Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201172
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820201172.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Z. P., X.. XX.

XX. XXXX, V. L. P. XXX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Janka Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 6.088,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.044,15 eur
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia , ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 6088,30 eur titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 10.12.2013 uzatvoril žalobca s predávajúcim (Auto Diskont, s.r.o.) Kúpnu zmluvu na kúpu
osobného automobilu Opel Astra za kúpnu cenu vo výške 3.319 eur s tým, že časť kúpnej ceny
vo výške 777 eur bola predávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny
vo výške 2.542 eur mal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Úverovej

zmluvy č.: SUA 13/005895 zo dňa 10.12.2013 (ďalej aj len ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej so
žalovanou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní sp. zn.
11Csp/72/2019 právoplatným rozsudkom: zaviazal žalovaného vydať žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 6088,30 eur s prísl., vyhlásil spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej
zmluvy č.: SUA 13/005895 zo dňa 10.12.2013 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným za bezúročný,
určil, že osobné motorové vozidlo Opel ASTRA Station Vagon, číslo (VIN): W. je vo vlastníctve
žalobcu. Žalobca má v súlade s § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“) nárok na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného,
ktorý za viacnásobné porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný, ktorý je nebankovou
spoločnosťou, je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade
so zákonom. Žalovaný tak v predmetnej veci, ani v mnohých iných veciach nepostupoval, práve naopak
žalovaný konal voči žalobcovi spôsobom odporujúcim zákonu. Žalovaný ako nebankový subjekt pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov paradoxne hromadne bez rizika porušuje zákon a pokiaľ mu za to

nehrozí žiadna sankcia, tak samozrejme nemá dôvod svoju prax meniť; len mizivá časť poškodených
klientov sa zo svojimi nárokmi obracia na súd a orgány dozoru (NBS) nemajú právomoc na adekvátny
zákrok resp. podľa nám dostupných informácií svoje kompetencie nevyužívajú naplno. Požadované
finančné zadosťučinenie žalobcu je na jednej strane satisfakciou pre samotného žalobcu, ktorý bolvystavený protiprávnemu konaniu žalovaného ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje
žalovaného, ktorý závadne konal (rozsudok NS SR 6 Obo 302/2006 z 20.03.2008). Pre stanovenie
kritérií výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo zámeru zákonodarcu a z ustálenej

judikatúry, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú. Satisfakčná funkcia
vyjadruje odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nebude dopúšťať v takej intenzite. Sankčná funkcia má súčasne dostatočne

odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Pokiaľ
má mať finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a
odstrašujúci účinok pre dodávateľa, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie by sa
malo rovnať majetkovej ujme, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená. Žalovaný dodávateľ má jednoduchú
možnosť sa jej plateniu do budúcna vyhnúť tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených
právnymi predpismi. Hoci sa nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby

spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu
bezpochyby došlo. Žalovaný, ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou
11Csp/72/2019, prijal od žalobcu plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa
žalovaného hodnotíme ako konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými
mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení

neskorších predpisov. V označenom súdnom konaní bolo popritom aj právoplatne rozhodnuté o určení
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy č.: SUA 13/005895 a súčasne o určení vlastníctva
osobného motorového vozidla Opel Astra do vlastníctva žalobcu. Žalobca bol aj s ohľadom na postoj
žalovaného vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/72/2019, v ktorom spochybňoval
dôvodnosť žaloby, dlhodobo nedôvodné vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to

až do doby právoplatného skončenia konania. Pritom je preukázané, že tento stav vyvolal žalovaný,
ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom a snažil sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatiť sumou 6088,30 eur. Je verejne známou skutočnosťou, že žalovaný požaduje v
obdobných zmluvných vzťahoch odplaty, na ktoré neexistuje platný titul a v registroch spotrebiteľských
úverov je evidovaných množstvo neexistujúcich dlhov práve v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti

mnohých úverových zmlúv. Žalovaný nejaví žiadnu snahu tento nezákonný stav dobrovoľne napraviť
alebo mu predchádzať v existujúcich zmluvných vzťahoch a ťaží z toho, že len málo poškodených
klientov spotrebiteľov sa dozvie, že boli poškodení a z tých, čo sa to dozvedia iba niekoľkí sú ochotní
domáhať sa nápravy aj súdnou cestou. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od
úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného

konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,
je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie minimálne vo výške 6.088,30 eur, pričom táto
čiastka zodpovedá sume 6.088,30 eur, o ktorú sa žalovaný chcel na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.
Popritom je významnou okolnosťou aj to, že došlo k porušeniu ďalších právnych povinností, ktoré sa
premietli do samostatných právoplatných výrokov súdu o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

a o určení vlastníctvo osobného motorového vozidla v prospech žalobcu. Finančné zadosťučinenie
v celkovej výške 6.088,30 eur považujeme jednak za primerané na vyrovnanie ujmy žalobcu, ktorá
mu vznikla konaním žalovaného, súčasne aj za určitú satisfakciu za stav, ktorý musel v dôsledku
konaniažalovanéhotrpieťaajzasankciupostihujúcužalovaného,ktorýpridojednávaníúverovejzmluvy
závadne konal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné

a čo sprevádzajúce (nález ÚS ČR, III. ÚS 170/99). Za prvotné základné sa považuje rozhodnutie, že
do žalobcovo práva bolo zasiahnuté a samotná výška finančného zadosťučinenia je potom druhotná a
sprevádzajúca. Žalobca má preto právo na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy finančného
zadosťučinenia(niezosumyžalovanej),apriznanieplnejnáhradytrovjezdôvodniteľnécezinterpretáciu
pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP) nakoľko ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky

priznaného nároku. (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková S., Tomašovič M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 926 - 927).

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
3. Rozsudkom zo dňa 30.11.2020 súd vo veci rozhodol a to tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi žiadanú sumu 6088,30 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia.
4. Po podaní odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
13.05.2021rozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecvrátilnanovékonaniearozhodnutie.Vodôvodnení
uviedol, že z listín zo spisu nevyplýva žiaden pokyn súdu prvej inštancie na pripojenie spisu Okresnéhosúdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/72/2019. Nevyplýva z neho žiadne vykonanie dokazovania
listinami zo spisu 11Csp/72/2019, ani na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci
nariadil na deň 30.09.2020, ani na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 30.11.2020 nebol

oboznámený pre rozhodnutie súdu podstatný dôkaz a to rozsudok z konania vedeného na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/72/2019, v ktorom malo byť rozhodnuté o porušení práv
žalobcu ako spotrebiteľa. Nie je tak zistiteľné, akých konkrétnych porušení práv spotrebiteľa sa mal
dopustiť žalovaný, pričom bez akýchkoľvek pochybností, nielen samotná existencia porušenia práv
spotrebiteľa, ale aj rozsah, charakter porušení, ako aj postoj žalovaného v konaní 11Csp/72/2019 patria

medzi rozhodujúce aspekty pre posúdenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je tak nepreskúmateľné. Odvolací súd pre prípad, že výsledkom konania vedeného
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/72/2019 bolo rozhodnutie, z ktorého vyplýva
porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa, nespochybňuje základ nároku žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Ak bol
žalobca ako spotrebiteľ v predmetnom konaní úspešný, nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia voči dodávateľovi má. Pri úvahe vo výške primeraného finančného zadosťučinenia nie
je však možné vychádzať z toho, že žalobca uplatňujúci nárok na primerané finančné zadosťučinenie
má byť úspešný v takom rozsahu, v akom on sám svoj nárok považuje za primeraný. Základom
primeranosti nemôže byť ani úvaha o tom, že žiadaná čiastka zadosťučinenia by mala korešpondovať
so sumou priznaného bezdôvodného obohatenia. Inštitút finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť

na kompenzáciu potenciálne hroziacej majetkovej ujmy nakoľko ide o nárok, z podstaty ktorého
vyplýva jeho imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné brať zreteľ
na aspekty materiálnej povahy keďže tieto sú základom pri uplatnení iných nárokov, napr. náhrady
škody. Ide o prostriedok satisfakčný, vykazujúci však aj sankčnú povahu, avšak len v tom zmysle,
že dôsledkom zaplatenia zadosťučinenia je úbytok majetkových aktív u osoby, ktorá právo porušila.

Táto sankčná stránka u finančného zadosťučinenia má len vedľajší dôsledok nakoľko na účely represie
slúžia iné odvetvia práva, civilné nároky majú kompenzačný, nie prioritne sankčný charakter. Keďže
podstatnou je nemateriálna stránka satisfakcie, je pri stanovení rozsahu zadosťučinenia rozhodujúca
primeranosť, zadosťučinenie má zodpovedať povahe ujmy, primeranosť musí byť posudzovaná z
objektívnych hľadísk, kritériá subjektívnych predstáv a sankčnej povahy nie sú z hľadiska primeranosti

výšky zadosťučinenia určujúcimi.

5. Súd poukazuje, že spis sp.zn. 11Csp/72/2019 bol pripojený na pojednávaní dňa 30.11.2020 ,( strana
4 zápisnice z pojednávaní). Súd sa ním teda pred rozhodnutím vo veci oboznámil a to za prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu. Vzhľadom na viazanosť právnym názorom KS a povinnosťou riadiť sa

pokynmi KS súd opätovne pripojil spis tunajšieho súdu sp.zn. 11Csp/72/2019 a opätovne sa s ním
oboznámil.

6. Na základe uvedeného a v zmysle pokynu KS súd vec opätovne prejednal a rozhodol.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to, pripojeným spisom

tun. súdu sp.zn. 11Csp/72/2019, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného ako aj ich prílohami a
výsluchom žalobcu.
8. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
9. Z rozsudku tun. súdu zo dňa 16.10.2019, č.k 11Csp/72/2019-203 vyplýva, že súd zaviazal žalovaného
vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 6.088,30 eur s prísl.. Zároveň súd vyhlásil

spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č.: SUA 13/005895 zo dňa 10.12.2013
uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným za bezúročný a určil, že osobné motorové vozidlo Opel
ASTRA Station Vagon, číslo (VIN): W. je vo vlastníctve žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 5.11.2020.
10. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že rozporuje výšku a odôvodnenosť žalovaného

primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie
považuje za neopodstatnený, a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Základným predpokladom
na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy
aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal,ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného
právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu
finančnéhozadosťučinenia,ideozadosťučinenie,ktoréhoúčelomjereparovaťasankcionovaťnásledky,

ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom
uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo
povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní
finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného
uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými

zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané, že
došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi Je nesporné,
že Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 11Csp/72/2019 zaviazal žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 6.088,30 eur s prísl. Ani uvedené rozhodnutie však nemožno
považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane

spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech
spotrebiteľavsúdnomkonaní,možnopovažovaťzaúspešnéuplatnenieporušeniaprávalebopovinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom konania vedeného
pod sp.zn. 11Csp/72/2019 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale išlo výlučne o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žaloba v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 11Csp/72/2019 znela

na zaplatenie sumy 6.088,30 eur s príslušenstvom. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno
dospieť k záveru, akého porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a
osobitnými predpismi sa žalovaný na žalobcovi dopustil. Žalovaný sumu požadovanú žalobcom na
základe vydaného rozsudku uhradil, nedošlo však k žiadnemu prezentovaniu porušenia práv alebo
povinností tak žalobcom ako ani samotným konajúcim súdom. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj

Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č.k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013 uviedol, že „cieľom
rozhodnutia o spotrebiteľských veciach tak, ako sú sledované normotvorcom únie v rámci Smernice
Rady 93/13 EHS, je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovávať platnosť
zmluvy ako celku a nevyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, obsahujúce nekalé zmluvné podmienky ( bod
31 rozsudku súdneho dvora EÚ C-453/10), ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný

a bezúročný už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je
potrebné ešte osobitným rozhodnutím vzhľadom na ciele a účel aký vyplýva z ustanovenia § 53a
Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na dátum uzavretia predmetnej zmluvy), prípadne určovať
ešte neprijateľnosť zmluvných podmienok. Neobstojí v tomto smere ani odkaz na to, že by to založilo
nárok na finančné V danom konaní bol vydaný rozsudok na plnenie - úhradu sumy 6.088,30 eur,

nedošlo teda k žiadnemu rozhodnutiu, ktoré by deklarovalo porušenie práv alebo povinností zo strany
žalovaného. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany
žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval akého
konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť ani toto porušenie

presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré
by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní sp.zn.
11Csp/72/2019, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie nedeklaroval
porušenie práv alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi

sumu 6.088,30 eur s prísl. Do pozornosti súdu žalovaný dáva aj dôvodovú správu k zákonu č.
250/2007 konkrétne k § 3 v znení: Z jednoznačnej špecifikácie práv spotrebiteľa v tomto ustanovení so
zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa, vyplýva aj nárok na výrobky a služby
v kvalite, ktorá zodpovedá technickým predpisom na výrobky alebo služby, ktoré nevykazujú zjavné
vady. Náhrada škody a finančné zadosť učinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v

prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené, alebo zmiernené následky.
Z výkladu tejto právnej normy vyplýva nárok spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia
len v prípade, že poskytnuté plnenie (či už tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné
prostriedky boli poskytnuté riadne a včas. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má slúžiť

ako nástroj na odstránenie spôsobenej ujmy spotrebiteľa. To napokon vyplýva aj z dôvodovej správy
k citovanému zákonnému ustanoveniu, kde sa uvádza, že finančné zadosťučinenie je záverečným
prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli
nahradené alebo zmiernené následky. Represívny a sankčný charakter Ako vyplýva zo samotnéhoinštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu
ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom
uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobcovi nielen, že

žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla
žiadna banka. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval porušenie práv alebo
povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia. Nedošlo teda k naplneniu
podmienok ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné na úspešné
uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde. Žalobca uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorý definuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Taktiež je potrebným uvedomiť si, že úverová zmluva bola uzatvorená v roku
2013, kedy bola aj judikatúra súdov pri vyhodnocovaní náležitostí úverových zmlúv značne odlišná
a žalovaný od daného obdobia skorigoval všetky súdmi napádané náležitosti úverových zmlúv do

súladu so zákonnou úpravou. Žalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.
11Csp/72/2019 uhradil žalobcovi sumu prevyšujúcu istinu poskytnutého úveru. Pokiaľ by však mal
žalovaný uhradiť žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 6.088,30
eur, dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobcovi- ako spotrebiteľovi viac ako mu
vrátil! Tento stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa,

nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo
vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného -dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním
súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil
úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného
finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov,

ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v
sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu. Tieto funkcie považujeme za dodržané už samotným
rozsudkom v konaní 11Csp/72/2019, keďže žalovaný už raz sankcionovaný bol a to tým, že žalobcovi
bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov a sumu prevyšujúcu istinu mu na základe rozsudku vyplatil.
Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo

povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismiosobou-spotrebiteľom,ktorejporušením
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy.
V danom prípade má žalovaný za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal: 1) úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,

2) ani že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 6.088,30 eur, ktoré požaduje v
zmysle finančného zadosťučinenia. K obdobnému záveru ako uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný
smeruje aj rozsudok OS Prešov zo dňa 20.01.2017 sp.zn. 29C/105/2016, ktorý žalobu o primerané
finančné zadosťučinenie zamietol z dôvodu, že „...súd s poukazom aj na vyššie uvedené skutočnosti

nemohol dospieť k záveru, že žalovaný pri koncipovaní a uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
so žalobcom nepostupoval s odbornou starostlivosťou s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto neboli
splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je nevyhnutné vychádzať
zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu aj žalovaného, ako aj

z okolností, za ktorých malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu. Žalobca bol v predchádzajúcom konaní
vedenom pod sp.zn. 11Csp/72/2019 zastúpený právnym zástupcom a pojednávania sa ani nezúčastnil,
jeho tvrdenia o psychickom vypätí preto považujeme výlučne za zavádzajúce a účelové. V súvislosti s
inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý si žalobca - spotrebiteľ uplatňuje z úverovej
zmluvy je nevyhnutným uvedomiť si, že to bol práve žalobca, ktorý si o poskytnutie úveru žiadal, s výškou

poskytnutého úveru bol oboznámený, taktiež si bol vedomý, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si
veriteľ uplatňuje úroky a poplatky a rovnako bol oboznámený s výslednou sumou, ktorú má na základe
úverovej zmluvy z poskytnutého úveru uhradiť. S celým týmto procesom žalobca ako klient vedome
a dobrovoľne súhlasil. Žalovanému preto nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec
dochádza v prípadoch, kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, následkom

čoho je, že žalobca ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky, ale len samotnú istinu poskytnutého úveru .
Predstavuje to pre neho výlučne výhodu a nie škodu. Jediným poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí
súdu zostane je samotný veriteľ. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie
úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch patria úroky apoplatky. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe
úverovej zmluvy od žalobcu zaplatiť úroky. Aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal
všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou

on sám a nie žalobca ako klient. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí
zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za
splnenú už ukrátením veriteľa o úroky a poplatky, v prípade vyhlásenia úverovej zmluvy za bezúročnú a
bez poplatkov. V konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca

doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho
dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v
hodnote 6.088,30 eur a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie žalovanej sumy. Účelom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie
dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu. Preto vyplatenie žalovanej sumy vo výške 6.088,30 eur považujeme za nedôvodné,

nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením
sledoval. Žalovaný počas celého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobcu požadoval len plnenie
zmluvných povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazal pri podpise zmluve. Takéto konanie
jednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv a povinností žalobcu zo strany žalovaného,
ktoré by zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Záver Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, keď nárok žalobcu na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
uplatňovaný v tomto konaní nemá žiadne opodstatnenie a nie je dôvodný, tak čo do dôvodu i výšky,
žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal.
11. Z výpovede žalobcu na dotaz súdu, aby ozrejmil dôvody, pre ktoré podal žalobu o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia a z čoho táto ujma pozostáva, za akých okolností a ozrejmil

jej požadovanú výšku vyplýva, že po rozhovore so svojim práv. zástupcom dospeli k záveru, že takýto
nárok si môže uplatniť, preto si to aj uplatňuje. Čo sa týka toho, stále mu chodili upomienky, vyvolávali
mu, že má dlh, že sa mu navyšuje, musel platiť, nemali toľko peňazí, deti chodili do školy, musel zháňať
peniaze, aby mali z čoho žiť aj platiť. Z toho večer nemohol spať, musel navštíviť psychiatra, povedal
aké má problémy a všetko, ten mu naordinoval lieky, ktoré asi bude musieť brať stále, bez nich nevie

fungovať a ani večer nespím. Na dotaz súdu, aby ozrejmil súdu, od kedy trpí týmito problémami, o
ktorých hovorí uviedol, že od kedy mu začali vyvolávať. Predtým mal u nich auto na splátky, toto isté
mu vyvolávali, chceli mu zobrať auto. Poslali tam nejakého človeka, svojho z Bardejova, nevie kto to
bol, ktorý chcel auto odtiahnuť. Auto nefungovalo, nakoľko mu predali auto, ktoré fungovalo dva roky
a odvtedy má také problémy.

12. Na otázku, aby ozrejmil, kedy navštívil psychiatra prvýkrát žalobca uviedol, že bolo to dávnejšie,
už tam chodil, neskôr nechodil, zvládal to všetko, ale od kedy mal problémy s Home Creditom, sa mu
to zhoršilo a lieči sa stále. Čo sa týka výšky, žalobca uviedol, že k tejto výške dospel po rozhovore so
svojim právnym zástupcom. Žalobca na otázku svojho práv. zást., aby uviedol, koľko mal vyživovacích
povinností v období február 2016, keď začali problémy so splácaním uviedol, že vtedy boli ešte tri.

Žalobca na otázku svojho práv. zást., aby opísal, ako prežíval situácie, keď mu chodili sms, keď mu
vyvolávali a keď pred jeho domom prišli mu zobrať auto, ako to prežíval uviedol, že bol v strese, nemohol
spať, myslí, že vtedy sa liečil aj na vysoký tlak. Odvtedy mal problémy s tlakom, teraz má tlak v normále,
ale lieči sa na psychiatrii.
13. Uvedenú vec takto právne posúdil:

14. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
15. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase rozhodnutia vo veci 11Csp/72/2019 o
porušení práva spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmyspotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon nestavuje ako

podmienku priznania primeraného finančného zadosť iné podmienky okrem tej, že spotrebiteľ si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
čo v danom prípade bolo splnené.
17. Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť
a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

18. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov 13Co/80/2016 z 20.03.2018 „Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve
inštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívne
účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“

19. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z.n. 6Cdo/127/2017
zo dňa 30.01.2019: „Citované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti
v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z

porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.
20. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu , že nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnený

vo výške získaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je dôvodný. Primerané finančné
zadosťučinenie je samostatným právnym a primeraným nárokom odlišným od nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Cieľom tohto nároku, je predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania a
súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom

konaní a napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom. Pokiaľ dodávateľovi
nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské
predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia (ďalej aj len ako „PFZ“).
21. Pri posudzovaní výšky PFZ však treba brať do úvahy ako to uviedol žalobca viaceré kritéria a to

spôsobená materiálna ujma ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobcu spotrebiteľa
a tým aj do zníženia životnej úrovne jeho rodiny, trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho
bezdôvodného obohatenia (od 12.02.2016 do 19.03.2019), k dobrovoľnému splneniu nároku žalovaným
dodávateľom nedošlo (žalobca pred začatím konania OS Vranov nad Topľou 11Csp/72/2019 zaslal
cestou právneho zástupcu predžalobnú výzvu, ktorej dodávateľ nevyhovel), priebeh súdneho konania

OSVranovnadTopľou11Csp/72/2019,vpriebehuktoréhožalovanýnárokkontinuálnepopieralavrámci
konania bol žalobca vypočúvaný, stres a psychické vypätie žalobcu spotrebiteľa.
22. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v
nadväznostinaporušenieprávspotrebiteľavzniknúťmohla,pričomsaúspešnedomáhalochranysvojich

práv.
23. Je tiež nepochybné, že žalobca v dôsledku konania žalovaného sa zvýšila intenzita jeho psychických
problémov a v negatívnom zmysle sa to prejavilo na jeho zhoršenom zdravotnom stave. Uvedené
skutočnosti jednoznačne vyplývajú z jeho výpovede žalobcu a z predložených lekárskych správ.24. Ako uviedol právny zástupca žalobcu zdravotný stav žalobcu a ako to vyplýva z potvrdenia
lekára, dáva predpoklad, že je tomu zraniteľnejší, ako možno iný človek, ktorý nemal tieto zdravotné
komplikácie. Bol zraniteľnejšou osobou a tieto dopady sa preto premietali u neho intenzívnejšie.

Uvedené skutočnosti potvrdzujú dôvodnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia ako
takého.
25.Vkonaní,takakojetovyššieuvedenébolopreukázané,žežalobcasivkonanísp.zn.11Csp/72/2019
sa úspešne domáhal ochrany svojich práv, boli naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

26. Po opätovnom prejednaní veci s prihliadnutím na novšie rozhodnutia KS ako aj yvslovený právny
názor KS Prešov ohľadom priznávania primeraného finančného zadosťučinenia dospel k záveru, že nie
je dôvodné priznať plnú výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia ale len polovicu.
Cieľom finančného zadosť učinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia vyžaduje
splnenie určitých predpokladov stanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa.

27. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie utráp keď sú voči
spotrebiteľoviuplatňovanéurčiténezákonnénárokyajevystavený bezprostrednejhrozbe nezákonných
nárokov, t.j. je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodnený alebo diskriminovaný. Súd má za to, že
tieto predpoklady boli u žalobcu slnené. Je nesporené preukázané, že celá situácia mala u žalobcu
negatívny dopad na jeho psychické zdravie a celú situáciu zle psychický znášal. Žalobca bol dlhú dobu

v neistote, čo sa týka vlastníctva motorového vozidla, ktoré kúpil a ku ktorému mal veriteľ zriadené
zabezpečenie,boldlhovneistote,.ktojejehoskutočnýmvlastníkom. Neistýstavžalobcubolodstránený
až právoplatným rozhodnutím vo veci sp.zn. 11Csp/72/2019. Dôvodnosť samotnej žaloby nepriamo
vyplývaj z postoja dodávateľa, žalovaného, ktorý sa vo veci neodvolal a po právoplatnosti rozsudku
zaslal žalobcovi plnenie. Takýto postoj dodávateľa je však potrebné zohľadniť pri stanovení samotnej

výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
28. Je však potrebné prihliadnuť aj na správanie sa veriteľa na to, že veriteľ vo veci 11Csp/72/2019
plnil dobrovoľne, z jeho strany nebolo podané odvolanie. Nie je možné, aby priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia smerovalo k obohateniu sa spotrebiteľa. Pri zohľadnení všetkých vyššie
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že primeraná výška požadovaného finančného

zadosťučinenia je polovica žiadnej sumy.
29. Preto súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel len čiastočne, t.j. vo výške 3.044,15 eur.
Aj po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca má nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, no jeho výšku prehodnotil. Mal za to, že dôvodný je nárok na primerané finančné
zadosťučinenie len vo výške polovice žiadanej sumy. Tvrdenia žalovaného , ktoré spochybňujú nárok

žalobcu ako taký sú nedôvodné a bezpredmetné.
30. Súd poukazuje, že má za to, že polovica výšky požadovaného primeraného finančného zadosť
učineniajeprimeranápovaheporušeniaprávajehonásledkomaokolnostiamprípadu.Obranaatvrdenia
žalovaného spochybňujúca nárok na PFZ ako taký uvedené v jeho vyjadrení k žalobe sú preto s
poukazom na vyššie uvedené nesprávne a nespôsobilé spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu. Nárok

ako taký je podľa súdu dôvodný. Otázna je jeho výška.
31. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia KS Prešov sp.zn. 8CoCsp/39/2020, cit“
„Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismizodpovedá.22.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.23. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona

č.250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.24. Čo sa týka úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané
finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie Všeobecným
právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj
Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanovenia len dopĺňa všeobecnú
úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia

zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu predne prijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na
ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.21. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje

i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo
vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp.
ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.25. K uplatneniu práva na
primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany

spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo neuzatváral, v dôsledku postúpenia
pohľadávky vstúpil do postavenia veriteľa spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi
z ust. § 524 a nasl. upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobkyňa postúpením pohľadávky nebola
vo svojom právnom postavení dotknutá a námietky, ktoré mala v čase postúpenia pohľadávky, sa
zachovali aj po postúpení. Mohla teda namietať absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy

o úvere. Bol to žalovaný, ktorý po postúpení pohľadávky pokračoval v konaní vo veci 2C/275/2015
OkresnéhosúduBardejov,vktoromžalobcovihrozilaujmavpodobezaplateniasumy1023,73eursprísl.
Bezdôvodné uplatnenie peňažného nároku nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.29. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia,

táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie
závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur, tak ako
to priznal súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni,
ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania

žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.“

32. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 20Co Csp/532020, cit.“ Odvolací súd je toho
názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane
spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy,

keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla .Samotné vyvolanie
stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným
z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný
odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce
sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené

porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len hrozba vzniku ujmy.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.11. Čo sa týka výšky primeraného finančného

zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie
za primeranú sumu 2.473,06 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia
je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia,
recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosť učinenia vo výške 2.473,06 Eur
je plne opodstatnená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tú

skutočnosť, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali
ako nedôvodné, a preto zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou za nezákonný postup žalovaného vo
výške 2.473,06, ktorá predstavuje polovicu zo sumy 4.946,12 Eur, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom
konaní, je dôvodná. Zároveň je dôvodná aj preto, lebo žalovaný si uplatňoval nároky niekoľkonásobneprevyšujúce dôvodný nárok, navyše za situácie, že žalobkyňa, ktorá je z dôvodu onkologického
ochorenia nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140
Eur, musela svoje práva aktívne brániť v pôvodnom konaní pod sp.zn.19Cr/1/2016.12. Takto priznané

finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi
čiastočnou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu
vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď
k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny

výrok o trovách konania.“

33. Súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. 13CoCsp/14/2021, cit“ 24. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd konštatuje, že Vo vzťahu k otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia
odvolací súd poukazuje na to, že rovnako mal za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100,- Eur v tomto konaní je primeraná povahe a

rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi
a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi
nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku
spotrebiteľa. Žalobkyňa si v konaní uplatnila výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
300,- Eur, ktorú správne vzhľadom na okolnosti prípadu súd prvej inštancie znížil.23. To, že právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bez významný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria
A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil,
že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite.“

34. Podľa § 255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.
35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

36. Súd žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu 50 %, teda každá zo strán bola úspešná v rovnakom, súd
preto v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie

musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.