Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200129
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci

žalobcu:Z.D.,nar.X.X.XXXX,bytomD.XXXX,XXXXX,právnezastúpený:Mgr.MichalFerčák,advokát,
so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so
sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 12.4.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2020 podľa § 70,
§ 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňala
žalobcovi invalidný dôchodok od 10.12.2020.

2. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že na základe posudku posudkového

lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta bol opätovne posúdený zdravotný
stav žalobcu, pričom výsledkom posúdenia je lekárska správa o invalidite z 12.10.2010. Z uvedenej
správy vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Keďže nespĺňa jednu z
podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, nárok na invalidný dôchodok mu zanikol
a prvostupňový správny orgán rozhodol o jeho odňatí.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 24.11.2020 odvolanie.

4. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 12.3.2021 prerušila konanie
vo veci odvolania žalobcu z dôvodu, že v lehote na vybavenie odvolania nebol sociálnej poisťovni
predložený posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne - ústredie so sídlom v Bratislave a keďže
tento posudok je potrebný a záväzný a je podkladom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, bola

lehota na vydanie rozhodnutia v odvolaní predĺžená na 120 dní.5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 12.4.2021 zamietla odvolanie
žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie číslo XXXXXXXXXXX
27.10.2020.

6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že účastník konania bol od 26. júna 2019 uznaný
za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, so zdôvodnením
opätovného zhodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020,
nakoľko po skončení ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, nebol pre

poberanie nemocenských dávok medicínsky doriešený a mal byť vykonaný operačný zákrok na krčnej
chrbtici po utrpenom dopravnom úraze v júni 2018. Pri dopravnom úraze v júni 2018 účastník konania
utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, oboch zápästí, pomliaždenie rúk a prasknutie (naštiepenie) pravej
členkovej kosti. Podľa popisu vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie boli u neho
dokumentovanéposunyviacerýchmedzistavcovýchplatničieksútlakomnervovýchštruktúr.Opakované
neurochirurgické konzultácie na Neurochirurgickej klinike v Nových Zámkoch neindikovali nutnosť

operačného zákroku, indikovali ho až po treťom vyšetrení krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou v
apríli 2019, mimochodom s tým istým lokálnym nálezom ako pri predošlých popisoch. Pre udávané
bolesti krčnej chrbtice a hlavy, závratové stavy, a po indikácii neurochirurgického zákroku v máji 2019, sa
účastník konania rozhodol pre operačný zákrok na krčnej chrbtici, ktorý absolvoval 18. novembra 2019.
Bola mu vykonaná mikrodisektómia C5/6 a C6/7, vrátane osteofytektómie. Kontrolné neurochirurgické

vyšetrenie vo februári 2020 dokumentovalo u účastníka konania správne postavenie platničkových
náhrad, objektívny neurologický nález je bez senzitívneho, motorického a reflexologického deficitu
na končatinách, elektromyografické (EMG) vyšetrenie horných končatín v máji 2020 dokumentuje na
periférnych nervoch horných končatín normálny nález. Pretrvávajú ľahké poruchy statodynamiky v
krčnej chrbtici, v zmysle rotačných a inklinačných pohybov. Stav po úraze a operácii krčnej chrbtice je

rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 20 %, čo je horná hranica referenčného rozmedzia pre stav po operáciách chrbtice s miernym
reziduálnym nálezom (v prípade účastníka konania objektívne -ľahká porucha statodynamiky).

7. Po zhodnotení k odvolaniu doložených odborných vyšetrení posudkový lekár ústredia Sociálnej

poisťovne nezistil dôvod pre zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia účastníka konania do
kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ako požaduje v
odvolaní účastník konania, nakol'ko objektívny neurologický nález je bez senzitívneho, motorického a
reflexologického deficitu, čo je potvrdené aj elektomyografickým vyšetrením.

8. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania sú poruchy krčných medzistavcových
platničiek (M50), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu
E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách, písmena a) - s miernym reziduálnym funkčným nálezom, podľa prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovúčinnosť20%,čojehornáhranicapercentuálnehorozpätiapredanúpoložkuod10%do20%.

9. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou
medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hl'adiska dlhodobého
nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené

degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Stanovenú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade
ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi
sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Iné zdravotné postihnutie účastníka konania
v diagnostických záveroch, stav po úraze - vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov zápästia

a ruky, pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšuje rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri
hodnotenívzájomnýchsúvislostinemávplyvnaschopnosťzárobkovejčinnosti.Stavpopodvrtnutíoboch
zápästí je zhojený s výsledkom ľahkého (minimálneho) funkčného obmedzenia pravého zápästia, ľavé
zápästie je bez pohybového deficitu. RTG vyšetrenie pravého zápästia potvrdilo zahojenú prasklinu
člnkovej kosti. Nakoľko sa jedná o nepatrný stupeň obmedzenia pravého zápästia, nie je z posudkového

hľadiskavýznamnýmpostihnutímanemávplyvnacelkovúpercentuálnuvýškumierypoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania.10. Predložené odborné psychiatrické vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej depresie po zhodnotení
dvoch predložených odborných nálezov posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nehodnotil, a
to vzhľadom na to, že nie je dokumentovaná dlhodobá a pravidelná liečba takého závažného stavu,

ako je (dekompenzovaná) depresia, ktorá by mala byť overená aj hospitalizačne, na psychiatrickom
lôžku. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne konštatoval, že takmer po roku a pol od
utrpeného úrazu účastník konania navštívil psychiatra, ktorý stav diagnostikoval ako dekompenzovanú
depresiu. Opakovaný psychiatrický nález doložený k odvolaniu je bez efektu liečby, ale liečbu
nedokumentuje, potvrdil len, že pretrváva dekompenzovaná depresia. Po vyhodnotení posudkového

záveru posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne a zohl'adnení okolnosti, že ide o poúrazový
stav, ktorý sa bude bodovo hodnotiť v súvislosti s uplatnením nárokov na náhradu škody za bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vyslovil dôvodné
obavy z účelovosti doloženého psychiatrického vyšetrenia a hodnotí ho ako neúplné (bez vyšetrenia
psychológa). Z toho dôvodu nehodnotí uvedené ochorenie ako posudkovo významné zdravotné
postihnutie, teda ako ochorenie s vplyvom na percentuálnu výšku miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť účastníka konania.

11. Z toho dôvodu ani podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne nie je dôvod na zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Účastník konania už nie je invalidný podľa § 71

ods. 1 zákona Č. 461/2003 Z. Z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá od 12. októbra
2020 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

II. Žaloba a žalobné dôvody

12. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 27.5.2021 žalobu, v ktorej namietal, že skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi,

že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a
že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13.Žalobcanamietal,žezáveryposudkovéholekáravždymusiavychádzaťzrealizovanéhovyšetreniaa
z obsahu zdravotnej dokumentácie účastníka konania. Keďže žalobca nebol posudzovaný posudkovými

lekármi osobne, musia závery vychádzať výlučne zo zdravotnej dokumentácie. Zároveň platí, že
dôkazom v zmysle § 196 zákona o sociálnom poistení nie je iba odborný posudok o invalidite, ale
všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Súčasťou administratívneho
spisu sú okrem iného aj viaceré lekárske správy. Zo skôr predloženého psychiatrického nálezu vyplýva,
že z dôvodu následkov dopravnej nehody 24.6.2018 sa u psychiatra žalobca lieči dlhodobo, konkrétne

od 12.11.2019. Psychiater posúdil jeho ochorenie ako recidivujúcu depresívnu poruchu, prognóza je
značnenepriazniváanaďalejsivyžadujepsychiatrickústarostlivosť.Neurologickýnálezpotvrdilajďalšie
problémy, a to s vysokým tlakom, zápästím a chrbticou. Následkom dopravnej nehody má žalobca
obmedzenú hybnosť v pravom zápästí, teda na dominantnej ruke, keďže je pravák. Po operácii u
neho pretrvávajú zdravotné problémy s chrbticou v dôsledku poškodenia medzistavcových platničiek

a v dôsledku stavu po úraze chrbtice, ktorý má za následok často recidivujúce prejavy nervového
a svalového dráždenia svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti
organizmu. Podľa názoru žalobcu všetky uvedené zdravotné postihnutia sú preukázané obsahom
administratívneho spisu a lekárskymi správami. Žalobca poukázal aj na neurologický nález z 19.5.2021
pripojený k žalobe, ktorý potvrdzuje, že jeho zdravotný stav a jeho prognóza je nepriaznivá s očakávanou

ďalšou progresiou, a že trpí závažným progredujúcim funkčným obmedzením.

14. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 8.4.2021 sú svojvoľne spochybňované žalobcom
predložené psychiatrické nálezy, a to poukazovaním na ich neúplnosť a možnú účelovosť udania kvôli
hodnoteniubolestnéhoanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Pokiaľmalžalovanýakúkoľvek

pochybnosť o obsahu predložených lekárskych správ, bolo jeho povinnosťou tieto prípadné pochybnosti
odstrániť, či vlastným šetrením alebo v spolupráci s ošetrujúcim lekárom žalobcu.15. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zásadne len odkazuje na závery posudkových lekárov a
cituje príslušné zákonné ustanovenia, toto odôvodnenie nezodpovedá štandardom vyplývajúcim z
§ 209 zákona o sociálnom poistení. K podstatným otázkam prejednávanej veci nepochybne patrí

otázka určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná pritom v napadnutom
rozhodnutí na jednej strane tvrdí, že subjektívne ťažkosti žalobcu sú dokázanými vyšetreniami
potvrdené, na druhej strane tvrdí, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20
%. Počas správneho konania žalobca prezentoval subjektívne ťažkosti, ktoré preukazujú vyššiu mieru
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej žalobca žalovanej okrem iného doložil lekárske správy,

v ktorých boli zhrnuté doterajšie zdravotné problémy a jednalo sa o psychiatrický nález z 10.11.2020 a
neurologický nález z 5.11.2020. Z týchto nálezov jednoznačne vyplýva, že trpí viacerými zdravotnými
postihnutiami. Žalovaná mala z týchto diagnóz určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a zároveň s
ohľadom na ostatné diagnózy posúdiť možnosť zvýšenej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 o sociálnom poistení, čo ale pri posudzovaní miery invalidity žalobcu sa nestalo.

16.Žalovanávnapadnutomrozhodnutískonštatovala,žemedzizávermiposudkovýchlekárovazávermi
odborných vyšetrení nie sú rozpory. Tento názor je ale v zjavnom rozpore s obsahom lekárskych
nálezov obsiahnutých v administratívnom spise, čo opätovne potvrdzujú nálezy priložené k žalobe.
Záver žalovanej o súlade názorov posudkových lekárov s odbornými lekárskymi nálezmi je tak nielen
nepreskúmateľný, ale výslovne odporujúci obsahu predložených lekárskych nálezov.

17. Následkom nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci žalovaná
vec taktiež nesprávne posúdila, keď pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení dospela k
nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 a z
tohto dôvodu žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

18. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, listom zo dňa 14.6.2021, v ktorom uviedla, že záväzným

podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia,
podľa ktorého už nie je žalobca podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav od 13.októbra 2020 nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 %.

19. Podl'a § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,sozreteľomnazávažnosťostatnýchzdravotnýchpostihnutí.
Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred

vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené a skutkový stav nebol dostatočným a
vyčerpávajúcim spôsobom zistený, nie sú relevantné. Sú vyvolané subjektívnym presvedčením, čo nie
je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odboreposudkovélekárstvo.Zuvedenéhovyplýva,žečinnosťposudkovýchlekárovspočívavnáležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe

objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z
lekárskych správa záverov odborných lekárov.

20. Podl'a § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec je
povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik

nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
S poukazom na vyššie uvedené námietka žalobcu, týkajúca sa stanovenia vyššej percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najmä jej zvýšenie pre iné pridružené ochorenia,
nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou preukázaná a medicínsky zdôvodnená. Posudkoví lekárisociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov
založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu
zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť resp. zaradeniu medzi

ťažšie formy tohto ochorenia, a teda k záveru, že žalobca by mal byť invalidný.

21. Žalobca nepreukázal doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by
spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.
Žalovaná má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý

a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z.

22. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
doručenou súdu dňa 29.7.2021, v ktorej uviedol, že v podanej žalobe sa podrobným spôsobom vyjadril
k jednotlivým okolnostiam, vysvetlil svoje žalobné dôvody, ktorých relevantnosť podľa názoru žalobcu
nebola žalovanou nijako spochybnená. Kritizovanie odborného posudku o invalidite nemá oporu v

zákone o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení pri jednotlivých dôkazných prostriedkoch
neurčuje stupeň ich dôkaznej sily, ani ich hierarchiu z hľadiska dôkaznej sily. Odborné nálezy
vypracované ošetrujúcimi lekármi žalobcu sú nespochybniteľné relevantným dôkazom pri posudzovaní
invalidity. Posudok o invalidite je iba jedným z podkladov rozhodnutia a nie je jediným podkladom.
Dôkazypripojenékžalobe,aktuálnelekárskenálezylendeklarujú,žezdravotnýstavžalobcuzodpovedá

záverom, ktoré sú obsahom predložených lekárskych správ. Na margo psychických problémov žalobca
uviedol, že zákonným kritériom pri aplikácii § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zodpovedá len taký
postup žalovanej, ak by už pri prvom diagnostikovaní daného ochorenia vyhodnotila, že podľa poznatkov
lekárskej vedy má trvať dlhšie ako rok alebo nemá a tieto svoje myšlienkové postupy by následne riadne
odôvodnila. Takýmto spôsobom však žalovaná k veci nepristupovala.

23. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Relevantná právna úprava

24. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

25. Podľa § 71 ods. 1, 2, 4, 6, 8 zákona č. 461/2003 (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ
a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú

činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie
alebo rekvalifikácie.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, akpokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. (2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku
alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
(6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

27. Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP nakoľko ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

28. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca bol od 26.6.2019 uznaný za
invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % so zdôvodnením
opätovného zhodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020,
nakoľko po skončení ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti nebol pre

poberanie nemocenských dávok medicínsky doriešený a mal byť vykonaný operačný zákrok na krčnej
chrbtici po utrpenom úraze pri dopravnej nehode v júni 2018. Podkladom pre určenie invalidity bol
lekársky posudok, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, a z ktorého vyplýva, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím žalobcu je kapitola XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E -
dorzopatia,položka4stavypoúrazechrbticepísmenob)spodstatnýmobmedzenímcelkovejvýkonnosti

organizmu v rozmedzí 35 - 45 %, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
určená v percentách na 45%, dátum vzniku invalidity 23.6.2019, pričom lekársky posudok obsahuje aj
údaj, že kontrolná lekárska prehliadka je určená na jún 2020.

29. Na základe opätovného preskúmania zdravotného stavu žalobcu, ktorého výsledkom bola lekárska

správa - odborný posudok zo dňa 12.10.2020, bolo skonštatované, že žalobca nie je invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nakoľko jeho miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je len
20 %. Z uvedeného dôvodu bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok, a to prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne - ústredie.

30. Na základe podaného odvolania Sociálna poisťovňa - ústredie nariadila opätovné posúdenie
zdravotného stavu žalobcu, pričom toto posúdenie bolo vykonané posudkovým lekárom, ktorý dňa
8.4.2021 vydal posudok o posúdení invalidity na základe konania o odvolaní zo dňa 14.11.2020, pričom
z tohto lekárskeho posudku krajský súd zistil, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu bola
prepúšťacia správa z neurologického oddelenia Nové Zámky zo 17.11.-20.11.2019, Neurochirurgické

vyšetrenie MUDr. N. D., Nové Zámky z 26.2.2020, Elektromyografické vyšetrenie MUDr. N. U. zo dňa
12.6.2020, Neurologické vyšetrenie MUDr. N. U., Šaľa zo dňa 5.11.2020, Neurologické vyšetrenie MUDr.
N. U., Šaľa zo dňa 12.5.2020, Traumatologické vyšetrenie MUDr. N. Y., Galanta zo dňa 28.5.2020,
Psychiatrické vyšetrenie MUDr. C. G., Galanta zo dňa 12.11.2019 a Psychiatrické vyšetrenie MUDr.
C. G., Galanta zo dňa 10.11.2020. Na základe lekárskej správy a uvedených lekárskych správ bolo

za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené kapitola XV Choroby podporného a pohybového aparátu,
oddiel E -dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 stavy po operácii chrbtice
a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice písmeno a) s miernym reziduálnym funkčným
nálezom v rozpätí od 10 - 20, pričom miera poklesu bola určená na 20 %. Za iné zdravotné postihnutie
nebola žalobcovi priznaná žiadna miera poklesu schopností.

31. Zo záveru posudku vyplýva, že stav po úraze operácie krčnej chrbtice je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je hranica
referenčného rozmedzia pre stav po operácii chrbtice s miernym reziduálnym nálezom. Po posudkovom
zhodnotení predložených odborných vyšetrení posudková lekárka sociálnej poisťovne nezistila dôvod

pre hodnotenie miery poklesu podľa písmena b) vyššie dokumentovanej kapitoly a položky, nakoľko
je objektívny neurologický nález bez senzitívneho motorického a reflexologického deficitu, čo potvrdilo
aj elektromyografické vyšetrenie. Stav po podvrtnutí oboch zápästí je zhojený a výsledkom ľahkého
funkčného obmedzenia pravého zápästia, ľavé zápästie je bez pohybového deficitu. Röntgenologickévyšetrenie pravého zápästia potvrdilo zahojenie praskliny člnkovej kosti. Nakoľko sa jedná o nepatrný
stupeň obmedzenia pravého zápästia, nie je z posudkového hľadiska významným postihnutím a nemá
vplyv na celkovú výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Predložené odborné psychiatrické

vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej depresie po zhodnotení dvoch predložených odborných nálezov,
posudková lekárka pobočky nehodnotila v prvom posudku so zdôvodnením, že nie je zdokumentovaná
dlhodobá pravidelná liečba takéhoto závažného stavu, ako je depresia, ktorá by mala byť overená
aj na psychiatrickom lôžku. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne - ústredie novým posudkom
zistila, že takmer po roku a pol od utrpenia úrazu navštívil psychiatra, ktorý stav diagnostikoval ako

dekompenzovanú depresiu a opakovaný psychiatrický nález je predložený k odvolaniu bez efektu,
nakoľko pretrváva dekompenzovaná depresia. Po zvážení posudkového názoru v prvoposudku a faktu,
že ide o poúrazový stav, ktorý sa bude bodovo hodnotiť (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia)
považuje predložené psychiatrické vyšetrenie ako možné účelové, neúplné, bez vyšetrenie psychológa,
a z tohto dôvodu ho nehodnotí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ani ako ochorenie s vplyvom na
výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.

32. K jednotlivým námietkam podaným zo strany žalobcu krajský súd uvádza nasledovné: Pokiaľ ide
o námietku žalobcu, že v danom konaní neboli zhodnotené všetky lekárske správy, ktoré predložil pri
posudzovaní zdravotného stavu, tak krajský súd nezistil, že by pri posudzovaní zdravotného stavu
posudkový lekár nevychádzal z lekárskych správ, na ktoré odkazoval žalobca, pričom pokiaľ žalobca

vzniesol túto námietku mal uviesť konkrétne ktorá lekárska správa nebola pri posudzovaní zdravotného
stavu zhodnotená a aké z nej vyplývali závery lekára v súvislosti s určovaním závažnosti jeho ochorenia
a vplyvu tohto ochorenia na určenie mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

33. Krajský súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili všetky predložené doklady, na ktoré
odkazoval žalobca a ktoré mali potvrdiť jeho zdravotný stav a ktoré podľa názoru žalobcu sú takého
charakteru, že mu mal byť priznaný invalidný dôchodok. Z obsahu jednotlivých posudkov, ktoré boli
podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia krajský súd
nezistil žiadne nezrovnalosti v súvislosti s hodnotením zdravotného stavu žalobcu, a preto považuje

závery posudkových lekárov za závery, ktoré vychádzali z dokladov, ktoré boli zo strany žalobcu
predložené a ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii žalobcu.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pri posudzovaní zdravotného stavu a určení miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzala žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán len z

odborných posudkov posudkových lekárov tak tu treba uviesť, že posúdenie dlhodobého nepriaznivého
zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť
vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v tomto smere zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Preto krajský súd túto námietku týkajúcu sa toho, že išlo o jednostranné

posúdenie zdravotného stavu považuje za nedôvodnú, keďže posudkoví lekári sú subjektami, ktorý
musí posudzovať zdravotný stav z hľadiska medicínskeho keďže sociálna poisťovňa, resp. zamestnanci
sociálnej poisťovne, ktorí rozhodujú o invalidnom dôchodku medicínske znalosti nemajú a preto
podkladom pre vypracovanie rozhodnutia sú závery odborného znaleckého posudku podané príslušným
posudkovým lekárom v odbore, ktorého sa týka zdravotné postihnutie žiadateľa o sociálnu dávku.

35. V súvislosti s námietkou, že v danom prípade bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho
prítomnosti, tak treba uviesť dôležitú skutočnosť, že posudzovanie zdravotného stavu žalobcu bolo
vykonávanévčasepandemickejkrízovejsituácievsúvislostisvýskytomochoreniaCOVID-19naúzemí
SR a na posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti bolo prijaté špeciálne ust. § 293eu zákona č.

461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa
ktorého sa z dôvodu vyššie uvedenej pandemickej situácie nevykonáva posúdenie zdravotného stavu
žiadateľa o sociálnu dávku za jeho osobnej účasti.

36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade predložil nové lekárske správy, ktoré potvrdzujú

jeho zhoršenie zdravotného stavu a konkrétne malo ísť o neurologický nález z 19.5.2021, ktorý
bol pripojený aj k žalobe, krajský súd v tomto smere poznamenáva, že pre vydanie rozhodnutia
je rozhodujúci zdravotný stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa
27.10.2020, a teda táto správa nemohla byť zhodnotená v prvostupňovom rozhodnutí a následne aniv rozhodnutí žalovanej. Na druhej strane treba uviesť, že pokiaľ žalobca disponuje novšími lekárskymi
správami, ktoré podľa jeho názoru preukazujú zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by mohol mať za
následok aj eventuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou nad 40 %, tak žalobca je oprávnený opätovne požiadať o priznanie invalidného
dôchodku a doložiť túto svoju žiadosť novšími lekárskymi správami, ktorými sa musí sociálna poisťovňa
zaoberať, vyhodnotiť ich a posúdiť.

37. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle zásady iura novid curia správny súd označil v záhlaví za

žalovanú Sociálnu poisťovňu - ústredie a nie generálneho riaditeľa, a to z dôvodu, že v súvislosti s
označením generálneho riaditeľa za žalovanú je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá
stojí na čele orgánu verejnej správy, a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou
subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa - ústredie (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8 Sžo 6/2010 z 30.9.2010).

38. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

39. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok

na náhradu trov konania, keďže žalovanej ako orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania len
výnimočne, pričom takéto dôvody v danom prípade krajský súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.