Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012814
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2120012814.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX v R., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 27. januára
2022, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. D. , nar. XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom K. ulica XXXX/X, R.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase dňa 11. júna 2020 na neustálenom mieste v Bratislave prevzal písomnú
výzvu Okresného súdu Bratislava V na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/100/2020 zo dňa 11.06.2020 právoplatným

dňa 11.06.2020 vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon
trestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,stermínomnástupudo06.07.2020atodoÚstavu
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, a napriek tomu na V. V. L. XX v R. a iných rôznych miestach
v R. bez podstatného a vážneho dôvodu výzvu súdu nerešpektoval a do výkonu trestu nenastúpil,
do ktorého bol dodaný až dňa 18. augusta 2020 príslušníkmi pohotovostnej motorizovanej jednotky
Krajského riaditeľstva PZ Trnava po jeho zadržaní na základe príkazu Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 0T/100/2020 zo dňa 13.07.2020 na dodanie obvineného do výkonu trestu,

teda

maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu
odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

a odsudzuje sa:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.12.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu
na obžalovaného A. D. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o vine:

2. Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku

skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku.
Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následnesúdpostupovalprimeranepodľa§333ods.3písm.c),d),f),g)ah)Trestnéhoporiadku,pričom
na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril

súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti prijal, keď ho
právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky
zákonnéformálneznakytohtotrestnéhočinu,t.j.subjekt,subjektívnastránka,objektiobjektívnastránka,

podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykonalo len k výroku o treste.

K výroku o treste:

3. Následne po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov, pričom z oboznámených dôkazov bolo zistené nasledovné:

4. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný za rôznorodú

trestnú činnosť. V 3 prípadoch sa obžalovaný opakovane dopustil trestného činu zanedbania povinnej
výživy (odsúdenia v roku 2002, 2005 a 2013), dvakrát sa dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona (odsúdenia v roku 2009 a 2020), v roku 2003 bol
odsúdený za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a v roku 2017
bolodsúdenýzatrestnýčinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestného

zákona. Piaty záznam v poradí sa týka odsúdenia na základe rozhodnutia súdu AG Passau za skutok -
jazdabezdokladov.VpodmienkachSlovenskejrepublikytakýtoskutokzodpovedápostihuzapriestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch.

5. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil 2

priestupkov, a to dňa 03.01.2020 priestupku na úseku dopravy podľa § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch
a dňa 18.01.2020 priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch.

6. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a
tento úprimne oľutoval) a zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený), postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.

7. Pri zohľadnení § 38 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy u obžalovaného ukladanie trestu
v zmysle § 348 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí sadzby až 2 roky.8. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že
použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

9. Napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny
zo spáchania skutku, súd nepristúpil k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per
analogiam, keďže trestná sadzba v rozmedzí 0 - 2 roky logicky neumožňuje ukladať trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, pretože dolnú hranicu v takomto prípade zákon neurčuje. Zároveň súd pri

ukladaní trestu zohľadnil trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, pričom mal za to, že protiprávna
činnosť obžalovaného má pokračujúci charakter a je z tohto dôvodu potrebné pôsobiť na obžalovaného
výchovne, aby v protiprávnej činnosti nepokračoval, najmä preto, že obžalovaný je očividne osobou so
sklonmi dopúšťať sa trestnej činnosti, resp. k dodržiavaniu právnych predpisov má ľahostajný prístup.
Osoba obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa preto odôvodňuje uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Zároveň však vzhľadom na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania,

keď sa k skutku priznal a oľutoval ho, mal súd súčasne za to, že v jeho prípade je namieste uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. V rámci individuálne a generálne
preventívnej funkcie trestu dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace je v
prípade obžalovaného primeraný a spravodlivý. V tomto smere súd zároveň kladie dôraz na to, že
obžalovanýsibolvedomýspáchaniatrestnéhočinu,anemoholsapojehospáchaní(tedapoúmyselnom

nenastúpení výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody v stanovenej lehote), resp. ani po
priznaní a oľutovaní jeho spáchania na hlavnom pojednávaní spoliehať na to, že keď už dostal iný
nepodmienečný trest odňatia slobody (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 0T/100/2020) a tento je podľa jeho názoru veľmi prísny, že jeho skutok marenia výkonu úradného
rozhodnutia zostane bez následkov, resp. že súd mu v tomto trestnom konaní neuloží žiadny trest. Ak

by súd neuložil obžalovanému žiadny trest (zrejme podľa predstáv obžalovaného), poprel by sa tým
zmysel generálnej aj individuálnej prevencie trestu, pretože obžalovaný, ale aj hocijaký iný páchateľ, by
sa mohol domnievať, že keď už mu súd uložil trest v inom konaní, môže bez akýchkoľvek následkov
páchať ďalšiu trestnú činnosť, s tvrdením, že veď predchádzajúci trest je pre neho dostatočne prísny.

10. Súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin. Zároveň súd nezistil v prípade obžalovaného žiadne okolnosti, na základe ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že náprava obžalovaného by bola lepšie zaručená v ústave s

miernejším stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.