Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200475
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200475.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobkyne: J.. C. E.,
nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní
zastúpenej: JUDr. Radovan Repa, advokát s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 742 023, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej

Bystrici, Lazovná ul. č. 5952/63, IČO: 43 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100832866/2018 zo dňa 26. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad v Banskej Bystrici, pobočka Rimavská Sobota (ďalej len „správca dane“) Rozhodnutím
č. 9613301/5/1628283/2014 zo dňa 25. apríla 2014 rozhodol podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) tak, že „žiadosti žalobkyne zo dňa 31. marca 2014 o vrátenie daňového preplatku na dani z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 nevyhovuje“. 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 2 -

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že daňový preplatok vo výške 98,64 EUR v celosti použil podľa §
79 ods. 1 Daňového poriadku na úhradu časti daňového nedoplatku žalobkyne na dani z príjmov fyzickej
osoby na základe daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2003.
3. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č.100301/1/299057/5014/2014 zo
dňa 2. júla 2014 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
4. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na skutkové zistenia, ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového

poriadku a ustanovenie § 69 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) v znení účinnom do 29. decembra 2010
uviedol, že daňový nedoplatok žalobkyne nebol premlčaný, pretože správca dane výzvou na zaplatenie
daňového nedoplatku podľa § 58a zákona o správe daní č. 678/230/454330/10 Hanz zo dňa 20. októbra
2010 (ďalej len „výzva zo dňa 20. októbra 2010“) vykonal úkon na vybratie daňového nedoplatku, a preto
začala dňom 1. januára 2011 plynúť nová 6-ročná premlčacia lehota na vybratie daňového nedoplatku.

5. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 2. júla 2014 správnu žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. k. 14S/153/2014 zo dňa 22. októbra 2015 tak, že žalobu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/19/2016 zo dňa 28. februára 2018 označený
rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil a dotknuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo z neúčinného právneho predpisu, keď
otázku premlčania žalovaný posúdil podľa § 69 ods. 1 a 2 zákona o správe daní v znení účinnom do

29. decembra 2010, pretože vychádzajúc z ust. § 110g ods. 6 citovaného zákona, ktoré je prechodným
ustanovením k úpravám účinným od 1. septembra 2007, mal na daňový nedoplatok žalobkyne za rok2003 aplikovať ust. § 69 zákona o správe daní v znení účinnom do 31. augusta 2007. Žalovanému uložil
povinnosť vysporiadať sa v ďalšom konaní s námietkami a argumentáciou žalobkyne, t.j. opäť posúdiť
výzvu zo dňa 20. októbra 2010 v kontexte ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní v znení účinnom do

31. augusta 2007 a v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou sa vysporiadať aj so skutočnosťou,
že voči nej žalobkyňa podala námietku premlčania.
6. V ďalšom konaní žalovaný o odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu správcu dane uvedenému v bode
1) tohto rozsudku rozhodol opätovne rozhodnutím č. 100832866/2018 zo dňa 26. apríla 2018 tak, že
rozhodnutie správcu dane potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).

7. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa podala dňa 20. februára 2004 daňové priznanie k dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2003, v ktorom 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 3 -

vykázala daňovú povinnosť vo výške 627,56 EUR, ktorú v lehote jej splatnosti, t.j. do 31. marca 2004
nezaplatila, čím jej vznikol daňový nedoplatok. Ten nezaplatila ani na výzvu správcu dane podľa § 58a
zákona o správe daní č. 678/230/49022/04/Tot zo dňa 24. augusta 2004 v náhradnej lehote do 29.

septembra 2004. Správca dane žalobkyňu na zaplatenie tohto daňového nedoplatku vyzval opätovne
výzvou č. 678/230/45430/10/Hanz zo dňa 20. októbra 2010 podľa § 58a zákona o správe daní, na
základe ktorej ho žalobkyňa v náhradnej lehote do 17. novembra 2010 nezaplatila. Dňa 31. marca 2014
podala žalobkyňa daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, z ktorej
vyplynul preplatok na dani vo výške 98,64 EUR. Správca dane k uvedenému dňu evidoval u žalobkyne

daňový nedoplatok vo výške 1 114,04 EUR, a preto žiadosti žalobkyne o vrátenie preplatku nevyhovel
s tým, že ho podľa § 79 ods. 1 zákona o správe daní použil na úhradu časti daňového nedoplatku.
Poukázal na ust. § 110g ods. 6 zákona o správe daní a na daňový nedoplatok žalobkyne aplikoval ust.
§ 69 ods. 1 a ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31. augusta 2007, pretože vznikol za rok 2003.
Výzvu zo dňa 20. októbra 2010 považoval za úkon na vybratie daňového nedoplatku, hoci tak v ust. §

69 zákona o správe daní nebola definovaná, pretože jej zmyslom a účelom bolo upozorniť žalobkyňu,
že správca dane voči nej eviduje daňový nedoplatok, a tiež na to, že ak ho v určenej náhradnej lehote
neuhradí, bude ho správca dane vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Po skončení kalendárneho
roka, v ktorom jej výzva zo dňa 20. októbra 2010 bola doručená (dňa 2. novembra 2010) začala v
zmysle § 69 ods. 2 zákona o správe daní plynúť nová 6-ročná premlčacia lehota na vybratie daňového

nedoplatku. Poukázal aj na ust. § 58a zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 20. októbra 2010
a na ust. § 50 ods. 3 cit. zákona a uviedol, že nebolo opodstatnené posudzovať, či výzva je úkonom
na vybratie daňového nedoplatku, ani či žalobkyňa podala voči výzve námietku, pretože uvedené súvisí
s ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní v znení účinnom od 1. septembra 2007, ktoré nebolo v danej
časovej verzii na rozhodnutie aplikované.

Žaloba
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného (označeného v bode 6. tohto rozsudku), vrátane prvostupňového rozhodnutia
(označeného v bode 1. tohto rozsudku), zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.

9. Tvrdila, že bola ukrátená na svojich právach, pretože o jej žiadosti o vrátenie daňového preplatku na
dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 rozhodol správca dane aj žalovaný na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď jej žiadosť zamietol a existujúci daňový preplatok započítal na jej daňový
nedoplatok, splatný 31. marca 2004 napriek tomu, že bol už v roku 2010 premlčaný. Argumentovala, že
hoci ju správca dane počas plynutia 6-ročnej premlčacej lehoty výzvou zo dňa 20. októbra 2010 vyzval

na zaplatenie daňového nedoplatku, nemožno tento úkon považovať za začiatok plynutia novej 2 4 S /
9 4 / 2 0 1 8 - 4 -

premlčacej doby, pretože v čase jeho vykonania s ním platné právo, v dôsledku absencie akejkoľvek
právnej úpravy vo vzťahu k daňovým nedoplatkom vzniknutým pred 1. septembrom 2007, nespájalo

žiadne právne účinky. Ku dňu 20. októbra 2010 zákon nedefinoval, aký úkon je potrebný k tomu,
aby premlčacia lehota vo vzťahu k daňovým nedoplatkom vzniknutým pred 1. septembrom 2007
začala plynúť znova, a preto s jej uskutočnením nemožno spájať právny následok opätovného plynutia
premlčacej lehoty. Zdôraznila, že ust. § 69 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. augusta
2007 nemožno na výzvu zo dňa 20. októbra 2010 aplikovať, hoci k tomu Najvyšší súd Slovenskej

republiky žalovaného zaviazal, pretože ku dňu jej uskutočnenia citované zákonné ustanovenie už nebolo
v účinnosti, nová právna úprava sa podľa prechodných ustanovení na nedoplatok žalobkyne nevzťahuje,
a preto nemožno z ničoho odvodzovať, že by výzva zo dňa 20. októbra 2010 mala mať účinky podľa §
69 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. augusta 2007. Poukázala na to, že štátne orgánykonajú iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý určuje
zákon. Preto, ak zákon s výzvou zo dňa 20. októbra 2010 žiadne právne účinky nespája, nemožno jej
akékoľvek účinky prisudzovať. Uviedla tiež, že na predmetnú výzvu nemožno aplikovať ani analogicky

ust. § 69 ods. 2 zákona o dani z príjmov, platné od 1. septembra 2007 jednak preto, že to prechodné
ustanovenia vylučujú a jednak preto, že správca dane o jej námietke premlčania rozhodol až v roku
2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby ju správny súd zamietol a

žalobkyňu zaviazal znášaním trov konania zo svojho. Zopakoval priebeh administratívneho konania a
argumentoval zhodne s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia. Zdôraznil, že absencia definície
úkonu smerujúceho na vybratie daňového nedoplatku v zmysle § 69 zákona o dani z príjmov v znení
účinnom do 31. augusta 2007 neznamená, že ním nemôže byť výzva správcu dane na zaplatenie
daňového nedoplatku. V prípade žalobkyne je nepochybné, že ešte pred uplynutím pôvodnej 6-ročnej
premlčacej lehoty jej bola doručená výzva na zaplatenie daňového nedoplatku zo dňa 20. októbra 2010,

ktorú je možné považovať za úkon na vybratie daňového nedoplatku vychádzajúc zo zmyslu a účelu
tejto výzvy a z jej obsahu. Správca dane v predmetnej výzve žalobkyňu upozornil na to, že voči nej
eviduje daňový nedoplatok a tiež na to, že ak ho v určenej náhradnej lehote neuhradí, bude ho správca
dane vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
Replika žalobkyne

11. V podanej replike žalobkyňa žiadala rozhodnúť v súlade s petitom žaloby s poukazom na to, že vo
vyjadrení žalovaný len zopakoval svoju argumentáciu. 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 5 -

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania a žalovaný taktiež nariadenie pojednávania nežiadal. Po preskúmaní veci

dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. marca 2019. Rozsudok bol verejne
vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 21. marca 2019 (§ 137 ods.
3 SSP).
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 3 ods. 1, 5 a 6 Daňového poriadku
1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.

5)Správcadanejepovinnývykonaťúkonyprisprávedaníajzvlastnéhopodnetu,aksúsplnenézákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny

úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
15. Podľa § 79 ods. 1, 2 Daňového poriadku 1) Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje

podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa §
55 ods. 6 a 7.
2) Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo
odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný
preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie,

ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné
zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných
predpisov, 44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti
o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.16. Podľa § 55 ods. 6 písm. b) Daňového poriadku správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú
podľa odseku 4 použije v tomto poradí:
b)naúhradudaňovéhonedoplatkunadani,naktorúbolaplatbaurčená,snajstaršímdátumomsplatnosti

v čase prijatia platby, 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 6 -

17. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
18. Podľa § 58a zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 20. októbra 2010 ak daňový dlžník v

lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov 1) nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň
alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v
náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve
upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku.
Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.
19. Podľa § 50 ods. 1, 2, 3 zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 20. októbra 2010

1) Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom.
2) Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď
sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon
neustanovuje inak.
3) Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie.

Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
20. Podľa § 110g ods. 6 zákona o správe daní v poslednom znení ustanovenie § 69 v znení účinnom
od 1. septembra 2007 sa po prvýkrát uplatní na daňové nedoplatky, ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
21. Podľa § 69 ods. 1, 2, 3 zákona o správe daní v znení účinnom do31. augusta 2007

1) Právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v
ktorom daňový nedoplatok vznikol.
2) Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia
lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone
upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov

po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
3) Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku, a to len v
rozsahu uplatňovanej námietky.
22. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie daňového preplatku na dani

z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 s odôvodnením, že daňový preplatok použil na
úhradu časti jej daňového nedoplatku na totožnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2003. Správny súd
preskúmal rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal
v rozsahu a z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP.
23. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, pričom jej podstatným argumentom bolo

tvrdenie, že ak zákon (ust. § 69 zákona o dani z príjmov) účinný v čase uskutočnenia výzvy zo dňa 20.
októbra 2010 v zmysle § 58a citovaného zákona tento úkon nedefinoval ako úkon vykonaný na vybratie
daňového nedoplatku, nemožno jej taký charakter prisudzovať, a preto ju nemožno považovať za úkon
na vybratie daňového nedoplatku. V dôsledku uvedeného nemala výzva zo dňa 20. októbra 2010 za
následok začatie plynutia 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 7 -

novej 6-ročnej premlčacej doby na vybratie daňového nedoplatku. Právo orgánu správy daní na vybratie
daňového nedoplatku, ktorý bol splatný dňa 31. marca 2004 zaniklo uplynutím 6-ročnej premlčacej
doby v roku 2010, a preto nebolo možné daňový preplatok z roku 2013 použiť na jeho úhradu. Napriek
záväznému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR (bod 5 tohto rozsudku), ktorým sa žalovaný riadil

tiež namietala, že žalovaný pri rozhodovaní aplikoval neúčinnú právnu normu, a to ust. § 69 ods. 2
zákona o správe daní v znení účinnom do 31. augusta 2007.
24. Podstatným pre rozhodnutie bolo vyriešenie právnej otázky, či výzva na zaplatenie daňového
nedoplatkuzodňa20.októbra2010,ktorúsprávcadanežalobkynidoručildňa2.novembra2010založila
plynutie novej 6-ročnej premlčacej doby na vybratie daňového nedoplatku.

25. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že ku dňu podania daňového
priznania na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, t.j. ku dňu 31. marca 2014, v ktorom žalobkyňa
vykázala daňový preplatok vo výške 98,64 EUR, o ktorého vrátenie zároveň požiadala, správca dane
evidoval jej daňový nedoplatok na totožnej dani, pôvodne splatný dňa 31. marca 2004, prevyšujúciuplatnený daňový preplatok. Správca dane žalobkyňu na jeho zaplatenie prvýkrát bezúspešne vyzval
dňa 24. augusta 2004 s dodatočnou lehotou na plnenie do 29. septembra 2004. Dňa 1. januára 2005
začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota na jeho vybratie, ktorá mala uplynúť dňa 31. decembra 2010.

Správcadanežalobkyňudruhýkrátvyzvalnazaplateniedaňovéhonedoplatkuvýzvouzodňa20.októbra
2010 s dodatočnou lehotou na jeho zaplatenie do 17. novembra 2010. Žalobkyňa v tejto lehote daňový
nedoplatok nezaplatila. Dňa 22. novembra 2010 uplatnila voči správcovi dane námietku premlčania,
ktorú na jeho výzvu doplnila dňa 13. januára 2011. Listom zo dňa 1. februára 2011, doručeným žalobkyni
dňa 25. februára 2011 správca dane žalobkyni oznámil, že námietka premlčania nebola vznesená

dôvodne.
26. Žalobná námietka, že správca dane (žalovaný) nesprávne právne vec posúdil, keď jej daňový
nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2003 nepovažoval v roku 2014 za premlčaný, v
dôsledku čoho naň nesprávne započítal jej preplatok na uvedenej dani za rok 2013, a teda rozhodol
nesprávne, keď nevyhovel jej žiadosti o vrátenie daňového preplatku, nebola dôvodná, pretože nemala
oporu v platnej právnej úprave. Žalobkyňa sa mýli v tvrdení, že v preskúmavanej veci nebolo možné

aplikovať ust. § 69 ods. 2 zákona o správe daní v znení účinnom do 31. augusta 2007, a teda, že nebolo
možné plynutie novej premlčacej doby odvodiť od výzvy zo dňa 20. októbra 2010, pretože v čase jej
uskutočnenia nebolo ust. § 69 ods. 2 citovaného zákona v danej časovej verzii účinné. Účinnosť právnej
normy(§69ods.2)jevlastnosťprávnejnormy,ktoráspočívavtom,žesaňoumusiariadiťprávnevzťahy,
ktoré táto norma vo svojom texte upravuje. Je časovým určením, ktoré vymedzuje odkedy je nevyhnutné

podľa nej postupovať. Účinnosť právnej normy je určená jej počiatkom, ktorý nemôže predchádzať jej
platnosti, t.j. účinnosť právnej normy môže nastať najskôr dňom jej vyhlásenia v Zbierke zákonov (§18
ods.1,2 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 8 -

právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR). Jej účinnosť končí buď výslovným zrušením právnej

normy, alebo uplynutím stanovenej lehoty v prípade časovo obmedzených právnych noriem, alebo
novou úpravou totožných právnych vzťahov právnou normou minimálne rovnakej právnej sily. Ust. §
69 ods. 2 zákona o správe daní bolo s účinnosťou od 1. septembra 2007 novelizované zákonom č.
215/2007 Z.z. Zároveň bolo v prechodnom ustanovení k úpravám účinným od 1. septembra 2007 -
v ust. § 110g ods. 6 zákona o správe daní upravené, že sa v aktuálnom znení vzťahuje len na tie

daňové nedoplatky, ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, z čoho gramatickým výkladom
a contrario vyplýva, že sa nevzťahuje na daňové nedoplatky, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007.
Logickým dôsledkom uvedeného je, že ak sa nová právna úprava (§ 69 ods. 2 v znení účinnom od 1.
septembra2007)vzťahujelennadaňovénedoplatkyvzniknutéod1.septembra2007,potomjepotrebné
na daňové nedoplatky vzniknuté do 1. septembra 2007 aplikovať doterajšiu právnu úpravu, t.j. ust.§

69 ods. 2 v znení účinnom do 31. augusta 2007, pretože jej účinnosť na daňové nedoplatky vzniknuté
do 1. septembra 2007 nebola novou právnou úpravou dotknutá. Novelizáciou ust. § 69 ods. 2 od 1.
septembra 2007 nedošlo k zrušeniu tohto zákonného ustanovenia v jeho časovej verzii do 31. augusta
2007, ale zostalo súčasťou platného právneho poriadku (až do zrušenia zákona o správe daní, ktorého
bolo súčasťou, zákonom č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok s účinnosťou od 1. januára 2012) a naďalej

upravovalo premlčanie práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky vzniknuté pred 1. septembrom 2007.
Žalovaný preto postupoval v súlade s na vec sa vzťahujúcou právnou úpravou a v súlade so záväzným
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď otázku plynutia premlčacej lehoty na
vybratieavymáhaniedaňovéhonedoplatkuzroku2004posúdilpodľa§69ods.2zákonaosprávedanív
znení účinnom do 31. augusta 2007. Hoci uvedené zákonné ustanovenie nedefinuje aký úkon je úkonom

vykonaným na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, mýli sa žalobkyňa v
tvrdení, že bez formálneho označenia výzvy v zmysle § 58a zákona o správe daní za úkon vykonaný na
vybratie daňového nedoplatku ho za taký nemožno považovať, pretože nie je podstatné, či je formálne v
zákone ako úkon na vybratie daňového nedoplatku označený, ale rozhodujúci je jeho skutočný obsah (§
3 ods. 6 Daňového poriadku) a účel, ktorý sa ním napĺňa. Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku v

náhradnej lehote (§ 58a zákona o správe daní) je systematicky zaradená v 6. časti citovaného zákona s
názvom„Plateniedaní“,vktoromsúnormovanézákladnépojmy,spôsobplateniadaneapoužitieplatieb,
či postup správcu dane v prípade, že daňový subjekt v zákonnej lehote daň nezaplatil. Účelom výzvy v
zmysle § 58a cit. zákona je riešiť situáciu, keď daňový subjekt v lehote splatnosti nezaplatil daň, a to tak,
že ho správca dane vyzve na jeho zaplatenie v náhradnej lehote a zároveň ho upovedomí o následkoch

jej nezaplatenia ani v dodatočne poskytnutej lehote. Výklad právnych predpisov patrí do kompetencie
súdov a je súčasťou jeho rozhodovacej činnosti. Vychádzajúc zo systematického zaradenia výzvy podľa
§ 58a zákona o správe daní a z podstaty jej obsahu dospel správny súd k záveru, že ide o úkon, ktorýsmeruje k zabezpečeniu zaplatenia daňového nedoplatku a teda, že výzva podľa § 58a zákona o správe
daní je úkonom na vybratie daňového nedoplatku. 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 9 -

27. Na základe uvedenej úvahy dospel správny súd k záveru, že správca dane vec správne právne
posúdil, keď daňový preplatok žalobkyne na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 použil na úhradu
jej daňového nedoplatku na totožnej dani z roku 2004, pretože ho k takému postupu oprávňovalo ust.
§ 79 ods. 1 v spojení s ust. § 55 ods. 6 písm. b) Daňového poriadku. Správne, v súlade s ust. § 110g
ods. 6 a § 69 ods. 2 zákona o správe daní v znení účinnom do 31. augusta 2007 konštatoval, že daňový

nedoplatok žalobkyne nebol premlčaný, pretože pred uplynutím pôvodnej premlčacej lehoty, t.j. do 31.
decembra2010,bolažalobkyňaupovedomenáovykonaníúkonunavybratiedaňovéhonedoplatku.Dňa
2. novembra 2010 jej bola doručená výzva na jeho zaplatenie v zmysle § 58a zákona o správe daní, čím
bolo založené plynutie novej 6-ročnej premlčacej doby, v rámci plynutia ktorej bol daňový nedoplatok
žalobkyne z roku 2004 čiastočne uhradený z jej daňového preplatku za rok 2013. Správny súd nezistil
žiadne pochybenie správcu dane ani žalovaného, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil, v aplikácii práva na

zistenýskutkovýstav,pretožezistenýskutkovýstavpodriadilpodrelevantnézákonnéustanovenia,ktoré
tiež správne vyložil tak, ako to bolo vyššie v texte konkretizované. Žalobnú námietku žalobkyne ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia veci preto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
28.Vecnúsprávnosť,t.j.zákonnosťžalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoaaniprvostupňového
rozhodnutia orgánu verejnej správy nemohla ovplyvniť ani tá skutočnosť, že žalobkyňa podala voči

výzve správcu dane zo dňa 20. októbra 2010 námietku, ktorej nedôvodnosť správca dane konštatoval
v Oznámení zo dňa 1. februára 2011, hoci podľa § 50 zákona o správe daní mal o nej rozhodnúť
vydaním formálneho rozhodnutia s odôvodnením, voči ktorému sa nemožno odvolať. Z ust. § 58a
zákona o správe daní vyplýva, že proti výzve správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku v
náhradnejlehotemožnopodaťnámietku,ktorejpodaniemáodkladnýúčinok.Odkladnýúčinokkpodanej

námietke sa vzťahuje k určenej náhradnej lehote na dodatočné zaplatenie daňového nedoplatku, čo
znamená, že náhradná lehota nemôže uplynúť skôr, než správca dane o podanej námietke rozhodne.
Podanie námietky žalobkyňou zo dňa 22. novembra 2010 voči výzve zo dňa 20. októbra 2010 a ani
skutočnosť, že bola správcom dane vybavená Oznámením zo dňa 1. februára 2011, t.j. nesprávnym
procesným spôsobom, nemajú žiadny vplyv na skutočnosť, že doručením výzvy zo dňa 20. októbra

2010, t.j. dňom 2. novembra 2011 boli splnené podmienky pre začatie plynutia novej premlčacej doby,
pretože možnosť opätovného plynutia premlčacej doby v tom čase platná právna úprava s uvedenými
skutočnosťami nespájala. To znamená, že uvedená argumentácia žalobkyne nemala žiadny vplyv na
zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorého podstatou bolo práve riešenie otázky premlčania
daňového nedoplatku žalobkyne na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2003 ku dňu 25. apríla 2014,

kedy správca dane svojím rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie daňového preplatku
na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013. Žalobkyňa svoje tvrdenie, že jej daňový nedoplatok bol
premlčaný, pretože správca dane o jej námietke rozhodol až v roku 2011 podporila poukazom na ust.
§ 69 ods. 2 zákona o správe 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 10 -

daní, účinného od 1. septembra 2007, pričom zároveň uviedla, že jeho aplikácia bola prechodnými
ustanoveniami zákona o správe daní vylúčená. Pokiaľ uvedeným tvrdením žalobkyňa namietala
nesprávne práve posúdenie veci v dôsledku nesprávne vyriešenej otázky premlčania jej daňového
nedoplatku z roku 2003, správny súd ju hodnotí ako nedôvodnú jednak preto, že ust. § 69 ods. 2 zákona
o správe daní v znení účinnom od 1. septembra 2007, podľa ktorého je úkonom na vybratie daňového

nedoplatku v prípade podanej námietky až doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane námietke proti
výzve nevyhovie (čo v preskúmavanej veci bolo až po uplynutí pôvodnej premlčacej lehoty), nebolo
v prejednávanej veci aplikovateľné a ani aplikované, a jednak preto, že podanie námietky voči výzve
na zaplatenie daňového nedoplatku a ani rozhodnutie správcu dane o nej nie sú podľa § 69 ods. 2 v
znení účinnom do 31. augusta 2007 rozhodujúcimi skutočnosťami pre plynutie novej premlčacej doby

na vybratie a vymáhanie daňového nedoplatku.
29. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňou uplatnená námietka nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná. Rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý žiadosti žalobkyne o vrátenie daňového
preplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 nevyhovel, bolo výsledkom správneho právneho

posúdenia veci, a preto správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol v súlade s ust. § 190
SSP.
30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, a preto jej
správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal (a contrario).
Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský

súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, 2 4 S / 9 4 / 2 0 1 8 - 11 -

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.