Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 2, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Cb/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304322
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:6120304322.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu : RV - Trade s.r.o., so sídlom

Sadovská 2856, 075 01 Trebišov, IČO: 45913803, pr. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o.,
so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 472 37 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne
zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie
235,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 235,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 235,23 eur od 18.08.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2020 domáhal rozhodnutia
totožným s výrokom tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.07.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia EČV: J. XXXDE, ktoré v čase dopravnej nehody

patrilo poistenému: Tivat s.r.o., sídlo Berehovská 2214/5, Trebišov. Predmetná poistná udalosť bola
žalovanému riadne ohlásené a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti: 8013283990. Poistený
Tivat, s.r.o. dal svoje poškodené vozidlo Škoda Fabia, EČV: J opraviť v servise RV - Trade s.r.o.,
so sídlom: Sadovska 2856, Trebišov 075 01, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného
motorového vozidla boli vo výške 802,82 Eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného
faktúrou č. 17106. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 3.8.2017 žalovaným
oznámené, že dňa 2.08.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013283990 a bol mu

predložený výpočet výšky plnenia. Faktúra za opravu vozidla číslo: 17116 802,81 Eur, Nedoloženie
nadobúdacích dokladov - blatník - 81,66 Eur, neprimerane účtovaná cena dielu - svetlomet - 42,26 Eur,
rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou - mechanická práca - 56,23 Eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou
- lakovanie - 102,12 Eur. Spolu priznané 520,54 Eur, odpočet DPH - 86,76 Eur, výška škody bez DPH
433,78 Eur, poistné plnenie 433,78 Eur. Poistné plnenie/doplatok celkom 433,78 Eur. Fakturovaná suma
za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č.8013283990 predstavovala
sumu vo výške 669,02 Eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným, po odpočte DPH, bola

vo výške 433,78 Eur. Celkom dlžná suma, po odpočte DPH, je vo výške 235,23 Eur. Neuznaná suma
vo výške 235,23 Eur bola vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: TV199DE, ktorým
je poistený, t.j. Tivat s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
17.10.2017. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný anizmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má
žalobca nárok. Žalovaný uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne servisy, zvýhodňuje autorizované,
zmluvné a naopak výrazne znevýhodňuje nezmluvné servisy. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy

nie je stanovené, že poistený si musí dať opraviť svoje poistené motorové vozidlo v zmluvnom servise.
Práve naopak, poistený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené
motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne
s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku
Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky

servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať
niektoré z nich. Pri krátení poistného plnenia z dôvodu takejto limitácie, ide o výkon práva, ktorý je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto takého krátenie nemá požívať právnu
ochranu. Žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zákona a z poistných podmienok. Poistený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti
a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Žalovaný si v

predmetnom prípade účtoval za normohodinu mechanických prác 30 Eur bez DPH a na normohodinu
lakovacích prác 35 Eur bez DPH. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických
prác v regióne pre dané motorové vozidlo a pre motorové vozidlo Toyota Corolla, ktoré sa nachádza v
rovnakej kategórii, ako je aj motorové vozidlo Škoda Octavia: Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice
- 40 EUR bez DPH - mechanické práce, 37 EUR bez DPH - klampiarske a lakovnícke práce, Auto

Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice -43 EUR bez DPH - mechanické, elektrické, práce,
klampiarske a lakovacie práce, PK Auto, spol. s.r.o., - Duklianska 23, 080 01 Prešov - 31,66 EUR
bez DPH - mechanické práce, 36,66 EUR bez DPH - elektrikárske a diagnostické práce, 40,83 EUR
bez DPH - klampiarske a lakovnícke práce. Žalovaný krátil žalobcovi uplatnené náklady z dôvodu,
že uznal a za primerané považoval ceny za náhradné diely stanovené výrobcom, avšak nepredložil

žiaden dôkaz, preukazujúci primeranosť ním stanovenej výšky za náhradné diely. Žalovaný nepredložil
dôkaz, na základe ktorého má za to, že ním primeraná cena svetlometu vo výške 169,20 Eur bez DPH
je suma primeraná. Žalovaným uvádzané tvrdenia zostali len v rovine nepreukázaných subjektívnych
tvrdení, že žalobcom účtované ceny boli neprimerane účtované. Dôkazom uvedeného je aj skutočnosť,
že žalobcom účtovaná cena za náhradný diel - svetlomet, č. dielu: 1Z19410185 bola primeraná, je aj

cena predmetného náhradného dielu, za ktorú sa predmetný náhradný diel obvykle predáva. Obvyklá
cena, za ktorú sa predmetný diel na trhu predáva je v rozmedzí 210,2 EUR bez DPH - 221,53 EUR
bez DPH.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1016/2020

zo dňa 09.06.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že
tento nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného
nároku mu nebola doručená a nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na §
132 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) a uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva

uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh
opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti
a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca však
údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne
nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Žalovaný poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Cdo 192/2004, na
základe ktorého bol toho názoru, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Poistený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
Poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej
subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený. V zmysle ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na
znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom
platne uzatvoriť ZoPP. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust.

§ 524 OZ. Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v
kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho
MV a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného.3. Žalobca dňa 25.05.2020 doručil súdu repliku k vyjadreniu žalovaného, kde uviedol, že do žaloby
uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených
skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom

sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného
plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil
poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Nárok na poistného
plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie
je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí

škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z ust. § 797 ods. 2
OZ nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/
poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na
uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene
takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom
zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak

žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Doposiaľ ani z praxe
samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo
poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám
veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov
ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v

predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení, pričom nevyžadoval
doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považuje námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového
významu. Výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez
opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych
predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na

krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala
iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za
absolútne neplatnú, z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka
veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v § 524 OZ. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby

došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť
právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno
postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie
je, t. j., je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť
dlžníkaplniťvpeniazochaprávoveriteľapožadovaťpeňažnéplnenie.Postúpenímpeňažnejpohľadávky

sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho
nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho
predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris
creditoris locum succedit). Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia
žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho

súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie,
na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od
žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi
bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je

sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa
netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukazujeme aj na skutočnosť,
že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne
úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým

spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v
prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby
riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne
bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený

nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie
uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.5. Žalobca súdu doručil podanie zo dňa 09.04.2021 a uviedol, že žalovaný opakovane v obdobných
konaniach rozporuje otázku aktívnej vecnej legitimácie a neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky

(ako aj náležitostí žaloby) a to napriek tomu, že právne obdobné veci už boli mnohokrát riešené
súdmi, a existuje v tejto veci konštantná a bohatá judikatúra. Poukázal na nasledujúcu judikatúru: -
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/65/2020 zo dňa 05.08.2020 - Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn.. 4Cob/20/2020 zo dňa 15.07.2020 - Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn.: 9Co/72/2020 zo dňa 29.10.2020 - Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 8Co/72/2020 zo

dňa 24.07.2020 - Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/124/2020 zo dňa 25.11.2020.
Predmetom týchto sporov bolo obdobne ako v tomto prípade krátenie poistného plnenia/náhrady škody
z titulu havarijného poistenia (povinného zmluvného poistenia vinníka). Rovnako, ako v tomto prípade, aj
v týchto žalovaný rozporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a v nadväznosti na to aj platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky. Žalobca má za to, že dôvody krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení
nemajú zákonný podklad. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia poistného plnenia, uviedol, že

ním priznaná cena je primeraná. Navyše, žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi Krátenie
poistného plnenia spočívalo v limitovaní výšky a množstva NH ako aj nákladov na lakovací materiál,
pričom sa žalovaný opieral o výpočet v kalkulačnom programe Audatex a rovnako sa odvolával na
využitieneautorizovanéhoservisu.Žalovanýtaktiežkrátilpoistnéplnenievovzťahuknáhradnýmdielom.
Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.:

3Cob/75/2020 zo dňa 30.09.2020: „Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho
materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla
s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný
lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov
na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne

ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o
nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.“ Žalobca
naproti tomu predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za normohodinu prác je
vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná. Žalovaný
taktiež krátil „navýšenie“ nákladov za lakovací materiál, avšak bez náležitého odôvodnenia. Žalovaný tak

neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi poistné
plnenie v plnom rozsahu, čoho následkom má byť neúspech v spore. Žalovaný sa taktiež odvolával
na výpočet v kalkulačnom programe. Avšak kalkulácia, na základe ktorej postupoval žalovaný, nie je
objektívnym nástrojom na výpočet plnenia, a taktiež nemá záväzný charakter. Uvedené je stabilne
judikované, príkladmo: - Rozsudok Krajského súdu v KE, sp. zn.: 4Cob/77/2020 zo dňa 29.09.2020 -

Rozsudok Krajského súdu v KE, sp. zn.: 4Cob/43/2020 zo dňa 05.08.2020 - Rozsudok Krajského súdu
v KE, sp. zn.: 4Cob/20/2020 zo dňa 15.07.2020 - Rozsudok Krajského súdu v KE, sp. zn.: 3Cob/73/2019
zo dňa 27.02.2020. Žalobca sa taktiež v priebehu konania vyjadril aj k otázke neprimerane účtovaných
náhradných dielov. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz preukazujúci primeranosť ním stanovenej výšky
za náhradné diely. Naproti tomu žalobca preukázal primeranosť ceny náhradného dielu. Rovnako sa

žalobca vyjadril aj k námietke nedoloženia dokladov za náhradný diel. Žalobca predložil žalovanému
všetky dokumenty a doklady, z ktorých je zrejmé o aké náhradné diely išlo, vrátane ich čísel. Žalobca má
za to, že žalovaný v priebehu konania nijako relevantne nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v
návrhunavydanieplatobnéhorozkazuaneuviedolskutočnosti,ktorébyspochybniližalobcomuplatnený
nárok čo do základu aj výšky. Žalobca predloženými cenníkmi preukázal, že cena práce ním účtovaná

je v rozsahu sumy obvyklej.

6. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou
konajúcemu súdu, Správou o dopravnej nehode, Faktúrou č. 17116, Oznámením žalovaného, Zmluvou
o postúpení pohľadávky, Cenníkmi autoservisov, Zápisom o poškodení motorového vozidla a na základe

vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci.

7. Je nesporné, že dňa 06.07.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorom bola spôsobená škoda na
vozidle poškodeného Tivat s.r.o., pričom predmetnú škodu spôsobil vodič motorového vozidla s EČV:
TV- 199 DE, ktorý mal uzavreté PZP u žalovaného. Poškodený si dal auto opraviť v servise žalobcu,

ktorý mu za to vyúčtoval sumu 669,02 Eur bez DPH. Daná pohľadávka bola uplatnená u žalovaného,
ktorý poškodenému plnil vo výške 433,78 Eur, zvyšok neuhradenej sumy vo výške 235,23 Eur postúpil
poškodený na žalobcu, ktorý si uplatnil u žalovaného, ktorý odmietol plniť z dôvodu, že oprava nebola
vykonaná v autorizovanom servise a za jednu normohodinu prác priznal plnenie vo výške 20 Eur bezPDH a tiež krátil náklady na blatník, svetlomet a tiež z dôvodu, že poisťovňa priznáva ceny náhradných
dielov maximálne do výšky cien podľa kalkulácie Audatex, kde údaje udáva výrobca. Následne si
zaplatenie danej sumy uplatňuje od žalovaného touto žalobou, ktorá bola podaná na upomínacom súde

a po podanom odpore zo strany žalovaného bola postúpená na tunajší súd. Žalobca sa domáha dlžnej
sumy vo výške 235,23 Eur s úrokom z omeškania. Spornými sú žalovaným namietané neopísanie
rozhodujúcich skutočností v žalobe, nedostatok aktívnej legitimácie, neplatné postúpenie pohľadávky z
poškodeného na žalobcu a nedôvodnosť nároku na úhradu úrokov z omeškania

8. Z faktúry č. 17116 vyplýva, že cena za vykonanú opravu bola vo výške 669,02 Eur bez DPH. Mzda
za prácu bola vo výške 81 Eur bez DPH, cena za lakovanie bola vo výške 199,57 Eur bez DPH, blatník
predny P vo výške 159,85 Eur bez DPH, lepiaca tesniaca hmota 16,56 Eur, svetlomet P 245,30 Eur, 2%
prirážka za drobný jedn. materiál 7,62 Eur.

9. Z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 02.08.2017 ukončil

šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný krátil uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že oprava sa
vykonala v neautorizovanom servise, za 1 normohodinu práce priznala sumu vo výške 20 EUR bez DPH
a zároveň krátil náklady na lakovací materiál, blatník, svetlomet. Blatník bol priznaný ako alternatívny
náhradný diel, nakoľko z doloženého dokladu nie je možné identifikovať o aký diel ide. Svetlomet bol
priznaný ako orginálny diel v sume 169,20 Eur bez DPH. Poisťovňa priznáva ceny náhradných dielov

maximálne do výšky cien podľa kalkulácie Audatex, kde údaje zadáva výrobca. Pri výpočte poistného
plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 Eur s
DPH a výška lakovacej konštanty 100%. Dĺžka práce bola priznaná rovnako podľa kalkulácie Audatex.
Žalovaný žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške 433,78 Eur v zmysle § 797 ods. 3 OZ

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že postupcom bola spoločnosť Tivat
s.r.o. (vlastník poškodeného MV) a postupníkom bol žalobca. Predmetom zmluvy bola pohľadávka, ktorú
mal postupca voči žalovanému z poistnej udalosti č. 8013283990 vo výške 235,23 Eur.

11. Z Cenníka autoservisu MORIS SLOVAKIA vyplýva, že v prípade mechanických prác na MV značky

ŠKODA OCTAVIA, RAPID si tento autoservis účtuje za jednu normohodinu sumu 40,- Eur bez DPH a v
prípade lakovania/klampiariny si účtuje za jednu normohodinu sumu 37,- Eur bez DPH.

12. Z Cenníka autoservisu Auto Gábriel, s.r.o. vyplýva, že v prípade mechanických, elektrických prác,
klampiariny a lakovania na MV značky ŠKODA OCTAVIA, RAPID si tento autoservis účtuje za jednu

normohodinu sumu 43,- Eur bez DPH

13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

14. Podľa § 132 ods.1,2,3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

15. Súd k námietke žalovaného o tom, že žaloba nespĺňala všetky predpísané náležitosti, ktoré
vyžaduje § 132 a nasl. CSP uvádza, že podanie žalobcu malo všetky náležitosti podľa § 132 CSP
a nasledujúce. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následného uplatneného
nároku dostatočne, v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo ku škodovej udalosti, identifikoval poškodené
motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný poistné udalosti zaregistroval a

o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne
dôkazy, t. j. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak
identifikovať.

16. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

17. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.18. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ku vzniku škody na motorových vozidlách
poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku
škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá
alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží
poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z
dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči

poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovýmvozidlom.Prekonaniejepretonepodstatné,čipoškodenýžalobcoviuhradilfaktúruzaopravu
vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by
poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného,
došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti

na tretí subjekt - poisťovňu.

21. Súd sa rovnako nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú
neplatné pre rozpor § 524 a nasl. OZ. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný po
skončení šetrenia poistnej udalosti plnil krátené poistné plnenie priamo žalobcovi. Keďže žalobca, ako

aj poškodený nesúhlasili s výškou poskytnutého poistného plnenia, poškodený uzatvoril so žalobcom
zmluvu o postúpení pohľadávky, aby následne žalobca slobodne disponoval s danou pohľadávkou. V
článku I predmetnej zmluvy je jasne a presne špecifikovaný predmet zmluvy, a to pohľadávka postupcu
voči žalovanému z titulu poistnej udalosti č. 8013283990 vo výške 235,23 Eur. Na základe uvedených
skutočností je zrejmé, že postupca slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne prejavili vôľu postúpiť svoju

pohľadávku na postupníka. Zároveň súd konštatuje, že v súlade s výkladovými pravidlami uvedenými v
§ 35 OZ sa v danom prípade jedná o určitú a platnú zmluvu o postúpení pohľadávky. S poukazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy

o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných
strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej
strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, súd nemá dôvod
odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore
s vôľou zmluvných strán.

22. Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

23. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi

písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

24. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný

vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť
z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného
k vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 OZ, ktoré malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z
poistnejzmluvyznížiťpodľatoho,akývplyvmalototoporušenienarozsahjehopovinnostiplniť.Výsledkydokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý
mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu
žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre

krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom
servise, neprimeraná cena práce za jednu normohodinu, neprimerané náklady na lakovanie materiálu
a krátenie ceny blatníka a svetlometu.

26.Kukráteniupoistnéhoplneniazdôvoduopravypoškodenéhomotorovéhovozidlavneautorizovanom

servise súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel,
čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce
po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované
servisy. Podľa názoru súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce
autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť,
že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda

nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. K ostatným dôvodom, pre ktoré žalovaný krátil
poistné plnenie súd uvádza, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo
zrejmé, na základe akých skutočností pristúpil ku kráteniu poistného plnenia. Žalovaný nepredložil ani
likvidačný spis, z ktorého by bolo zrejmé ako vykonal šetrenie. Naopak, žalobca predložil súdu listinné
dôkazy - cenníky iných autoservisov v košickom kraji, z ktorých vyplýva cena za jednu normohodinu

mechanických prác, lakovania a klampiariny pri oprave rovnakého druhu motorového vozidla aké bolo
v prejednávnej veci poškodené. Z týchto cenníkov je zrejmé, že žalobca si vyúčtoval cenu práce a
lakovania v nižšej sume, než iné autoservisy v krajskom meste. Uvedená suma sa súdu v danom prípade
javí primeraná a túto skutočnosť žalovaný nijako súdu nepreukázal. Pokiaľ ide krátenie vyúčtovania ceny
blatníka a svetlometu zo strany žalovaného súd uvádza, že oprava predmetného dielu bola zahrnutá v

prácach uvedených v Zápise o poškodení motorového vozidla, ktoré predložil súdu žalobca. Žalovaný v
tejto súvislosti opätovne neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu nepredložil žiadne relevantný dôkaz,
ktorý by odôvodňoval krátenie ceny týchto dielov.

27. Súd poukazuje aj na rozhodnutia súdov vyšších inštancii: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 4Cob/107/2018 zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/75/2018
zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/60/2017, zo dňa 25.10.2017,
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/84/2018, zo dňa 27.06.2018, Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn.: 3Cob/31/2018 zo dňa 24. 09. 2018, ktoré s cieľom zachovania princípu právnej
istoty zohľadnil pri rozhodovaní v danom spore, nakoľko v nich išlo o spory s obdobným skutkovým a

právnym základom.

28. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie sumy 235,23 Eur voči žalovanému ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy
poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné

plnenie z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody
v dôsledku poistnej udalosti.

29. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
30. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.31. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

32. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

33. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

34. Podľa ust. § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po
uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

35. Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania
v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).

36. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa

sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak
veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

37. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška
požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania v ním požadovanej výške, teda vo výške 9% ročne z dlžnej fakturovanej sumy

odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa 02.08.2017 kedy bolo ukončené
šetrenie poistnej udalosti do zaplatenia.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. V
súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Súd na záver udáva, že nerozhodol o celom nároku žalobcu a to pokiaľ ide o nárok žalobcu na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v súlade s ust. § 369c
ods. 1 Obz, v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., preto o tomto nároku súd rozhodne podľa
ust. § 225 CSP (dopĺňacím rozsudkom).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.