Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922200357
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7922200357.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX O.,
proti žalovaným: 1/ Z. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XXX/X, XXX XX
Y. nad E., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 31.01.2022 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
ust. § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku, zákon č. 160/2015 Z. Z. (ďalej len CSP),
ktorým navrhol, aby súd žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť, aby nenakladali s nehnuteľnosťou
nachádzajúcou sa v okrese E., v obci O., katastrálne územie O., zapísanej na liste vlastníctva číslo

XXX a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, evidovaný na pozemku parc. č. 504/ 1 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 722 m2 a parc. č. 505/1 záhrady vo výmere 78 m2, zdržali sa
akéhokoľvek právneho úkonu v dôsledku ktorého by spoluvlastnícky podiel uvedenej nehnuteľnosti
predali, nehnuteľnosť prenajali, zaťažili, akokoľvek inak scudzili alebo umožnili vstup a užívanie tretím
osobám do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovanej v odseku 1 odôvodnenia v podiele 1/4 z celku. Žalovaný
v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele po 3/8. Žalobca
nadobudol podiel nehnuteľnosti dedením po smrti svojho otca, žalovaní darovaním od svojho otca - Z.
I., ktorý sa pre vedené trestné konanie pre úžeru bál prepadnutia majetku. Nehnuteľnosť je poschodový
rodinný dom. Žalobca so svojou rodinou býva na poschodí, ktorý sám dokončil do stavu užívania,

keďže po výstavbe bolo nedokončené. Žalovaní v rodinnom dome nebývajú, ale užívajú prízemie,
dvor, záhradu a prístavby. Odo dňa darovania nehnuteľnosti žalovaným svojim otcom dochádzalo ku
každodennému obmedzovaniu vlastníckych práv žalobcu žalovanými v snahe jej opustenia žalobcom
bez zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Dochádza k vyhrážkam typu demolácie nehnuteľnosti v
častiach, ktoré sú v užívaní žalobcu konkrétne garáže, obmedzovaniu užívania jednotlivých priestorov
nehnuteľnosti, odmontovania záhradného vodovodného kohútika pre znemožnenie polievania záhrady

atď. Dokonca sa vyhrážali tým, že nasťahujú do nehnuteľnosti osoby Rómskej národnosti z E.
alebo z Mestskej časti L. IX, aby žalobca so svojou rodinou „s plačom utekali preč". Tieto vyhrážky
uskutočňujú sami žalovaní a ich otec - Štefan Harajdič, nar. 02.07.1966. Umožnili osobám Margita
Šimková a Vincent Šimko, aby bez právneho dôvodu užívali nehnuteľnosť. Tieto osoby vyrubili okrasné
a ovocné stromy, nechávali nehnuteľnosť bez zabezpečenia proti vlámaniu, predávali hnuteľné veci
z dielne, púšťali na dvor ďalšie osoby atď.. V týchto dňoch sa však žalovaní rozhodli bez toho, aby

aspoň oznámili žalobcovi, že do nehnuteľnosti nasťahujú osobu - Z. I., nar. XX. XX.XXXX so svojou
družkou. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel spozorovaním, že spomínaná osoba vnáša svojeosobné veci do nehnuteľnosti. V súčasnosti ešte nie je úplne nasťahovaný a v nehnuteľnosti ešte
neprebýva. Z. je viacnásobne trestne stíhaná osoba (rozhodnutie Okresného súdu Trebišov zo dňa
09.11.1989, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Trebišov o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

trestný rozkaz Okresného súdu Trebišov zo dňa 21.06.2007, rozsudok Okresného súdu Trebišov zo
dňa 14.01.2010, rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.11.2010, trestný rozkaz Okresného súdu
Trebišov zo dňa 31.01.2017, súčasné konanie o obžalobe vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.
zn. 1T/6/2017). Medzi trestnými činmi spáchanými Z. I. sú pašovanie cigariet, úžera, ale aj nebezpečné
vyhrážanie. Dňa 02.06.2017 Z. I. za prítomnosti žalovaného v l/ rade sa dopustil urážky na cti u

syna žalobca, za ktorý bol potrestaný v rámci priestupkového konania. Táto osoba sa neustále dopúšťa
porušovania občianskeho spolunažívania aj v mieste svojho doterajšieho pobytu v Obci K.. Súčasťou
boli a sú neustále hádky, vyhrážky a poškodzovanie majetku. Je viac ako dvadsať rokov nezamestnaný,
žije z protispoločenských činností. Žalovaní sú vlastníkmi ďalšej
nehnuteľnosti - spojených bytov v Y. nad E., v ktorej býva iba žalovaná v 2/ rade, lebo žalovaný v l/ rade
býva so svojou družkou v samostatnom byte. Z. I. býva so svojou družkou v byte v obci K.. Žalovaní,

preto nemajú za nutnosť umiestniť svojho otca - Z. v nehnuteľnosti. Žalobca so svojou rodinou dlhé roky
toleroval provokácie, urážky a obmedzovania svojho spoluvlastníckeho práva zo strany žalovaných, ich
otca a osôb, ktorým umožnil užívať nehnuteľnosti. Pri pobyte týchto osôb v nehnuteľnosti sa žalobca
radšej so svojou rodinou obmedzoval zdržiavaním sa v dome. Z.č sa niekoľkokrát vyhrážal žalobcovi
a jeho rodine, obmedzoval a provokoval žalobcu aj tým, že mu úmyselne bránil vjazd do dvora svojím

autom. Jeden z takýchto provokácií bol zachytený aj na video. Na tomto zázname vidieť ako reagoval
na výzvu, aby nebránil vjazdu na dvor, pričom vykrikoval, že všetko patrí jemu. V tom ho podporoval aj
žalovaný v 1/ rade, ktorý vykrikoval, že mu to dovolil. Spomínaná osoba ako aj žalovaní pri akomkoľvek
strete so žalobcom aj z auta ukazovali hanebné gestá. Žalovaní nikdy nesúhlasili s odkúpením ich
spoluvlastníckeho podielu (napriek početným pokusom o dohodu), a tak sa syn žalobcu rozhodol pre

výstavbu rodinného domu. Už v roku 2017 požiadal obec o odkúpenie pozemku určeného pre výstavbu
rodinného domu, ale až v roku 2019 nadobudol pozemok na výstavbu rodinného domu, avšak pre
problémy pri vybudovaní prípojok k novovytvoreným pozemkom nemohol začať s výstavbou. Prípojky
boli hotové až na zimu 2021 a tak s prípravou výstavby môže začať až na jar tohto roku. Aj z tohto dôvodu
žalobca so svojou rodinou strpel za tie roky všetky zásahy do svojho spoluvlastníckeho práva s nádejou,

že sa onedlho odsťahujú. Avšak žalobca nemieni ďalej vystavovať seba a svoju rodinu každodennej
prítomnostiosobyZ.I.sosvojoudružkouvnehnuteľnosti,bezprávnehotitulu(mimochodombezplatenia
nájomného za užívanie nehnuteľnosti). Žalobca má odôvodnenú obavu o svoj život, zdravie a majetok,
ako aj život, zdravie a majetok manželky a syna. Manželka sa bojí ostať v dome sama. Žalobca aj jeho
syn chodia do práce. Aj v súčasnosti mala úzkostné stavy, keď ostávala sama doma, bála sa útokov

zo strany žalovaných a osôb, ktorým umožňovali prístup do nehnuteľnosti. Trpela s nádejou, že sa
čoskoro odsťahujú. Žalovaní nemajú záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
majú záujem len o strpčenie užívania nehnuteľnosti žalobcom a o jeho opustenie bez vyplatenia
jeho podielu. Bez dočasnej úpravy vzťahov súdom by hrozila ťažko napraviteľná ujma vo forme
vyhrážok, hádok, možného fyzického napadnutia, poškodzovania majetku a iných foriem narušenia

občianskeho spolužitia. Žalobca má obavu aj z výkonu rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, nakoľko žalovaní sa o nehnuteľnosť žiadnym spôsobom nestarajú, neudržiavajú ju
a neprispievajú na jej údržbu. Zamestnanie majú asi len rok. V minulosti žalovaný v 1/ rade zaťažil
nehnuteľnosť exekúciou pre neplatenie odvodov do zdravotného poistenia, má ďalší dlh v sociálnej
poisťovni. Zaplatenie určenej ceny spoluvlastníckeho podielu môže byť takisto ohrozené, môže byť

ohrozený aj technický stav nehnuteľnosti a tým aj jej trhová cena. Okrem toho je žalovaný v 1/ rade tiež
trestnestíhanouosobou(vsúčasnostivpodmienke),odsúdenouzadrogovútrestnúčinnosťvroku2021.
Žalobca so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva chcel počkať do výstavby rodinného
domu svojím synom, do ktorého by sa s manželkou odsťahovali, ale vzhľadom k vzniknutej situácii a
ohrozenia je nútený podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Do skončenia

konania je však potrebné upraviť vzťahy, aby najmä nedochádzalo k užívaniu nehnuteľnosti tretími
osobami a znižovania jej hodnoty. Návrh neodkladného opatrenia nepredstavuje neprimeraný zásah do
spoluvlastníckych práv žalovaných. Žalovaní by naďalej mohli nehnuteľnosť užívať v rozsahu, v akom
ju užívajú doteraz okrem realizácie ekonomických hodnôt (odplatného či bezodplatného prenechania
jej užívania tretím osobám). Žalobca pred podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva sa pokúsi o ďalšiu mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní nehnuteľnosti oslovením
žalovaných listom.3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z LV č. XXX, č. XXX, zoznam dlžníkov v sociálnej
poisťovni, rozhodnutia súdu, návrh na uzavretie mimosúdnej dohody.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa ust. § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo

veci samej (toto sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania).

15. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteruneodkladných opatrení vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň
základné skutočnosti umožňujúce urobiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov,

by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný ( nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex, s. r. o., Bratislava 2010
str. 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

17. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa

odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka
odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §185 a nasl. CSP.

18 Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok, že ide o akútny a jednorazový
stav. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie
škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o

končenú súdnu ochranu.

19. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP má
zabezpečovacíajpreventívnycharakter.Povinnosťnenakladaťsvecamialeboprávamisamôženariadiť
len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Nenakladanie s vecami

alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s
vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do
iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

rodinného a súkromného života. Tieto ústavne zaručené práva musel súd rešpektovať aj pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP. Súd preto venoval
zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedôjde k zásahu do vlastníckych
práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru.

20. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d)
CSP je svojim obsahom univerzálne. Pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom úpravy
pomerov účastníkov. Podstata takéhoto neodkladného opatrenia sa sústreďuje do zákazu žalovaných
akýmkoľvek spôsobom scudziť, zaťažiť a nakladať s nehnuteľnosťami, t. j. musí strpieť určité
obmedzenia, obmedzí sa výkon ich vlastníckych práv prípadne v obmedzení niečo vykonať resp. niečo

znášať.

21. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými
listinnými dôkazmi a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu ustálil, že nie sú splnené
podmienky pre jeho nariadenie.

22. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou označených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosťsa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí nanajvýš pravdepodobná (napr. uznesenie NS SR 6Cdo
171/2010).

23. K uvedenému záveru dospel z toho dôvodu, že žalobca skutočnosťami uvedenými v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil potrebu
nevyhnutnosti súčasnej úpravy pomerov. Úlohou žalobcu bolo pri podaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčiť skutočnosti nevyhnutné pre jeho nariadenie, čo žalobca nesplnil. Len
na základe ním tvrdených určitých skutočností, nie je možné vydať žiadne rozhodnutie, teda ani nariadiť

neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
uplatneného práva žalobcu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Existencia
právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samotné ešte netvoria
zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné
opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenými účastníkmi naviac aspoň
osvedčené. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že mu hrozí vznik alebo rozširovanie

škody či inej ujmy.

24.Žalobca akodôvod nariadenianeodkladnéhoopatreniauviedol,žeododňadarovanianehnuteľnosti
žalovaným ich otcom (darovacia zmluva zo dňa 07.10.2016, poznámka súdu) dochádza zo strany
žalovaných k obmedzovaniu vlastníckych práv žalobcu v snahe jej opustenia žalobcom bez zrušenia a

vyporiadania spoluvlastníctva, dochádza k vyhrážkam typu demolácie a pod. a v týchto dňoch žalovaní
nasťahovali do predmetnej nehnuteľnosti Štefana Harajdiča, nar. 1966 (otca žalovaných), o ktorej
skutočnosti neinformovali žalobcu. Žalobca uviedol, že má odôvodnenú obavu o svoj život, zdravie a
majetok ako aj o život svojej manželky a ich syna.

25. Z predložených listín má súd za to, že z hľadiska existencie právneho vzťahu, trvania a vymedzenia
nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobne navrhovaného neodkladného opatrenia
súd nemal pochybnosť a táto vyplýva z predloženého listu vlastníctva na čl. 4 spisu, že žalobca je
podielovým spoluvlastníctvom nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné čísL. v obci O. v podiele 1 a žalovaní
v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v podiele po 3/8. V časti C -

ťarchy je pod Z-394/2019 - exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava na stavbu - rodinný dom súp. č. XXX na
parc. č. 504/1 a pozemky registra C-KN parc. č. 504/1 v podiele pod B4 v 3/8 zo dňa 12.03.2019, teda na
podiel žalovaného v 1/ rade. Z listu vlastníctva č. 5 tiež vyplýva, že žalovaní sú podielovými vlastníkmi
bytu č. 4 v meste Y. Podľa zoznamu dlžníkov (č. l. 7 spisu) predloženého žalobcom má byť žalovaný v

1/ rade dlžníkom voči sociálnej poisťovni vo výške 935,10 Eur.

26. V posudzovanej veci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného žiadal
žalovaným obmedziť dispozičné práva k spornej nehnuteľnosti, pretože má obavu, že konaním

žalovaných by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv, a preto navrhol, aby neodkladným opatrením
žalovaným uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťou a to jej predaj, prenájom, vstup a užívanie tretím
osobám.

27. Z justičnej praxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo sa vyvodzuje,

že nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie,
zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a podobne), ale aj
jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov, ako je zničenie veci. Predbežná
ochrana spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami, ale v takom rozsahu, aby súd mohol poskytnúť

ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými
úkonmi. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza
z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do
vlastníckeho práva ako aj do iných ústavne zaručených práv.

28.NeprimeranenemožnozasiahnuťdozákladnýchprávaslobôdgarantovanýchÚstavouSRaListinou
základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR,
ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod
č.209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadomneprimerané, tvrdenému zásahu do práv žalobcu, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do
práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci,
takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP je zásahom aj do
vlastníckeho práva (čl.20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť
osoby a súkromia v zmysle čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, právo brániť sa pred neoprávneným zásahom
do rodinného, súkromného života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením
neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami

nedochádza k zásahu do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru,
prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti
voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom
neodkladného opatrenia sa nesmie porušiť čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, súd je preto povinný pred
nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo

právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného) nad
nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami alebo
právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie
vlastníckeho práv a podobne.

29.Podľanázorusúdužalobcaneosvedčilpotrebunariadenianeodkladnéhoopatreniazdôvodupotreby
bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalobca nepreukázal, dokonca ani netvrdil, že by žalovaní
podnikali kroky ku scudzeniu nehnuteľnosti či jej zaťaženiu, alebo inému nakladaniu s ňou. Ak by súd
prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že zo strany žalovaných predovšetkým žalovaného v 1/ rade dochádza k
provokáciám a urážkam vo vzťahu k žalobcovi, žalobcovi nič nebráni obrátiť sa na súd so žalobou o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tak natrvalo usporiadať svoje vlastnícke práva k
predmetnej nehnuteľnosti a nie takýto nepriaznivý stav ako uvádza žalobca, žalobca žalovaným toleruje
minimálneodroku2016kedysažalovaní nazákladedarovacejzmluvystalipodielovýmispoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. V konaní tak nebolo osvedčené, že by žalovaní akýmkoľvek spôsobom konali
tak, že by oprávneným nárokom žalobcu hrozila akákoľvek bezprostredná ujma.

30. Súd je názoru, že nenariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalobcovi žiadna ujma, pretože
za daného stavu ani niet relevantného dôvodu na obavu žalobcu z možného konania žalovaných,
ktorí nielen nepodnikajú žiadne kroky k scudzeniu či inému nakladaniu s nehnuteľnosťou o to viac,
že na podiel žalovaného v 1/ rade je už zriadené exekučné záložné právo, pričom žalobca ako

podielový spoluvlastník má zákonné predkupné právo a to, že žalobca má záujem na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva spôsobom, že by žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti s
povinnosťou výplatnej povinnosti pre zostávajúcich spoluvlastníkov, teda žalovaných vyplýva aj z listu
žalobcu adresovaného žalovaným zo dňa 31.01.2022 (listinný dôkaz č. l. 10 spisu). Ak by aj bola
pravdou skutočnosť, že žalovaní chcú opätovne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej

nehnuteľnosti na svojho otca Štefana Harajdiča st., (uvádza to žalobca v maily zo dňa 11.02.2022
adresovaného súdu), ide o prevod medzi blízkymi osobami. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).
So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať a to scudziť a previesť ho
aj na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je však povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu

ostatným spoluvlastníkom, ako oprávneným osobám. V tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že by
išlo o prevod medzi blízkymi osobami, čo je v súlade so zákonom. Súd musí byť nestranný a preto súdu
neprináleží poučovať strany sporu, avšak v prípade, ak zo strany žalovaných (resp. ich otca) dochádza
voči žalobcom ku konaniu, ktoré môže u žalobcu vzbudzovať obavu o svoj majetok, príp. život či zdravie,
existujú iné právne prostriedky poskytujúce ochranu obydlia či zdravia.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal
nahradiť trovy konania žalovaným, avšak žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu
nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by

bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov
konania a nakoľko žalovaným v 1/ a 2/ rade trovy konania nevznikli, nebolo by im možné titulom ich
náhrady žiadnu sumu priznať.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolanie.