Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119210596
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119210596.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.
s., so sídlom Praha 4, Želetavská 1525/1, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a. s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, proti žalovanej: L.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom, so sídlom
Nitra, Smetanova 365/1, IČO: 41 846 508, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 13C/47/2019-104 z 15. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 13C/47/2019-104 z 15. októbra 2019, nariadil neodkladné
opatrenie a žalovanej uložil, aby sa zdržala nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX
pre k. ú. U., a to parcely registra "C": parcelné č. XXX/X - orná pôda o výmere 1501 m2, parcelné č.

XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, parcelné č. XXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 244 m2, parcelné č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parcelné
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 782 m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 69 m2, parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcelné č.
XXX - záhrada o výmere 1004 m2; ako aj stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č.
XXX/X a rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXX/XX, najmä aby tieto nehnuteľnosti

nepreviedla, nedarovala, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom,
neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca dňa 16. 09. 2019 doručil Okresnému súdu
Nitra žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou O.. W. J. a E.. P. J.,
rod. T., ako predávajúci previedli v prospech žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti špecifikované v
návrhu. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno
pod V-2786/2019 z 23. 08. 2019. Odporovanie kúpnej zmluve žalobca odôvodnil tým, že dlžníkovi -
spoločnostiC.E.G.invest,spol.sr.o.,IČO:44131356,obchodnémenoktorejod28.08.2019jeMALEUS

corporation s.r.o., na základe Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016, v znení dodatku č.
1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“) poskytol ako veriteľúver vo výške 250 000 eur (úver 1). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č.
000630/CORP/2016 zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04.
09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 2“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 340

000 eur (úver 2). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z
25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva
o úvere č. 3“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 250 000 eur (úver 3).

4. Vzhľadom na pretrvávajúce dôvody na vyhlásenie predčasnej splatnosti úverov 1, 2, žalobca oznámil

dlžníkovi ich predčasnú splatnosť k 17. 09. 2019 a dlžníka vyzval na úhradu celého zostatku oboch
úverov, pričom výška vymáhateľnej pohľadávky k 11. 09. 2019 zo Zmluvy o úvere 1 je vo výške
129 736,34 eura a zo Zmluvy o úvere 2 je vo výške 341 631,05 eura. Keďže dlžník neuhradil svoje
záväzky zo zmluvy o úvere 3 v deň splatnosti, t.j. k 30. 06. 2019, žalobca ho vyzval na úhradu celého
zostatku úveru 3 s príslušenstvom výzvou z 04. 07. 2019, avšak dlžník do 11. 09. 2019 neplnil, a tak
výška vymáhateľnej pohľadávky k 11. 09. 2019 zo Zmluvy o úvere 3 je vo výške 247 618,64 eura. Na

zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalobcu zo všetkých troch úverových zmlúv žalobca ako veriteľ
uzavrel s O.. W.om J.m ako ručiteľom Dohodu o ručení č. 000630B/CORP/2016 z 23. 06. 2017 (v
súvislosti s úvermi 1, 2) a Dohodu o ručení č. 000367D/CORP/2018 z 11. 05. 2018 (v súvislosti s úverom
3), v ktorých sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke záväzky z jednotlivých úverových zmlúv v celom rozsahu
dlžníka nesplneného záväzku.

5. Dlžník do podania žaloby neuhradil ani časť svojho záväzku, preto žalobca podal žalobu na zaplatenie
vymáhateľnej pohľadávky voči ručiteľovi, ktorý v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky vlastnil
sporné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1, pričom žalobca zistil, že
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu P. pod V-2786/2019

z 23. 08. 2019, ručiteľ spolu s manželkou previedli vlastnícke právo na žalovanú, ktorá je rodičom
manželky ručiteľa. Vzťah medzi ručiteľom a žalovanou je vzťahom osôb sebe navzájom blízkych, pričom
ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá by pociťovala ako vlastnú. Úmysel ručiteľa, resp. vedomosť
žalovanej o úmysle ručiteľa ukrátiť veriteľa netreba preukazovať, lebo sa predpokladá. S prihliadnutím
na majetkové pomery dlžníka možno predpokladať, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi

by sa z tohto majetku neuspokojila v plnom rozsahu.

6. Súčasťou žaloby je aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do
právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanej, aby sa zdržala nakladania s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k. ú. U. v návrhu špecifikovaným spôsobom. Návrh

odôvodnil tým, že má dôvodnú obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený
snahami žalovanej zbaviť sa nehnuteľností alebo ich zaťažiť. Tým je ohrozené vymoženie pohľadávky
žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, keď ručiteľ prevedením
nehnuteľnostínažalovanúukrátilžalobcu,pričomnaLVč.XXXXjeevidovanáplombanazákladenávrhu
na vklad V2787/2019. Žalobca má jedinú možnosť zabrániť predaju alebo zaťaženiu nehnuteľností

nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaný prevedie vlastnícke právo na tretiu osobu, žalobca sa
už voči ďalšiemu nadobúdateľovi nebude môcť dovolávať odporovateľnosti právneho úkonu, čím bude
vymožiteľnosť jeho pohľadávky ohrozená.

7. Ručiteľ ako konateľ a spoločník dlžníka mal vedomosť o existencii vymáhateľnej pohľadávky

3, nielen z výzvy na úhradu splatného záväzku, ale aj z osobného rokovania s dlžníkom a
ručiteľom. Ďalší nehnuteľný majetok vo vlastníctve ručiteľa nie je speňažiteľný, je v menších podieloch
viacerých spoluvlastníkov. Dlžník nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, a tak možno predpokladať, že
vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľovi by sa z tohto majetku neuspokojila, navyše
podnikateľská činnosť dlžníka bola prevedená na novozaloženú spoločnosť C.E.G INVESTMENT a.s.,

IČO 52100278, pričom ručiteľ ako spoločník dlžníka previedol svoj podiel na spoločnosť MALEUS
COMPANY s.r.o., bez súhlasu žalobcu. Toto konanie vytvára odôvodnený predpoklad a obavu, že
dlžník ani ručiteľ nemajú poctivý záujem uspokojiť veriteľa na jeho oprávnených a dôvodných nárokoch.
Žalovaná je s ručiteľom v rodinnom pomere a žalobca predpokladá, že takýto postup bol koordinovaný
a vopred dohodnutý.

8. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. U. vyhotoveného 14. 05. 2019, vlastníkmi nehnuteľností
uvedených vo výroku tohto rozhodnutia boli O.. R. J. a E.. P. J., rod. T. v podiele 1/1. Podľa výpisu z
LV č. XXXX pre k. ú. U. vyhotoveného 09. 09. 2019, vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalovaná vpodiele1/1nazákladekúpnejzmluvyV-2786/2019z23.08.2019,pričomvLVbolavyznačenáajplomba
na základe V-2787/2019. Na vyhotovení výpisu z LV zabezpečeného súdom z verejne dostupného
katasterportálu dňa 07. 10.2019 už plomba vyznačená nie je a žalovaná je naďalej výlučným vlastníkom

evidovaných nehnuteľností.

9.ZoZmluvyoúvereč.000629/CORP/2016z25.07.2016vyplýva,žetútožalobcauzatváralsklientom-
spoločnosťouC.E.G.invest,spol.sr.o.,akoajspoločnosťouC.E.G.investplus,s.r.o.,akospoludlžníkom
1 a spoločnosťou BAU center, s.r.o., ako spoludlžníkom 2, pričom konateľom všetkých troch uvedených

spoločností bol O.. W. J.. Predmetom uvedenej zmluvy bol úver vo výške 250 000 eur (úver 1). Dodatkom
č. 1 z 23. 06. 2017 bolo v zmluve aj zmenené a doplnené zabezpečenie ručiteľskými záväzkami ručiteľov
O.. W. J., spoločnosťou C.E.G. invest plus, s.r.o., a spoločnosťou BAU center, s.r.o., a blankozmenkou.
Dodatkom č. 2 z 04. 09. 2017 bol v uvedenej zmluve rozšírený okruh spoludlžníkov aj o spoločnosť
Desicon spol. s.r.o., ako spoludlžníkom 3. Konateľom spoločnosti bol tiež O.. W. J..

10. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 z 25. 07. 2016 vyplýva, že ju žalobca
uzatváral s klientom - spoločnosťou C.E.G. invest, spol. s r.o., ako aj spoločnosťou C.E.G. invest plus,
s.r.o., ako spoludlžníkom 1 a spoločnosťou BAU center, s.r.o., ako spoludlžníkom 2, pričom konateľom
všetkých troch spoločností bol O.. W. J.. Predmetom uvedenej zmluvy bol úverový limit vo výške 300 000
eur (úver 2). Dodatkom č. 1 z 23. 06. 2017 bola v uvedenej zmluve aj zmenená výška úverového limitu

na 340 000 eur a doplnené zabezpečenie ručiteľskými záväzkami ručiteľov O.. W. J., spoločnosťou
C.E.G. invest plus, s.r.o., a spoločnosťou BAU center, s.r.o., a blankozmenkou. Dodatkom č. 2 z 04.
09. 2017 bol v uvedenej zmluve rozšírený okruh spoludlžníkov aj o spoločnosť Desicon spol. s.r.o., ako
spoludlžníkom 3. Konateľom uvedenej spoločnosti bol tiež O.. W. J..

11. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 11. 05. 2018 vyplýva, že túto žalobca
uzatváral s klientom - spoločnosťou C.E.G. invest, spol. s r.o., ako aj spoločnosťou C.E.G. invest plus,
s.r.o., ako spoludlžníkom 1 a spoločnosťou BAU center, s.r.o. ako spoludlžníkom 2, spoločnosť Desicon
spol. s.r.o., ako spoludlžníkom 3, pričom konateľom všetkých štyroch uvedených spoločností bol O.. W.
J.. Predmetom uvedenej zmluvy bol úverový limit vo výške 250 000 eur (úver 3). Dodatkom č. 1 z 19.

06. 2018 bol v uvedenej zmluve zmenený deň splatnosti na 11. 05. 2019, ktorý bol Dodatkom č. 2 z 30.
04. 2019 zmenený na 30. 06. 2019.

12. Žalobca listom z 04. 07. 2019 vyzýval dlžníka a spoludlžníkov na úhradu pohľadávky vo výške
247 611,46 eura zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 11. 05. 2018 v znení

dodatkov, ktorá je po lehote splatnosti. Žalobca listom z 11. 09. 2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úverov
čerpaných na základe Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016 v znení dodatkov a Zmluvy
o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 z 25. 07. 2016 v znení dodatkov a súčasné oznamoval,
že eviduje nezaplatenú pohľadávku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 11. 05.
2018 v znení dodatkov.

13. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, keď bez tejto úpravy súdom by žalobcovi hrozila ťažko napraviteľná ujma. Z dôvodu
obavy zo zmarenia účelu konania vo veci odporovacej žaloby je v danom prípade potrebné neodkladným
opatrením v požadovanom rozsahu zabrániť vzniku ťažko napraviteľného stavu, ktorý by mohol

nastať dispozíciou žalovanej s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia, pričom z
výpisu z listu vlastníctva vyhotoveného 09. 09. 2019 je zrejmé, že v tom čase žalovaná už nejaký
úkon s nehnuteľnosťami nadobudnutými kúpnou zmluvou od žalobcu spravila, keďže pri jednotlivých
nehnuteľnostiach evidovaných v uvedenom liste vlastníctva bola aj podľa údajov platných k 06. 09. 2019
vyznačená v katastri nehnuteľností na základe vkladového konania V-2787/2019 plomba. V prípade

realizovania akejkoľvek dispozície žalovanej s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku uznesenia, bol by
reálne zmarený účel konania, v ktorom žalobca ako veriteľ, ktorý má voči predpokladanému príbuznému
žalovanej ako ručiteľovi pohľadávku, odporuje právnemu úkonu ručiteľa O.. W. J., ktorý sa zbavil svojho
majetku. Keďže žalobca osvedčil právny záujem na primeranom poskytnutí ochrany pred zmarením
účelu konania o odporovacej žalobe, súd nariadil vo veci neodkladné opatrenie v navrhnutom rozsahu,

ktorým sa zabráni zhoršeniu postavenia žalobcu. Dočasnosť trvania neodkladného opatrenia súd
vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, na základe odporovacej žaloby.14. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. Namietala, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, pretože žalobca

zámerne neuviedol skutočnosť, že O.. W. J. nie je v zmysle priložených úverových zmlúv jediným
ručiteľom, z ktorého by sa žalobca mohol v prípade exekúcie uspokojiť. Ďalším ručiteľom je DESICON s.
r. o., ktorá vlastní areál využívaný predovšetkým na podnikanie spoločnosti dlžníka MALEUS corporation
s. r. o. (C.E.G. Invest spol. s r. o.). Žalobca 07. 10. 2019 adresoval spoločnosti Desicon spol. s r.
o. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Zamlčanie existencie ďalšieho ručiteľa tak vyvolalo

bezdôvodnú obavu ohrozenia exekučného konania. Hrozba ujmy nie je reálna, pretože v prípade
exekúcie by sa predajom nehnuteľností patriacich ďalšiemu ručiteľovi spoločnosti Desicon spol. s r.
o., by svoj nárok uspokojil v celosti. Ďalej dodala, že dlžník mal záujem o preloženie úverov na nové
spoločnosti o čom jednal aj so žalobcom, ktorý deklaroval iný postoj než aký použil v konaní. Pri stretnutí
so žalobcom v sídle žalobcu bol dojednaný návrh na uzavretie dohody a dlžník svoje záväzky riadne
splácal v zmysle uzatvorených zmlúv. Zdôraznil, že Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva

na úhradu celého zostatku úveru z 11. 09. 2019 bola doručená žalovanej až o dva týždne. V súvislosti
s plombou, na ktorú poukazoval žalobca na základe návrhu na vklad č. V2787/2019 uviedol, že sám
ručiteľ O.. W. J. vzal návrh v celosti späť, čím sa konanie o návrhu na vklad zastavilo. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a takto zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku pretože žalobca zámerne

neuviedol všetky skutočnosti a doklady, aby vyvolal dojem nebezpečenstva bezprostrednej ujmy.
Žalobca neuviedol ani existenciu ďalšieho záložného práva na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom
v P., katastrálny odbor, nachádzajúci sa v kat. úz. U., obec U., okres P.. Vyššie uvedené vkladové
konanie, na ktoré žalobca poukazoval bolo zastavené a všetky úvery, na ktoré žalobca poukazoval sú
riadne splácané v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov strán sporu, dôvodnosť neodkladného opatrenia a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

15. Žalovaná ďalej zdôraznila, že súd prvej inštancie opomenul predbežne posúdiť platnosť právnych
úkonov zakladajúcich vzťah medzi žalobcom a ručiteľom O.. W.om J., a to Dohoda o ručení č. 000630B/

CORP/2016 z 23. 06. 2017 a Dohoda o ručení č. 000367D/CORP/2018 z 11. 05. 2018, avšak pri oboch
dohodách o ručení absentuje súhlas manželky ručiteľa E.. P. J., preto právne úkony zaväzujú len ručiteľa
a nie jeho manželku.

16. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia mal v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov

účastníkov jednoznačne posúdiť právne úkony - dohody o ručení cez prizmu dobrých mravov,
keďže môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom (contra bonos mores), a teda neplatný. Do
pozornosti odvolacieho súdu dal aplikáciu § 145 ods. 1 a § XX Občianskeho zákonníka. Tým, že súd
tieto ustanovenia neaplikoval, dospel vo svojom rozhodnutí k záverom, ktoré výrazným a extrémne
nespravodlivým spôsobom zasahujú do vlastníckych práv žalovanej. Poukázal na nález Ústavného súdu

SR z 8.12.2010, č. k. I. ÚS 26/2010-26.

17. Je dôležité tiež uviesť, že ručiteľ O.. W. J. realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby. Z nálezu Ústavného súdu
SR z 8.12.2010, č. k. I. ÚS 26/2010-26: „Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov

celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou
teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované. Za týchto okolností
sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho
manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane spoločným

a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť
možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani
spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo
výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.“ Aj napriek existencii dohôd o ručení
uzavretých medzi žalobcom a O.. W.om J.om, neboli predávajúci O.. W. J. a manželka E.. P. J., rod.

T., nijako obmedzení v nakladaní s majetkom spadajúcim do BSM, preto návrh žalobcu, ktorým sa
domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou O.. W. J. a manželka E.. P. J.,
rod. T., previedli na žalovanú sporné nehnuteľnosti a návrh, ktorým sa žalobca domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, je nedôvodný. Kúpna zmluva, ktorou žalovaná nadobudla nehnuteľnosti dosvojho vlastníctva netrpí žiadnou právnou vadou. Žalobca, ako právnická osoba a banka, má v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, aj vzhľadom na množstvo zmluvných vzťahov, ktoré má uzavreté s
tretími osobami a svoje dlhoročné postavenie na obchodnom trhu, povinnosť konať pri uzatváraní

týchto vzťahov a pri uplatňovaní si práv z týchto úkonov s odbornou starostlivosťou. Domáhania sa
uspokojovania z predaja spoločnej veci manželov, keď absentuje súhlas s ručením jedného z manželov
považujeme za konanie žalobcu bez odbornej starostlivosti. Nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na
žalovanú na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a O.. W. J. a E.. P. J.,
rod. T. ako predávajúci, boli pred ich prevodom na žalovanú predmetom BSM manželov.

18. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že podané odvolanie nemá oporu v
skutkovom stave ani v platných právnych predpisoch, preto ho považuje za nedôvodné. Je presvedčený,
že preukázal nebezpečenstvo hroziacej ujmy a ohrozenia úspešnosti vymoženia pohľadávok žalobcu
v exekučnom konaní z majetku patriaceho ručiteľovi. Ručiteľ sa účelovo zbavuje majetku, vykonáva
úkony vo vnútri spoločnosti, ktorých sa zbavuje a tieto prepisuje na žalobcovi neznáme osoby a tiež

nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca je schopný uspokojiť svoje pohľadávky v exekučnom konaní z
nehnuteľností na LV č. XXXX. Žalovaný zamieňa inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby s inštitútom exekučného konania. Žalobca má platne zriadené záložné právo k nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. U., ku ktorej aktuálne vykonáva záložné právo formou dobrovoľnej
dražby. Nejde však o ďalší majetok na uspokojenie v exekučnom konaní a po predaji zálohu nebudú

uspokojené v celosti pohľadávky. Uvedené je zrejmé z výšky pohľadávok zabezpečených predmetným
záložným právom a hodnotou zálohu. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie ohľadom zamlčania ďalšieho
ručiteľa. Hodnota zálohu bola znaleckým posudkom č. 94/2014 určená vo výške 505 000 eur a č.
59/2016 vo výške 552 000 eur. Hodnota zálohu určená znaleckým posudkom nepredstavuje mieru
uspokojenia pohľadávky v prípade výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Potvrdil priebeh

rokovaní ohľadom riešenia vzniknutej situácie, avšak k dohode neprišlo. Z rokovaní vyplynulo, že dlžník
nemá úprimnú snahu nájsť riešenie vzniknutého problému, ktoré by bolo akceptovateľné pre banku,
ale len získaval čas na presun obchodnej činnosti na novozaložené spoločnosti, ktoré nezabezpečovali
pohľadávky žalobcu, čo sa aj potvrdilo. Ručiteľ začal prevádzať exekvovaný majetok na blízke osoby a
vykonával zmeny vo vlastníckej štruktúre spoločnosti bez vedomia a súhlasu banky, utlmoval obchodnú

činnosť dlžníka a spoludlžníka a bol v omeškaní so splácaním záväzkov zo zmlúv o úvere. V súvislosti
s doručovaním Oznámenia o predčasnej splatnosti zdôraznil, že k vyzdvihnutiu zásielky prišlo až v
posledný deň odbernej lehoty, preto bolo doručené až s odstupom času dvoch mesiacov. Nestotožnil
sa s názorom žalovanej, že O.. W. J. nemohol mať úmysel ukrátiť žalobcu prevodom nehnuteľností,
ide o tvrdenie ničím nepodložené. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej, že úvery sú riadne

splácané. Ku dňu podania odvolania žalovanej boli všetky úvery po splatnosti a ich splácanie v
pôvodných mesačných splátkach nie je možné.

19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že súd mal skúmať platnosť dohôd o ručení, toto nie je
povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúmať platnosť právneho úkonu.

Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť svoj nárok. Pokiaľ ide o vybavovanie bežných vecí medzi manželmi,
nesúhlasil s argumentáciou žalovanej. Tieto tvrdenia sú účelové, tendenčné, nedôvodné a nemajú
oporu v zákonných ustanoveniach ani rozhodovacej praxi. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý
poukazovala v odvolaní nemožno na predmetnú vec aplikovať. Z rozhodovacej praxe je zrejmé, že za
predmet bezpodielového spoluvlastníctva sa nepovažujú pohľadávky a záväzky. Za úkony týkajúce sa

spoločných vecí sa nepovažujú zmluva o pôžičke uzavretá jedným z manželov (R 71/1994) ani ručiteľský
záväzok jedného z manželov (R 61/1973). Ak teda ručiteľ a p. E.. P. J. boli v čase vykonania právneho
úkonu v manželskom zväzku a manželia nemali rozdelené BSM, ručením ručiteľa nevznikol spoločný
záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí. Z uvedeného
dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas manželky ručiteľa (rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3 Obo 44/97 z 15. mája 1997). Takýto právny úkon je teda platný bez toho, aby mal
na to súhlas druhého manžela a druhý manžel nie je oprávnený namietať relatívnu neplatnosť právneho
úkonu aj napriek tomu, že právny úkon manžela ho zaväzuje, a teda ak by manžel neplnil, v rámci výkonu
rozhodnutia môže dôjsť k uspokojeniu pohľadávky veriteľa aj majetku patriaceho do BSM. Žalobca je
presvedčený, že len možnosť exekučného postihu celého majetku v BSM na vymoženie pohľadávky

len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu s dobrým mravmi, pretože ide o zákonom
výslovne predpokladanú možnosť založenú v § 147 ods. 1 OZ. Ak chceli ručiteľ a jeho manželka zabrániť
nepriaznivým dôsledkom takéhoto konania, zákon im dával možnosť zmeniť rozsah BSM za trvania
manželstva, prípadne zrušenie BSM za trvania manželstva. Ďalej poukázal na to, že závery žalovanej zcitovaného nálezu Ústavného súdu SR nemožno na danú vec aplikovať s ohľadom na odlišné skutkové
okolnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne.

20. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá zdôraznila, že predpokladom návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavý právny záujem na jeho vydaní, resp. akútna hrozba
ohrozenia vymožiteľnosti práva. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, keďže záložné právo je
zriadené aj na iné nehnuteľnosti. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že hoci majú nehnuteľnosti hodnotu

postačujúcu na uspokojenie celého nároku žalobcu, vydražia sa za zlomok ceny, keďže v súčasnosti
hodnota nehnuteľností rastie. Opätovne poukázal na jednania medzi žalobcom a dlžníkom, ručiteľom a
veriteľom o uzatvorenie dodatkov k pôvodným zmluvám, ktoré však neboli bankou akceptované. Banka
v danej veci postupovala nepomerne drasticky. Banka sa snaží o urýchlený výkon záložného práva a
uspokojenie finančných nárokov banky. Poznamenal, že žalobca nemal dôvod zaslať ručiteľovi ako aj
dlžníkovi Oznámenie o predčasnej splatnosti úverov a výzvu na úhradu zostatkov úveru, pretože na to

nemal zákonný dôvod. Žalovaná priznala, že po doručení Oznámenia nemohol dlžník ani ručiteľ splácať
úvery v celosti, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. Splatenie úverov v celosti by bolo
likvidačné pre ich podnikateľskú činnosti, pretože by nemali ani na mzdy zamestnancov. Nestotožnila sa
s argumentáciou žalobcu ohľadom ručiteľského záväzku a bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Vyhlásenie ručiteľa je právny úkon, ktorý bezprostredne zasahuje do práv druhého manžela a má vážne

dopady na spoločný majetok manželov. V predmetnej veci ide o ručenie za právnickú osobu, ktorej
žalobca poskytol úver v hodnote niekoľko tisíc eur, čo nemožno považovať za bežnú vec manželov. Ak
by uvedené považoval súd za bežnú vec medzi manželmi, na ktorú by nebol potrebný súhlas druhého
manžela, mohlo by to mať na druhého manžela extrémne nespravodlivý dopad, zasahujúci do práv
garantovaných Ústavou SR. Ručenie fyzickou osobou je síce bežný zabezpečovací inštitút, ale každé

využívanie inštitútu musí mať svoje hranice. Do pozornosti dal Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS
26/2010, v súlade s ktorým by mal súd rozhodnúť.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

22. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa Návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 09. 2019 doručil Okresnému súdu Nitra
žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou O.. W. J. a E.. P. J., rod. T., ako
predávajúci previedli v prospech žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti špecifikované v návrhu. Vklad
uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu P. pod V-2786/2019 z 23.

08. 2019. Odporovanie kúpnej zmluve žalobca odôvodnil tým, že dlžníkovi - spoločnosti C.E.G. invest,
spol. s r.o., IČO: 44131356, obchodné meno ktorej od 28. 08. 2019 je MALEUS corporation s.r.o., na
základe Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016, v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v
znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“) poskytol ako veriteľ úver vo výške 250
000 eur (úver 1). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016

zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len
„zmluva o úvere č. 2“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 340 000 eur (úver
2). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 25. 07. 2016
v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č.
3“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 250 000 eur (úver 3). Súčasťou žaloby je

návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatného meritórneho
rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanej, aby sa zdržala nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými
na LV č. XXXX pre k. ú. U. tak, že zakáže ich prevod, darovanie, zaťaženie záložným právom, vecným
bremenom alebo iným vecným právom, prenájom alebo aby ich iným spôsobom scudzila alebo zaťažila.

23. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29.Podľa§328ods.2CSP, onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdnajneskôrdo
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

32. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

33. Odvolací súd poznamenáva, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte

nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú
tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná

úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a
ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník
nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s
dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom
rozsahu.Vzťahystránsúnáslednevúplnomrozsahuupravenérozhodnutímvmeriteveci.Nanariadenie

neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To
znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od
jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

34. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí

aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme lenskutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať

všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

35. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

36. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu
ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva

postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť
dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo
veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného
opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým

títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie
subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych
skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti

ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej
ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné
vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho

stavu.

37. Odvolací súd preskúmajúc dôvodnosť podaného odvolania vychádzajúc pritom z listinných dôkazov
a zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, majúc za
dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal žalobca v Návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 16. 09. 2019.
Neodkladným opatrením žiadal, aby súd voči žalovanej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mu
uloží povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými v kat. úz. U., obec U., okres P.,
zapísanénaLVč.XXXXvedenomOkresnýmúradomP.,katastrálnyodbor,najmäabytietonehnuteľnosti
nepreviedla, nedarovala, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom,

neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila.

38. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP je zásahom aj do vlastníckeho práva (čl.
20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v
zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy, právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného

života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia
venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu
do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu
uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala
návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie

neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných
práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č.
209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadomneprimerane tvrdým zásahom do práv žalobkyne, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do
práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci,
takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie

neodkladného opatrenia.

XX. Odvolací súd sa absolútne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vec
správne právne posúdil a rozhodnutie náležitým spôsobom v zmysle § 167 ods. 2 CSP aj odôvodnil.
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (§

387 ods. 2 CSP).

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru,
a to, že navrhovanému neodkladnému opatreniu bolo potrebné vyhovieť, a to preto, že žalobca
osvedčil naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosť

MALEUS s. r. o., so sídlom U., Komárňanská 236/158, ako dlžník, a to Zmluva o úvere č. 000629/
CORP/2016 z 25. 07. 2016, v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017
(ďalej len „zmluva o úvere č. 1“), Zmluva o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 zo dňa 25.
07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o
úvere č. 2“) a Zmluva o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 25. 07. 2016 v znení dodatku

č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 3 sú Dohodami
o ručení, ktoré žalobca ako veriteľ uzavrel s O.. W.om J.m ako ručiteľom, Dohoda o ručení č. 000630B/
CORP/2016 z 23. 06. 2017 (v súvislosti s úvermi 1, 2) a Dohodu o ručení č. 000367D/CORP/2018 z 11.
05. 2018 (v súvislosti s úverom 3), v ktorých sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke záväzky z jednotlivých
úverových zmlúv v celom rozsahu dlžníka nesplneného záväzku. Dlžník do podania žaloby neuhradil

ani časť svojho záväzku. Ručiteľ v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky voči ručiteľovi vlastnil
sporné nehnuteľnosti v BSM. Ručiteľ však kúpnou zmluvou spolu s manželkou previedli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na žalovanú, vklad bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu P. pod
V-2786/2019 z 23. 08. 2019 na rodinných príslušníkov, a to matke manželky ručiteľa. Takéto konanie
ručiteľa primälo žalobcu podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, keďže z konania ručiteľa

sa možno dôvodne domnievať, že vykonáva úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku tak, aby znemožnil
žalobcovi ako veriteľovi uspokojiť sa z predmetných nehnuteľností pokiaľ ide o jeho splatnú pohľadávku
voči dlžníkovi, za ktorú ručiteľ zodpovedá v zmysle vyššie uvedených Dohôd o ručení. Rovnako tak
poukázal na plombu evidovanú na LV č. XXXX ohľadom vkladu V-2787/2019. Ručiteľ je konateľ a
spoločník dlžníka a mal vedomosť o existencii vymáhateľnej pohľadávky 3, pričom sám v konaní tvrdil,

že s veriteľom viedol osobné rokovania ohľadom vyriešenia vzniknutej situácie. Aj napriek vedomosti o
svojomzáväzkuvovzťahukveriteľovi,realizovalspolusmanželkouúkonysmerujúcekprevodumajetku
patriaceho do BSM, v dôsledku čoho sa predmetné konanie vedie proti matke manželky ručiteľa, ktorá
na základe kúpnej zmluvy tieto sporné nehnuteľnosti nadobudla.

41. V predmetnej veci má odvolací súd nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že ručiteľ svojim
konaním preukázateľne realizuje úkony, ktorými prevádza svoj majetok na iné osoby, ktorým majetkom
zodpovedá za ručiteľský záväzok žalobcovi (veriteľovi), čím vzniká odôvodnená obava žalobcu, že
sa takýmto konaním snaží ručiteľ žalobcovi znemožniť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
V konaní vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je práve

kúpna zmluva, ktorou nadobudla žalovaná nehnuteľnosti pôvodne patriace ručiteľovi a jeho manželke.
Keďže na liste vlastníctva týkajúcom sa uvedených nehnuteľností bola opätovne zaevidovaná plomba
v dôsledku vedenia vkladového konania (konanie V-2787/2019), dôvodne nadobudol žalobca dojem
o zámere ďalej nehnuteľnosti previesť, čo odôvodňuje aj jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prípade prevodu nehnuteľností v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej, avšak pôvodne

patriacich ručiteľovi, by žalobcovi hrozila ťažko napraviteľná ujma, keďže by prišlo aj k zmareniu účelu
žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu a jeho
následnej neúčinnosti voči žalobcovi. Žalobcovi takéto konanie ručiteľa a následne žalovanej zvyšuje
riziko neuspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.

42. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, odvolací súd ich považuje za nedôvodné a vo vzťahu
k predmetnému za irelevantné. Žalovaná namietala, že nie je nevyhnutné, aby sa žalobca uspokojoval
v prípade výkonu exekúcie z majetku pôvodne patriaceho ručiteľovi, pretože je záložné právo vedené
aj na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom v P., katastrálnymodborom, kat. úz. U., obec U., okres P.. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že predmetom
tohto konania nie je výkon záložného práva, ale vo veci samej sa žalobca domáha neúčinnosti právneho
úkonu, ktorý považuje za odporovateľný, a to kúpnu zmluvu uzavretú medzi O.. W. J. a E.. P. J., rod. T.

ako predávajúci a L. T., rod. U., ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností.
Vzhľadom k uvedenému je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné, pretože ďalším prevodom
uvedených nehnuteľností môže byť žalobcovi spôsobená nenahraditeľná ujma a zmarený účel podanej
žaloby vo veci samej.

43. Ďalšie námietky smerovali k povinnosti súdu predbežné skúmať platnosť právnych úkonov medzi
žalobcom a ručiteľom, teda konkrétne Dohôd o ručení, a to s poukazom na to, že ručenie je zabezpečené
nehnuteľnosťami patriacimi do BSM ručiteľa a jeho manželky, pretože absentuje súhlas manželky.
Taktiež pokiaľ ide o splnenie si povinnosti žalobcu ako veriteľa riadne doručiť ručiteľovi, ako aj dlžníkovi
Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na splatenie dlhu v celku, nemožno v tomto konaní
skúmať. Vtomtosmereodvolacísúdzdôrazňuje,žeuvedenéskutočnostibudúpredmetomdokazovania

v konaní vo veci samej, pretože v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma len to,
či navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčil odôvodnenosť podaného
návrhu, teda či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je to
uvedené v návrhu.

44. Za podstatné je potrebné dodať, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že ručiteľ O.. W. J. a jeho
manželka E.. P. J. neboli v nakladaní s nehnuteľnosťami nijako obmedzovaní, preto sa nemožno
domáhaťneúčinnostiprávnehoúkonu-kúpnejzmluvy,ktoroubolinehnuteľnostiprevedenénažalovanú,
že v danej veci nikto nespochybňuje možnosť ručiteľa O.. W. J. a jeho manželky E.. P. J. disponovať
týmito nehnuteľnosťami, ale podstatou žaloby vo veci samej je ochrana nároku žalobcu ako veriteľa a

možnosť uspokojiť sa z majetku ručiteľa. Vzhľadom na konanie ručiteľa a jeho dispozíciu s majetkom
ako aj dispozície s majetkom žalovanou, je nad mieru všetkých pochybností nariadenie neodkladného
opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dôvodné.

45. Odvolací súd záverom konštatuje, že žalobca osvedčil splnenie podmienok na nariadenie

neodkladného opatrenia tak, ako ho žiadal nariadiť v podanom návrhu a zároveň zdôrazňuje, že
skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnu zmluvu uzavretú medzi
O.. W. J. a E.. P. J., rod. T. ako predávajúci a L. T., rod. U., ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod
sporných nehnuteľností, budú predmetom konania vo veci samej, preto sa odvolací súd uvedenými
skutočnosťami v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

46. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § XX6 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči procesne neúspešnej žalovanej.

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ XX3 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).