Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Marian Tengely

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/174/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810210890
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7810210890.24

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcov: 1. R. F., W. XX.XX.XXXX, F. Š. XX, XXX XX C. a 2.
Y.. H. V., W. XX.XX.XXXX, F. M. X, XXX XX C., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Alexander Milko,
Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava IČO: 35574861, proti žalovanému: PARNAS REALITY s.r.o., IČO:
46 001 875, Hviezdoslavova 2, 048 01 Rožňava, zastúpenému advokátom: Mgr. Marcel Fandák, LL.M,
Kováčska40,04001Košice,IČO:42247161,ourčenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstvaaourčenie,

že rozhodnutia správneho orgánu nenadobudli právoplatnosť, o nároku na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie.

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcom
1. a 2.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe
patria do dedičstva po ich nebohom otcovi, v podiele 1197/58929 a v podiele 1194/58929 do vlastníctva
pôvodnej žalovanej.

2. Súd uznesením 10C/174/2010 - 118 zo dňa 02.05.2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalovaného tak, že do konania vstúpil nový žalovaný tak, ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

3.Súddňa18.04.2016,uznesenímpripustilzmenužaloby,jejrozšírenieourčovacívýrok,žerozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu Rožňava č. j. 238/B3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B3.6/91-
Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996,
č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, evidenčné číslo 97/001827 zo dňa 28.01.1997, evidenčné číslo
97/001831 zo dňa 28.01.1997 nenadobudli právoplatnosť.

4. Rozsudkom 10C/174/2010 - 224 zo dňa 09.05.2016 žalobu žalobcov 1. a 2. zamietol (výrok I.) a
nepriznal žiadnemu z účastníkov, ani pôvodne žalovanej právo na náhradu trov konania (výrok II.).

5. Proti rozsudku 10C/174/2010 - 224 zo dňa 09.05.2016 podali žalobcovia 1. a 2. odvolanie. V časti
trov konania podal odvolanie proti rozsudku 10C/174/2010 - 224 zo dňa 09.05.2016 aj žalovaný.

6. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací rozsudkom 1Co/366/2016 - 282 zo dňa 30.08.2017 výrok
rozsudkuvovecisamejpotvrdilavýrokotrováchkonaniazrušilavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o nároku na náhradu trov. Odvolací súd v uznesení o zrušení
rozsudku vo výroku o trovách konania konštatoval, že súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie o
trovách mimoriadne ustanovenie § 150 ods. 1 zák. č. 99/1963, Občianskeho súdneho poriadku bez toho,

aby na túto možnosť upozornil účastníkov konania a neumožnil im vyjadriť sa k tejto právnej otázke.
Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o nepredvídateľnosti rozhodnutia považoval za dôvodnú.7. Súd následne vyzval žalobcov 1., 2. aj žalovaného, aby sa k rozhodovaniu súdu o trovách konania
podľa ustanovenia § 257 zák. č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok, vyjadrili.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k trovám konania uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia §
257 Civilného sporového poriadku a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom
1., 2. v rozsahu 100 %. Považoval za nespravodlivé, aby súd plne úspešnej strane sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania, ktoré musela vynaložiť pri bránení svojho práva. K použitiu § 257

Civilného sporového poriadku uviedol, že moderačné právo súdu je možné použiť len pri výnimočných
okolnostiach prípadu, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je možná voľná aplikácia tohto
ustanovenia, ale musia byť zistené zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým by bolo
potrebné výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť dôvodov môže spočívať tak v okolnostiach veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nakoľko ide o opatrenie, ktoré negatívne dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by mala právo na náhradu trov konania, je evidentné, aby úvaha súdu o

výnimočnostiprípadubolanáležiteodôvodnená.Doterajšieodôvodnenievnapadnutomrozhodnutísúdu
bolo nedostatočné. Poukázal aj na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. v súvislosti s
postupom v konaní s odbornou starostlivosťou.

9. Žalobcovia 1. a 2. vo svojom vyjadrení uviedli, že navrhujú, aby súd za použitia ustanovenia § 257

Civilného sporového poriadku nepriznal náhradu trov stranám sporu v tomto konaní z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Poukázali na skutočnosť, že otec žalobcov si uplatnil reštitučný nárok na finančnú
náhradu za odňaté nehnuteľnosti, trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila nespôsobilým na právne
úkony, čím sa im javilo jednoznačné, že došlo k porušeniu jeho práv a to sa usilovali zmeniť. Poukázali
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/5/2006. Dôvodne sa spoliehali na to, že súd

napraví pochybenie spôsobené správnym orgánom, v čom videli aj dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Cdo/210/2018-352 zo dňa 25.6.2019 odmietol
dovolanie žalobcov 1., 2. a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

11. Podľa ustanovenia § 251 zákona č. 160/20105 Z. z. Civilného sporového poriadku, trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa výsledku súdneho konania žalobcovia 1., 2. boli v celom rozsahu neúspešní, nakoľko súd
zamietol ich žalobu v celom rozsahu. Na druhej strane plný úspech mal žalovaný, ktorý by mal právo na
plnú náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

17. Súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaní pred súdom I. inštancie je
potrebné postupovať podľa vyššie citovaného § 257 Civilného sporového poriadku.

18. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v
okolnostiach prejednávaného sporu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k

určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať
aj sociálnej situácie strán konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na
stranetoho,včíprospechmábyťtotoustanoveniepoužité,akoajnastranetoho,komuinakprislúchajúci
nárok nie je priznaný, je teda potrebné pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa prihliadaťna osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 4MCdo/2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti.

19. Žiadna zo strán vo svojich vyjadreniach k možnému použitiu ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku neuvádzala svoje sociálne pomery, teda po tejto stránke súd neposudzoval dôvodnosť

výnimočného nepriznania nároku na náhradu trov konania. Žalovaný nesúhlasil s použitím ustanovenia
§ 257 Civilného sporového poriadku aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia 1., 2. boli zastúpení
právnym zástupcom a samotný predmet konania nebol dôvodom na uplatnenie moderačného práva
súdu pri rozhodovaní o trovách konania.

20. Starý otec žalobcov 1. a 2. prišiel o nehnuteľnosti tým, že mu boli odňaté a po jeho smrti sa

oprávnenými osobami na vydanie odňatých nehnuteľností stali jeho deti - I. F. (otec pôvodnej žalovanej)
a R. F. (otec žalobcov 1. a 2.). Obaja si reštitučný nárok uplatnili, avšak I. F. (otec pôvodnej žalovanej) si
toto právo uplatnil s tým, že predložil správnemu orgánu prehlásenie brata R. F. (otca žalobcov 1. a 2.),
v ktorom sa vzdal svojho podielu v prospech brata I. F., (otca pôvodnej žalovanej). V čase uskutočnenia
právneho úkonu - vzdania sa reštitučných nárokov (podielu z odňatých nehnuteľností), bol však otec

žalobcov 1., 2. R. F. celkom zjavne nespôsobilým na právne úkony. Rozhodnutím Okresného súdu
Rožňava 5C/852/1999-154 zo dňa 23.09.2002 bolo určené, že iný právny úkon - darovacia zmluva bola
neplatná, pričom jeho nespôsobilosť vyplývala zo znaleckých posudkov vypracovaných na jeho duševný
zdravotný stav, v ktorom sa súdny znalec vyjadril, že je vysoko pravdepodobné, že v čase podpísania
prehlásenia o vzdaní sa reštitučných nárokov, nebol spôsobilý na právne úkony.

21. Počnúc samotným predmetom konania, kde sa dedičia domáhali svojho práva ako právni
nástupcovia, ako aj s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutím pozemkového úradu nadobudol
vlastnícke právo z reštituovaného majetku len jeden zo synov pôvodného vlastníka odňatých
nehnuteľností, (na základe absolútne neplatného právneho úkonu) a v neposlednom rade tiež vzhľadom

na skutočnosť, že otec žalobcov 1. a 2. trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila nespôsobilým na
právne úkony, súd jednoznačne konštatuje, že vidí bezpochybne dôvody hodné osobitného zreteľa na
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, aj napriek tomu, že bol v spore úspešný. Právo by bolo
na strane žalobcov 1. a 2., avšak procesne ho nesprávne uplatňovali a tak neboli v spore úspešní.
(oprávneným orgánom na toto rozhodnutie bol pozemkov úrad). V tomto konaní súd aj vzhľadom

na samotný druh konania, ale predovšetkým vzhľadom na procesnú situáciu konštatoval existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa v konaní pred súdom I. inštancie.

22. Iná situácia nastala po rozhodnutí súdu I. inštancie, keď súd žalobu žalobcov 1., 2. zamietol a
vo svojom odôvodnení podrobne vysvetlil, z akých dôvodov musela byť žaloba zamietnutá. Napriek

viacerým dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcovia 1., 2. pokračovali v konaní a podali odvolanie a
následne aj dovolanie vo veci. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo výroku vo veci samej
a zrušil len výrok o trovách konania z procesných dôvodov. Dovolací súd odmietol dovolanie žalobcov
1., 2. a zaviazal ich na náhradu trov konania žalovanému. Keďže súd I. inštancie musel rozhodnúť aj
o trovách odvolacieho konania, dospel k záveru, že v tejto fáze konania už nie je možné prihliadnuť na

dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia 1., 2. už museli počítať s alternatívou, že podali
nedôvodnú žalobu a tým, že pokračovali v konaní a vyvolali odvolacie konanie, aj dovolacie konanie,
musia znášať trovy konania, nakoľko boli v odvolacom aj v dovolacom konaní neúspešní.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku
nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia, ktoré sa

podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.