Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200211
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200211.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Anessa, s.r.o., sídlo Botanická
15/1720, Nitra, IČO: 46 050 591, zastúpený advokátskou kanceláriou: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o.,
sídlo Rybné námestie 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o správnej proti rozhodnutiu
žalovaného č.: PO/BEZ/2019/2886, O-76/2019 zo dňa 29.03.2019 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa - Inšpektorát práce Nitra č.: 219/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2683 z 21.12.2018,
takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2019/2886, O-76/2019 zo dňa
29.03.2019 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k. 219/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2683 zo
dňa 21.12.2018 r u š í a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Inšpektorát práce Nitra
(ďalej len správny orgán 1. stupňa) vykonal v dňoch 14.07.2017, 20.07.2017 a 10.08.2017 kontrolu
so zameraním na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a dodržiavanie predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania.

2. O výsledku kontroly bol spísaný protokol č. INA-19-54-2.3/P-A22,24,A25-17 zo dňa 10.08.2017.

Protokol bol dňa 10.08.2017 prerokovaný s Ing. C. P. - konateľom spoločnosti žalobcu, ktorému zároveň
správny orgán poskytol lehotu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Žalobca sa k zisteniam
uvedeným v protokole vyjadril listom zo dňa 21.08.2017. K predmetnému vyjadreniu zaujal stanovisko
správny orgán 1. stupňa v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 11.09.2017. K protokolu bola vydaná oprava
zo dňa 12.12.2018.

3. K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 19.11.2018 sa žalobca vyjadril listom zo dňa

27.11.2018.

4. Na základe vykonanej kontroly následne správny orgán vydal rozhodnutie č. 219/18/práv.,
IPNR_KHIP/ROZ/2018/2683 zo dňa 21.12.2018, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,--eur za porušenie ust. § 120 ods. 1 Zák. práce spočívajúcej v tom, že účastník konania neposkytol
zamestnancom L. Z., pracovná zmluva zo dňa 01.07.2016, pracovná pozícia: športový masér, thajské
masáže, za obdobie január až jún 2017, F. R., pracovná zmluva zo dňa 11.11.2016, pracovná pozícia:

športový masér, thajské masáže, za obdobie január až jún 2017, mzdu najmenej v sume minimálneho
mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Sankcia bola
uložená za použitia absorpčnej zásady aj za porušenie ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúce
vtom, že účastník konania neurčil zamestnankyni L. Z., pracovná zmluva zo dňa 01.07.2016, pracovná
pozícia: športový masér, thajské masáže, za obdobie roku 2016 čerpanie pomernej časti dovolenky

v kalendárnom roku, na ktorú mala nárok a určeniu čerpania dovolenky nebránili prekážky v práci
na strane zamestnávateľa. Sankcia bola uložená aj za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č.
124/2006 Z. z, v nadväznosti na § 4 a Prílohu č. 1 bod 3 k Nariadeniu vlády SR č. 391/2006 Z. z.
o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko tým, že účastník konania
nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu 14.07.2017 nezabezpečil

bezpečný prístup k elektrickému plastovému rozvádzaču, rozvádzač Typ. RP, Nap. Sústava: TN-C-S,
Krytie IP: 40/20, napätie V: 230/400, Prúd A: 20 A a frekvencia Hz: 50 Hz, umiestnenému v miestnosti
recepcie v prevádzke Z. M., M. X, XXX XX O..

5. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.01.2019, ktoré bolo

správnemu orgánu 1. stupňa doručené dňa 22.01.2019.

6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/2886,
O-76/2019 zo dňa 29.03.2019, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa
potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. V napadnutom rozhodnutí špecifikovanom v ods. 4. rozsudku žalovaný v úvodnej časti popísal stručne

priebeh administratívneho konania.

8. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaný zhrnul podstatný obsah odvolania žalobcu. Uviedol, že správny
orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav nezabezpečenia bezpečného prístupu k elektrickému
plastovému rozvádzaču, ktorý bol zatarasený nábytkom, pričom neuviedol akým a tiež poukázal na

skutočnosť, že prístup bol možný aj pri umiestnení nábytku, k čomu predložil fotodokumentáciu.

Účastník konania ďalej namietal posúdenie náročnosti pracovného miesta zo strany správneho orgánu,
má za to, že sa jedná o prvý stupeň náročnosti práce. Vychádzal z toho, že pri posúdení zaradenia
pracovného miesta do stupňa náročnosti je nevyhnutné vychádzať z obsahu pracovnej náplne a nie z

názvu pracovnej pozície. Predložil čestné vyhlásenie zamestnankyne L. Z. zo dňa 10.01.2019, v ktorom
menovaná uviedla, že vykonávala výlučne manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov
zamestnávateľa.

K nedostatku týkajúceho sa neurčenia čerpania dovolenky účastník konania uviedol, že pri dohodnutí

čerpania dovolenky došlo k ústretovému konaniu z jeho strany a umožneniu čerpania dovolenky tak, aby
to bolo k spokojnosti zamestnanca a poukázal pritom na čestné vyhlásenie zamestnankyne, v ktorom
uviedla, že po dohode so zamestnávateľom chcela skombinovať čerpanie dovolenky v ďalšom roku na
dlhšiu cestu domov.

Účastník konania ďalej poukázal na to, že inšpektorátom práce boli u neho vykonané dve kontroly,
pričom obe kontroly boli vykonané v tých istých podmienkach a kontrolovali rovnaký spisový materiál,
pričom dospeli k rôznym záverom a následne mu bola uložená pokuta. Poukázal tiež na to, že správny
orgán uložil likvidačnú pokutu vo výške X.XXX,-- eur, pričom konštatoval, že boli zistené porušenia
pracovnoprávnych predpisov v 5 prípadoch a porušenie bezpečnostných predpisov v 6 prípadoch, avšak

v rozhodnutí sa ukladá pokuta len za 3 porušenia, nie 11. Vo vzťahu k výške pokuty uviedol, že sa jej
výška vymyká akýmkoľvek štandardom a ustálenej judikatuře o výške pokuty za podobné porušenia.9. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne, preto ho potvrdil, pričom považoval
argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní za nespôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého

rozhodnutia.

10. Žalovaný vo svojej argumentácii podporujúcej potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia uviedol, že k
argumentácii účastníka konania v súvislosti s porušením ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce, kde účastník
konania namietal posúdenie náročnosti pracovného miesta zo strany správneho orgánu, a má za to, že

sa jedná o prvý stupeň náročnosti práce, uvádza, že v danom prípade sa nejedná o výkon pomocných,
prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, nakoľko na výkon tejto
činnosti je potrebná osobitná kvalifikácia, a to rekvalifikačný akreditovaný kurz v odboroch starostlivosti
o ľudské telo, a to podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii
a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prílohu 6 bod 15 tejto
vyhlášky.

K námietkam týkajúcich sa porušenia ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce, že pri dohodnutí čerpania
dovolenky došlo k ústretovému konaniu z jeho strany a umožneniu čerpania dovolenky tak, aby to bolo
k spokojnosti zamestnanca, uvádza, že účastník konania porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 111
ods. 1 tretia veta Zákonníka práce, nakoľko bol povinný určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky a nie

ako tvrdí účastník konania, že bol povinný určiť čerpanie dovolenky v prípade, ak o to prejaví záujem
zamestnanec. Dovolenka a určenie jej čerpania je v dispozícii zamestnávateľa, z toho dôvodu Zákonník
práce určuje pravidlá, ktoré by mal zamestnávateľ dodržať pri jej nariaďovaní, zostaviť plán dovoleniek
tak, aby zamestnanec mal možnosť vyčerpať dovolenku vcelku a do konca kalendárneho roka, prihliadať
na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ak určí čerpanie dovolenky po častiach,

aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dva týždne, ak sa so zamestnancom nedohodnú inak,
čerpanie dovolenky oznámiť zamestnancovi najneskôr 14 dní vopred (tento čas možno výnimočne
skrátiť, ale len so súhlasom zamestnanca). Zákon neumožňuje určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky
na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie,
počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke.

11. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie zamestnankyne, ktoré tvorí prílohu odvolania, odvolací správny
orgán poukazuje na ust. § 39 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán môže pripustiť čestné
vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak a taktiež, že skutočnosti
uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými, ktorými

správny orgán nie je v žiadnom prípade viazaný. Čestné vyhlásenie je špecifický inštitút správneho
poriadku, ktorý sa používa v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie
nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne z dôvodov pružnosti
a hospodárnosti konania. Čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takýto dôkaz iba
nahrádza. Pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný

návrhmi účastníkov. Podstatnou skutočnosťou je to, že podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku, správny
orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. V danom prípade L. Z. nebola účastníkom konania, a preto nemôže jej čestné
vyhlásenie slúžiť ako dôkaz. Skutkové okolnosti boli riadne preukázané, a teda ich ani nebolo potrebné
dokazovať čestným vyhlásením.

12. K argumentácii účastníka konania, že správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav
nezabezpečenia bezpečného prístupu k elektrickému plastovému rozvádzaču, odvolací správny orgán
uvádza: Elektrická inštalácia sa musí navrhnúť a vyhotoviť tak, aby nebola zdrojom nebezpečenstva. Pri
kontrole bolo zistené a fotodokumentáciou podchytené a preukázané, že elektrický plastový rozvádzač

nebol umiestnený tak, aby bol k nemu zabezpečený bezpečný prístup v prípade bežnej manipulácie,
poruchy alebo inej nežiaducej udalosti tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

13. Čo sa týka výšky uloženej sankcie odvolací správny orgán má za to, že zo strany správneho orgánu
prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležíte zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s

prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich
mu z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo
výške X.XXX,-- eur za zistené nedostatky sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná, jednak vo vzťahu
k jednotlivým skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu zamestnancov a uložená v zákonomustanovenom rozpätí (tu odvolací orgán podotýka, že v danom prípade je maximálne zákonné rozpätie
určené až do sumy 100.000,-- eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v
majetkovej sfére účastníka konania, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka

konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

14. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 24.04.2019, doručenou správnemu súdu dňa 25.04.2019
domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa.

15. V úvode žaloby vyslovil žalobca podozrenie, že spoločnosť vykonávajúca konkurenčný predmet
činnosti v meste Nitra zneužíva orgány verejnej moci na konkurenčný boj a ekonomickú likvidáciu

žalobcu. Poukázal na množstvo kontrol, ktoré sa do dňa podania žaloby u žalobcu vykonávali a zároveň
aj na skutočnosť, že zo strany správneho orgánu 1. stupňa ide v poradí už v krátkom časovom úseku
(kontrola v dňoch 12.04.2017 a 26.04.2017) o druhú kontrolu, pričom prvá kontrola viedla k uloženiu
pokuty vo výške XX.XXX,-- eur za dve porušenia.

16. Ako dôvody žaloby žalobca formuloval nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť,
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a napokon nedostatočné zistenie skutkového stavu.

17. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
argumentami žalobcu a nevysvetlil akým nábytkom mal byť neprípustným spôsobom zatarasený prístup

k elektroinštalácii. Odvolací orgán uviedol k argumentom žalobcu len bezobsažné vyjadrenie.

Z fotodokumentácie, ktorá je obsahom spisu, je zrejmé, že v prípade potreby, je k elektrickej inštalácii
prístup jednoduchý. Vzhľadom na povahu a predmet činnosti žalobcu, k elektrickej inštalácii nebol
potrebný prístup zamestnancov počas celej doby fungovania žalobcu ako obchodnej spoločnosti.

Elektrina je žalobcom využívaná primárne na osvetlenie a ozvučenie priestorov a na nevyhnutnú
výpočtovú techniku recepcie.

Všetky tieto skutočnosti je správny orgán povinný preskúmateľne vyhodnotiť pri určovaní výšky sankcie
za vytknuté porušenia.

V rozpore s uvedeným názorom správneho orgánu, umiestnenie elektrickej inštalácie u žalobcu
exemplárne plní náležitosti podľa Prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády č. 391/2006 Z. z., keďže je
elektrická inštalácia umiestnená v súlade so znením prílohy tak, aby boli zamestnanci chránení pred
nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s

elektrickou inštaláciou, keďže je jej umiestnením obmedzený kontakt so zamestnancami v súlade s
právnymi predpismi.

Žalovaný aplikoval nezákonným spôsobom svoju správnu úvahu, keď konštatoval, že k elektrickej
inštalácii, s prihliadnutím na reálnu potrebu manipulácie s ňou v podmienkach žalobcu, nebol

zabezpečený bezpečný prístup.

Správne orgány na žiadnom mieste neopisujú, aké následky by malo mať zatarasenie nábytkom
spôsobom zachyteným na fotodokumentácii na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov
na pracovisku, nezaoberá sa spôsobom porušenia ani časom trvania, nevyhodnocuje akékoľvek

okolnosti viazané na tvrdené porušenie, len bezobsažne konštatuje, že malo dôjsť k porušeniu
povinnosti nesprávnym navrhnutím a umiestnením elektroinštalácie, na čo nemá žalobca vplyv, keďže
elektroinštaláciu sám nenavrhol ani neumiestnil.
Pri zisťovaní skutkového stavu účastník konania predložil inšpektorom práce pracovnú zmluvu zo dňa
01.07.2016 uzatvorenú s L. Z., nar.08.12.1995, na výkon pracovnej pozície: športový masér, thajské

masáže, z ktorej je zrejmé, že zamestnanec mal dohodnutú výšku mzdy v sume XXX,-- eur s tým, že
mu prislúcha prvý stupeň náročnosti práce.18.Ktvrdenémuporušeniu§120ods.1Zák.prácežalobcauviedol,žejedinékonštatovanieodvolacieho
orgánu k argumentom žalobcu, bolo bezobsažné konštatovanie žalovaného, že sa „nejedná o výkon
pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, nakoľko na

výkon tejto činnosti je potrebná osobitná kvalifikácia, a to rekvalifikačný akreditovaný kurz v odboroch
starostlivosti o ľudské telo a to podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prílohu 6
bod 15 tejto vyhlášky,“ čo je nepravdivé tvrdenie odvolacieho orgánu, keďže na výkon činnosti „thajské
masáže“ nie je potrebný ani dostupný žiadny akreditovaný kurz. Z dôkazov dostupných v spise je zrejmé,

že príslušné zamestnankyne poskytli správnemu orgánu vyhlásenie, že ich náplňou práce sú thajské
masáže. Správny orgán nevykonal ďalšie dokazovanie k povahe pracovnej činnosti zamestnankýň
žalobcu, teda pri vyhodnotení dostupných dôkazov a aplikácii konštantnej judikatúry a názorov odbornej
verejnosti, že rozhodujúcou je skutočná náplň práce, nie pracovná náplň uvedená v pracovnej zmluve,
mal dospieť k záveru, že práca uvedených zamestnankýň spadá do prvej mzdovej kategórie.

Ajvprípade,akbyzamestnankyneskutočnevykonávališportovémasáže,čonevykonávajú,akovyplýva
z predchádzajúcich vyjadrení a z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, ani táto skutočnosť nemôže bez
ďalšieho preskúmateľného odôvodnenia viesť k záveru správneho orgánu, že akákoľvek práca, na ktorú
je potrebný odborný kurz, musí byť automaticky zaradená do druhej mzdovej kategórie a rozhodne
nemôže viesť k automatickému uloženiu likvidačnej pokuty. Akákoľvek činnosť, na ktorú je potrebný kurz

nespadá totiž bez ďalšieho pod písm. b) Prílohy č. 1 Zákonníka práce, keďže takáto činnosť nemusí byť
automaticky kumulatívne „odbornou“, „rutinnou“, „kontrolovateľnou“, prácou „podľa daných postupov“
alebo „prevádzkových režimov“.

Pokiaľ správny orgán opiera svoje rozhodnutie uložiť žalobcovi likvidačnú sankciu o otázku povahy

činnosti 2 zamestnankýň, konkrétne o otázku či ide o činnosť zamestnankýň, ktorá spadá do prvej alebo
druhej mzdovej kategórie, a správny orgán tvrdí, že ide o činnosť odbornú (thajské masáže), potom je
posúdenie odbornosti činnosti zamestnankýň otázkou odbornou, nie otázkou právnou. Odbornú otázku
si správny orgán nemôže vyhodnotiť len neodôvodneným subjektívnym posúdením, ale musí vykonať
o odbornej povahe činnosti zamestnankýň dokazovanie (napr. odborné posúdenie alebo znalecké

dokazovanie) preskúmateľným spôsobom. Správny orgán žiadne takéto dokazovanie nevykonal a
napriek tomu, len na základe subjektívnych názorov o odborných otázkach a súvisiacich stručných
nesprávnych konštatovaniach uložil žalobcovi likvidačnú sankciu.

19. K tvrdenému porušeniu § 111 ods. 1 Zák. práce žalobca uviedol, že dôvodom nečerpania dovolenky

uvedenou zamestnankyňou v roku 2016, na ktorú vznikol zamestnankyni čiastočný nárok, bola žiadosť
zamestnankyne, aby si mohla skombinovať ušetrenú dovolenku s dovolenkou v nasledujúcom roku a
vyčerpať ju v celosti naraz počas pobytu v rodnej krajine. Ústretovosť zamestnávateľa voči požiadavke
zamestnankyne by rozhodne nemala byť predmetom konania o správnom delikte, keďže takýmto
čerpaním dovolenky došlo k naplneniu účelu dovolenky, k vyčerpaniu dovolenky v čase, v ktorom to

umožňuje Zákonník práce a viedlo to k spokojnosti zamestnanca aj zamestnávateľa. Z akého dôvodu
by mal potom štát do takejto dohody o čerpaní dovolenky medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
ktorá zodpovedá ustanoveniam Zákonníka práce, mocensky zasahovať?

Odvolací orgán v odôvodnení len doslovne skopíroval text odôvodnenia orgánu, ktorý rozhodol na prvom

stupni bez toho, aby reagoval na akékoľvek argumenty žalobcu, teda je napadnuté rozhodnutie zjavne
postihnuté vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že účelom ustanovení o čerpaní dovolenky je ochrana zamestnanca,
tak ako je to aj v prípade ostatného textu Zákonníka práce a jeho kogentnej povahy. Text predpisu

má teda prinútiť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi možnosť čerpať dovolenku, aby nedošlo k
situácii, že zamestnávateľ odmietne poskytnúť zamestnancovi dovolenku.

20. Žalovaný sa nevysporiadal preskúmateľne s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa neprimeranej
výšky uloženej pokuty. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že kritéria pre uloženie nižšej

sankcie podľa názoru správneho orgánu rozhodujúceho na prvom stupni prevyšujú nad kritériami pre
uloženie vyššej sankcie a napriek tomu došlo k uloženiu likvidačnej sankcie, ktorá nezodpovedá veľkosti
žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaný primeranosť odôvodnil len konštatovaním, že je uložená sankcia
v zákonnom rozpätí medzi 0 eur a 100.000,-- eur, takže ide o pokutu primeranú. Takéto odôvodneniesprávnehoorgánupredstavujenezákonnúaplikáciusprávnejúvahyprirozhodovaní,keďžepokuta,ktorá
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu neprimerane zasiahne do majetkových pomerov účastníka
konania, musí byť podrobne zdôvodnená s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu

(spôsobspáchaniadeliktu,následok,trvanienásledkov,súčinnosťúčastníkapriodstraňovanínásledkov,
pomery účastníka konania).

V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny
orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či

prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v
rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v
ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má
príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky,
dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel
s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán

prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

V odôvodnení správnych orgánov absentuje akýkoľvek logický postup, ktorý vyhodnocuje a zdôvodňuje
uloženie sankcie za vytknuté porušenie. Odôvodnenia správnych orgánov predstavujú len kompiláty
pozostávajúce z opisu troch tvrdených porušení a náhodné stanovenie likvidačnej sankcie, ktorá vôbec

nezodpovedá vytknutým porušeniam, povahe činnosti a veľkosti žalobcu.

Žalovaný aplikoval pri určení výšky pokuty správnu úvahu nezákonným spôsobom a preskúmateľne ju
nezdôvodnil. Uložená sankcia predstavuje 17 násobok výšky priemernej sankcie a 6 násobne prevyšuje
sumu, ktorú zamestnávateľ zamestnancom po kontrole dobrovoľne doplatil, napriek tomu, že nesúhlasil

s kontrolnými zisteniami (6 mesiacov * rozdiel v mesačnej mzde * počet zamestnancov).

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že sa na prevádzke používa elektrina len na osvetlenie a
nevyhnutnú výpočtovú techniku. V prípade vzniku nebezpečnej situácie, ktorá by mohla byt' spôsobená
napr. skratom spôsobeným v dôsledku poškodenia kábla vedúceho napr. z výpočtovej techniky, ktorú
zamestnanci žalobcu používajú, je nevyhnutné, aby mali zamestnanci zabezpečený bezpečný prístup

a v prípade vzniku nebezpečenstva mohli rozvádzač použiť. Je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa
neustále dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia svojich zamestnancov a predchádzať tak riziku vzniku
pracovného úrazu. Absolútnou prioritou zamestnávateľa na pracovisku by mala byt' bezpečnosť a
zdravie svojich zamestnancov a fyzických osôb nachádzajúcich sa s vedomím zamestnávateľa na
jeho pracovisku. Žalovaný jednoznačne preukázal vyhotovenou fotodokumentáciou zaobstaranou v

priebehu inšpekcie práce, že zamestnávateľ zanedbal bezpečnostné predpisy, na základe čoho nemali
zamestnanci zabezpečený bezpečný prístup k rozvádzaču.

K porušeniu ustanovenia § 120 ods. 1 Zákonníka práce žalobca uvádza, že zamestnanci mali v
pracovných zmluvách dohodnutý druh práce športový masér, thajské masáže a podľa jeho názoru popis

práce zodpovedá prvému stupňu náročnosti práce. Žalovaný sa s uvedeným názorom nestotožňuje,
nakoľko má za to, že uvedené pracovné miesto je opodstatnene zodpovedajúce druhému stupňu
náročnosti práce, nakoľko sa nemôže jednať o výkon činnosti, ktorá je pomocnou, prípravnou alebo
manipulačnou prácou podľa presných postupov a pokynov. Žalovaný má za to, že najnáročnejšou
činnosťou, pri dohodnutom druhu práce športový masér, thajské masáže, je samotná masáž. V

tomto prípade nemôže ísť o činnosť, ktorá by spočívala vo vykonávaní pomocných prác, prípravných
alebo dokonca manipulačných prác. Práca spočívajúca vo vykonávaní masáže, nie je prácou
pomocnou, nakoľko túto prácu vykonáva zamestnanec samostatne, nadriadený zamestnanec nedáva
zamestnancovi, ktorý vykonáva samotnú masáž pokyny, kde konkrétne má klienta masírovať. Zároveň
ide o činnosť, ktorá spočíva v starostlivosti o ľudské telo, pričom sa zaraďuje medzi epidemiologicky

závažné činnosti, na ktoré je potrebný diplom alebo vysvedčenie vydané oprávnenou vzdelávacou
inštitúciou.22. K porušeniu § 111 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúceho v tom, že žalobca neurčil čerpanie
pomernej časti dovolenky za obdobie roku 2016, na ktorú mal zamestnanec nárok žalovaný uvádza, že
Zákonník práce zamestnávateľovi jasne stanovuje povinnosť určiť zamestnancom čerpanie dovolenky,

aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať do konca kalendárneho roka a spravidla vcelku. Účelom
dovolenky je predovšetkým regenerácia pracovnej sily, a preto zákonodarca jasne určil povinnosť pre
zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky. Žalobca nepreukázal žiadnu prekážku, pre
ktorý by si zamestnanec nemohol čerpať dovolenku. Žalovaný odmieta, že by pri posudzovaní porušenia
tejto povinnosti pristupoval formalisticky bez zohľadnenia účelu zákona, keďže ako bolo už vyššie

uvedené úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečenie regenerácie pracovnej sily.

23. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, tá bola v rozhodnutí riadne odôvodnená v zmysle ustanovenia
§ 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný uložil sankciu v medziach zákona, a to približujúc sa
k spodnej hranici sadzby. Výška sankcie bola v rozhodnutí riadne odôvodnená a to uvedením, ktoré
okolnosti boli posúdené ako priťažujúce, a ktoré ako poľahčujúce. Na uloženie sankcie na dolnej hranici

sankčného rozpätia (sadzby) nie je automatický právny nárok, aj keď sú prítomné poľahčujúce okolnosti.
Vedenie správnej úvahy týmto smerom by bolo dôvodné, ak by neboli prítomné žiadne priťažujúce
okolnosti.
V. Ďalší priebeh konania

24. Na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca súdu dňa 30:08.2019 repliku, v ktorej reagoval na
uznesenie správneho súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Zároveň citoval z rozhodovacej činnosti NS SR a NSS ČR na podporu svojej argumentácie
uvedenej v podanej žalobe.

Ďalejvreplikeuviedol,žezpredloženýchdôkazovjeevidentné,žekžiadnemuzataraseniunedošlo,aže
zamestnancimajúbezpečnýprístupkrozvádzaču.Koncepčnériešenieelektrickejinštalácievprevádzke
bolo riadne schválené príslušnými správnymi orgánmi, ktoré vyhodnocovali v čase zhotovenia priestorov
správne navrhnutie a umiestnenie elektrickej inštalácie v súlade s príslušnými normami účinnými v
danom čase.

Žalovaný prvýkrát vo všetkých doterajších podaniach a rozhodnutiach až v tomto momente uvádza, že
posudzovanou činnosťou zamestnancov nebola konkrétna masáž s vyžadovaným stupňom odbornosti,
ale zmenil svoju argumentáciu tak, že ide o akúkoľvek masáž, čo je zjavne neprípustné v tomto štádiu
konania,povydaníprvostupňovéhoajdruhostupňovéhorozhodnutiaapopodanísprávnejžaloby,keďže

sa žalobca nemal možnosť k takejto úvahe vyjadriť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu na
prvom a druhom stupni. Ak by žalovaný a správny súd zaradili akúkoľvek jednoduchú činnosť, ktorú
možno prirovnať k nenáročnosti poskytovania obyčajnej masáže do druhej mzdovej kategórie, vytvorili
by tým pre slovensky trh práce precedens, podľa ktorého by prakticky nebolo možné zaradiť do prvej
mzdovej kategórie žiadne zamestnanie.

Správny orgán sa preukázateľne nezaoberal počas dokazovania pomermi žalobcu, ani ich v rozhodnutí
žiadnym spôsobom preskúmateľne nevzal do úvahy. V rozhodnutí len náhodne vymenoval základné
kritériá pre určenie výšky sankcie a kritériá preskúmateľne nevyhodnotil v prospech uloženia sankcie,
ktorá má pre žalobcu likvidačný charakter.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie predmetnej právnej veci preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu 1.
stupňa je potrebné podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť.

26. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce je

oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) body 1, 2, 3, 6, 7 alebo za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur.Podľa ods. 6 cit. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1, 2 zohľadňuje aj
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na:
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
27. Podľa § 21 ods. 3 cit. zák. sa na konanie podľa § 19-20 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.

28. Podľa § 111 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ
po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom
zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku, a to do
konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnené záujmy zamestnanca.

29. Podľa § 120 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci v prepočte na odpracovanú hodinu sumu
minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu

medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci
príslušnému pracovnému miestu.

30. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 585/2008 Z. z. epidemiologicky závažnú činnosť môže vykonávať
len osoba odborne spôsobilá a osoba zdravotne spôsobilá. Podľa bodu 15 prílohy č. 6 k cit.

vyhláške, ktorá upravuje zoznam vzdelávacích inštitúcií, ktorých diplom alebo vysvedčenie preukazuje
odbornú spôsobilosť na vykonávanie epidemiologických závažných činností - vzdelávacie zariadenia
uskutočňujúce rekvalifikačný akreditovaný kurz v odbore kuchár, čašník a v odboroch starostlivosti o
ľudské telo, ktorému akreditáciu vydalo Ministerstvo školstva SR.

31. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce
sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci.

Podľa § 4 Nar. Vlády SR č. 391/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko podľa
§ 1 ods. 1 spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách 1 a 2.

Podľa bodu 3 Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády elektrická inštalácia sa musí navrhnúť a vyhotoviť tak, aby
nebola zdrojom nebezpečenstva požiaru alebo výbuchu. Zamestnanci musia byť primerane chránení

pred nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s
elektrickou inštaláciou.

32. Podľa § 47 zák. č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, boli v súlade so zákonom, či správny orgán vec správne právne posúdil, resp.

či účastníkovi konania jasne a zrozumiteľne vysvetlil výroky napadnutých rozhodnutí.

34. K jednotlivým porušeniam v rozhodnutí citovaných ustanovení právnych predpisov správny súd
uvádza nasledovné:

- porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 111 ods. 1 Zák. práce, ktoré spočíva v porušení povinnosti
zamestnávateľa určiť, resp. umožniť zamestnancovi čerpanie dovolenky, a to do konca kalendárneho
roka, v ktorom mu nárok na dovolenku vznikol, je aj z pohľadu správneho súdu nesporné. Z citovaného
ustanovenia je podľa názoru súdu nesporné, že zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpaniedovolenky v kalendárnom roku, ak má zamestnanec na dovolenku nárok, a ak určeniu čerpania
dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Nakoľko zo strany zamestnávateľa
- žalobcu nebolo v konaní preukázané a napokon ani tvrdené, že existovali prekážky na strane

zamestnanca, ktoré zamestnávateľovi bránili v splnení si tejto zákonnej povinnosti, nemohol súd a
ani správny orgán zohľadniť argumentáciu žalobcu, spočívajúcu v jeho dohode so zamestnancami
umožňujúcej čerpanie ucelenejšej dovolenky zamestnancom v nasledujúcom kalendárnom roku. Takáto
skutočnosť mohla a mala byť podľa názoru správneho súdu zohľadnená vo výške správnym orgánom
uloženej sankcie, tak ako to vyplýva z ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z., čo však správny súd v

odôvodnení v časti výšky uloženej sankcie nepostrehol.
- vo vzťahu k tvrdenému porušeniu ustanovenia § 120 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. dospel správny
súd k záveru, že preukázanie porušenia tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa je nepresvedčivé
pre nedostatok jasných a zrozumiteľných argumentov a absenciu jednoznačného právneho posúdenia.
Záver správneho orgánu o tom, že v zmluve definovaný predmet pracovnej činnosti je čiastočne
arbitrárny, keď bez zisťovania skutočného obsahu predmetu činnosti zamestnancov zadefinovaného v

pracovnej zmluve - športový masér a thajské masáže - nemožno dôjsť k spoľahlivému záveru, že táto
pracovná náplň zodpovedá druhému stupňu náročnosti práce. Správny orgán sa pri tomto konštatovaní
odvoláva na prílohy č 1 k zákonníku práce, pričom bez podrobnejšieho zdôvodnenia uvádza, že z
predmetnej prílohy vyplýva, že výkon činnosti „športový masér, thajské masáže“ sú činnosti, k výkonu
ktorých je potrebné splniť podmienku osobitnej odbornej spôsobilosti.

Uvedený nedostatok sa snažil odstrániť žalovaný vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí poukazom na §
22 ods. 1 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v nadväznosti na prílohu 6 bodu 15 vyhlášky.
Žalovaný a ani správny orgán 1. stupňa však cit. ustanovenia len stroho konštatoval, bez ich aplikácie
na zistené skutočnosti. Navyše cit. ustanovenia sa vzťahujú na vykonávanie epidemiologicky závažnej
činnosti, resp. na vymenovanie inštitúcií oprávnených vystaviť diplom alebo vysvedčenie preukazujúce

odbornú spôsobilosť na vykonávanie epidemiologických závažných činnosti.
Bez podrobnejšieho zdôvodnenia, prečo žalovaný považuje vykonávanie thajskej, resp. športovej
činnosti za vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti je ako už bolo uvedené, rozhodnutie
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
- napokon sa správny súd nestotožňuje ani s časťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí týkajúcich

sa porušenia ust. § 4 nar. vlády SR č. 391/2006 Z. z. Z obsahu rozhodnutí vyplýva iba konštatovanie
správnych orgánov, že pri kontrole bolo zistené a preukázané, že elektrický plastový rozvádzač
nebol umiestnený tak, aby bol k nemu zabezpečený prístup v prípade bežnej manipulácie, poruchy
alebo inej nežiadúcej udalosti, nakoľko prístup k rozvádzaču bol zatarasený nábytkom. Súčasťou
administratívneho spisu je aj fotodokumentácia umiestnenia tohto elektrického rozvádzača, z ktorej

záver správnych orgánov o tom, že prístup k nemu bol zatarasený nábytkom, nevyplýva. Prečo
považuje správny orgán 1. stupňa ako aj žalovaný jeho umiestnenie, tak ako vyplýva z predloženej
fotodokumentácie, za rozporné s cit. ust. § 4 nar. vlády SR č. 391/2006 Z. z. a bodom 3 prílohy č. 1 k
nariadeniu však správny orgán 1. stupňa a ani žalovaný presvedčivo nevysvetlili, čím správny súd pre
nedostatočné odôvodnenie, nemohol správnosť tohto záveru preskúmať.

- správny súd považoval za dôvodnú aj poslednú žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa neprimeranosti
výšky uloženej pokuty a absencie správnej úvahy vo vzťahu k výške uloženej pokuty.
Správny orgán pri použití správnej úvahy vo vzťahu k uloženiu pokuty a jej výšky len uviedol, ktoré
skutočnosti a kritériá hodnotil v prospech nižšej sadzby pokuty, a ktoré v prospech vyššej pokuty,
pričom ale konkrétne vyhodnotenie týchto kritérií už v rozhodnutí absentuje. Z rozhodnutia napríklad

nevyplýva, prečo sa v prospech vyššej sadzby pokuty správny orgán rozhodol v prípade, že porušenia
§ 120 ods. 1 Zákonníka práce sa žalobca dopustil voči dvom pracovníkom v časovom rozpätí
šiestich mesiacov. V prospech vyššej sadzby vyhodnotil správny orgán 1. stupňa aj skutočnosť, že
porušenie pracovnoprávneho predpisu bolo zistené celkom v 5 prípadoch, čo ale nezodpovedá výroku
napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola pokuta uložená za porušenie pracovnoprávnych predpisov v

3 prípadoch. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výške pokuty úplne absentuje úvaha správneho
orgánu vo vzťahu k skutočnosti, či výška uloženej pokuty nie je vo vzťahu k žalobcovi likvidačná, hoci z
ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z., takéto kritérium priamo nevyplýva.
Uloženie prípadnej likvidačnej pokuty totiž prakticky vylučuje preventívne a výchovné pôsobenie jej
uloženia.

Uvedené nedostatky neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktorý sa navyše vôbec
nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré smerovali voči výške uloženej pokuty.
Žalovaný sa teda ani nevysporiadal s tvrdením žalobcu ohľadne počtu prípadov zisteného porušenia
pracovnoprávnych predpisov, iba túto chybu správneho orgánu 1. stupňa skonštatoval, bez ďalšiehovysvetlenia,čitátoskutočnosťmáalebonemávplyvnavýškuuloženejpokuty.Tosavzťahujeajnaďalšie
tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, v zmysle ktorého zamestnancom, pri ktorých bolo konštatované
porušenie § 120 ods. 1 Zák. práce, z opatrnosti doplatil mzdu rovnajúcu sa pracovnému zaradeniu

zodpovedajúcemu druhému stupňu náročnosti.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že je naplnený dôvod na zrušenie
rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu 1. stupňa z dôvodu uvedeného v ust. § 191 ods.
1 písm. d) SSP, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov. Vyslovený záver správneho súdu zároveň naznačuje aj smer, akým majú správne
orgány ďalej v konaní postupovať, t. j. vo veci ďalej konať a opätovne rozhodnúť s tým, že nové
rozhodnutie bude zodpovedať ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., t. j. správny orgán sa v novom
rozhodnutí jasne a presvedčivo vysporiada so všetkými podstatnými skutočnosťami dôležitými pre
rozhodnutie.

36. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.