Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 9, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221205901
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221205901.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: U.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D.
XX,XXXXXI.,štátnyobčanSR,vzastúpení:BOHUNICKÝ&Co.s.r.o.,Advokátskakanceláriasosídlom
Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: U.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B.
rad XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2021 domáhal vydania neodkladného opatrenia,
ktorým by súd nariadil odporcovi vypratať a zdržať sa užívania pivničnej kobky o výmere 2,34 m2,
označenej pod číslom „XX/X“ (ďalej v texte aj „kobka“), nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu

so súpisným č. XXXX, vchod: D. XX, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/X a XXXXX/X,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území: Nivy, obec: Bratislava- Ružinov, okres: Bratislava II (ďalej v
texte aj „bytový dom“). Navrhovateľ súčasne žiadal, aby odporca bol zaviazaný na úhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti- bytu č. X nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu, ktorého súčasťou je v zmysle
§ 121 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
aj „OZ“), je pivničná kobka. Z dôvodu, že sa nevedel dostať do svojej pivničnej kobky, vo februári
2020 navrhovateľ kontaktoval správcu Bytového domu, od ktorého sa dozvedel, že predmetnú pivničnú
kobku neoprávnene užíva odporca. Navrhovateľ sa najprv pokúsil vec vyriešiť vzájomnou komunikáciou
s odporcom, avšak bezvýsledne, pretože po vhodení písomného oznámenia do poštovej schránky

odporcu,odporcasícetelefonickykontaktovalnavrhovateľa,avšakodmietolsasnímstretnúťanásledne
s navrhovateľom už ďalej komunikoval. Následne sa navrhovateľ obrátil na príslušný útvar Policajného
zboru Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „OO PZ“), ktorý však podané trestné oznámenie odmietol.
Z uvedeného dôvodu právny zástupca navrhovateľa adresoval odporcovi výzvu na vypratanie pivničnej
kobky, ktorú si však odporca neprevzal v odbernej lehote. Následne odporca kontaktoval právneho
zástupcu navrhovateľa a oboznámil ho so svojim stanoviskom, v ktorom uviedol, že odmieta dobrovoľne

vypratať pivničnú kobku. Odporca predmetnú pivničnú kobku užíva až doposiaľ. Navrhovateľ potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje predovšetkým tým, že v dôsledku neoprávneného užívania
pivničnej kobky mu vzniká škoda- a to jednak tým, že nie je fakticky spôsobilý disponovať svojim
vlastným príslušenstvom bytu a z dôvodu absencie faktickej moci nad svojou pivničnou kobkou ju
nemôže ani prenajať. Navrhovateľovi teda vzniká materiálna škoda vo forme ušlého zisku, pretože má
možnosť prenajať predmetný byt, avšak výšku nájomného musí znížiť, pretože spolu s bytom nemôže

nájomcovi prenechať do užívania aj pivničnú kobku. Zároveň, z dôvodu absencie faktickej kontroly
nad príslušenstvom bytu nemôže navrhovateľ byt ani predať, a to práve v období prudkého nárastucien nehnuteľnosti v Bratislave. Navrhovateľ má na základe vyššie uvedeného za to, že odporca mu
svojim fakticky protiprávnym konaním blokuje zhodnocovanie majetku, a to práve v trhovo exponovanom
období. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že má za to, že nariadením neodkladného

opatrenia sa môže docieliť trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu a vedenie samostatného
súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k pivničnej kobke by bolo nadbytočné a v rozpore s
princípom hospodárnosti civilného procesu. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení poukázal na skoršie
rozhodnutie- rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.zn. 29C/74/2012, vo vzťahu ku ktorému uviedol,
že súd v obdobnej veci práve na podklade pôdorysov pivníc nachádzajúcich sa v evidencii katastra

ustálil vlastnícke právo k pivničnej kobke a uložil neoprávnenému užívateľovi predmetnú pivničnú kobku
vypratať.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.“.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

12. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.

13. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje

okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že
by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie
predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo
existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre
rozhodnutieonávrhunajehonariadeniepotrebnévykonávaťdokazovanie,avšaksplneniepredpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale jepotrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má v
tomto smere len navrhovateľ. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie

vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

14. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane

navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.

15. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení
v ňom obsiahnutých dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky pre ktoré by bolo

potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak navrhovateľ nepreukázal existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. ani obavu, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené.

16. Navrhovateľ síce opísal skutkový stav dostatočne presvedčivo a osvedčil súdu prakticky všetky

potrebné skutkové okolnosti avšak osvedčené okolnosti prípadu súd nepovažuje za tak závažné, že
by na ich základe bolo vhodné a účelné pristúpiť k použitiu inštitútu neodkladného opatrenia. Tým,
že navrhovateľ súdu osvedčil svoj vlastnícky vzťah k pivnici, neexistuje potreba bezodkladnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi.

17. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na
ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné
alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade ide o nebytový priestor- pivnicu,
ktorú navrhovateľ nemôže užívať z dôvodu, že ju bez právneho titulu užíva odporca. Z povahy samotnej
veci (neoprávnené užívanie pivnice odporcom) vyplýva, že navrhovateľovi nehrozí ujma bezprostredne

(resp. navrhovateľ súdu nepreukázal potenciálny vznik bezprostrednej ujmy takej závažnosti, ktorá
by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia). Súd má za to, že navrhovateľ súdu neosvedčil
bezprostrednosť hroziaceho zásahu a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že neoprávnené užívanie
pivnice odporcom trvá už dlhšiu dobu. Súd k tomuto záveru dospel na základe vyjadrenia navrhovateľa
uvedeného v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ uviedol, že o tejto

situácii (neoprávnenom užívaní pivnice odporcom) bol skôr informovaný správca bytového domu, ako
samotný navrhovateľ. Z listu vlastníctva pritom vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom bytu od roku 2015,
pričom túto situáciu začal riešiť až v roku 2020. Súd preto túto ujmu navrhovateľa vníma ako trvalú, resp.
pokračujúcu, avšak v žiadnom prípade nie ako bezprostredne hroziacu. Druhým dôvodom neexistencie
bezprostredne hroziacej ujmy sú samotné okolnosti prípadu a intenzita zásahu do vlastníckeho práva.

Súd v tejto súvislosti považuje za podstatné zobrať do úvahy aj samotný charakter nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto konania. Keďže sa jedna o nebytový priestor- pivnicu, ktorú navrhovateľ s najväčšou
pravdepodobnosťou doposiaľ nevyužíval, pričom navrhovateľ súdu uviedol, že so svojim vlastníctvom
(pivničnou kobkou) nemôže disponovať, nemôže ho prenajať, prípadne predať (spolu so svojim bytom),
súd nepovažuje intenzitu tohto zásahu za tak závažnú, aby vydal neodkladné opatrenie v navrhovanom

znení. Iná situácia by mohla nastať, ak by sa jednalo napríklad o byt, v ktorom potrebuje navrhovateľ
bývať (a vyriešiť tak svoju existenčnú otázku), alebo ak by odporca užíval pivnicu spôsobom, ktorý by
mohol bezprostredne spôsobiť vznik škody (napríklad zničenie pivničnej kobky, vytopenie spoločných
priestorov alebo bytov, obťažovanie zápachom a podobne). Avšak v danom prípade sa nejedna ani o
jednu zo spomínaných situácií.

18. Preto v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa ((1) že mu vzniká materiálna škoda vo forme ušlého
zisku, pretože má možnosť prenajať predmet byt, avšak výšku nájomného musí znížiť, pretože spolu
s bytom nemôže nájomcovi prenechať do užívania aj pivničnú kobku, a (2) že z dôvodu absenciefaktickej kontroly nad príslušenstvom bytu nemôže navrhovateľ byt ani predať), súd uvádza, že tieto
skutočnostisúprepotrebyvydanianeodkladnéhoopatreniairelevantné.Neodkladnéopatrenie,akobolo
uvedené už vyššie, a ako to vyplýva aj zo samotného názvu, slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej

ujmy a nie na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú byť pri riadnom výkone vlastníckych práv
chránené v civilnom sporovom konaní. Na ochranu vlastníckeho práva navrhovateľa právny poriadok
pamätá (napríklad vo forme skrátených druhov konaní, alebo vo forme riadneho sporového konania,
prípadne následne exekučného konania) a preto nie je vhodné ani účelné nahrádzať tieto druhy konania
neodkladným opatrením. Navrhovateľ sa mohol a stále môže domáhať ochrany svojich práv a je na

jeho zvážení, či tak urobí žalobou, ktorou sa bude domáhať vypratania nehnuteľnosti, náhrady škody,
prípadne vydania bezdôvodného obohatenia, čo súd v danom prípade považuje za najefektívnejší
spôsob ochrany vlastníckeho práva (navrhovateľ sa síce pokúsil využiť niektoré prostriedky na ochranu
svojho vlastníckeho práva- podanie trestného oznámenia, avšak tieto neboli podľa názoru súdu zvolené
vhodne).

19.Rovnakojesúdtohonázoru,ženiejesplnenáanipodmienka,žebyvýkonvbudúcnostiočakávaného
súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože tak vypratanie nebytového priestoru, ako aj náhrada škody,
prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť, bez ďalších osvedčených skutočnosti, súdom
považovaná ako v budúcnosti ohrozená.

20. Záverom súd dodáva, že argumentom navrhovateľa týkajúcim sa nevhodnosti využitia žaloby
o určenie vlastníckeho práva k pivničnej kobke, sa súd nebude bližšie zaoberať, pretože spornosť
vlastníckeho práva (a teda konanie o určenie vlastníckeho práva k pivničnej kobke) nie je dôvodom
zamietnutia tohto neodkladného opatrenia.

21. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je
možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu neexistencie,
resp. neosvedčenia obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený a jednak z dôvodu, že
navrhovateľ dostatočne súdu nepreukázal, že mu bezprostredne hrozí ujma a preto súd rozhodol tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporca by mal mať nárok na
náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech. Avšak vzhľadom na to, že odporcovi trovy
konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.