Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/145/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200214
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8621200214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. R. č. XX, proti odporcovi C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. R. č. XX, t. č. W. republika, F., Na D.
č. XXX, o určenie výživného pre manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník
zo dňa 31.05.2021 č.k. 1Pc 2/2021-37, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu

navrhovateľky sumou 100 eur mesačne od 05.02.2021. Výživné za obdobie od 05.02.2021 do
31.05.2021 v sume 385 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur od právoplatnosti
rozsudku až do úplného vyrovnania spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod následkom
straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania sú manželmi od 29.11.1996.

Manželstvo účastníkov, ako to vyplýva z posudku Obce L. R. zo dňa 29.09.2020 je dlhodobo nefunkčné a
neplnísvojúčel.Manželiadlhodobonežijúvspoločnejdomácnostiaodporcasavmiestetrvaléhopobytu
nezdržiava. V minulosti odporca už viackrát odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom nikto z príbuzných,
ani obec, nemali informácie o mieste jeho pobytu. Odporca sa s navrhovateľkou nekontaktoval, finančne
sa nepodieľal na výdavkoch domácnosti v dôsledku čoho navrhovateľka mala pravidelne nedoplatky
na nájomnom. Navrhovateľka je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. V obci vykonáva menšie
obecné služby formou aktivačných prác. Býva v nájomnom byte nižšieho štandardu v obci L. R.. Nakoľko

sa odporca nepodieľal na fungovaní spoločnej domácnosti a navrhovateľka je prakticky bez príjmu,
aktuálne má nedoplatky na nájomnom vo výške 505,86 eur, ktoré sa každý mesiac navyšujú, a preto zo
strany obce môže dôjsť k vypovedaniu nájomnej zmluvy.

3. Odporca si podľa nájomnej zmluvy prenajíma rodinný dom, kde mesačné nájomné predstavuje sumu
15.000,- Kč.

4. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.5. V priebehu konania bolo preukázané, že odporca opustil spoločnú domácnosť a nevykonáva žiadnu
starostlivosť o ňu. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke si neplní tak, aby

životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. V súčasnosti navrhovateľka od mesiaca
február 2021 poberá 300 eur mesačne, pričom tento stav bude trvať po dobu 6 mesiacov. Odporca je
zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem je vo výške 25.261,- Kč, čo po prepočte činí 995 eur mesačne.
Odporca preukázal výdaje na nájomnom v sume 15.000,- Kč, avšak suma 4.000, - Kč uvádzaná
odporcom ako výdavky na plyn a elektriku zostala v rovine skutkových tvrdení odporcu. Odporca taktiež

neposkytol skutkové tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti prenajímania celého rodinného domu za sumu
15.000,- Kč mesačne.

6. Zákonná úprava vychádza zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov a nemusí byť splnená
podmienka odkázanosti. Prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje
aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.

7. Nakoľko odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a jeho životná úroveň je vyššia ako u
navrhovateľky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný čo do základu.

8. Vo veci neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že priznané výživné je v rozpore s

dobrými mravmi. Pokiaľ ide o výšku výživného, pri jej určovaní sa vychádzalo z reálneho príjmu odporcu,
ktorý je na úrovni 995 eur mesačne, pričom navrhovateľka má príjem 300 eur mesačne, a to len na dobu
určitú v trvaní 6 mesiacov. U oboch manželov sa zistili rovnaké životné potreby a to potreba bývania
a živobytia. U odporcu neboli zistené zvýšené nároky na uspokojovanie osobných potrieb. O spoločnú
domácnosť manželov sa stará výlučne navrhovateľka a odporca jej žiadnym spôsobom nepomáha. Z

dokazovania nevyplynuli rozdielne potreby a náklady manželov, ktoré by vyplývali zo zdravotného stavu,
stravovania, ošatenia, spôsobu života a podobne.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie určil odporcovi povinnosť platiť výživné na manželku v
sume 100 eur mesačne od podania návrhu, čím bude zabezpečené, aby sa vyrovnala životná úroveň

manželov. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

10. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 05.02.2021 do 31.05.2021 v sume 385 eur povolil odporcovi
splácať v mesačných splátkach po 50 eur od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania spolu
s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok.

11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie odporca. Poukázal na to, že jeho príjem sa zmenil a je menší, pričom nemá
dosť financií pre svoje živobytie a výdavky. Voči navrhovateľke nemá žiadne povinnosti. Táto je zdravá
a má šancu ísť do práce. Po telefonickom rozhovore s navrhovateľkou sa nedohodli a navrhovateľka
pracovať nechce. Má ísť o jej pomstu za to, že ju nechal. Navrhovateľke nič nedlží a tejto nechal celý
majetok, ktorý financoval.

13. Navrhovateľka navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

15.Vovecipriurčenívýživnéhosavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav azozistenýchskutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základ pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi upravuje ust. § 71 ods. 1 a ods.2 Zákona o rodine. V zmysle tohto ustanovenia manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

17. V súlade s týmto ustanovením vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva. Je viazaná na
právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.

18. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi
manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Zásada rovnakých
práv a povinností osôb v manželstve vyplýva aj zo základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi
manželmi obsiahnutej v ust. § 18 vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorej manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach.

19. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka
odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi
ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.

Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napr. obaja manželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, ale v dôsledku oddeleného hospodárenia
vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

20. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, tento je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak

ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy,
ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov.

21. V prejednávanej veci je nepochybné, že bol to práve odporca, ktorý opustil spoločnú domácnosť
vedenú s navrhovateľkou. Starostlivosť o túto domácnosť zabezpečuje výlučne navrhovateľka, ktorá s

výnimkou 6 mesačného obdobia, kedy poberala príjem vo výške 300 eur mesačne od februára roku
2021, je prakticky bez akéhokoľvek príjmu. Z tohto dôvodu nie je schopná uhrádzať ani nájomné za
užívanie bytu v plnom rozsahu. Podľa posudku Obce L. R. zo dňa 22.09.2020 nedoplatky navrhovateľky
na nájomnom dosahujú výšku 505,86 eur a tieto sa každý mesiac navyšujú, preto hrozí navrhovateľke
vypovedanie nájomnej zmluvy. Rovnako z tohto posudku nevyplýva, aby navrhovateľka sa vyhýbala

práci. Je evidovaná na úrade práce a v obci vykonáva menšie obecné služby formou aktivačných prác.
Na strane druhej príjem odporcu dosahuje skoro 1.000 eur netto mesačne, pričom odporca býva z
prenajatom rodinnom dome, za ktorý uhrádza nájomné vo výške 15.000,- Kč mesačne.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného určenie výživného na navrhovateľku zo strany odporcu v sume

100 eur mesačne je potrebné považovať za primerané a dostatočné na to, aby sa vyrovnala životná
úroveň manželov.

23. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, ods. 2 Civilného
sporového poriadku v spojení s ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku rozsudok, s výnimkou

nenapadnutého výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).