Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Silvia Gandelová

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/601/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220023
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1315220023.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu :

SPP-distribúciaa.s.,sosídlomvBratislave,Mlynskénivyč.44/b,IČO:35910739,zastúpenýJakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO : 47 255 706, proti žalovanému :
C. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. G. Č.. X, G., zastúpený Mgr. Marošom Ožvaldom, advokátom,
so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 351,35 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 351,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a.
od 18.12.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 25.09.2015, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu 351,35 eur s príslušenstvom.

2. V žalobe tvrdil, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, zabezpečuje distribúciu
zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom. Spotreba plynu bez

uzavretej zmluvy o odbere je spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, po ukončení zmluvného vzťahu bol
na meradle slúžiacom sa meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby zaznamenaný stav
3144 m3, pri kontrole dňa XX.XX.XXXX 3749 m3, z čoho je podľa neho zjavné, že mu vznikla škoda
neoprávneným odberom a vyčíslil si ju na sumu 351,35 eur.

3. Ako dôkazy označil faktúru a výpočet spôsobenej škody.

4. Žalovaný sa písomne ku žalobe vyjadril, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že je fyzická osoba,
nepodnikateľ, poberateľ G. S., je vlastníkom staršieho rodinného domu na adrese C. Č.. X, G., je
to M. dom. Nakoľko od roku XXXX žije v G., rodinný dom v G. neužíva a prenajíma ho. V období
od B. XXXX do XX.XX.XXXX mal rodinný dom v prenájme M. R., ktorý mal uzavreté aj zmluvy na
dodávku služieb potrebných na užívanie nehnuteľnosti, okrem iného aj zemného plynu. Dodatočne sa
dozvedel, že rodinný dom preberal nový nájomca, ktorý si sám uzatváral aj zmluvu o odbere zemného
plynu a skutočnosť, že žalobca ku dňu XX.XX.XXXX ukončil zmluvu o odbere plynu s odberateľom

M. R.I. z dôvodov, ktoré žalovaný nepozná, avšak naďalej v dodávke plynu bez uzatvorenia zmluvy
s akýmkoľvek odberateľom pokračoval. Žalovaný namietal, že žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil a
žiadnyplynneodoberal.Namietal,žežalobcaneuviedolpopisskutkovéhostavu,onplynnapredmetnom
odbernom mieste neodoberal a identitu odberateľa v rozhodnom období žalobca pod celý čas pozná.5. Žalobca na to reagoval, uviedol, že žalovaný potvrdil, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, kde
dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, pričom

sa dovolával princípu právnej istoty.

6. Rozsudkom č.k.11C/601/2015-64 zo dňa 18.10.2016 súd žalobu zamietol.

7. Uznesením č.k. 4Co/158/2017-133 zo dňa 31.10.2018 súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je arbitrárne.

8. Práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike
upravuje zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o energetike“). Ustanovenie § 49 upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

Prevádzkovateľ distribučnej siete má v zmysle ustanovenia § 64 ods. 6 zákona o energetike povinnosť
zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete, aj zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete. Vyvažovanie
distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a
množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný.

9. V zmysle ustanovenia § 72 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo
kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom
pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj
dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

10. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o energetike je neoprávneným odberom plynu odber bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

11.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ženaodbernommiesteC.Č..X,G.dochádzalokodberu

zemného plynu z distribučnej sústavy prostredníctvom inštalovaného meradla č. XXXXXXX C..

12. Nebolo sporné, že na predmetnom odbernom mieste v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol
u dodávateľa evidovaný odberateľ M. R. - I. a to na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX. Stav meradla pri
ukončení zmluvy bol 3.144 m3.

13. Nebolo sporné, že od XX.XX.XXXX na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX odoberal zemný plyn na
tomto odbernom mieste pán Q. C., pričom stav meradla pri uzatvorení zmluvy bol 3.749 m3.

14. Súd preto považoval za preukázané, že v období medzi týmito dvoma zmluvnými vzťahmi došlo k

odberu zemného plynu v objeme 605 m3.

15. Žalobca vystavil žalovanému dňa XX.XX.XXXX faktúru na zaplatenie sumy 351,35 eur, na základe
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca
vyčíslil škodu ako finančný ekvivalent spotreby 605 m3 neoprávnene odobratého plynu.

16. Nebolo sporné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, rodinného domu, je žalovaný, ktorý potvrdil,
že dom prenajal pánovi R. na podnikanie. Nájom skončil dňa XX.XX.XXXX, kedy podľa slov žalovaného,
aj podľa protokolu o odovzdaní, bol urobený odpočet energii, pričom stav plynomeru bol 3.749 m3.
Žalovaný podľa jeho slov nemal vedomosť o tom, že bol plynomer odhlásený skôr.

17. Svedok M. R. vypovedal, že zmluvu na dodávku plynu uzatváral on a pri ukončení doby prenájmu bol
spísaný preberací protokol so stavom plynomeru. Do X. G. užíval priestory on a potom ich prebral pán C..

18. Svedok V.. C. K., syn žalovaného, uviedol, že keď sa skončil nájom pánovi R.Č., v rovnaký deň

bola uzatvorená nová nájomná zmluva, kde ako príloha bol uvedený preberací protokol a potvrdený stav
plynomeru. Nájomný vzťah skončil XX.XX.XXXX, pričom dovtedy plyn odoberal pán R..19. V prejednávanom spore mal súd za preukázané, že obaja užívatelia, nájomcovia, nehnuteľnosti
mali uzatvorené zmluvy o dodávke plynu a dodávateľovi plynu hradili aj vystavené faktúry. V období od
skončenia jedného zmluvného vzťahu, do začiatku ďalšieho, teda medzi zmluvným vzťahom pána R.

a pána C., ktorí mali s dodávateľom plynu uzatvorené zmluvy o dodávke, na predmetnom odbernom
mieste dochádzalo k odberu plynu, pravdepodobne pánom R. a to po ukončení zmluvného vzťahu
s dodávateľom. Táto skutočnosť však nie je právne relevantná, nakoľko žalobca ako vlastník a
prevádzkovateľ distribučnej siete má právo na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu
voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Neoprávneným odberom je v zmysle citovaného zákona o energetike aj

dodávka plynu bez uzavretej zmluvy, čo bol prejednávaný prípad.

20. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

21. Aj z ustanovenia § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyplýva, že
primárne sa na výpočet výšky škody použijú údaje z určeného meradla. V tomto prípade žalobca na
výpočet výšky škody využil práve odpočet funkčného meradla a výšku škody stanovil ako hodnotu
odobratého plynu v objeme 605 m3, t.j. 351,35 eur.

22. Žalovaný sa v spore bránil, tvrdil, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, pretože žalobca mal
vedomosť o to, kto mal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a kto skutočne plyn aj odoberal.

23. Je pravdou, že zákon o energetike ukladá povinnosť nahradiť skutočne vzniknutú škodu

neoprávnenému odberateľovi, pričom zákon definuje iba neoprávnený odber, ale ak neoprávneným
odberomjeodberbezuzatvorenejzmluvy,jelogické,ženeoprávnenýmodberateľombudeprávevlastník
bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Súd preto prisvedčil argumentácii žalobcu, že nie je jeho
povinnosťou zisťovať kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či nehnuteľnosť užíval
vlastník, prípadne nájomca, alebo tretí subjekt, nakoľko v zmysle už ustálenej judikatúry súdov práve

vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn bez zmluvného vzťahu,
teda neoprávnene. Preto ak v rozhodnom čase nehnuteľnosť aj užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti
má právo uplatniť si škodu u tohto subjektu. K takému to záveru dospel napríklad aj Krajský súd v
Bratislave v rozhodnutí 10Co/92/2017. Opačný výklad ustanovení zákona o energetike, teda, že za
škodu zodpovedá osoba, ktorá skutočne plyn na danom mieste odoberala, by viedol ku znemožneniu

uplatnenia práva na náhradu škody poškodenému, keďže ten nemá k dispozícii žiaden zákonný spôsob
dozvedieť sa totožnosť osoby, ktorá nehnuteľnosť skutočne užíva (napr. rozhodnutie Krajského súdu
Trenčín 5Co/169/2016-107 zo dňa 28.03.2017).

24. Ku rovnakému záveru by dospel súd aj v prípade, že žalobcovi v tomto spore bola známa osoba,

ktorá plyn odoberala v časovom období, ktoré predchádzalo zisteniu škody. Dôvodom je skutočnosť, že
zmluvný vzťah založený zmluvou na odber zemného plynu bol ukončený a žalobca nemá vedomosť, či
sa vlastník s nájomcom nedohodli na vysporiadaní vzájomných vzťahov inak, pričom totožnosť nájomcu
v tomto konaní žalobca zistil až v jeho priebehu. Preto súd aj za situácie, že žalobcovi v spore mohla
byť známa okolnosť kto v rozhodnom čase nehnuteľnosť skutočne užíval a plyn odoberal, súd zaviazal

ku náhrade škody žalovaného, ako vlastníka nehnuteľnosti.

25. Žalovaný namietol, že žalobca nešpecifikoval splnenie jednotlivých predpokladov na náhradu škody.
Súd porušenie právnej povinnosti videl v tom, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nezabezpečil svoju
nehnuteľnosť tak, aby nedochádzalo ku neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle zákona o

energetike, vznik škody žalobca preukázal, nakoľko bolo preukázané, že do siete bolo dodané väčšie
množstvo plynu, ako bolo zazmluvneným odberateľom zaplatené, navyše právo na náhradu škody
vyplýva priamo z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike.26. Súd považoval žalobu za dôvodnú, výška škody bola stanovená v zmysle zákona, preto žalobe
vyhovel a zaviazal žalovaného ku zaplateniu sumy 351,35 eur.

27. Súd posúdil nárok na zaplatenie príslušenstva podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého
dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie
je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od času, keď sa žalovaný dostal do omeškania.

V prípade náhrady škody nie je čas plnenia dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, preto súd
skúmal, kedy žalobca vyzýval žalovaného. V spore nebola preukázaná iná výzva, preto súd za výzvu
na zaplatenie považoval doručenie žaloby dňa 17.12.2015 a priznal žalobcovi úrok z omeškania v
zákonnejvýške5,05%p.a.od18.12.2015dozaplateniaavozvyškužalobuzamietol(žalobcapožadoval
zaplatenie úrokov z omeškania od 25.09.2015).

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) CSP a ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci a ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. V tomto žalobca bol úspešný, neúspech mal len v časť úrokov

z omeškania, preto súd zaviazal žalovaného ku náhrade trov konania vo výške 99 %.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.