Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221205901
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221205901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: U.. S. F., E.. XX.XX.XXXX, D.
XX, I., zastúpeného BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 47 876 034, proti
žalovanému:
U.. A. D., E.. X.XX.XXXX, B. X. XXXX/XX, I., zastúpenému advokátom JUDr. Františkom Gutekom,

Dunajská 15A, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 9C/90/2021-91, zo dňa 9.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2021 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a zdržať sa užívania
pivničnej kobky o výmere 2,34 m2, označenej pod číslom „. (ďalej v texte aj „pivničná kobka“),

nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu so súpisným č. XXXX, K. D. XX, postaveného na pozemku
parcela Č.. XXXX/X
W. Č.. XXXXX/X, nachádzajúceho sa v katastrálnom území: E., F.: I. - X., F.: I. U. (ďalej v texte aj „bytový
dom“). Návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom I. Č.. X nachádzajúcom sa na prízemí bytového
domu, ktorého súčasťou je v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pivničná kobka. Z dôvodu,
že sa nevedel dostať do svojej pivničnej kobky, vo februári 2020 kontaktoval správcu bytového domu, od

ktorého sa dozvedel, že predmetnú pivničnú kobku neoprávnene užíva žalovaný. Najskôr sa pokúsil vec
vyriešiť vzájomnou komunikáciou so žalovaným, avšak bezvýsledne, pretože po vhodení písomného
oznámenia do poštovej schránky žalovaného, ten ho síce telefonicky kontaktoval, avšak odmietol sa
s ním stretnúť a následne so žalobcom už nekomunikoval. Následne sa obrátil na príslušný útvar
Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „OO PZ“), ktorý však podané trestné oznámenie
odmietol. Z uvedeného dôvodu jeho právny zástupca adresoval žalovanému výzvu na vypratanie

pivničnej kobky, ktorú si však žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Následne žalovaný kontaktoval
právneho zástupcu žalobcu a oboznámil ho so svojim stanoviskom, v ktorom uviedol, že odmieta
dobrovoľne vypratať pivničnú kobku a užíva ju doposiaľ. Žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
odôvodnil predovšetkým tým, že v dôsledku neoprávneného užívania pivničnej kobky mu vzniká škoda
tým, že nie je fakticky spôsobilý disponovať svojim vlastným príslušenstvom bytu a z dôvodu absencie
faktickej moci nad svojou pivničnou kobkou ju nemôže ani prenajať. Žalobcovi teda vzniká materiálna

škodavoformeušléhozisku,pretožemámožnosťprenajaťpredmetnýbyt,avšakvýškunájomnéhomusí
znížiť, pretože spolu s bytom nemôže nájomcovi prenechať do užívania aj pivničnú kobku. Zároveň, zdôvodu absencie faktickej kontroly nad príslušenstvom bytu nemôže žalobca byt ani predať, a to práve v
období prudkého nárastu cien nehnuteľnosti v Bratislave; na základe uvedeného mal za to, že žalovaný
mu svojim fakticky protiprávnym konaním blokuje zhodnocovanie majetku práve v trhovo exponovanom

období. V návrhu ďalej uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia sa môže docieliť trvalá úprava
pomerov medzi stranami sporu a vedenie samostatného súdneho konania o určenie vlastníckeho
práva k pivničnej kobke by bolo nadbytočné a v rozpore s princípom hospodárnosti civilného procesu.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C/74/2012,
v ktorom súd v obdobnej veci na podklade pôdorysov pivníc nachádzajúcich sa v evidencii katastra

ustálil vlastnícke právo k pivničnej kobke a uložil neoprávnenému užívateľovi predmetnú pivničnú kobku
vypratať.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa
vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo

že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie
predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo

existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z

ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre
rozhodnutieonávrhunajehonariadeniepotrebnévykonávaťdokazovanie,avšaksplneniepredpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je
potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má v
tomto smere len navrhovateľ. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C. s. p.), sledujúca

tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných
predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať,
či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované

obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru
limitovať odporcu.

4. Súd prvej inštancie preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a po vyhodnotení
skutočností a tvrdení v ňom obsiahnutých dospel k záveru, že nie sú dané zákonné podmienky pre

vyhovenie návrhu, pretože nie sú splnené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán sporu a súčasne žalobca nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, resp. ani
obavu, že exekúcia súdneho rozhodnutia bude ohrozená.

5. Konštatoval, že žalobca síce opísal skutkový stav dostatočne presvedčivo a osvedčil prakticky všetky

potrebné skutkové okolnosti, avšak osvedčené okolnosti prípadu súd prvej inštancie nepovažoval za tak
závažné, že by na ich základe bolo vhodné a účelné pristúpiť k použitiu inštitútu neodkladného opatrenia.
Tým, že žalobca osvedčil vlastnícky vzťah k pivnici, neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi.

6. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži
na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú
neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade ide o nebytový priestor
- pivnicu, ktorú žalobca nemôže užívať z dôvodu, že ju bez právneho titulu užíva žalovaný. Zpovahy samotnej veci (neoprávnené užívanie pivnice žalovaným) vyplýva, že žalobcovi nehrozí ujma
bezprostredne (resp. žalobca súdu nepreukázal potenciálny vznik bezprostrednej ujmy takej závažnosti,
ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca

neosvedčil bezprostrednosť hroziaceho zásahu z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že neoprávnené
užívanie pivnice žalovaným trvá už dlhšiu dobu; vyplýva to z vyjadrenia žalobca v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že o tejto situácii (neoprávnenom užívaní pivnice žalovaným)
bol skôr informovaný správca bytového domu, ako samotný žalobca. Z listu vlastníctva pritom vyplýva,
že žalobca je vlastníkom bytu od roku 2015, pričom túto situáciu začal riešiť až v roku 2020. Súd prvej

inštancie preto túto ujmu žalobcu vníma ako trvalú, resp. pokračujúcu, avšak v žiadnom prípade nie
ako bezprostredne hroziacu. Druhým dôvodom neexistencie bezprostredne hroziacej ujmy sú samotné
okolnosti prípadu a intenzita zásahu do vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
považoval za podstatné zobrať do úvahy aj samotný charakter nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
konania, keďže ide o nebytový priestor - pivnicu, ktorú žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou
doposiaľ nevyužíval, pričom uviedol, že s pivničnou kobkou nemôže disponovať, nemôže ju prenajať,

prípadne predať (spolu so svojim bytom); súd prvej inštancie nepovažoval intenzitu tohto zásahu za
tak závažnú, aby vydal neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Iná situácia by mohla nastať,
ak by sa jednalo napríklad o byt, v ktorom potrebuje žalobca bývať (a vyriešiť tak svoju existenčnú
otázku) alebo ak by žalovaný užíval pivnicu spôsobom, ktorý by mohol bezprostredne spôsobiť vznik
škody (napríklad zničenie pivničnej kobky, vytopenie spoločných priestorov alebo bytov, obťažovanie

zápachom a podobne); v danom prípade sa však nejednalo ani o jednu zo spomínaných situácií.

7. Preto v súvislosti s argumentáciou žalobcu (i) že mu vzniká materiálna škoda vo forme ušlého zisku,
pretožemámožnosťprenajaťpredmetnýbyt,avšakvýškunájomnéhomusíznížiť,nakoľkospolusbytom
nemôženájomcoviprenechaťdoužívaniaajpivničnúkobku,a(ii)žezdôvoduabsenciefaktickejkontroly

nad príslušenstvom bytu nemôže byt ani predať; súd prvej inštancie uviedol, že tieto skutočnosti sú pre
potreby vydania neodkladného opatrenia irelevantné. Neodkladné opatrenie, ako je uvedené vyššie a
vyplýva aj zo samotného názvu, slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy a nie na zabezpečenie
a ochranu tých práv, ktoré majú byť pri riadnom výkone vlastníckych práv chránené v civilnom sporovom
konaní. Na ochranu vlastníckeho práva žalobcu právny poriadok pamätá (napríklad vo forme skrátených

druhov konaní alebo vo forme riadneho sporového konania, prípadne následného exekučného konania)
a preto nie je vhodné ani účelné nahrádzať tieto druhy konania neodkladným opatrením. Žalobca sa
mohol a stále môže domáhať ochrany svojich práv a je na jeho zvážení, či tak urobí žalobou, ktorou sa
bude domáhať vypratania nehnuteľnosti, náhrady škody, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia,
čo súd prvej inštancie v danom prípade považuje za najefektívnejší spôsob ochrany vlastníckeho práva

(hoci sa žalobca pokúsil využiť niektoré prostriedky na ochranu svojho vlastníckeho práva - podanie
trestného oznámenia, tieto však neboli podľa názoru súdu prvej inštancie zvolené vhodne).

8. Rovnako bol súd prvej inštancie názoru, že nebola splnená ani podmienka, že by výkon v budúcnosti
očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože tak vypratanie nebytového priestoru, ako aj

náhrada škody, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť, bez ďalších osvedčených
skutočností považovaná ako v budúcnosti ohrozená. Záverom súd prvej inštancie dodal, že argumentom
žalobcu týkajúcim sa nevhodnosti využitia žaloby o určenie vlastníckeho práva k pivničnej kobke, sa
nebude bližšie zaoberať, pretože spornosť vlastníckeho práva (a teda konanie o určenie vlastníckeho
práva k pivničnej kobke) nie je dôvodom zamietnutia tohto neodkladného opatrenia.

9. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností, za
použitia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), písm. d),
§ 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 228 ods. 1 C. s. p., súd prvej inštancie
ustálil, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu neexistencie, resp.

neosvedčenia obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, ako aj z dôvodu, že dostatočne
nepreukázal, že mu bezprostredne hrozí ujma; a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom na úspech by žalovanému patril nárok na
náhradu trov konania, avšak z dôvodu, že mu trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

10. Proti uzneseniu podal žalobca a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť
neodkladné opatrenie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania
(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnymprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa ani s jedným z dôvodov tvrdenej neexistencie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov; s poukazom na § 329 ods. 2 C. s. p. nie je totiž pre vydanie neodkladného
opatrenia relevantné, či k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu dochádzalo už v minulosti a ako dlho
tento protiprávny stav pretrvával, rozhodujúce je len to, či potreba bezodkladnej úpravy pomerov existuje

konkrétne v čase vydania neodkladného opatrenia. Okolnosti, či k zásahu do vlastníctva pivničnej kobky
dochádzalo už aj v minulosti a ako dlho, preto súd nemôže použiť ako argument pre neposkytnutie
súdnej ochrany vlastníckemu právu žalobcu. Už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol,
že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná aj z dôvodu súčasnej situácie na realitnom trhu,
kde aktuálne zvýšené ceny nehnuteľností ho vedú k zámeru svoj byt spolu s pivničnou kobkou ako jej
príslušenstvom predať. Z dôvodu nárastu cien nehnuteľností je pre neho predaj bytu aktuálne výhodný,

avšak nakoľko sú ceny na realitnom trhu kolísavé, tento trend nemusí trvať dlhodobo a preto by mohol v
prípadepredajanehnuteľnostivneskoršomobdobístratiť.Skutočnosť,ženevykonávalúkonysmerujúce
k znovuzískaniu držby pivničnej kobky už od povolenia vkladu jeho vlastníckeho práva k pivničnej
kobke, ale až neskôr; neznamenajú, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov nemohla vzniknúť až
počas vlastníckeho práva žalobcu; súd prvej inštancie toto vôbec nevzal do úvahy. Inak povedané, hoci

protiprávny stav (neoprávnené užívanie pivničnej kobky) pretrvával už po dlhšiu dobu, práve v dôsledku
neskoršieho zámeru žalobcu byt predať došlo aj k vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aj
keby tu predtým nebola daná. Žalobca opätovne pripomenul, že nie je v súlade s jeho oprávnenými
záujmami ako vlastníka bytu a pivničnej kobky tieto predať až po cca 5 rokov trvajúcom „štandardnom“
civilnom konaní, kedy ceny nehnuteľností na trhu môžu znova klesnúť a byť pre žalobcu na účely predaja

nevýhodné. Na strane žalobcu tak hrozí vznik závažnej škody v podobe ušlého zisku práve tým, že
dlhotrvajúcim „štandardným“ súdnym konaním mu môže byť znemožnené scudziť svoju nehnuteľnosť
práve v trhovo exponovanom období, kedy je jej predaj pre neho ekonomicky najvýhodnejší. Hoci na
túto skutočnosť, a síce, že ceny nehnuteľností sa nemusia pre žalobcu vyvíjať priaznivo aj v dlhodobej
rovine (ktorú by si vyžiadalo klasické súdne konanie) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

upozorňoval, súd prvej inštancie sa týmto faktom vôbec nezaoberal. Žalobca zároveň poukázal na
ustálenú doktrínu, podľa ktorej ani dlhodobá existencia protiprávneho stavu nie je prekážkou vydania
neodkladného opatrenia. Žalobca súčasne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol,
že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná aj tým, že v dôsledku nemožnosti disponovať s
pivničnou kobkou nemôže zvýšiť nájomné za byt o pridanú hodnotu, ktorou je práve prislúchajúca

pivničná kobka. Na strane žalobcu teda neustále dochádza k ušlému zisku aj v podobe nájomného,
ktoré by inak mohol účtovať nájomcom navyše, ak by im mohol ponúknuť nájom bytu vrátane pivničnej
kobky. Tento ušlý zisk pritom na strane žalobcu vzniká nepretržite, a trval aj v čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie o neodkladnom opatrení. Ani tejto forme ujmy na strane žalobcu súd prvej inštancie
nevenoval pozornosť. Súd prvej inštancie odoprel žalobcovi ochranu jeho vlastníckeho práva k pivničnej

kobke z dôvodu, že má byť nebytovým priestorom a ako taká nepodlieha takému prísnemu režimu
ochrany vlastníckeho práva, ako napríklad byt (toto konštatuje v odseku 17. uznesenia). Uvedené sa
však nezakladá na pravde, pretože pivničná kobka nie je nebytovým priestorom, ale tvorí príslušenstvo
bytu v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne dôvody, pre ktoré tvorí pivničná kobka
príslušenstvo bytu a nie samostatný nebytový priestor, podrobne opísal aj s odkazom na príslušnú

judikatúru a právnu doktrínu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pivničná kobka preto nie
je nebytovým priestorom, ale ako príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu. Pivničná kobka sa užíva
spolu s bytom a je využívaná na účely bývania, preto aj zásah do vlastníckeho práva pivničnej kobky
je zásahom do vlastníckeho práva rovnocenným so zásahom do vlastníctva bytu samotného. Ak teda
súd prvej inštancie v odseku 17. uznesenia uviedol, že pri byte by si skutkový stav zaslúžil ochranu

vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, potom je potreba jeho nariadenia daná aj v prípade
pivničnej kobky ako jeho príslušenstva. Žalobca sa zároveň nestotožnil s hierarchickým usporiadaním
predmetov vlastníckeho práva z pohľadu ich ochrany, ako to urobil súd prvej inštancie; nesúhlasil s tým,
že by vlastníctvo, či už príslušenstva bytu alebo akýchkoľvek nebytových priestorov, požívalo nižšiu
mieru právnej ochrany, ako vlastníctvo bytov samotných. Na takúto diferenciáciu medzi predmetmi

ochrany vlastníckeho práva nie je daný žiadny zákonný dôvod. Súd prvej inštancie zároveň opomenul
právnu doktrínu, na ktorú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazoval; najmä v prípade
zdržovacích nárokov, typických napr. pre ochranu proti nekalej súťaži alebo pre ochranu vlastníckeho
práva, môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnejochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Súd v danej
procesnej situácii nesmie bez ďalšieho rezignovať na poskytnutie predbežnej ochrany iba z toho dôvodu,
že by neodkladným opatrením prejudikoval meritórne rozhodnutie.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia; návrh požaduje neakceptovateľné obmedzenie práv žalovaného len na základe nesprávnych
a účelových tvrdení žalobcu. Žalovaný spolu s vlastníctvom bytu nepochybne nadobudol aj priestory
pivničnej kobky od predchádzajúceho vlastníka, ktorý tieto priestory do predaja bytu užíval (mal

tento priestor uzamknutý). Pri odovzdaní bytu odovzdal predchádzajúci vlastník žalovanému aj kľúče
k tejto pivničnej kobke. Od nadobudnutia vlastníctva bytu žalovaným spolu s pivničnou kobkou v
roku 2011 (teda pred skoro 11 rokmi) žalovaný nerušene byt a tiež priestor pivničnej kobky užíval
a nikto z ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome si voči nemu nárok na vypratanie pivničnej
kobky neuplatnil. Neuplatnil si takýto nárok ani žalobca od jeho nadobudnutia bytu v bytovom dome
v roku 2015. Bližšie k týmto skutočnostiam poukázal na svoje výpovede v trestnom konaní a pripojil

k vyjadreniu svoje podanie vyšetrovateľovi PZ v Bratislave II, Obvodné oddelenie PZ Ružinov -
západ k ČVS: ORP-339/RZ-B2-2021-MV. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu posúdil všetky
tvrdenia žalobcu a správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Správne posúdil
neexistenciu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený a rovnako správne vyhodnotil
neexistenciu bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi. Dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia

v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a rovnako tak ich doplnenie v odvolaní žalobcu, sú
pre vydanie neodkladného opatrenia nedostatočné, resp. pre aktuálny reálny stav spoluvlastníctva
k spoločným priestorom, kde sa pivničné kobky a ďalšie spoločné priestory nachádzajú, neurčité
a nepreukázané. Podklady predložené žalobcom nereflektujú stav spoločných priestorov a rozsah
ich užívania jednotlivými spoluvlastníkmi bytového domu. Zároveň sa v prípade pivničných kobiek

a ostatných spoločenských miestností jedná o spoločné priestory (spoločné zariadenia) všetkých
spoluvlastníkov, ktoré nie sú a nikdy od postavenia bytového domu neboli samostatné vedené na
liste vlastníctva pre jednotlivých spoluvlastníkov bytového domu. Sám žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia potvrdil, že „jednotlivé pivničné kobky nie je možné k jednotlivým bytom v
bytovom dome priradiť podľa listu vlastníctva“, keďže jednotlivé pivničné kobky netvoria samostatné

nebytové priestory zapísané na liste vlastníctva. Spoločné priestory tak tvoria priestor, o ktorého užívaní
rozhodujú všetci spoluvlastníci. Doklad („pôdorys suterénu bytového domu“) predložený žalobcom, ktorý
by mal určiť užívanie jednotlivých častí spoločného priestoru konkrétnym spoluvlastníkom bytového
domu, je v celom rozsahu sporný, keď nie je zrejmé kto a na základe akej skutočnosti takýto dokument
vypracoval a následne založil do katastrálneho operátu vedeného k P. K. Č.. XXXX (katastrálne územie

E.). Žalovaný sa domnieval, že o spoločných priestoroch bytového domu rozhodujú všetci spoluvlastníci
bytového domu a teda aj o užívaní spoločných priestorov, ktoré patria všetkých spoluvlastníkom;
domnieval sa zároveň, že aj samotné konanie by sa nemalo viesť len voči žalovanému, ale v súlade s
princípom núteného nerozlučného spoločenstva, voči všetkých spoluvlastníkom spoločných priestorov
bytového domu. K argumentácii žalobcu o akejkoľvek forme ekonomickej škody, resp. o nemožnosti

svoj byt predať; uviedol, že tieto žalobcom uvádzané argumenty v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, resp. v odvolaní, sú hypotetické, nepreukázané, nedôvodné a zároveň logicky rozporné,
keďže za rovnakého stavu aký je v súčasnosti, svoj byt žalobca v roku 2015 nadobudol, spolu s právom
spoluvlastníka k všetkým spoločným priestorom patriacim k vlastníctvu bytu v bytovom dome.

12. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že skutočnosť, či predchádzajúci vlastník bytu žalovaného
užíval pivničnú kobku a či kľúče od visiaceho zámku na nej pripevnenom pri prevode vlastníckeho
práva k danému bytu odovzdal žalovanému; žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkazmi. K Vyjadreniu
žalovaného bola priložená listina - Doplnenie skutočností k výsluchu zo dňa 18.3.2021, ktorá je však
len ďalším zhrnutím tvrdení žalovaného bez väzby na konkrétne dôkazy. Okolnosti nadobudnutia

bytu žalovaného možno teda naďalej hodnotiť ako sporné. Zároveň platí, že aj prípadné preukázané
odovzdanie kľúčov od visiaceho zámku umiestneného na dverách pivničnej kobky žalovanému zo strany
jeho právneho predchodcu nezakladá vlastnícke právo žalovaného k pivničnej kobke, pretože v súlade
so zásadou nemo plus iuris (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má) nemôže žalovaný
nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka. Rovnako tak neobstojí ani argument, že nikto z ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome si voči nemu nárok na vypratanie pivničnej
kobky neuplatnil; čo považoval za úplne logické vzhľadom na to, že žiadnemu z týchto ostatných
vlastníkov pivničná kobka nepatrí (vlastníci, s výnimkou žalovaného, nemali dôvod uplatňovať nároky
k niečomu, čo im neprislúcha). Tvrdenia žalovaného, uvádzané v Doplnenie skutočností k výsluchuzo dňa 18.3.2021, o tom, že pri rekonštrukcii dverí od pivničných kobiek spoločnosť vykonávajúca
túto rekonštrukciu evidovala žalovaného ako vlastníka pivničnej kobky je zavádzajúce; nepredpokladal,
že táto montážna spoločnosť vynakladala čas a úsilie na právny audit pivničných kobiek v bytovom

dome (vôbec vo všeobecnosti sa nikdy nestretol s tým, aby osoba vykonávajúca rekonštrukčné či
montážne práce niekedy požadovala preukazovanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej tieto
práce vykonáva). Na margo tejto rekonštrukcie však nemožno opomenúť, že po prečítaní informácie
o plánovanej rekonštrukcii (o ktorej sa žalobca dozvedel z informačného letáku vo vchode bytového
domu) sa žalobca dňa 25.2.2020 obrátil na správcu bytového domu so žiadosť o informáciu, ktorá

pivničná kobka prislúcha k jeho bytu; na čo aj správca bytového domu výslovne potvrdil, že pivničná
kobka prislúcha práve k bytu patriacemu žalobcovi a že ju protiprávne užíva žalovaný. Neobstojí teda ani
argument, že žalobca si práva k pivničnej kobke neuplatnil hneď po nadobudnutí svojho bytu, pretože
obsahom vlastníckeho práva je právo vec užívať, nie povinnosť vec užívať. Bolo tak len na slobodnom
uvážení žalobcu, kedy a akým spôsobom si svoje vlastnícke právo k pivničnej kobke uplatnil. Žalovaný
nevyužíva predmetný byt na svoje vlastné bývanie a preto nemal dôvod sa o pivničnú kobku za účelom

uskladnenia svojich vecí z tohto pohľadu doposiaľ zaujímať. Žalobca sa svojho vlastníckeho práva k
pivničnej kobke začal domáhať práve z tých dôvodov, pre ktorý je daná potreba bezodkladnej úpravy
pomerov (a potreba nariadenia neodkladného opatrenia) v tejto veci, a to z najmä z dôvodu aktuálnej
a dočasnej situácie na realitnom trhu, ktorá mu umožňuje byt výhodne prenajať a predať. Žalobca
nesúhlasil s názorom žalovaného, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia sú nedostatočné;

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne zdôvodnil a v podanom odvolaní opätovne
pripomenul vážne dôvody, pre ktoré by riešenie tohto sporu v štandardnom, zhruba 5 rokov trvajúcom
súdnom konaní (a ďalšom zhruba 2 roky trvajúcom odvolacom konaní) mu mohli nenávratne zmariť
možnosť (i) získať od svojich nájomcov vyššie nájomné, keďže by sa zvýšila hodnota bytu a (ii) predať
svoj byt počas cenovej „bubliny“ za oveľa výhodnejšiu cenu; a viedlo by k spôsobeniu ušlého zisku,

ktorý by žalobca mohol dosiahnuť, ak by bola jeho vlastníckemu právu k pivničnej kobke poskytnutá
súdna ochrana včas. Poukázal na to, že už v súčasnosti všetky slovenské banky začínajú so zvyšovaním
úrokových sadzieb hypotekárnych úverov, čo bude zákonite viesť k zníženiu dopytu po nehnuteľnostiach
(keďže si ich bude môcť dovoliť kúpiť menej ľudí), čo sa následne prejaví v znižovaní cien bytov. Žalobca
rovnako odmietol tvrdenia žalovaného, že pivničná kobka má tvoriť spoločnú časť bytového domu.

Na takéto tvrdenie nie je daný žiadny právny rámec; práve naopak, v predchádzajúcich podaniach
poukázal na jednotnú prax súdov ako aj odbornej právnickej verejnosti, ktorá pivničnú kobku kvalifikuje
ako príslušenstvo bytu. Toto tvrdenie žalovaného sa navyše prieči jeho faktickému konaniu - pokiaľ by
prisvedčil tvrdeniu, že ide o spoločnú časť domu, patriacu všetkým vlastníkom, tak potom by pivničnú
kobku mali právo užívať všetci vlastníci a nie len žalovaný, ktorý si však túto „spoločnú“ časť domu

prisvojil a pred ostatnými susedmi uzamkol len pre svoju vlastnú potrebu. Pokiaľ ide o listinný dôkaz -
pôdorys suterénu bytového domu, ktorý tvorí súčasť katastrálneho operátu vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom Z. Č.. Z. XXX/XX (katastrálne územie E.), a podľa jemu dostupných
informácií bol tento pôdorys, prideľujúci jednotlivé pivničné kobky konkrétnym bytom, prílohou k zmluve
uzatváranej ešte v roku 1998 zo strany obce, teda ide podľa všetkého o historicky prvú zmluvu o prevode

vlastníctva bytov v danom bytovom dome. Nakoľko ale predmetnú zmluvu žalobca nemá k dispozícii,
za predpokladu, že by odvolací súd pochyboval o relevancii tohto dokumentu; navrhol, aby zabezpečil
tento dôkaz vyžiadaním z katastra nehnuteľností v zmysle § 68 ods. 3 katastrálneho zákona.

13. Žalovaný v odvolacej duplike naďalej nesúhlasil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

a nielen s tvrdeniami v ňom uvedenými, ale aj s tvrdeniami uvedenými v replike žalobcu. Návrh
požaduje neakceptovateľné obmedzenie práv žalovaného len na základe nesprávnych a účelových
tvrdení žalobcu. Žalovaný spolu s vlastníctvom bytu nepochybne nadobudol aj priestory pivničnej
kobky, žalobcom označenej ako XX/X od predchádzajúceho vlastníka, ktorý tieto priestory do predaja
bytu užíval (mal tento priestor uzamknutý). Rovnako existuje dôvodný predpoklad, že žalobca nie je

vlastníkom kobky z dôvodu, že nebola predmetom prevodu, ktorým svoj byt v bytovom dome nadobudol.
Na tomto základe je nedôvodné aj vedenie celého konania o nariadenie neodkladného opatreniam, keď
zjavne nie je žalobca v tomto konaní aktívne legitimovaným subjektom. Že žalovaný spolu s vlastníctvom
bytu nepochybne nadobudol aj priestory pivničnej kobky vyplýva nielen z tvrdení v predchádzajúcich
podaniach, ale aj zo skutočnosti, že ešte vo februári 2021, správcovská spoločnosť Dobrá správcovská

spoločnosť, s.r.o. (zastúpená U.. A. A.) považovala žalovaného za vlastníka kobky, keď v zmysle
postupu popísaného v mailovej správe správcovskej spoločnosti, boli k priestorom kobky žalovanému
odovzdané kľúče po jej rekonštrukcii. Vyznieva zmätočne a nelogicky tvrdenie žalobcu (odôvodnené
priloženou mailovou správou z 26.2.2020), že „správca bytového domu výslovne potvrdil, že pivničnákobka prislúcha práve k bytu patriacemu žalobcovi a že ju protiprávne užíva žalovaný“. Je evidentné,
že zástupca spoločnosti INVESTERM s. r. o., IČO: 44 007 582 („p. Trenčianský“), ktorá realizovala
obnovu bytového domu pod dohľadom a podľa pokynov správcovskej spoločnosti, odovzdal kľúče ku

kobke žalovanému, ktorý ich má doteraz k dispozícii. Žalovaný nepredpokladal „právny audit“ svojho
vlastníckeho práva ku kobke, ale bolo dôvodné sa z jeho strany domnievať, že ak mu boli kľúče ku
kobke odovzdané stavebnou spoločnosťou (podľa podkladov dodaných pravdepodobne správcovskou
spoločnosťou), jeho vlastnícke právo je nepochybné a nespochybniteľné. Je zároveň nelogické, aby
správcovská spoločnosť, prostredníctvom stavebnej firmy odovzdala prístup ku kobke, aj napriek

skutočnosti, že správcovská spoločnosť k tejto kobke eviduje vlastníctvo iného spoluvlastníka bytového
domu. Aj z tejto skutočnosti je evidentné, že vlastníctvo žalovaného ku kobke nebolo spochybnené ani
správcovskou spoločnosťou a tvrdenia žalobcu sú tak minimálne sporné. Žalobca vo vyjadrení rozporuje
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným ku kobke aj napriek skutočnosti, že sporným je vlastnícke
právo žalobcu ku kobke, ktoré celé konanie o vydanie neodkladného opatrenia robí nedôvodným.
Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil aj Kúpnu zmluvu z 19.5.2015 spolu s

Dodatkom ku kúpnej zmluve z 24.8.2015, uzatvorených medzi žalobcom ako kupujúcim a živnostníkom
Z. F.. Z Kúpnej zmluvy je evidentné, že žalobca spolu s bytom nenadobudol kobku ani iný pivničný
priestor, ktorý by bolo možné považovať za príslušenstvo I. Č.. X (vedľajšie priestory), K. I. B. D. XX. V
súlade s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bolo
povinnosťou zmluvných strán v Kúpnej zmluve uviesť aj „popis ... príslušenstva bytu“ v prípade, ak pri

prevode bytu mala byť prevedená aj kobka. Kúpnou zmluvou ale k prevodu kobky ako príslušenstva bytu
nedošlo a kobka nie je v Kúpnej zmluve v žiadnom rozsahu špecifikovaná. Žalobca sa preukázateľne
nestal vlastníkom kobky, keď nedošlo k riadnemu a zákonnému prevodu príslušenstva bytu, ktorého
opis v Kúpnej zmluve v celom rozsahu absentuje. Označenie príslušenstva bytu ako náležitosť zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome požaduje a zároveň potvrdzuje aj judikatúra

všeobecných súdov, podľa ktorej vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu (napríklad pivnica) sú
príslušenstvom daného bytu, len ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené
(primerane napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 1 Cdo 156/2008). Ak
ale žalobca nie je vlastníkom kobky, neexistuje ani jeho právny nárok, aby žalovaný kobku vypratal a
zdržal sa užívania kobky. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa ochrany vlastníckeho

práva ku kobke, keďže nie je jej vlastníkom a také právo patrí výlučne vlastníkovi kobky; žalobca
oprávneným subjektom, v prospech ktorého by mala byť kobka vyprataná a odovzdaná, preukázateľne
nie je. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení nie je zákonné a ani spravodlivé požadovať
od žalovaného splnenie povinnosti navrhovanej žalobcom. Celé konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia je tak nedôvodné a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. K opätovnej argumentácii žalobcu o akejkoľvek
forme ekonomickej škody, resp. o nemožnosti svoj byt predať; žalovaný opätovne skonštatoval, že tieto
argumenty v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolaní, resp. v replike, sú hypotetické,
nepreukázané, nedôvodné a zároveň logicky rozporné, keďže za rovnakého stavu aký je v súčasnosti,
svoj byt žalobca v roku 2015 nadobudol, spolu s právom spoluvlastníka k všetkým spoločným priestorom

patriacim k vlastníctvu bytu v bytovom dome.

14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

15. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných

opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá

je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení žalobcu; je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

21. Odvolací súd ďalej podotýka, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť

upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.
j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujújehohmotnoprávnynárokvovecisamej.Právestýmtoúzkosúvisípreukázaniepodmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak
dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované
neodkladné opatrenie.

22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v
odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s
ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide
v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových

a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

23. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca ako navrhovateľ
nariadenia neodkladného opatrenia tvrdením, že v dôsledku neoprávneného užívania pivničnej kobky

žalovaným nemôže byt predať v období prudkého nárastu cien nehnuteľností v Bratislave, prípadne byt
prenajať bez toho, aby znížil výšku nájomného, čím mu vzniká škoda; neosvedčil potrebu bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami ako základného zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného
opatrenia.

24. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, totiž slúži na rýchle
a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné
situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť
okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiťv potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje
opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa
alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V

rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla
v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane
hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.

25. Zo žalobcom substancovaných tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však
nevyplýva a predloženými dôkazmi nebola osvedčená existencia takých skutočností, ktoré by
odôvodňovali bezprostredný zásah súdu upravujúci pomery medzi stranami; len vskutku hypoteticky
vyjadrená možnosť žalobcu byt spolu s pivničnou kobkou predať, resp. prenajať v čase rastúcich
ciennehnuteľností,neosvedčujenevyhnutnosťokamžitéhozásahusúduprostredníctvomneodkladného
opatrenia, pretože v právne relevantnej miere nepreukazuje stav vzniku, prípadne rozširovania reálnej

ujmy žalobcu. Navyše všeobecne dostupné (známe) skutočnosti z finančného sektoru neindikujú, že by
rast cien nehnuteľností mal v krátkodobom až strednodobom horizonte zaznamenať pokles.

26. Súd prvej inštancie tiež správne poznamenal, že eventuálny zásah do práv žalobcu (napr.
na nedotknuteľnosť obydlia, či vlastníckeho práva, pozn. odvolacieho súdu) za predpokladu, že

pivničná kobka (ktorú žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou doposiaľ ani neužíval) je žalovaným
užívaná neoprávnene, nedosahuje intenzity vyžadujúcej aktívny zásah súdu nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia; pretože pivničná kobka sa nachádza v suteréne bytového domu, t. j.
predstavuje príslušenstvo bytu, ktoré je mimo bytu (mimo jeho uzavretia) a teda neslúži bezprostredne
na účel bývania.

27. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie dôvodne uzavrel, že žalobcom tvrdenú ujmu považuje
za pokračujúcu a nie ako bezprostredne hroziacu; pokiaľ totiž žalobca až v roku 2020 začal riešiť
neoprávnené užívanie pivničnej kobky žalovaným napriek tomu, že byt vlastní od roku 2015, neosvedčil
bezprostredné kvalitatívne (právne) alebo kvantitatívne (faktické) zhoršenie sporného vzťahu so

žalovaným pred podaním návrhu, pretože iba za tohto predpokladu by nariadenie neodkladného
opatrenia bolo primeraným a procesne efektívnym prostriedkom ochrany porušených práv žalobcu.

28. Odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností tak dospel
k záveru, že žalobca neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čím

neosvedčil splnenie základného zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 1 C. s. p. Na uvedenom základe odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
proti žalobcovi priznal plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).