Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21Csp/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200736
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8721200736.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne:

R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom štúrova XX/X, XXX XXX XX U., právne zastúpená: Advokátska kancelária
Mgr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837 proti žalovanému:
HOME CREDIT Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01
Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.243,66 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni sumu 1.243,66 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania

z dlžnej sumy od 17.3.2021 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickým podaním dňa 16.3.2021 domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.243,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
dlžnej sumy od 2. dňa, po dni doručenia žaloby a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod č.k. 13Ro/611/2014
o zaplatenie sumy 1.664,50 eur, bola ako žalovaná spotrebiteľka úspešná a žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá. Rozsudok bol vydaný dňa 21.10.2020 a stal sa právoplatným dňa 15.12.2020.
Súd v odôvodnení uvedeného rozsudku konštatoval, že úver z Úverovej zmluvy zo dňa 3.5.2004, je
bezúročný a bez poplatkov, keď uviedol: „S poukazom na uvedené podľa názoru súdu je v danom
prípade potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 5 cit. zákona, v zmysle ktorého veriteľ nemôže od dlžníka
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Keďže v zmluve uzavretej stranami

sporu nie sú uvedené žiadne úroky alebo poplatky, žalobcovi na tieto nevznikol nárok a preto všetky
úhrady, ktoré urobila žalovaná počas trvania úverového vzťahu, mohli byť zaúčtované iba na poskytnutú
istinu. Z predložených výpisov z úverového účtu je nesporné, že žalovaná čerpala úver celkovo vo výške
7.671,93 eur a doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 9.112,74 eur. Keďže s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti žalobcovi nevznikol nárok na úrok a poplatky a nepreukázal ani ďalšie uplatnené nároky,
súd dospel k záveru, že žalovaná mala žalobcovi uhradiť iba poskytnutú istinu. S prihliadnutím na vyššie
uvedené je zrejmé, že žalovaná doposiaľ uhradila viac, ako je poskytnutá istina úveru a preto žaloba

nie je dôvodná“. Z uvedeného súdom preto žaluje bezdôvodné obohatenie, vo výške rozdielu medzi jej
platbamivcelkovejvýške9.112,74euravýškoučerpanéhoúverusumou7.671,93eur,pričomzohľadnila
len svoje platby uskutočnené odo dňa 19.1.2011 do dňa podania žaloby, teda 1.243,66 eur. Poukázala,
že žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu fyzickýchosôb a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v
najvyššej možnej miere (uzn. NS SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013).

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že povinnosťou tvrdenia
možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobkyňa
vyvodila svoj nárok, ktorý jej má byť priznaný. Tvrdením skutočností, žalobkyňa určuje predmet
dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobkyňou zisťuje. Uviedol, že je
elementárnou povinnosťou žalobkyne skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení a

následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Pokiaľ žalobkyňa svoje skutkové
tvrdenia nepodloží dôkazmi, neunesie dôkazné bremeno, čo má mať za následok zamietnutie žaloby
v celom rozsahu. V opačnom konaní by došlo k porušeniu kontradiktórnosti sporového procesu, k
porušeniu rovností zbraní. Uviedol, že súd má len obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá je v súčasnosti
presunutá na procesné strany a poukázal v zmysle uvedeného na § 150 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP). Vzniesol námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu dobu a trojročnú objektívnu dobu.
Uviedol, že vzhľadom na deň podania žaloby na súd považuje žalovaný nárok žalobkyne za premlčaný
v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala na úverovej zmluve plynúť od poslednej splátky,
t.j. 18.2.2015 a uplynula dňa 18.2.2018.

4. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi: Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
3.5.2004, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Ro/611/2014, súd zistil nasledovný skutkový stav
vo veci:

5. Procesné strany uzavreli dňa 3.5.2004 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingvého
úveru, na základe ktorej žalobkyňa mohla čerpať revolvingový úver do výšky schváleného úverového
rámca 995,81 eur (30.000,- Sk). Úver mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 39,83 eur
(1.200,- Sk). V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13Ro/611/2014, ktorého predmetom bolo
zaplatenie sumy 1.664,50 eur žalovanou ako spotrebiteľkou, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť

Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná R. Y. rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V uvedenom konaní žalovaná suma 1.664,50 eur pozostávala z dlžnej istiny 1.162,67
eur, úroku vo výške 374,26 eur, úroku vo výške 90,86 eur, poplatkov vo výške 7,45 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 16,20 eur, zmluvnej pokuty vo výške 2,11 eur a dopočítaného úroku vo výške 10,95 eur. Z
výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalovaným v priebehu konania vyplynulo, že žalobkyňa

v predmetnom konaní počas trvania úverového vzťahu čerpala celkovo sumu 7.671,73 eur. Na istinu
boli zaúčtované úhrady v celkovej výške 6.621,92 eur, na poplatky účtoval žalovaný celkovo 335,21
eur a na úroky sumu 2.155,61 eur. Žalobkyňa počas trvania zmluvného vzťahu vykonala úhrady v
celkovej výške 9.112,74 eur. V prejednávanej veci 13Ro/611/2014 sa žalovaný domáhal zaplatenia
nároku z titulu úveru poskytnutého žalobkyni na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 3.5.2004. Úver

poskytnutý žalobkyni bol nepochybne úverom spotrebiteľským a nároky z neho plynúce museli byť
posudzované v zmysle ust. zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmysle § 2
písm. a) cit. zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Keďže
predmetný úver bol spotrebiteľským úverom, zmluva by mala obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods.

2 cit. zákona, ktoré však neobsahovala. Z úverovej zmluvy napr. nebola zrejmá splatnosť jednotlivých
splátok úveru. Z predložených úverových podmienok nevyplynula výška ročnej úrokovej sadzby. Súd
v pôvodnom konaní dospel k právnemu posúdeniu, že údaj o ročnej úrokovej sadzbe je v zmysle § 3
ods. 6 cit. zákona podstatnou náležitosťou zmluvy, teda musí byť uvedený v samotnej zmluve, preto
nepostačujeodkaznaúverovépodmienky.Taktiežvčaseuzavretiazmluvymusíbyťspotrebiteľpísomne

informovaný aj o výške poplatkov, ktoré má platiť. Tieto údaje zo zmluvy nevyplývali a neboli upravené
ani v úverových podmienkach. Podľa záveru súdu bolo potrebné aplikovať ust. § 4 ods. 5 cit. zákona, v
zmyslektoréhoveriteľnemôžeoddlžníkapožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluve.
Keďže v zmluve uzavretej stranami sporu neboli uvedené žiadne úroky alebo poplatky, žalovanému
nevznikol nárok a preto všetky úhrady, ktoré urobila žalobkyňa počas trvania úverového vzťahu, mohli

byť zaúčtované iba na poskytnutú istinu. Takisto žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal nárok na
zmluvnú pokutu. Súd v konaní sp. zn. 13Ro/611/2014 z predložených výpisov z úverového účtu mal
nesporné, že žalobkyňa čerpala úver celkovo vo výške 7.671,93 eur a doposiaľ uhradila žalovanému
sumu 9.112,74 eur. Keďže s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovanému nevznikol nárokna úrok a poplatky a nepreukázal ani ďalšie uplatnené nároky, súd dospel k záveru, že žalobkyňa
mala žalovanému uhradiť iba poskytnutú istinu. Peňažné prostriedky, ktoré zaplatila navyše, je potrebné
právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, čo si v tomto konaní uplatnila, avšak iba v rámci trojročnej

premlčacej doby.

6. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10.Podľa§291ods.1,2,3CSP,spotrebiteľsamôžedaťvspotrebiteľskomsporezastupovaťprávnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto
zvoleného zástupcu.

Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. V štandardnom (všeobecnom) sporovom konaní súd môže podľa § 185 vykonať v podstate len tie
dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Ust. § 295 OZ má k ust. § 185 špeciálnu povahu a v spotrebiteľských
sporochmôžesúdvykonaťajtiedôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutnéprerozhodnutie

vo veci. Súd tu má sám dôkaznú iniciatívu, ide o uplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu s tým, že nebude
porušené právo rovnosti strán sporu.

15. Právny vzťah medzi stranami konania je vzťah spotrebiteľský, kde na strane žalobcu vystupuje
dodávateľ a na strane žalovaného spotrebiteľ. Tento vzťah je preto potrebné posúdiť podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

16. Súd posúdil v pôvodnom konaní, že predmetná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným, je zmluva, ktorá je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie povinných náležitostí

v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za situácie, kedy bolo preukázané, že žalobkyni bol
poskytnutý úver vo výške 7.671,93 eur a žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 9.112,74 eur, žaloba o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.243,66 eur bola podaná dôvodne.

17. Pokiaľ ide o namietané premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v

objektívnej trojročnej premlčacej dobe, súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za
nedôvodnú. Súd poukazuje na to, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné považovať deň, kedy sa
oprávnená, v tomto prípade žalobkyňa, v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jej úkordošlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Nie je pritom rozhodujúce, že
mala možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná),

nielen predpokladaná vedomosť oprávnenej (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2014, 1Cdo 67/2011,
R 25/1986). V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
viazaný na moment, kedy sa oprávnená, teda žalobkyňa, dozvedela, že právny dôvod na plnenie
nebol od začiatku daný. Pokiaľ sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela právoplatnosťou
rozsudku č.k. 13Ro/611/2014 - 76, teda dňa 15.12.2020, resp. dňom doručenia 27.11.2020 a žaloba o

vydanie bezdôvodného obohatenia bola na súd v predmetnom konaní podaná dňa 16.3.2021, žalobkyňa
podala žalobu v dvojročnej subjektívnej dobe aj v trojročnej objektívnej dobe (15.12.2020 - 15.12.2022,
15.12.2023) a k premlčaniu nedošlo. Splnila teda aj dvojročnú subjektívnu dobu.

18.Žalovanýakoosobapodnikajúcanafinančnomtrhumáodbornúprevahunadspotrebiteľom,ktorému
poskytuje svoje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.

V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto súvislosti je právne významné
to, že rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere (uzn. NS SR zo dňa 16.1.2013 sp. zn. 6M Cdo 9/2012) Podľa názoru súdu

nebola námietka žalovaného o nemožnosti aplikácie 10-ročnej premlčacej doby dôvodná, nakoľko
žalovaný je poskytovateľom úveru na profesionálnej úrovni, je podnikateľom a preto sa predpokladá
u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností.
Zmluvné podmienky boli vytvorené poskytovateľom úveru (nebankovým subjektom), ktorý ako odborný
subjekt na trhu pri uzatváraní zmlúv konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku. Preto takýto

subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledku z porušení
zákonných povinností. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o
nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších
zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie na získanie bezdôvodného obohatenia,
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri

úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa
počítaododňa,keďknemudošlo(§107ods.2OZ).Vdanomprípadebezdôvodnéobohatenienastrane
žalovaného vzniklo zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti.
Možno preto konštatovať, že žaloba bola podaná v rámci 10-ročnej premlčacej doby.

19. Súd priznal žalovaný nárok vo výške rozdielu medzi sumou 9.112,74 eur, ktorú celkovo zaplatila
žalobkyňa a sumou 7.671,93 eur, ktorú celkovo vyčerpala, čo nebolo v konaní ani sporné, hoci je tento
reálny rozdiel (celkové bezdôvodné obohatenie 1.440,81 eur) oproti žalovanej sume vyšší, žalovanú
sumu je 1.243,66 eur. Žalovaná suma predstavuje len to bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo žalobkyňou
zaplatené v rozsahu 10 rokov spätne od dátumu podania žaloby.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Súd priznal zákonný úrok z omeškania v zákonom povolenej výške.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Súd priznal trovy konania úspešnej žalobkyni, voči neúspešnému žalovanému.27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.