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).