Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420200238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420200238.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ Y. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. XXX/X, Ľ., 2/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, Ľ. proti žalovaným: 1/ P. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. U. XXXX/XX, Ľ., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,
s. r. o, so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, 2/ T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX/X, Ľ. o určenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 18.01.2008 uzavretá medzi darkyňou V. J., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R.I. U. XXX/XXX, XXX XX Ľ. a obdarovaným P. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. U. XXXX/XX, XXX XX Ľ. je neplatná.

II. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štátu p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 2C/100/2009-496 zo dňa 23.01.2020 súd vylúčil vzájomnú žalobu žalobcov 1/ a
2/ o určenie, že darovacia zmluva zo dňa 18.01.2018 je absolútne neplatná na samostatné konanie

a zároveň II. výrokom prerušil konanie vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/100/2009
do právoplatného rozhodnutia o predmetnej vzájomnej žalobe. Žalobcovia 1/ a 2/ vzájomnou žalobou
doručenou súdu dňa 22.05.2019 žiadali, aby súd určil absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy zo
dňa 18.01.2008, na podklade ktorej žalovaný 1/ P. J. nadobudol časť spoluvlastníckych podielov k
nehnuteľnostiam, o ktorých prebiehajú na tunajšom súde spory vedené pod sp. zn. 2C/100/2009 a sp.
zn. 2C/101/2009.

2. Žalobou v spore vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/100/2009 žalobca P. J. žiadal,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k.
ú. Ľ. a tieto prikázal do jeho výlučného vlastníctva v celosti s povinnosťou uložiť mu vyplatiť žalovaných
1/ až 3/ podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach. Uviedol, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to parcely C KN č. XX/X- záhrady o výmere 433 m2,
parcely C KN č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2 a rodinného domu súp. č. XXX
stojaceho na parcele C KN č. XX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Ľ. v podiele 6/10 pod

B1 a v podiele 1/10 pod B4. Žalovaný 1/ Y. J. je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v
podiele 1/10 pod B2, žalovaný 2/ T. J. v podiele 1/10 pod B4 a žalovaná 3/ T. P. v podiele 1/10 pod B5.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní neoprávnene užívajú uvedené nehnuteľnosti v celosti vrátane jeho
podielov bez akejkoľvek finančnej alebo naturálnej náhrady, nepodieľajú sa na údržbe, správe a chodeuvedených nehnuteľností a bránia mu svojou nečinnosťou ich riadne spravovať, užívať a mať z nich
primeraný osoh a úžitok. Pri cene nehnuteľnosti vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne N.. N. R..

3. K žalobe v spore sp. zn. 2C/100/2009 žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil výpis
z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. Ľ. a znalecký posudok č. 9/2008 znalkyne N.. N. R..

4. Žalobca v priebehu sporu uviedol, že celý dom dostaval nebohý otec. Pôvodne tam mal ísť bývať on,
ale potom staval na inom pozemku, ktorý kúpil tiež otec. Mamu si zobral pred dvoma rokmi, pretože v

starom dome, kde bývala s vnukom, teda synom sestry T., žila vo veľmi zlých podmienkach a žil tam s
nimi ďalší, toho času už nebohý brat. O mamu sa stará aj po nociach, má 120 kíl. Je ťažké ju prebaľovať,
a preto s ňou chodí aj v noci na WC a podobne. Určite si ju nevzal kvôli peniazom. On má svoj dom a kvôli
mame teraz nepracuje. Návrh na vysporiadanie spoluvlastníctva dal už pred 15 rokmi, avšak žalovaní
nesúhlasili, chceli to podľa zákona, tak nech je to podľa zákona. Povedali mu, že mu nič netreba, že on
má dosť. Žalovaní 1/ a 3/ nesúhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nakoľko

predmetné nehnuteľnosti užívajú a bývajú v rodinnom dome. Navyše tvrdili, že ich matka V. J. v čase
uzavretia darovacej zmluvy, ktorou previedla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na ich brata
P., nebola schopná posúdiť význam svojho konania a jeho následky. Žalovaný 2/ súhlasil s podaným
návrhom.

5. Okresný súd Kežmarok v spore sp. zn. 2C/100/2009 rozhodol rozsudkom zo dňa 12.04.2011, ktorým
vyhovelžalobežalobcuazrušilavyporiadalpodielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnostiamzapísanýmna
liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Ľ.. Na základe podaného odvolania žalovanými 1/ a 3/ Krajský súd Prešov
uznesením č. k. 11Co/59/2011-168 zo dňa 26.06.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátilnaďalšiekonanie.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaokreminéhouviedol,že:„Vneposlednomrade

je potrebné sa zaoberať aj námietkou neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi V. J. a žalobcom,
na základe ktorej V. J. darovala svoj podiel v pomere 6/10 z predmetných nehnuteľností žalobcovi. V
tejto súvislosti pokiaľ ide o námietku žalovaných v 1. a 3. rade, že V. J. v čase uzavretia darovacej
zmluvy nebola schopná posúdiť význam svojho konania a jeho následky bude potrebné vypočuť Y.. T. T.,
ktorý darovaciu zmluvu spísal a teda mu museli byť zrejmé okolnosti, za ktorých táto darovacia zmluva

bola uzatvorená a v tejto súvislosti vypočuť aj T.. Q. Z. z Obvodného zdravotného strediska Ľ., ktorá
v čase uzatvárania darovacej zmluvy bola jej obvodnou lekárkou a tiež MUDr. Uhrovú z Nemocnice s
poliklinikou v Kežmarku, ktorá ako psychiatrička V. J. v inkriminovanom čase vyšetrila práve v súvislosti
so žiadosťou o poskytnutie opatrovateľskej služby. Predovšetkým v tejto súvislosti bude potrebné zistiť,
či v čase uzatvorenia darovacej zmluvy V. J. trpela takými zdravotnými ťažkosťami, ktoré by ovplyvňovali

jejrozpoznávaciuschopnosťaschopnosťposúdiťnásledkysvojhokonania.“ Podľakrajskéhosúdubude
úlohou súdu prvého stupňa predbežne si vyriešiť otázku platnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008.
Odôvodnenie krajského súdu bolo impulzom pre žalovaných 1/ a 3/ na podanie vzájomnej žaloby o
určenie absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy.

6. Súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal predovšetkým z prednesov strán a dôkazov vykonaných
v priebehu sporu vedeného pod. sp. zn. 2C/100/2009. Neb. V. J., matka strán sporu, bola predvolaná
ako svedkyňa na pojednávanie, ktorého sa pre zlý zdravotný stav nezúčastnila. Vo svojom písomnom
vyhlásení (čl. 30 spisu) uviedla, že majetok, ktorý nadobudli s nebohým manželom previedla v januári v
roku 2008 na syna P. J., nar. XX.XX.XXXX. Majetok zveľadili bez akéhokoľvek prispenia syna Y. a dcéry

T.. Oni tento majetok obývajú už 30 rokov bez platenia nájmu. Nezveľaďujú ho okrem nevyhnutných
úprav bytov. Ona žila v poloschátralom dome v Ľ. aj s vnukom a synom T. T., ktorý je od narodenia
telesne postihnutý a jeho matka sa oňho vôbec nestará. Keď prejavila záujem, aby v dome na L. ulici
poskytli 1 izbu, aby sa podmienky na jej život zlepšili, nejavil nikto o túto jej požiadavku záujem. Až syn
P. jej ponúkol izbu v dome na X. ulici v Ľ., kde doteraz býva. Stará sa o ňu a aj o jej vnuka po smrti jej

manžela. Nemá dôvod svoje doterajšie rozhodnutie meniť. Keď potrebovala pomoc od syna Y. nejavil
žiadne náznaky pomoci a rovnako ani dcéra T., ktorá nikdy nebola ochotná pomôcť.

7. Žalovaný 1/ Y. J. namietal predmetné svedecké vyhlásenie jeho matky, pretože podľa neho ho určite
nadiktoval žalobca. Ona nevládze ani písať ani čítať, aj keď síce nevie, aký je jej zdravotný stav. Avšak

už v čase tohto vyhlásenia mala psychické problémy a liečila sa na psychiatrii. Ani podpis na tomto
vyhlásení nie je jej. V odvolacom konaní uviedol, že matka v rokoch 2008 až 2009 ležala v doliečovacom
zariadení v Kežmarku a aj doma bola už dlhodobo chorá. Predložil aj prehlásenie k dedičskému konaniu
od Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. U. XXX, Ľ., ktorá u V. J. pracovala ako opatrovateľka pridelenáobcou Ľubica od roku 2007, v ktorom uviedla, že zbadala ako syn P. dáva matke lieky, ktoré nemala
predpísané od svojej lekárky. Ona jej podávala predpísané lieky. Nevedela uviesť, po ktorých liekoch
bola apatická. Ďalej uviedol, že brat P. sa o ňu začal starať v decembri 2007 a už v januári 2008 bola

podpísaná darovacia zmluva.

8. Žalobca v odvolacom konaní uviedol, že u matky išlo predovšetkým o choroby pohybového aparátu,
ktoré súviseli s jej nadmernou hmotnosťou, mala 120 kg, nešlo o mentálne choroby. O matku sa starala
opatrovateľka. Do jej smrti v júni 2010 ju ošetrovala T.. Q. Z. ako obvodná lekárka a tiež MUDr. Uhrová

ako psychiatrička. Darovaciu zmluvu podľa jeho vyjadrenia spísal Y.. T. T.. Právny zástupca uviedol, že
asi je to tak, ale presne si to nepamätá. Na otázku odvolacieho súdu, či sa účastníci dostavili na Mestský
úrad v Kežmarku dňa 18.01.2008 a tam podpísali zmluvu uviedol, že si to nepamätá a tiež si nepamätá,
kde boli overované podpisy. Na pojednávaní súdu dňa 25.10.2018 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že predložil súdu znalecký posudok T.. R., ktorý v plnom rozsahu vyvracia
znalecký posudok a závery znaleckého posudku, ktorý vypracovala súdom ustanovená znalkyňa T.. W..

Podľa neho je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku T.. R.. Táto znalkyňa nie jednostranne, ale
objektívne a podrobnejšie vypracovala posudok a vyhodnotila objektívne zdravotný stav neb. V. J.. Je
pravdou, že právny zástupca JUDr. Mašan spisoval darovaciu zmluvu, ktorou mu neb. J. darovala svoj
majetok a sám právny zástupca uviedol, že keby mal akékoľvek pochybnosti o jej nespôsobilosti na
takýto právny úkon, nikdy by darovaciu zmluvu nespísal. Dokonca sa jej pýtal, či vie, že sa zbavuje

všetkého majetku a prečo to robí, načo odpovedala, že vie a že to robí preto, že syn P. sa o ňu stará.

9. Svedkyňa H. X. uviedla, že bol za ňou nebohý otec strán sporu, Q. J., ktorý povedal, že chce dať
prepísať svoju polovicu domu na dcéru T.G. a druhú polovicu na Y., na čo mu povedala, že nech to urobí,
lebo človek nikdy nevie čo sa stane, ale na druhý deň zomrel a nestihol to. Nepamätala si, v ktorom roku

to bolo. Vedela, že išlo len o hrubú stavbu a dom dokončili Y. J. a T. T..

10. Svedkyňa W. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že účastníci sú deti jej sestry V. J.. So sestrou
bola naposledy pred dvoma rokmi (cca rok 2008 pozn. súdu, pretože vypovedala na pojednávaní súdu
dňa 08.04.2010). Nevedela presne, ale bolo to vtedy, keď si ju vzal P.. Už vtedy nevedela kto je. Je to

s ňou zle po fyzickej aj psychickej stránke. Vedela, že sestra aj s nebohým manželom Q. chceli dom
prepísať na deti Y. a T., pretože títo dom postavili v podstate celý, bola hotová len hrubá stavba, čo bolo
v rokoch 1973-1974.

11. Svedkyňa T.. H. D., ktorá bola lekárka- psychiatrička neb. V. J. na pojednávaní súdu vypovedala,

že pacientka bola u nej vyšetrená dňa 02.07.2008 a podľa objektívnej anamnézy zabúda, má výpadky,
jednu chvíľu niečo povie, o chvíľu niečo zabudne. Dokumentáciu má od roku 2003 a vyplýva z nej,
že je nervózna, má stavy úzkosti. Podrobné vyšetrenia boli robené v roku 2004 až 2007, a potom
to 02.07.2008. Vtedy bolo udávané, že je kľudná, len slabá, ťažko udržiava rovnováhu, ťažko chodí,
sama nevydrží ani 5 minút, vždy niekoho volá. Udávala, že načo je jej život, kým má pri sebe P.,

možno si nič neurobí, ale keď ju chytí šajba aj to možno urobí. Zoberie nôž, podreže si žily, vykrváca
a bude pokoj. Je veriaca, ale keď sa inakšie nedá, tak aj Pán Boh to musí uznať. Alebo utopí P. aj
seba. V tom čase jej robili aj SMMSE- hodnotenie mentálneho stavu s výsledkom 11, čo je stredná
demencia.Následnebolahospitalizovanádňaod13.09.2008do03.10.2008napsychistrickomoddelení.
Jej stav bol diagnostikovaný ako org. psychosyndróm s obrazom ľahkej demencie s depresívnou

symptomatológiou. Svedkyňa tento stav hodnotila ako hlbšia demencia s ďalším množstvom telesných
diagnóz, čo znamenalo pre pacientku nepretržitú 24 hod. starostlivosť. Dňa 18.03.2010 bolo realizované
posledné vyšetrenie, pacientka sedela na vozíku, nemohla sa už pohybovať, pri sebe mala aj kufrík.
Lekárku spoznala, dobre spí, rodina sa o ňu stará, nemá samovražedné idealizácie, nezistila u nej bludy
a halucinácie. Na otázku súdu, či boli u V. J. ovplyvnené rozpoznávacie schopnosti v čase uzavretia

darovacej zmluvy uviedla, že to tak chcela urobiť, pretože syn P. sa o ňu staral, mala k nemu pozitívny
vzťah, bola s ním v kontakte. Na otázku žalovaného 1/, či sa demencia vyvíja dlhší čas uviedla, že áno.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej 3/, či osoba so stredne hlbokou demenciou v roku 2008 mohla
posúdiť a uvedomovať si obsah a následky svojho konania, odpovedala, že takáto osoba môže mať
vzťah k určitej osobe, toto môže kriticky zhodnotiť. Obsah zrejme neposudzovala, ale ťažko povedať,

či si uvedomovala celkove následky. Stav u takýchto osôb kolíše, závisí od viacerých okolností, napr.
tlak a podobne.12. Svedkyňa T.. Q. Z., obvodná lekárka neb. V. J. na pojednávaní súdu vypovedala, že určitý čas od júla
2006 a celý rok 2007 k nej nechodila. Začali spolu komunikovať od januára 2008. Syn P. J. sa o ňu staral,
začala opäť chodiť k nim intenzívnejšie na návštevy, pretože pacientka chodila už horšie. Komunikácia

s ňou bola úplne normálna, spoznávala ju. V marci 2008 jej syn P. uviedol, že mala nejaké výpadky a
našiel ju ležať ráno pri posteli a tiež uviedol, že občas býva dezorientovaná. Nasadila jej nejaké lieky,
pretože trpela aj inými ochoreniami ako cukrovkou a vysokým tlakom. Na otázku právneho zástupcu
žalovanej 3/, či pri návšteve p. J. pozorovala stavy dezorientovanosti uviedla, že áno, bola až do smrti
jej pacientkou.

13. Na pojednávaní súdu dňa 30.07.2021 v tomto spore žalobcovia 1/ a 2/ trvali na podanej vzájomnej
žalobe a žiadali, aby súd o nej rozhodol, aby zrušil darovaciu zmluvu. Súd na ich návrh rozhodol aj o
pristúpení spoluvlastníka do konania na strane žalovaných ako žalovaného 2/, a to T. J., nakoľko tento
nemal záujem byť na strane žalobcov, keďže spolu s nimi nepodal vzájomnú žalobu, avšak nakoľko
ide medzi stranami o nerozlučné procesné spoločenstvo, súd pripustil do konania jeho pristúpenie.

Žalovaný 2/ sa k vzájomnej žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 17.06.2019, v ktorom uviedol,
že sa bližšie k podanej vzájomnej žalobe nevyjadruje, nakoľko nebol v bližšom kontakte s neb. V. J. a
nevie posúdiť jej psychický stav v rozhodnom čase. Má len záujem na urýchlenom ukončení veci bez
ohľadu na skutočnosť, či bude úspešný žalobca alebo žalovaní, keďže opakovane ponúkal svoj podiel
účastníkom dohodou, aby sa nemusel zúčastňovať konania, a to aj pod znaleckú cenu z dôvodu, aby

mu nevznikali zbytočné trovy konania.

14. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol výsluch T.. W. z dôvodu, že jej znalecký
posudok nepokladá za kompletný a úplne správny, a to preto, že znalkyňa v ňom uviedla, že zosnulá
nebolaschopnápochopiťzmyseldarovaniaaniejeschopnávnímaťnovéveci.Alemázato,žedarovanie

v podstate samo o sebe ako právny úkon nepredstavuje novú skúsenosť, je to úkon, ktorý je vštepovaný
deťom od mala a vedia ho už chápať aj malé deti. To znamená, že podstatu darovania zosnulá chápala
a rovnako má zato, že darovanie je asi najľahší právny úkon, možno ešte ľahší ako predaj. Znalecký
posudok rieši otázku, či v čase podpisu bola schopná, resp. či bola príčetná. Avšak darovanie musela
prehodnocovať už skôr, pretože musela byť zmluva podpísaná, musela to nejak prehodnotiť, vzhľadom

nato, že sa jedná o podpis z 18.01.2008 s tým, že predtým boli sviatky, čiže ten časový úsek, kedy si
rozmyslela alebo bola už uzrozumená s tým, že chce darovať, treba posudzovať minimálne o mesiac
skôr, možno aj viac. S ohľadom na to, že doktorka v posudku uvádza, resp. aj z neho vyplýva, že
zhoršenie stavu nastalo v marci a že zdravotný stav možno trvá už dlhšie, ale tiež sa nejako vyvíja,
čiže na taký základný úkon už prešli nejaké 3-4 mesiace predtým, ako sa zhoršil zdravotný stav, tak

zomrelá bola spôsobilá na tento právny úkon a doktorka neobjasňuje ten postup predtým. Zo zdravotnej
dokumentácie vyplýva, že je hodnotený stav zosnulej až následne po podpise darovacej zmluvy s tým,
že v čase, kým prebiehalo konanie na katastrálnom úrade, resp. keď už rozhodol, tak jej zhoršenie
zdravotného stavu nemá vplyv na to, či darovala a ako s tým bola uzrozumená. Žalovaný dodal, že
na kataster bola dovezená, tam bola vykonaná oprava v darovacej zmluve. O mesiac ju doviezol na

kataster, tá pani, čo robila s ňou podpis prvýkrát medzitým umrela a bola tam iná pani, čo robila tú opravu
a tam si čupla ku nej a tam to podpísala. Čiže normálne bola pri vedomí, normálne sa smiala ešte aj
niečo rozprávala a jej vravela tá pani, že má dobrú náladu. Nevládala chodiť, ale normálne debatovala,
sa bavila. Zdravotná dokumentácia, keď to chcel riešiť, tak záhadne sa stratila u obvodnej lekárky. T.. Z.
ju navštevovala každý týždeň, lebo sa s ňou tak dohodol, že ju nebude voziť tam. Mali tam aj vnuka, on

bol postihnutý a lekárka aj k nemu chodila. Ona vypovedala, že nevidela, že by bola psychicky labilná,
to by tiež trebalo zohľadniť, že zdravotná karta sa stratila. A má taký dojem, že bolo posudzované s
tým, jak sa jej zhoršil zdravotný stav v Levoči, že ochorela, tak ju dali do Levoče na preliečenie. Už tam
je zdravotný stav zas iný, ona nebola schopná tam ležať, lebo to nebolo jej prostredie. V záverečnej
reči zotrval na tom, že sa nič nepreukázalo dostatočne. Zosnulá bola dostatočne spôsobilá na to, aby

podpísala zmluvu, a preto spochybňuje znalecký posudok. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a uplatnil
si trovy konania.

15. Súd po oboznámení sa s obsahom vzájomnej žaloby, prednesmi strán sporu, spisom Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 2C/100/2009, znaleckými posudkami č. 10/2016 a č. 23/2017, stanoviskami

T.. F. W. a Ministerstva spravodlivosti SR a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:16. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou vzájomnou žalobou domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy,
ktorú dňa 18.01.2008 uzavrel ich brat a žalovaný 1/ s ich teraz už neb. matkou V. J., na podklade ktorej
nadobudol časť spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXX

a č. XXX, k. ú. Ľ., nakoľko podľa nich ich matka v čase uzavretia darovacej zmluvy trpela duševnou
poruchou, ktorá ovplyvňovala jej vôľovú a rozpoznávaciu schopnosť, a preto nebola spôsobilá posúdiť
následky svojho konania.

17. Darovacou zmluvou zo dňa 18.01.2008 nachádzajúcou sa na čl. 158 spisu sp. zn. 2C/100/2009

darovala V. J., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňa P. J., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanému podiely na
nehnuteľnostiach,ktorévlastnilavpodielovomspoluvlastníctvezapísanýchnalistochvlastníctvač.XXX,
č. XXX, k. ú. Ľ., na základe čoho sa stal P. J. podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. č.
XXX, na parcele KN C č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcely C KN č. XX/
X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parcely C KN č. XX/X- záhrady o výmere 433 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Ľ. v podiele 6/10 k celku a rodinného domu súp. č. XXX na

parcele č. XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1049 m2, parcely C KN č. XX- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1049 m2, parcely C KN č. XX- záhrady o výmere 361 m2, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, k. ú. Ľ. v podiele 22/128 k celku, 40/128 k celku a 33/640 k celku. Na darovacej
zmluve bol overený podpis darkyne mestom W. dňa 18.01.2008. Súčasťou darovacej zmluvy bol aj návrh
na vklad vlastníckeho práva zo dňa 18.01.2008 adresovaný Správe katastra W., ktorý podľa pečiatky

Správa katastra W. prevzala dňa 18.01.2008. Vklad darovacej zmluvy bol podľa vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného povolený dňa 24.04.2008 pod V 102/2008.

18. Na vyžiadanie krajského súdu obvodná lekárka neb. V. J., T.. Q. Z., predložila súdu dňa
08.06.2012 písomnú lekársku správu v súvislosti so zdravotným stavom neb. V. J. v rokoch 2007

a 2008, z ktorej vyplýva, že V. J. od júna 2006 do konca roka 2007 prerušila liečbu a ambulanciu
nenavštívila. Prvé ošetrenie bolo v januári 2008 s príznakmi zlyhávania srdca. V marci prekonala
slabšie nedokrvenie mozgu, odvtedy začali stavy dezorientácie, zhoršená mobilita. Bola vyšetrená
aj psychiatrom a odporučená hospitalizácia, ktorú odmietla, a preto bola liečená ambulantne. V
júni bola hospitalizovaná na geriatrickom oddelení W. pre zlyhávanie srdca. V septembri 2008 bola

hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Levoči pre zhoršenie depresívnych stavov so suicidálnymi
proklamáciami. Prepustená bola s diagnózou organický psychosyndrom s obrazom ľahkej demencie s
potrebou 24 hod. opatery. Na záver uviedla, že od marca 2008 mávala stavy dezorientovanosti.

19. Dňa 04.02.2015 Y. J. predložil súdu záverečnú časť znaleckého posudku č. 455/2014 znalkyne z

odboru školstva a kultúry, odvetvie psychológia, špecializácia grafológia H. R., z ktorej vyplýva, že je
možné konštatovať v rovine vysokej pravdepodobnosti, že morfológia písomného prejavu porovnaných
materiálov predložených zadávateľom posudku v znení mena „J.“, nenesú zhodné a ani podobné
morfologické markanty s písomným prejavom pisateľa na listine „Vyhlásenie“ (ide o svedecké vyhlásenie
na čl. 30 spisu sp. zn. 2C/100/2009- pozn. súdu) v oblasti danej signatúry, ide o odlišného pisateľa.

20. Zdravotná dokumentácia neb. V. J. sa nachádza v prílohovej obálke na čl. 263 spisu sp. zn.
2C/100/2009 a s touto zdravotnou dokumentáciou sa podrobne vyporiadala vo svojom znaleckom
posudku T.. F. W., súdna znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) v znaleckom posudku č. 10/2016 - viď strany 3 bod

1.5. Podklady na vypracovanie znaleckého posudku- zaobstarané znalcom: zdravotná dokumentácia
posudzovanej neb. V. J..

21. Primárka psychiatrického oddelenia nemocnice v Levoči T.. Q. R. v písomnej odpovedi zo dňa
03.03.2015 na výzvu súdu poskytla informácie formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie, z ktorých

vyplýva, že neb. V. J. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Levoči od 13.09.2008 do
03.10.2008, pričom išlo o prvú psychiatrickú hospitalizáciu 84 ročnej pacientky. Dôvodom hospitalizácie
bolo zhoršenie psychického stavu v zmysle depresívnej symptomatológie so suicidálnymi vyhrážkami a
prehĺbenie kognitívne mnestického deficitu, ktoré bolo pri prijatí pacientky hodnotené lekárkou na úrovni
stredne ťažkej demencie. Bola prijatá ako akútny stav v čase ústavnej pohotovosti v sprievode syna P. J..

Išlo o imobilnú pacientku s viacerými závažnými telesnými ochoreniami, preto bola počas hospitalizácie
vyšetrená internistom a neurológom. Psychologické vyšetrenie zamerané na organicitu 3.10.2008 /T..
Z. G./ potvrdilo narušenie kognitívnych funkcií na podklade organického poškodenia CNS. Aktuálny
výkon svedčil pre demenciu ľahkého stupňa. MMSE 14 bodov. Výkon bol podmienený narušenoupamäťou najmä v oblasti vštiepivosti a vybavovania. Narušená koncentrácia pozornosti, narušená
schopnosť logického usudzovania a porozumenia /oslabenie výkonu aj pri jednoduchých príkazoch/.
Orientácia osobou zachovaná, miestom, časom aktuálne dezorientovaná. Preukázaná afektívna labilita.

Grafomotorické skúšky nebolo možné realizovať pre nehybnosť rúk. Barthelov test základných denných
činností - 15 bodov svedčil pre vysoký stupeň závislosti. V priebehu hospitalizácie bola pozorovaná
slovná agresivita, stavy zmätenosti so zrakovými a sluchovými halucináciami, psychomotorickým
nepokojom v nočných hodinách, celková dezorientácia. Prepustená bola v čiastočne zlepšenom stave
v sprievode syna do ambulantnej starostlivosti so záverom organický psychosyndróm s obrazom ľahkej

demencie a depresívnou symptomatikou F06.8. V prepúšťacej správe zo dňa 03.10.2008 v časti TO:
OBJ.syn/P.J.)jeuvedené:„Odmarcajepsychickýstavzhoršený,boliuDr.Uhrovej,dalijejlieky,myslel,
že jej pomôžu. Hovorí, že si poreže žily, keby už zomrela, že nechce žiť. Býva u nej jej retardovaný vnuk,
jemu hovorí, aby jej išiel po nožík. Bývajú sami, syn býva od nich asi kilometer, chodí jej dávať lieky, má
aj opatrovateľku. Bojí sa o ňu, aby si niečo nespravila. Má poruchy pamäte si pol roka, rozpráva sa s ním
ako s manželom. Zabúda, čo sa s ním rozprávala. V marci mala asi nejakú príhodu, našli ju doma ležať,

odvtedy nevie samostatne chodiť. Má nevládnu ľavú ruku, pravú má nevládnu od narodenia. Niekedy
rozpráva od veci, hovorí veci, ktoré nie sú. V noci sa jej sníva, že tam niekto bol, asi manžel.“

22. V spore sp. zn. 2C/100/2009 bolo na návrh žalovaných 1/ a 3/ nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odvetvia psychiatra a z predloženého znaleckého posudku č. 10/2016 súdnej znalkyne

T.. F. W., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) vyplýva, že v čase podpísania darovacej zmluvy, t. j. dňa 18.01.2008, resp.
apríl 2008, kedy bol povolený jej vklad neb. V. J. trpela organickým psychosyndrómom s obrazom
ľahkej až stredne ťažkej demencie a afektívnou poruchou. Demencia sa u menovanej prejavovala
najmä dezorientáciou časom a miestom, narušením koncentrácie pozornosti, poruchami pamäti v

oblasti vštiepivosti a vybavovania, narušením schopnosti logického usudzovania a porozumenia a tiež
poruchami afektivity v zmysle afektívnej lability a depresívnej symptomatológie Na otázku či táto porucha
ovplyvňovala jej vôľovú a rozpoznávaciu zložku pri podpisovaní darovacej zmluvy, to zn., či v tom čase
bola spôsobila posúdiť následky svojho konania znalkyňa uviedla, že demencia je porucha trvalého
rázu, ktorá ovplyvňovala vôľovú aj rozpoznávaciu zložku neb. V. J. pri podpise darovacej zmluvy v

takej miere, že v tom čase nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania. Pričom išlo o takú mieru
ovplyvnenia, ktorá ju robila nespôsobilou na vyhotovenie darovacej zmluvy, lebo nebola schopná chápať
podstatu darovacej zmluvy a jej následkov a tiež prítomná organická depresívna porucha, ktorá zmenila
prirodzené cítenie a ovplyvňovala jej rozhodovanie.

23. Ako vyjadrenie k znaleckému posudku č. 10/2016 žalobca P. J. v spore sp. zn. 2C/100/2009
predložil súdu znalecký posudok č. 23/2017 zo dňa 02.03.2017 znalkyne doc. L.. T. R., L.. Z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý si dal vypracovať sám žalobca za účelom
posúdenia záverov znaleckého posudku znalkyne T.. F. W.. Zo záverov tohto znaleckého posudky
vyplýva, že neb. V. J. bola plne spôsobila k právnemu úkonu darovania v roku 2008. Znalecký posudok

obsahuje deskripciu znaleckého posudku č. 10/2016 T.. F. W., posudkovú časť, analýzu dostupných
informácii, rekonštrukciu záverov a záver, z ktorého vyplýva predpoklad, že nebohá bola dostatočne
spôsobilá posúdiť následky svojho konania, pretože napr. v období podpisovania darovacej zmluvy je u
pacientkypopisovanélucidnésprávanie,jasnévedomie,primeranáorientáciaakontaktibilita,čoupravej
demencie by nebolo možné. Podľa znalkyne prítomnosť organickej depresívnej poruchy môže mať na

kvalitu prežívania nepriaznivý vplyv, podieľa sa na „zhoršovaní“ celkového obrazu zdravotného stavu
pacienta (skleslosť, unaviteľnosť, spomalenosť, náchylnosť na infekty a i.), nemôže mať však podstatný
vplyv na vnímanie a chápanie reality.

24. Po vylúčení vzájomnej žaloby žalovaných 1/ a 3/ (tu žalobcov 1/ a 2/ na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. 6C/4/2020 boli na návrh žalovaného P. J., ktorý nesúhlasil s podanou vzájomnou žalobou
a za účelom odstránenia rozporov medzi predloženými znaleckými posudkami predvolané súdne
znalkyne.Súdnaznalkyňadoc.L..T.R.,L..uviedla,žeklinickápsychológia,psychológiazdravotníckasa
zaoberá psychikou človeka a jeho zdravotnou prosperitou, jeho zdravotným prospievaním a psychickým
prospievaním v súvislosti so zdravím. To znamená, že klinická psychológia tiež veľmi pracuje s

biologickou psychológiou, čo znamená, že vychádza z toho v akom zdravotnom stave je človek. V tomto
prípade skúmali zdravotnú dokumentáciu, výpovede, ktoré boli k dispozícii a urobila sa rekonštrukcia,
kde sa na určitej hladine pravdepodobnosti predpokladá, že v takom psychickom stave dotyčný človek
mohol byť a asi tak mohol fungovať mozog, myslenie, pamäť, pozornosť a tak ďalej. Nemá pred seboutenposudok,alesamotnýstavpsychickýchfunkciíjestavzávislýodaktuálnehozdravotnéhostavu,napr.
ak má niekto hypertenziu ako osciluje hypertenzia, tak sa tá psychika správa, keď má niekto cukrovku
podobne tak sa správa. Jednoducho ten mozog a hlavne kôra mozgová, ktorá produkuje psychiku,

myslenie, pamäť a všetko, je plne závislá od mieri dokysličenia, od biochemického stavu od kvality
tej štruktúry a tak ďalej. Čiže demencia, nie je len zmena tej hmoty, ktorú je možné vidieť cez nejaké
zobrazovacie metódy, ale je to dynamická vec, znamená v akom aktuálnom stave človek je. Preto celú
vec bolo veľmi ťažké rekonštruovať a dať 100 % stanovisko, lebo také v psychológii neexistuje. Je to
len podporná vec, ale nie 100% dôkaz. To čo písala, všetko sa hýbe v hypotézach, hypoteticky dôvod

bol ten a ten, tak vtedy ta psychika mohla fungovať tak. To znamená, že psychiater má výhodu v tom,
že je to lekár, ktorý sa opiera o tú hmotu, ktorej lepšie rozumie a potom posudzuje psychické efekty aké
mohli byť. Psychológ ide na to opačne, posudzuje psychické správanie, konanie a všetky tie produkcie
a dáva spätnú súvislosť s pravdepodobnou kvalitou hmoty. Nie je lekár, je to hraničná disciplína, má
skúšky aj z biológie, aj zdravotného systému, aj z anatómie aj zo všetkého a má chápať, keď je kvalita
hmoty taká, aký robí psychický efekt, ale sú tam pridružené interné diagnózy a ak si dobre pamätá bolo

to komplikované závažnými chronickými ochoreniami, tak toto mení psychický stav. Nie preto aká je
úroveň demencie, lebo keď sa povie demencia, je potrebné si predstaviť devastáciu nervovej hmoty, ale
ako oscilovali tie diagnózy vo vzťahu k tej hmote, načo tá kôra mozgová je veľmi citlivá a podľa toho
sa aj správa v danom čase.

25. T.. F. W. na pojednávaní uviedla, že psychiater je lekár, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou
duševných porúch a porúch správania. Tie sú zaklasifikované v medzinárodnej klasifikácii chorôb,
to je celosvetovo dané, tých sa musia pridržiavať. Okrem toho majú aj normy, podľa ktorých musia
postupovať, aby diagnostikovali nejakú duševnú poruchu alebo poruchu správania. To isté je aj v náplni
znalca psychiatra a keďže v tomto prípade išlo o nebohú pani J., tak nemohla ju vyšetriť osobne, ale

musela čerpať len z dostupnej spisovej a zdravotnej dokumentácie, ktorá poukazovala nato, že v čase
podpísania tej darovacej zmluvy už tam ťažkosti psychického rázu boli. Aj to, čo spomínala pani J..
R., tie telesné choroby, tá psychická porucha tam, to nebola otázka pol roka ani roka, to sa vyvíja
dlhodobo a tie telesné poruchy, čo tam je spomínané vysoký krvný tlak, cukrovka, ateroskleróza a mnoho
ďalších, aj komplikácie cukrovky, tie mali vplyv nato, ako sa menili cievy v mozgu a ako sa postupne

vyvíjala tá duševná porucha, postupne sa zhoršovala pamäť logické, abstraktné a iné myslenie, teda
v dôsledku toho sa potom zhoršuje aj chápavosť, úsudok ale aj prejavy napr. to, že mala depresie,
samovražedné myšlienky, že bola taká emočne labilná, to bolo tiež na báze sklerózy mozgu. To, že trpela
demenciou bolo zdokumentované v jej zdravotnej dokumentácii a upozornila na to, že jedna vec je,
že lekár, psychiater používa pomocné vyšetrenia, napr. zobrazovacie CT, magnetická rezonancia alebo

spolupracuje s klinickým psychológom, ktorý mu testovými metódami niektoré veci vie odmerať alebo vie
podrobnejšie vyšetriť a navzájom sa dopĺňajú, ale na druhej strane ten klinický obraz je rozhodujúci. Na
stránkach Ministerstva zdravotníctva sa uvádza, že čo sa týka demencii, že jedna vec je, že sa nameria
akoonatammala11-14mmtojeakožetest,ktorýsvedčíprestredneťažkúdemenciu.Uvádzajújejľahký
organický syndróm s ľahkou demenciou, ale na druhej strane toto, čo tam popisuje psychiatrička, ktorá

ju vyšetrovala v Levoči, že ona nevedela kde je, časovo bola dezorientovaná, nechápala jednoduchým
príkazom, proste tam boli také poruchy novopamäti aj staropamäti, ktoré sú zdokumentované. Ďalšia
vec bolo tam aj zdokumentované to, že trpela stavom zmätenosti, že bola depresívna atď., a to všetko
podľa jej názoru malo vplyv nato, aj ako ona sa rozhodla, keď podpisovala darovaciu zmluvu. Lebo títo
ľudia sú sugestibilnejší, manipulatívnejší tým, že bola depresívna, mala také rodinné pomery ako mala,

nato treba tiež prihliadať. Preto napísala, že nebola spôsobilá v januári 2008, lebo tie zmeny sa vyvíjajú
postupne, keďže tam bolo viac tej cievnej zložky tak je pravdepodobné, že to boli schodíky. Vždycky
padá ako na nižšiu úroveň a v tej nižšej úrovni sa to zase zhoršuje. Myslí si, že pani J., tak ako povedal
jej syn, keď ju hospitalizovali v auguste 2008, že trpela zmenami, že si nepamätala mená atď., tak, keď
pred pol rokom sa mýlila, tak aj pred pol rokom od septembra, v marci už bola chorá a tá porucha bola

prítomná už v januári. Polemizovať o tom, či v tom čase bola taká ľahká, že to mohla podpísať alebo
stredne ťažká, že už nechápala dôsledky svojho konania; vylúčiť by sa to dalo vtedy, keby jej syn, ktorý
bol s ňou spisovať darovaciu zmluvu si dal urobiť v tom čase vyšetrenie u psychiatra z dôvodu právnej
istoty. Tak by sa to malo správne robiť. Ale neurobil to a jej názor je taký, že tá porucha bola taká, že
nechápala, bola ovplyvniteľná, dôsledky si neuvedomovala a trvá na tom, že to bolo už v januári.

26. Na základe uznesenia súdu predložila T.. F. W. dňa 24.03.2021 písomné stanovisko k duševnému
stavu neb. V. J., v ktorom uviedla, že v zdravotnej dokumentácii posudzovanej neb. V. J. je riadne
zdokumentovaný klinický obraz ľahkej až stredne ťažkej demencie v komorbidite s organickoudepresívnou poruchou a somatickou polymorbiditou vrátane staršieho lakunárneho ictu v oblasti capsula
externa vpravo /MUDr. Augustín CT mozgu dňa 14.09.2008/ a pri hospitalizácii na psychiatrickom
oddelení v Levoči od 13.09.2008 do 03.10.2008 bolo realizované psychologické vyšetrenie zamerané

na organicitu s popisom stavu kognitívnych funkcií a miery ich postihnutia procesom poškodenia CNS
a nie vplyvom emočnej poruchy /viď odborné vyjadrenie prim. MUDr. E. Gernáthovej pre Okresný súd
Kežmarok zo dňa 30.03.2015/. MUDr. A. Uhrová /psychiatrička/ uviedla do zápisnice z pojednávania
na Okresnom súde Kežmarok zo dňa 02.12.2013, že stav po prepustení z vyššie spomenutej
hospitalizácie hodnotila ako hlbšiu demenciu, čo je tiež dôkazom správnosti záverov psychiatrického

znaleckého posudku, pričom výpoveď MUDr. Q.. Z., pri pojednávaní na Okresnom súde Kežmarok
dňa 02.12.2013, že pri kontakte s ňou počas jej návštev v domácom prostredí ako obvodnej lekárky
bola posudzovaná „normálna a spoznávala ma“ nevylučuje prítomnosť demencie. Zároveň vypovedala,
že aj syn p. P. J. uviedol, že „mala nejaké výpadky a že občas bývala dezorientovaná....“ Úvahy
psychologičky o pseudodemencii pri organickej afektívnej poruche a nezohľadnení vplyvu chronických
telesnýchochorenínaklinickýobrazsúzmedicínskehohľadiskaprenedostatočnúodbornosťnesprávne

interpretované a jej tvrdenie o kompenzácii psychického stavu posudzovanej - lucidné, jasné vedomie,
priemerná orientácia a kontaktibilita - nie sú podložené žiadnym relevantným psychiatrickým vyšetrením
z dôvodu právnej istoty k dátumu podpisu darovacej zmluvy.

27. Nakoľko v spore sp. zn. 2C/100/2009 bol znalecký posudok znalca posúdený znalcom z iného

odboru a odvetvia, súd si k takému postupu vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR z Odboru
znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, sekcia dohľadu, podľa ktorého ministerstvo pri analýze
príslušnosti znalcov vychádza zo skutočnosti, že obsahové vymedzenie odborov a odvetví znaleckej
činnosti podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 228/2018 Z. z. je súčasťou všeobecne záväzného právneho
predpisu. Na posúdenie otázky, či mohla byť dospelá osoba spôsobilá ako darkyňa uzavrieť darovaciu

zmluvu, hoci bola v čase posudzovania už zosnulá, sú podľa obsahového vymedzenia znaleckej činnosti
príslušní znalci zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore Zdravotníctvo a
farmácia, odvetví Psychiatria. Keďže znalcom bola dostupná zdravotná dokumentácia, na posúdenie
spôsobilosti darkyne bolo potrebné lekárske vzdelanie. Znalci zapísaní v odbore Psychológia nemajú
lekárske vzdelanie, preto nie sú príslušní na posudzovanie zdravotnej dokumentácie. Znalci zapísaní

v odbore Psychológia, odvetví Klinická psychológia dospelých, by mohli posudzovať niektoré aspekty
pamäti a inteligencie zosnulých osôb, ak by boli dostupné klinické vyšetrenia darkyne psychológom
s použitím psychologických testov a dotazníkov. Tieto zistenia by mohli byť podkladmi pre znalca
zapísaného v odvetví Psychiatria, ktorý môže zhodnotiť spôsobilosť darkyne uzavrieť darovaciu zmluvu
na základe komplexnej dostupnej zdravotnej dokumentácie. Okrem toho si ministerstvo dovoľuje uviesť,

že posudzovať znalecký posudok iného znalca nie je obsahom znaleckej činnosti znalcov fyzických
osôb. V obsahovom vymedzení znaleckej činnosti nie je uvedené, že znalci môžu skúmať iné znalecké
posudky a výsledok takéhoto skúmania môže mať formu znaleckého posudku. Ide o zjavné prekročenie
rozsahu znaleckého posudzovania, ktoré nie je zamerané na posudzovanie iných znaleckých posudkov.
Ak niektoré osoby, resp. znalci, chcú posudzovať znalecké posudky z rôznych odborných hľadísk, môžu

ich posudzovať, ale nie v rámci výkonu znaleckej činnosti.

28. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.01.2008 právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

31. Neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade darovacej zmluvy sa môže dotknutý subjekt domáhať

určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, avšak len za podmienky, že
existuje naliehavý právny záujem na tomto určení. To znamená, že právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku musí
byť naliehavý. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde sa nemožno domáhať priamo plnenia aak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Ak má otázka, o ktorej sa má
rozhodnúť na základe návrhu na určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie
je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno priamo žalovať určenie

existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Tam, kde možno žalovať
určenie vlastníckeho práva, nemožno spravidla žalovať určenie neplatnosti zmluvy, či iných úkonov a
právnychskutočností.Jepretoprimárnoupovinnosťsúdu,abysanajskôrvyporiadalsotázkouexistencie
alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu a až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný,
rozhodol o opodstatnenosti žaloby. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto

žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide

o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá
určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 241/2008).

32. V danom prípade sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú určenia absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z
dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom vzájomnú žalobu podali postupujúc
v spore podľa pokynu krajského súdu z roku 2012, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že
je potrebné v spore o zrušenie a vyporiadnie podielového spoluvlastníctva predbežne vyriešiť otázku
platnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.01.2008. Až po vyriešení tejto otázky bude možné rozhodnúť v

sporoch vedených na Okresnom súde Kežmarok nielen pod sp. zn. 2C/100/2009 ale aj v spore vedenom
pod sp. zn. 2C/101/2009, ktoré sú nadväzujúc na seba prerušené v konečnom dôsledku práve za účelom
posúdenia platnosti/neplatnosti darovacej zmluvy. Navrhovaným určením nielen žalobcovia, ale všetky
strany sporu dosiahnu odstránenie spornosti a ochranu svojich oprávnených záujmov. V prípade, ak
súd určí neplatnosť darovacej zmluvy, nie je potrebné, aby na súde prebehlo ďalšie konanie o určenie

vlastníckeho práva, avšak bude potrebné opätovné prejednanie dedičstva po neb. V. J.. Súd má teda za
to, že v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy práve
v kontexte s pokynom krajského súdu, pretože len týmto určením je možné dosiahnuť sledovaný cieľ a
konečný zmysel rozhodnutia, a to nie len v tomto spore o vzájomnej žalobe ale predovšetkým v sporoch
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

33. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy s poukazom na ustanovenie §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre nedostatok spôsobilosti podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu o pozbavení, či obmedzení spôsobilosti osoby na právne úkony, ale dôkaz, že osoba
konala v duševnej poruche. V týchto konaniach sa duševná porucha zisťuje v súlade s poznatkami

vedných disciplín - predovšetkým z odboru zdravotníctva a jeho odvetvia psychiatrie. Skutkovú otázku, či
vkonkrétnomčaseišlookonanievduševnejporuche,trebavkaždomprípadepreukázať.Takétourčenie
neplatnosti právneho úkonu si vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu v čase, keď
právny úkon urobil, nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 15.02.2012, sp. zn. 30 Cdo/1560/2011). Odborná literatúra zdôrazňuje, že pri

posudzovaní spôsobilosti už zomretých osôb k jednotlivému právnemu úkonu je úloha znalca podstatne
znížená. Nemôže sa v takom prípade spoľahnúť na výpoveď posudzovaného, ale vychádza iba zo
spisového materiálu. Bol zaujatý a odôvodnený názor, že pri znaleckom skúmaní sa má v takom prípade
vychádzať len z niektorých svedeckých výpovedí, a to najlepšie z tých, ktorým súd uveril a o znalecké
zhodnotenie ktorých sudca znalca požiadal. Inak by sa mal zamerať skôr na zdravotnícke nálezy, najmä

na záznamy z doby najbližšie posudzovanému právnemu úkonu (Brichcín, S.: Soudně psychiatrická
expertíza z pohledu znalecké praxe, Bulletin advokacie. Bulletin advokacie č. 4/1998, s. 23 a nasl.)

34. V spore boli vyhotovené dva znalecké posudky, a to súdom ustanovenou znalkyňou T.. F. W. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria),

znalecký posudok č. 10/2016 a súkromný znalecký posudok č. 23/2017 predložený žalovaným od
znalkynedoc.L..T.R.,L..zodborupsychológia,odvetvieklinickápsychológiadospelých.Akoužzvyššie
uvedeného vyplýva závery predložených znaleckých posudkov boli rozdielne a navyše boli vypracované
aj znalcami z rôznych odborov a odvetví. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že psychiater je absolventomvysokoškolského štúdia na lekárskej fakulte (MUDr.) a po 5 ročnej praxi lekára absolvoval atestáciu v
odborepsychiatria.Zaoberásapsychickýmiporuchaminajmäzbiologickéhohľadiskaamákompetenciu
na nozologickú diagnostiku demencií. Psychológ je absolvent vysokoškolského štúdia psychológie na

filozofickej fakulte (Mgr.), ďalším vzdelávaním môže získať špecializáciu v klinickej psychológii a podieľa
sa na psychodiagnostike s popisom čŕt, vlastností a psychických funkcií človeka v súvislosti s jeho
osobnosťou a prostredím v ktorom žije. Samotná doc. L.. T. R., L.. vo svojom vyjadrení na pojednávaní
uviedla, že klinická psychológia sa zaoberá psychikou človeka a jeho zdravotnou prosperitou, jeho
zdravotným prospievaním a psychickým prospievaním v súvislosti so zdravím. Demencia, nie je len

zmena hmoty, ktorú by bolo možné vidieť cez nejaké zobrazovacie metódy, ale je to dynamická vec,
znamená v akom aktuálnom stave človek je. Preto celú vec bolo veľmi ťažké rekonštruovať a dať 100
% stanovisko, lebo také v psychológii neexistuje. Je to len podporná vec, ale nie 100% dôkaz. Podľa
nej psychiater má výhodu v tom, že je to lekár, ktorý sa opiera o tú hmotu, ktorej lepšie rozumie a
potom posudzujete psychické efekty aké mohli byť. Naproti tomu T.. W. uviedla, že musela čerpať len z
dostupnej spisovej a zdravotnej dokumentácie, ktorá poukazovala na to, že v čase podpísania darovacej

zmluvy už tam ťažkosti psychického rázu u neb. V. J. boli. Aj všetky ostatné choroby tak, ako ich uviedla
doc. R. mali vplyv na to ako sa menili cievy v mozgu a ako sa postupne vyvíjala duševná porucha,
postupne sa zhoršovala pamäť logické, abstraktné a iné myslenie, teda v dôsledku toho sa potom
zhoršuje aj chápavosť, úsudok ale aj prejavy, napr. to, že mala depresie, samovražedné myšlienky,
že bola taká emočne labilná, to bolo tiež na báze sklerózy mozgu. To, že trpela demenciou bolo

zdokumentované v jej zdravotnej dokumentácii a upozornila na to, že jedna vec je, že lekár, psychiater
používa pomocné vyšetrenia, napr. zobrazovacie CT, magnetická rezonancia alebo spolupracuje s
klinickým psychológom, ktorý mu testovými metódami niektoré veci vie odmerať alebo vie podrobnejšie
vyšetriť a navzájom sa dopĺňajú, ale na druhej strane ten klinický obraz, ktorý podá lekár, psychiater
je rozhodujúci. V písomnom stanovisku zdôraznila, že úvahy psychologičky o pseudodemencii pri

organickej afektívnej poruche a nezohľadnení vplyvu chronických telesných ochorení na klinický obraz
sú z medicínskeho hľadiska pre nedostatočnú odbornosť nesprávne interpretované a jej tvrdenie
o kompenzácii psychického stavu posudzovanej - lucidné, jasné vedomie, priemerná orientácia a
kontaktibilita - nie sú podložené žiadnym relevantným psychiatrickým vyšetrením z dôvodu právnej istoty
k dátumu podpisu darovacej zmluvy.

35. Ako vyplýva z vyššie uvedeného stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR súd za relevantný v tomto
spore považoval znalecký posudok T.. F. W., nakoľko na posúdenie otázky, či mohla byť dospelá osoba
spôsobilá ako darkyňa uzavrieť darovaciu zmluvu, hoci bola v čase posudzovania už zosnulá, sú podľa
obsahového vymedzenia znaleckej činnosti príslušní znalci zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetví Psychiatria. Vzťah psychiatra a psychológa
pri vyšetrení duševného stavu tak, ako uvádza ministerstvo plne korešponduje s tým, čo na pojednávaní
uviedla T.. W.. Navyše posudzovať znalecký posudok iného znalca nie je obsahom znaleckej činnosti
znalcov fyzických osôb. Znalkyňa T.. W.Á. ako uviedla vo svojom vyjadrení na pojednávaní, v stanovisku
ale aj v znaleckom posudku, vychádzala zo zaobstaranej zdravotnej dokumentácie neb. V. J. a taktiež

z obsahu súdneho spisu sp. zn. 9C/100/2009. Tvrdenie žalovaného o strate zdravotnej dokumentácie
nebolo v spore preukázané, vo svojej výpovedi to neuviedla ani jedna doktorka, ktoré boli v priebehu
sporu vypočuté ako svedkyne a ani samotná znalkyňa.
36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ a
2/ bola podaná dôvodne a darovaciu zmluvu, ktorou V. J. darovala svojmu synovi P. J. svoj podiel

na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a XXX, k. ú. Ľ. považoval za absolútne
neplatný právny úkon, pretože darkyňa v tom čase nemala spôsobilosť na právny úkon- uzavretie
predmetnej darovacej zmluvy, a preto ich žalobe v celom rozsahu vyhovel.

37. Ako vyplýva z predloženého znaleckého posudku T.. F. W. č. 10/2016 znalkyňa po preštudovaní

zdravotnej dokumentácie skonštatovala, že nebohá V. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, v čase
podpísania darovacej zmluvy trpela organickým psychosyndrómom s poruchami afektivity, kognitívnou
dysfunkciou a poruchami správania v komorbidite so somatickou polymorbiditou. Z forenzného hľadiska
je podstatná skutočnosť, že trpela dementným syndrómom ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktorý je
bežným nálezom vo vyššom veku a u 84 ročnej posudzovanej sa prejavoval najmä poruchami pamäti,

intelektu a afektivity. Základným kritériom syndrómu demencie je jeho trvanie po dobu najmenej 6
mesiacov s poklesom intelektových funkcií. Jeho trvanie potvrdil jej syn P. J., ktorý pri jej prijatí na
psychiatrické oddelenie dňa 13.9.2008 objektívne udáva: „Od marca je psychický stav zhoršený.. hovorí,
že si poreže žily, keby už zomrela, nechce žiť. Býva s ňou jej retardovaný vnuk, jemu hovorí, aby išielpo nožík... Bojí sa, aby si niečo nespravila. Má poruchy pamäti asi pol roka, rozpráva s ním ako s
manželom. Zabúda, čo sa s ním rozprávala. V marci mala asi nejakú príhodu, našli ju doma ležať, boli u
obvodnej lekárky, tá im dala lieky, odvtedy nevie samostatne chodiť, má nevládnu ľavú ruku, pravú má

nevládnu od narodenia. Dakedy rozpráva od veci /hovorí veci, ktoré nie sú/. V noci sa jej sníva, že tam
niekto bol, asi manžel.“ Podľa zdravotnej dokumentácie nebohej je zrejmé, že trpela nielen poklesom
pamäti a schopnosti učiť sa novým veciam so sťaženým vybavovaním informácií, ale mala ťažkosti
s vybavovaním mien blízkych osôb, bola časom, miestom a situáciou dezorientovaná, nesebestačná,
závislá od 24 hodinovej opatery inými osobami. Poruchy afektivity sa u nej prejavovali najmä emočnou

labilitou až nezdržanlivosťou a depresívnymi rozladami so samovražednými proklamáciami. Testové
výsledky MMSE zo dňa 2.7.2008 s celkovým skóre 11/30 a dňa 3.10.2008 14/30 svedčia pre strednú
kognitívnu poruchu (10-19 ). Barthelov test základných denných činností 15 b svedčil pre vysoký
stupeň závislosti. V prípade posudzovanej išlo podľa priebehu o vaskulárnu demenciu, ktorú podporuje
súčasná prítomnosť výskytu hypertenzie, poruchy lipidového metabolizmu a prítomnosť aterosklerózy.
Svedčí pre ňu aj klinický priebeh s postupnou stratou výkonnosti a pružnosti, sťaženou koncentráciou

pozornosti, vštiepivosti pamäti a sťaženou výbavnosťou, narušená schopnosť logického usudzovania
a porozumenia (oslabenie výkonu aj pri jednoduchých príkazoch), výrazné emočné zmeny - silné a
málo brzdené afekty, smútok, samovražedné proklamácie, stavy zmätenosti, neprimerané správanie /
koprolálie, verbálna agresivita/. Prítomnosť známok demencie svedčí o trvalej poruche, ktorou trpela
nebohá V. J. už v čase podpísania darovacej zmluvy medzi ňou ako darkyňou a žalovaným ako

obdarovaným t. j. dňa 18.1.2008, resp. apríl 2008, ktorej vklad bol povolený pod č. V 102/08 -
142/08 (č. l. 157-159 spisu). Demencia aj ľahkého stupňa ovplyvňovala vôľovú aj rozpoznávaciu zložku
posudzovanej pri podpise darovacej zmluvy v takej miere, že v tom čase nebola spôsobilá posúdiť
následky svojho konania, pričom išlo o takú mieru ovplyvnenia, že ju robila nespôsobilou na vyhotovenie
darovacej zmluvy, lebo nebola zachovaná schopnosť chápať podstatu darovacej zmluvy a jej následkov,

a tiež bola prítomná organická depresívna porucha, ktorá zmenila jej prirodzené cítenie a ovplyvňovala
jej rozhodovanie.

38. Znalkyňa sa podľa názoru súdu dostatočne vysporiadala so zdravotným stavom neb. V. J. zo
všetkých dostupných a jej predložených podkladov, pričom na svojom závere o tom, že demencia

u neb. bola porucha trvalého rázu, ktorá ovplyvňovala vôľovú aj rozpoznávaciu zložku neb. V. J. pri
podpise darovacej zmluvy v takej miere, že v tom čase nebola spôsobilá posúdiť následky svojho
konania a išlo o takú mieru ovplyvnenia, ktorá ju robila nespôsobilou na vyhotovenie darovacej zmluvy,
lebo nebola schopná chápať podstatu darovacej zmluvy a jej následkov a tiež prítomná organická
depresívna porucha, ktorá zmenila prirodzené cítenie a ovplyvňovala jej rozhodovanie, zotrvala aj vo

svojom vyjadrení na pojednávaní a taktiež aj v písomnom stanovisku zo dňa 24.03.2021. Okrem toho
všetku, či už zdravotnú a taktiež aj spisovú dokumentáciu mala k dispozícii dvakrát, a to prvýkrát v
priebehu rokov 2015 a 2016, keď vyhotovovala znalecký posudok a opätovne v rokoch 2020 a 2021
(vyžiadala si podaním zo dňa 28.10.2020), keď pripravovala svoje písomné stanovisko. V obidvoch
prípadoch, po preštudovaní dokumentácie zotrvala na rovnakých záveroch.

39. Závery znalkyne sú podporené aj vyjadreniami strán sporu, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ od počiatku
tvrdili, že ich matka nebola spôsobilá uzavrieť darovaciu zmluvu, keďže jej to neumožňoval jej zdravotný
stav. To sa snažil preukázať žalobca 1/ aj predloženým záverom znaleckého posudku č. 455/2014
znalkyne z odboru školstva a kultúry, odvetvie psychológia, špecializácia grafológia H. R., ktorým

poukázal na to, že v prípade podpisu na svedeckom vyhlásení neb. V. J. (čl. 30 spisu) išlo o odlišného
pisateľa. Vyhlásenie nebolo datované, ale pravdepodobne je z roku 2010, keďže bolo doručené súdu
dňa 07.04.2010, pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 08.04.2010. Avšak na podporu jeho tvrdenia
možno poukázať na to, že sám žalovaný pri jej prijatí na psychiatrické oddelenie dňa 13.9.2008
objektívne uviedol, že má nevládnu ľavú ruku a pravú má nevládnu od narodenia. Aj z písomnej správy

primárky psychiatrického oddelenia T.. R. vyplýva, že grafomotorické skúšky nebolo možné realizovať
pre nehybnosť rúk. Ďalej z vyjadrenia žalovaného vyplýva, ako to už uviedla aj znalkyňa, že sám
žalovaný pri prijatí na psychiatrické oddelenie potvrdil trvanie demencie neb. V. J. spätne, t. j. už aj v
čase uzavretia darovacej zmluvy. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale v kontexte vyjadrení strán
možno uzavrieť, že všetky strany zhodne tvrdili, že neb. V. J. trpela demenciou už v čase uzavretia

darovacej zmluvy.

40. Nemožno opomenúť ani výpovede svedkýň, keď svedkyňa H. X. tvrdila, že otec strán sporu chcel
prepísať svoju polovicu domu na dcéru T. a druhú polovicu na Y., ale nestihol to a svedkyňa W. T. uviedla,že keď bola so sestrou naposledy pred dvoma rokmi, t. j. v roku 2008, už vtedy nevedela kto je a bolo
to s ňou zle po fyzickej aj psychickej stránke. Zároveň zhodne so svedkyňou X. uviedla, že vedela, že
sestra aj s nebohým manželom Q. chceli dom prepísať na deti Y. a T.. Ďalej svedkyňa T.. D. hodnotila

stav neb. V. J. ako hlbšia demencia s ďalším množstvom telesných diagnóz, pričom sama uviedla, že
takáto demencia sa vyvíja dlhší čas. Taktiež uviedla, že takáto osoba môže mať vzťah k určitej osobe,
toto môže kriticky zhodnotiť. Obsah úkonu zrejme neposudzovala, ale ťažko povedať, či si uvedomovala
celkove následky. Stav u takýchto osôb kolíše, závisí od viacerých okolností, napr. tlak a podobne. Toto
jejtvrdeniejevzhodestým,čouviedlaznalkyňa.AnapokonajsvedkyňaT..Q.Z.,uviedla,žepozorovala

u neb. stavy dezorientovanosti. To, že podľa nej ju spoznávala a komunikácia s ňou bola normálna,
nevylučuje u neb. V. J. prítomnosť demencie.

41. Tvrdenia uvádzané žalovaným na poslednom pojednávaní, že neb. bola schopná posúdiť zmysel
darovania, lebo ide o jednoduchý úkon, na ktorý sa už dlhšie pripravovala a prehodnocovala ho, sú len
ničím nepodložené subjektívne tvrdenia žalovaného. Rovnako aj tvrdenie, že sa správala pri podpise

opravy darovacej zmluvy veselo, komunikovala a mala dobrú náladu, nevylučuje u nej prítomnosť
demencie, ktorá bola preukázaná znaleckým dokazovaním. Súdu sa ako zaujímavé javí tvrdenie
žalovaného (v spore 9C/100/2009 žalobcu), ktorý uviedol, že darovaciu zmluvu spísal JUDr. Marcel
Mašan, na čo jeho právny zástupca uviedol, že asi je to tak, ale presne si to nepamätá. Taktiež si
nepamätal, či sa účastníci zmluvy dostavili na Mestský úrad v Kežmarku dňa 18.01.2008 a tam podpísali

zmluvu, avšak na druhej strane si pamätal, že keby mal akékoľvek pochybnosti o nespôsobilosti neb.
na takýto právny úkon, nikdy by darovaciu zmluvu nespísal. Dokonca sa jej pýtal, či vie, že sa zbavuje
všetkého majetku a prečo to robí, načo odpovedala, že vie a že to robí preto, že syn Viktor sa o ňu stará.

42.KpredloženémuprehláseniukdedičskémukonaniuodY.V.uvedenémuvbode8.tohtoodôvodnenia

súd považuje za potrebné uviesť, že v ňom uvádzané skutočnosti o podávaní „iných liekov“ neb. V. J.
nielen, že nie sú predmetom tohto sporu, ale navyše neboli ničím a nikým podložné, ani lekárskymi
správami, vyjadreniami lekárov ani samotným znaleckým dokazovaním.

43. K návrhu na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného týkajúceho sa výsluchu T.. F. W. súd

uvádza, že tento návrh považoval po vykonaní dokazovania za neopodstatnený, a preto ho zamietol.
T.. F. W. ešte ako súdna znalkyňa vypracovala v spore podrobný znalecký posudok, vyjadrila sa aj
na pojednávaní súdu, vypracovala aj písomné stanovisko k duševnému stavu neb. V. J.. Ako už bolo
vyššie uvedené, zdravotnú a taktiež aj spisovú dokumentáciu mala k dispozícii dvakrát, a to prvýkrát v
priebehu rokov 2015 a 2016, keď vyhotovovala znalecký posudok a opätovne v rokoch 2020 a 2021, keď

pripravovala svoje písomné stanovisko. V obidvoch prípadoch, po preštudovaní dokumentácie zotrvala
na rovnakých záveroch. Súd má preto za to, že svoje stanovisko by nezmenila ani pri svojom výsluchu.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku.
Žalobcom 1/ a 2/ vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania voči žalovanému, títo si

však náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu im žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto
súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku
nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania žalobcov 1/ a 2/ samostatnému uzneseniu, ale druhým
výrokom rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

45. O trovách štátu súd rozhodol tretím výrokom v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a zaviazal žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na náhradu trov štátu v rozsahu 100%, ktoré vznikli
uhrádzaním znalečného súdnej znalkyni z rozpočtových prostriedkov súdu, resp. štátu. O výške trov
štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.