Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201272
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122201272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov v: 1. rade D..

T. D., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. XX, XXX XX X., 2. rade A. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. XX, XXX XX X., 3. rade
F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. E.Í. XX, XXX XX X.- Q., právne zastúpení: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., IČO:
36860441, so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov proti žalovanému: D.. F. J., Z..: XX.XX.XXXX,
B. X. XX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47445092, so sídlom
Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina o zaplatenie 3200,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1. až 3. ako oprávneným spoločne a nerozdielne sumu
3200 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 400 € od 16.11.2020 až do zaplatenia,
- 400 € od 16.12.2020 až do zaplatenia,
- 400 € od 16.01.2021 až do zaplatenia,
- 400 € od 16.02.2021 až do zaplatenia,
- 400 € od 16.03.2021 až do zaplatenia,
- 400 € od 16.04.2021 až do zaplatenia,
- 400 € od 16.05.2021 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.06.2021 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1. až 3. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške
týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 31.01.2022 sa žalobcovia domáhali nároku uvedeného v bode I. výroku

tohto rozsudku.
1.1. Žalobcovia v žalobe uviedli:
„Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/3 obytného domu, súpisné číslo: 3237
postaveného na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXX/X H. V. XXX F.X, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, situovaného na adrese: G. Z. X, XXX XX X., zapísaného v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXXX, pre obec: X.
a katastrálne územie: X. (ďalej aj „nehnuteľnosť“).

Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva v rámci dedičského konania po
poručiteľovi D.. D. T., naposledy bytom: H. XX, XXX XX X.Š..
Prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako podnikateľským subjektom D.. J. F. C., miesto podnikania:
X. XXXX/XX, XXX XX X., D.: XX XXX XXX, L.: XXXXXXXXXX, zapísaným v živnostenskom registriOkresného úradu Prešov, číslo Ž.: XXX-XXXX, Nájomnú zmluvu o nájme bytu zo dňa 23.09.2014
(ďalej aj „nájomná zmluva“), predmetom ktorej bol nájom bytu č. 3 na prvom poschodí vpravo v
nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1 tohto článku žaloby za mesačné nájomné vyčíslené vo výške 400

EUR mesačne. Žalovaný sa ešte počas života prenajímateľa ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti
dostal do omeškania s platením nájomného.
Žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 25.06.2020 so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom
kalendári, predmetom ktorej bolo uznanie dlhu žalovaného na nájomnom na základe nájomnej zmluvy
vo výške 4 800 EUR a dohoda o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli,

že žalovaný bude splácať dlžné nájomné v mesačných splátkach vo výške 400 EUR spolu s bežným
nájomným za príslušný kalendárny mesiac počnúc mesiacom 07/2020.
Napriek uznaniu dlhu a uzatvoreniu dohody o splátkovom kalendári sa žalovaný už s prvou splátkou
dlhu na nájomnom dostal do omeškania.
Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil spolu 3 splátky dlžného nájomného: dňa v sume 800 EUR a
dňa 18.06.2021 v sume 400 EUR, spolu 1 200 EUR z pôvodného celkového dlhu 4 800 EUR, ktorý bol

predmetom uznania zo dňa 25.06.2020.
V zmysle článku V. bod 5 nájomnej zmluvy žalovaný zaplatil prenajímateľovi v deň podpisu nájomnej
zmluvy zábezpeku (garanciu, resp. depozit) vo výške jedného mesačného nájomného v sume 400 EUR.
Vzhľadom na dlh žalovaného na nájomnom žalobcovia žalovanému zábezpeku pri skončení nájomného
vzťahu ku dňu nevrátili a započítavajú si ju vo výške 400 EUR na sumu dlžného nájomného žalovaného.

Dlh žalovaného na nájomnom predstavuje ku dňu podania žaloby 3 200 EUR.
Žalobcovia na základe vyššie uvedených skutočností evidujú proti žalovanému titulom dlžného
nájomného pohľadávku vo výške 3 200 EUR. Žalovaný je s jednotlivými splátkami dlžného nájomného
v omeškaní odo dňa uplynutia lehoty splatnosti jednotlivých splátok nájomného, t. j. od 16. dňa
kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom 11/2020.“

2. Vyjadrenie žalovaného:
„Žalovaný považuje dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 25.06.2020 za neplatný právny
úkon z nasledovných dôvodov.
V zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.“
Najvyšší súd SR Uznesením zo dňa 26.02.2013 sp. zn. 2 Obdo 28/2012 odmietol dovolanie voči
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2012, č. k. 43Cob/203/2011, ktorý
k pohľadávkam poručiteľa z pôvodného nájomného vzťahu uviedol nasledovné: „ Odvolací súd

zdôraznil, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatým nebytovým priestorom za trvania nájomného
vzťahu, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Ide o zvláštny prípad právneho
nástupníctva (sukcesie), s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa prechádzajú práva
a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona - ex lege, ak nastane právna
skutočnosť,sktorouzákontentodôsledok,atonadobudnutievlastníckehoprávakprenajatejveci,spája.

Nadobúdateľ tak vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými
atribútmi, akými sú predmet nájmu, práva a povinnosti prenajímateľa, čo je dané povahou nájomného
vzťahu a ktoré vyplývajú zo zákona, resp. z nájomnej zmluvy. Na nadobúdateľa však neprechádzajú z
titulu právneho nástupníctva všetky práva a povinnosti prenajímateľa. Na nadobúdateľa neprechádzajú
najmä peňažné pohľadávky, ako ani dlhy prenajímateľa, vzniknuté za trvania pôvodného nájomného

vzťahu, akými sú napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné, povinnosť zaplatiť splatnú
pohľadávku nájomcu na zľavu z nájomného a pod. Na nového prenajímateľa (nadobúdateľa prenajatej
veci) neprechádzajú ani práva a povinnosti prenajímateľa, vzniknuté v súvislosti so zmenami prenajatej
veci vykonanými nájomcom za trvania pôvodného nájomného vzťahu bez súhlasu prenajímateľa.“
Predmetom dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 25.06.2020 je neuhradené splatné

nájomné za 12 mesiacov, ide teda o pohľadávku pôvodného prenajímateľa na splatné nájomné, ktoré
však ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia neprechádza na nadobúdateľov a teda dedičov
pôvodného prenajímateľa.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa (prenajímateľa). Z
uvedeného vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia
dedičského konania sú oprávnení voči iným osobám dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne.Dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári je neplatný právny úkon, pretože v čase uzatvorenia
dohody žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ nemali nárok na žiadnu dlžnú sumu, neexistovala žiadna
pohľadávka voči žalobcovi v rade 1/ a v rade 2/, keďže na nadobúdateľa neprechádzajú najmä peňažné

pohľadávky, ako ani dlhy prenajímateľa, vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu, akými sú
napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné, a zároveň na to, aby bola dohoda o uznaní dlhu a
splátkovom kalendári platný právny úkon, jej účastníkmi museli byť všetci žalobcovia, keďže z právnych
úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú oprávnení voči
iným osobám dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne.

Na záver žalovaný uvádza, že ak si boli žalobcovia vedomí nejakej pohľadávky, mali ju zahnúť do aktív v
rámci konania o dedičstve, aby následne bolo určené Uznesením, ktorým došlo k ukončeniu dedičského
konania, komu táto pohľadávka pripadne a v akom rozsahu.
Keďže v Uznesení nebola zahrnutá táto pohľadávka poručiteľa ako pôvodného prenajímateľa,
žalobcovia nemajú v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu a žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.“

3. Replika žalobcov:
Žalobcovia v plnom rozsahu zotrvávajú na svojich skutkových tvrdeniach obsiahnutých v žalobe zo dňa
27.01.2022. Žalobcovia rozporujú skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu žalovaného obsiahnutú v
odpore proti platobnému rozkazu v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcov žalovaný v bode I. odporu
nesprávnym spôsobom aplikoval relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov vrátane

záverov vyslovených súdnou judikatúrou za účelom zbaviť sa peňažného záväzku tvoriaceho predmet
tohto súdneho konania.
Žalovaný odôvodnenie svojho neuznania žalobcami uplatneného nároku opiera o závery vyslovené
Najvyšším súdom SR v Uznesení sp. zn. 2 Obdo 28/2012 zo dňa 26.02.2013. Žalobcovia vo vzťahu
k žalovaným citovanému úryvku judikátu najvyššieho súdu uvádzajú, že tento je ako vytrhnutý z

kontextu právnej veci riešenej v súdnom konaní, ktorého sa predmetný judikát týka, tak aj absolútne
neaplikovateľný na súdny spor prebiehajúci medzi žalobcami a žalovaným.
K uvedenému tvrdeniu žalobcovia uvádzajú, že žalovaný opomenul aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút dedenia, smrť veriteľa ako právnu skutočnosť a následky
s ňou spojené v zmysle ustanovenia § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj právne odchýlky

medzi prevodom a prechodom práv a povinností z právnych vzťahov. Zo žalovaným citovaného
výňatku z uznesenia Najvyššieho súdu SR síce podľa názoru žalovaného vyplýva, že na nadobúdateľa
neprechádzajú všetky práva a povinnosti prenajímateľa vrátane peňažných pohľadávok prenajímateľa
na splatné nájomné, avšak žalovaný opomenul uviesť, že v uznesením riešenej právnej veci nešlo
o univerzálne právne nástupníctvo v dôsledku smrti predchádzajúceho prenajímateľa pretavené

do inštitútu dedenia, ale o právne nástupníctvo z titulu prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti medzi dvoma právnickými osobami bez zániku pôvodného prenajímateľa, ktoré sa
spravuje odlišným právnym režimom s odlišnými právnymi dôsledkami . V zmysle ustanovenia § 579
ods . 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho
osobu zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

K námietke žalovaného obsiahnutej odpore proti platobnému rozkazu týkajúcej sa neplatnosti dohody
u uznaní dlhu žalobcovia uvádzajú, že táto je nedôvodná. Žalovaný svoj dlh na nájomnom uznal ešte
za života predchádzajúceho prenajímateľa Dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 20.02.2018, ktorým
zmluvné strany doplnili článok V. nájomnej zmluvy o záväzok nájomcu uhradiť dlh na nájomnom v
dodatku vyčíslený na celkovú sumu 6 400 EUR. Dodatok k nájomnej zmluve je nerozlučnou súčasťou

nájomnej zmluvy, pričom zopakujúc vyššie uvedené, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci,
vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa do pôvodného nájomného vzťahu so
všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, najmä predmetom nájmu a právami a povinnosťami
zmluvných strán vyplývajúcimi zo zákona, resp. nájomnej zmluvy. Žalobcovia uvádzajú, že dlh
žalovaného nebol žiadnym tajomstvom. Po smrti poručiteľa žalobcovia sledujúc zachovanie princípu

právnej istoty pristúpili so žalovaným k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu zo dňa 25.06.2020, v ktorej
vychádzajúczvýpisovzbankovýchúčtovporučiteľa,poznámokpoporučiteľoviavyššiešpecifikovaného
dodatku k nájomnej zmluve žalobcovia upravili celkovú sumu dlhu na nájomnom podľa aktuálneho stavu.
0 uznaní dlhu zo strany žalovaného svedčí aj e-mailová komunikácia zo dňa 15.06.2020, v zmysle
ktorej žalovaný ešte pred uzatvorením namietanej dohody o uznaní dlhu svoj dlh výslovne jednoznačne

uznal čo do dôvodu a výšky, a ktorej obsah bol pretavený do dohody o uznaní dlhu zo dňa 25.06.2020,
ktorú žalovaný podpísal úradne osvedčeným podpisom pred notárom. Povinnosť žalovaného uhradit'
dlh nevznikla uzatvorením žalovaným namietanej dohody o uznaní dlhu, táto povinnosť by existovala aj
bez takéhoto uznania, pretože vyplýva zo zákona a z obsahu nájomnej zmluvy. Žalobcovia však majúza to, že dohoda o uznaní dlhu predstavuje platný právny úkon a námietka žalovaného je nedôvodná.
V prospech uznania dlhu zo strany žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil dlh
podľa dohodnutého splátkového kalendára (platba vo výške 800 EUR zo dňa 27.08.2020, platba vo

výške 400 EUR zo dňa 18.06.2021 ), pričom tieto platby boli započítané na celkovú výšku dlhu a nie
sú predmetom súdneho konania. Záverom bodu li. odporu si žalovaný sám odporuje - na jednej strane
uvádza, že účastníkmi dohody o uznaní dlhu mali byt' všetci žalobcovia, a na druhej strane argumentuje,
že z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú
oprávnenívšetcidedičiaspoločneanerozdielne.Žalobcovianadrámecuvádzajú,ževčaseuzatvorenia

dohody o uznaní dlhu boli účastníkmi dohody všetci vtedy známi dedičia poručiteľa, pričom po zistení
ďalšieho dediča (žalobkyne v 3. rade) bola táto o existencii dlhu žalovaného a uzatvorení dohody o
uznaní dlhu upovedomená a so zvoleným postupom súhlasila.
V zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedičského práva z princípu, podľa ktorého zanechaný
majetok prechádza na dediča okamihom smrti poručiteľa ipso iure), pričom zachováva úradnú

ingerenciu pri prechode dedičstva na dediča, ktorá spočíva v povinnom prejednaní každého dedičstva
v dedičskom konaní a potvrdením nadobudnutia dedičstva rozhodnutím súdu (osvedčením notára ako
súdneho komisára) Uznesenie o dedičstve sp. zn. 35D/600/2020-196 zo dňa 09.02.2021, nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.02.2021 a vykonateľnosť dňa 20.02.2021. Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve
sa deklaruje nadobudnutie dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. Súdna judikatúra sa vysporiadala aj

s otázkou tzv. „medziobdobia" trvajúceho od okamihu smrti poručiteľa po právoplatné skončenie
dedičského konania. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/197/2010 zo dňa 31.07 1012:
„Pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva
právoplatnýmrozhodnutímsúdupovažovanízaspoluvlastníkovceléhomajetkupatriacehododedičstva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú

oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne."
Dedičov je teda potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení
nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami
a povinnosťami spoluvlastníkov. Nie je preto dôvodná námietka žalovaného, že žalobcovia si mali
pohľadávku na nájomnom zahrnúť do aktív v rámci konania o dedičstve, aby následne bolo uznesením

o dedičstve určené, komu táto pohľadávka pripadne a v akom rozsahu.

4. Z vykonaného dokazovania (opísané nižšie) má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcov a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej
predmetom bol byt č. 3 vo vlastníctve poručiteľa.

Podľa § 685 ods.1 OZ - Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods.1 OZ - Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,

výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
4.1. Medzi stranami sporu bolo dojednané nájomné vo výške 400 € mesačne, splatné vopred k 15. dňu
v príslušnom mesiaci. Žalobca 1. ozrejmil, že dohodnutá splatnosť znamenala pri napr. nájomnom za

mesiac máj jeho splatnosť do 15. mája a vopred znamenalo, že nájomné je splatné pred uplynutím
mesiaca, za ktorý je splatné.
4.2. To, že žalovaný svoj dlh nepopiera vyplynulo jednak z jeho vyjadrenia k žalobe ako aj z predloženej
e-mailovej komunikácie.
Rovnako aj z „Dodatku nájomnej zmluvy“ zo dňa 20.02.2018 na strane prenajímateľa podpísanej ešte

poručiteľom vyplýva omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 6400 € ako nájomného za čas od
11/2016 - 02/2018.

5. V rámci procesného útoku žalobcovia súdu predložili:
- výpis z LV č. XXXXX, A..Ú.. X., z ktorého vyplýva ich vlastníctvo k bytu, ktorý bol predmetom nájomnej

zmluvy,
- nájomnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným zo dňa 23.09.2014,
- Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 25.06.2020,
- Uznesenie o dedičstve sp. zn. 35D/600/2020,- Dodatok nájomnej zmluvy zo dňa 20.02.2018,
- mailovú komunikáciu žalovaného, ktorý uznáva svoj dlh a prejavuje vôľu na jeho vysporiadaní.

6. Pokiaľ ide o „Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári“ zo dňa 25.06.2020 podpísanú medzi
žalobcami 1. a 2. a žalovaným k tejto súd uvádza - podľa NS ČR, sp. zn. 33 Cdo 2374/2007: 1. Zanechal-
li zůstavitel více dědiců, projevuje se stav, jaký tu vzniká v době od smrti zůstavitele až do pravomocného
rozhodnutí soudu o dědictví, také v jejich vzájemných vztazích k majetku patřícímu do dědictví. Musí
být vzato v úvahu, že rozhodnutí soudu o dědictví má sice účinky ke dni smrti zůstavitele, že však do

právní moci rozhodnutí o dědictví není jisté, jak budou jejich práva a povinnosti k dědictví upraveny.
Uvedený „zvláštní“ vztah dědiců k zůstavitelově majetku má mimo jiné za následek, že až do právní
moci usnesení soudu o dědictví jsou dědici považováni za vlastníky celého majetku patřícího do dědictví
(všech věcí a majetkových práv zůstavitele) a že z právních úkonů, týkajících se věcí nebo majetkových
práv patřících do dědictví, jsou oprávněni a povinni vůči jiným osobám společně a nerozdílně, přičemž
jejich dědický podíl vyjadřuje míru, jakou se navzájem podílejí na těchto právech a povinnostech. Ve

sporech s jinými osobami, týkajících se věcí nebo majetkových práv patřících do dědictví, se uvedený
vztah dědiců k zůstavitelově majetku projevuje tím, že mají postavení tzv. nerozlučných společníků (§
91 odst. 2 o. s. ř.), neboť jde o taková společná práva a povinnosti, že se rozhodnutí ve sporu musí
vztahovat na všechny dědice.
6.1. Pri vyššie uvedenej dohode je potrebné rozlišovať medzi jej dvoma časťami - a) uznaním dlhu

žalovaným a b) dohodou o splátkovom kalendári.
Podľa § 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak
ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Zo strany žalovaného tak došlo k opätovnému uznaniu dlhu.
Prvé uznanie dlhu žalovaným treba vyvodiť z Dodatku zo dňa 20.02.2018 a druhé uznanie z Dohody

zo dňa 25.06.2020. Aj keď dohodu o zaplatení v splátkach zo dňa 25.06.2020 v časti splátkového
kalendára uznaného dlhu považuje súd za neplatný právny úkon, nič to nemení na tom, že jej súčasťou
je jednostranný platný právny úkon žalovaného - uznanie dlhu.
6.2. Dohodu zo dňa 25.06.2020 v časti splátkového kalendára považuje súd za neplatnú, nakoľko nebola
predmetom rozhodovania aj žalobcu 3. (a to bez ohľadu na jeho vtedajšiu neznámosť v dedičskom

konaní). Dohoda o splátkovom kalendári tak v rozpore s citovanou judikatúrou bola výsledkom konania
iba dvoch z troch existujúcich dedičov ako spolumajiteľov pohľadávky a preto pri nazeraní na ich
rozhodovanie o spoločnom majetku analogicky ako na rozhodovanie podielových spoluvlastníkov
je uvedená dohoda v rozpore so zákonom (NS SR sp. zn. 3Cdo/162/2004 - Proces rozhodovania
o hospodárení však nemôže prebehnúť len rozhodnutím majoritného spoluvlastníka bez toho, aby

mal minoritný spoluvlastník možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu. Rozhodnutie majoritného
spoluvlastníka prijaté bez akejkoľvek účasti minoritného spoluvlastníka na rozhodovacom procese je
absolútne neplatným právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak minoritný spoluvlastník má minimálny
spoluvlastnícky podiel, čím de facto nemôže ovplyvniť prijaté rozhodnutie majoritného spoluvlastníka.;
rovnako aj NS ČR sp. zn. 22Cdo/1658/2001 - Pokud zákon stanoví, že rozhodují spoluvlastníci

většinou, počítanou podle velikosti jejích podílů, pak z toho vyplývá, že nerozhoduje jen většina, aniž by
menšinovému spoluvlastníku byla dána jakákoliv možnost, aby se pro zamýšlenou investici mohl rovněž
rozhodnout či se k ní vyjádřit. To lze dovodit i z logického výkladu tohoto ustanovení: má-li vůbec v úvahu
připadat dohoda spoluvlastníků nebo rovnost hlasů nebo nedosažení většiny, musí být menšinovému
spoluvlastníku záměr investici provést (a to jakého druhu a v jaké výši) ostatními spoluvlastníky

předestřen, aby se tak mohl vyjádřit k tomu, zda s ní souhlasí či nikoliv (a také případně uvážit možnost
zrušení a vypořádání spoluvlastnického vztahu)... Pokud by menšinovému spoluvlastníku vůbec nebyla
dána možnost vyjádřit se k zamýšlené investici (druhu a výši), pak i za situace, kdy by s takovou investicí
souhlasila většina spoluvlastníků, počítaná podle velikosti podílů, nejde o rozhodnutí většiny ve smyslu
§ 139 odst. 2 ObčZ. V takovém případě by šlo z hlediska hospodaření spoluvlastníků se společnou věcí

o neplatný právní úkon. ).
Vyššie uvedený záver nič nemení na dôvodnosti žaloby, keďže dlh na nájomnom zo strany žalovaného
objektívne vznikol a ako už bolo uvedené nepopieral to ani samotný žalovaný, ten sa iba snažil právnou
argumentáciou (nesprávnou) zaplateniu dlhu vyhnúť.

7. Podľa § 680 ods.2 OZ - Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.7.1. Je pravdou, že singulárnou sukcesiou (napr. predajom prenajatej veci) novému vlastníkovi nevzniká
právo na nájomné za čas keď vlastníkom nebol (mohla by mu však s predajom veci byť postúpená
pohľadávka na takéto nájomné). O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. V prejednávanej

veci ide o univerzálnu sukcesiu, pri ktorej podľa § 460 OZ - Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že smrťou poručiteľa ako vlastníka a prenajímateľa bytu sa pohľadávka na
nájomnom bez ďalšieho stala majetkom žalobcov ako dedičov (univerzálnych právnych nástupcov).
Na uvedenom nič nemení ani to, že pohľadávka nebola predmetom dedičského konania. Prejednanie
pohľadávky v dedičskom konaní (ktorého účastníkom žalovaný ako dlžník nie je) sa oprávnenosť

pohľadávky nekonštituuje a ani nezmeniteľne nekonštatuje a rozhodnutie o dedičstve nie je exekučným
titulom voči dlžníkovi - žalovanému. Dedičské konanie ani nezastavuje beh premlčacej lehoty, preto v
záujme jej zachovania sa žaloba o zaplatenie pohľadávky často podáva už počas dedičského konania.
Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie je tak žaloba podaná v zmysle vyššie citovanej judikatúry správne,
keďže žalobcami sú všetci dedičia a títo žalujú o zaplatenie spoločne a nerozdielne.

8. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.1. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, aj tu súd v celom rozsahu žalobe vyhovel, nakoľko je zrejmé, že
dlžné splátky nájomného sú splátkami, ktoré sa stali splatnými ešte pred uzavretím neplatnej dohody o
splátkovom kalendári (viď dodatok nájomnej zmluvy) a preto úroky z omeškania patria ešte od skoršieho

času ako bola splatnosť splátok podľa neplatnej dohody. Súd viazaný žalobou tak priznal úroky z
omeškania od dátumov uvedených žalobcami.
8.2. Základná sadzba ECB ku dňom omeškania bola 0,00% ročne a preto výška úrokov z omeškania
je 5,00% ročne.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9.1. Žalobcovia v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.