Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205907
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7816205907.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne T. E., P.. X.X.XXXX, Y. J. Z., O. XX,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Edelényska
2027/3, IČO: 47 258 853, proti žalovaným 1/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom
v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 555 777 a 2/ Košický samosprávny kraj, so sídlom

v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, o náhrade trov konania vo veci vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2006 do 31.6.2009, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 9C/153/2016-126 zo dňa 21.4.2021

r o z h o d o l :

M e n í napadnutý II. výrok uznesenia tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade náhradu
trov konania navzájom nepriznáva.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) uznesením priznal žalobkyni
náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne, s tým, že o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozhodol tak o nároku na náhradu trov konania vo veci vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 1.1.2006 do 30.6.2009, v ktorej veci bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č. k.
5C/69/2010-266 zo dňa 24.4.2014. V meritórnom rozhodnutí súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť
žalobkyni sumu 665,81 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a sumu 249,66

€ s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009,
žalobu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy 665,81 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia za rok 2006 a sumy 249,66 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za
obdobieod4.2.2009do30.6.2009zamietol,konanievčastiozaplateniesumy238,32€spríslušenstvom
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a sumy 113,88 € s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009 zastavil a konanie o nároku žalobkyne

na náhradu za vecné bremeno vzniknuté zo zákona za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 vylúčil
na samostatné konanie, s tým že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. O nároku na náhradu za vecné bremeno a o trovách konania vo vzťahu k tomuto nároku
rozhodol súd rozsudkom č. k. 9C/153/2016-64 zo dňa 8.8.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.
k. 9C/153/2016-69 zo dňa 8.8.2017. O náhrade trov konania rozhodol súd len vo vzťahu k nároku na
náhradu za vecné bremeno, preto súd prvej inštancie musel rozhodnúť ešte o náhrade trov konania vo

vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
súd prvej inštancie vychádzal z § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“). Skonštatoval, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorého súd zaviazal na

zaplatenie peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, bola žalobkyňa úspešná, čo do
základu uplatneného nároku. V časti prevyšujúcej priznanú sumu vzala žalobkyňa žalobu späť, čo však
súd nehodnotil ako neúspech, pretože výška plnenia vyplývajúca z tohto procesného úspechu závisela
od znaleckého posudku. Žalobkyni tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd žalobu zamietol v dôsledku premlčania

nároku, preto súd prvej inštancie prijal záver o plnej úspešnosti žalovaného v 2. rade a priznal mu nárok
na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

4. Uznesenie v II. výroku napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, uplatňujúc odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanému v 2. rade aj keď sa takého nároku nedomáhal. Poukázala na to, že na pojednávaní

konanom dňa 14.3.2014 žalovaný v 2. rade výslovne uviedol, že nárok na náhradu trov konania si
neuplatňuje. Súd prvej inštancie tak žalovanému v 2. rade priznal nárok na plnenie, o ktoré nežiadal,
pričom na taký postup neboli splnené procesné podmienky. Zdôraznila, že rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania nepatrí medzi výnimky v zmysle § 216 ods. 2 CSP. Žiadala, aby odvolací súd
uznesenie v napadnutom výroku zrušil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalobkyne ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/ a h/ CSP) dospejúc k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Odvolateľka odvolanie odôvodnila s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a

h/ CSP, t. j. že neboli splnené procesné podmienky a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci

8. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je založený na tom, že v konaní
neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok

(§ 161 ods. 1 CSP) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného
práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania
- t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu
(právomoc,príslušnosť,zákonnéobsadeniesúdu),procesnépodmienkynastraneúčastníkov(procesná
subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom

a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania,
prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu
počas celého priebehu konania. Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v
momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou
súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť

takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do
zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení
nedostatkuprocesnejpodmienkysapokúsitentonedostatokodstrániť(vlastnýmpostupomalebovýzvou
strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd
konanie zastaví (za výnimky z tohto pravidla sa však v určitej miere považuje poplatková povinnosť, pri

nesplnení ktorej v niektorých prípadoch súd konanie nezastaví, ako aj povinné zastúpenie advokátom,
pri nedostatku ktorého nebude následkom zastavenie konania, ale neprihliadanie súdu na úkony strany,
čo následne vyústi do straty sporu). Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie
v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a tedanesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny

predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného

postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkyne
vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania a čiastočného
naplnenia odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie v dôsledku aplikácie síce správneho, avšak
nesprávne interpretovaného právneho predpisu v skutkových okolnostiach prípadu vyvodil nesprávny
záver a o náhrade trov konania nesprávne rozhodol.

11. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne v odvolaní, ktorá správne poukázala na to, že
žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 14.3.2014 výslovne uviedol, že náhradu trov konania
si neuplatňuje. Je síce pravdou, že žalovaný v 2. rade bol v spore vo vzťahu k nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia úspešný, avšak výslovne uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
Súd prvej inštancie potom nesprávne a v podstate v rozpore s princípom hospodárnosti rozhodol tak,

že náhradu trov konania žalovanému v 2. rade priznal.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, výrok o
trovách konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojím
výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá. V takom

prípade súd však rozhodne, že strana nemá nárok na náhradu trov konania a v odôvodnení uvedie tento
dôvod. Obdobne postupuje súd aj v prípade, ak trovy konania strane nevznikli.

13. Odvolací súd tu poukazuje aj na nedávne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.2.2018, v ktorom dovolací súd konštatoval, že: ,,Dovolací súd preto

s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných rozhodol podľa fiktívnej
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si
strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej

nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262
CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
sporu.“

14. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd rozhodnutie v súlade s § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPtak,žeúspešnejžalobkynipriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).