Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8717209701.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcov: 1/ A.. Z. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, 2/ Z.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom žalobcom 1/ proti
žalovaným: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, 2/ Z. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom
žalovaným 1/, o zaplatenie 2.500,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom 2.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 13.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2017 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali od žalovaných
zaplatenia sumy 2.500,- eur s 5 % úrokom z omeškania od podania žaloby až do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami.

Žalobcovia nadobudli kúpou do svojho BSM spoluvlastnícky podiel v 1/3 v pomere k celku na
nehnuteľnostiach parc. č. XXX - zastavané plochy o výmere 238 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy
o výmere 730 m2, vedených na LV č. XXXX, k. ú. S.. Rovnaký spoluvlastnícky podiel na označených
nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný 1/ spolu s manželkou N. C., teraz nebohou. Po smrti N. C.
dedením žalovaná 2/ nadobudla ako dcéra nebohej a žalovaného 1/ spoluvlastnícky podiel v 1/6 v
pomere k celku. Pre úplnosť žalobcovia uvádzajú, že účastníci spolu s ďalšími spoluvlastníkmi Z. E. a
manželkou založili Združenie C., ktoré malo sa starať o prevádzku a údržbu spoločných nehnuteľností.

Spoluvlastníci v 1/3 v pomere k celku Z. E. a manželka zo združenia C. vystúpili a účastníci tohto
sporu (mimo žalovanej 2/, keďže ešte žila jej právna predchodkyňa), že združenie C. dňom 31.12.2002
zaniká. Žalobcovia a žalovaný 1/ spolu s manželkou N. C. sa rozhodli založiť nový účet, na ktorý budú
poukazované všetky príjmy a z ktorého budú hradené všetky výdavky a taktiež robené výbery pre
každého spoluvlastníka, či už sa bude jednať o odmenu resp. podiel zo zisku. Výdavky ako aj podiel na
zisku resp. odmeny sa podľa dohody delili podľa výšky spoluvlastníckych podielov, teda na polovicu pre
každý manželský pár. Naposledy bol účet vedený (žalobcovia nemajú vedomosť, či účet ešte existuje) u

Československej obchodnej banky, pobočka S. pod č. IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa
vyššie uvedenej dohody sa postupovalo až do júna 2016, kedy žalovaný 1/ požiadal žalobcu 1/ o súhlas
s výberom 5.000,- eur s tým, že táto čiastka sa v zmysle dohody a doterajšej praxe rozdelí na polovicu -
teda suma 2.500,- eur pre žalovaných a suma 2.500,- eur pre žalobcov. Žalovaný skutočne sumu 5.000,-eurzvyššieoznačenéhoúčtuvybral,avšaksumuvplnejvýškesiponechalstým,žetátosumapatríjemu
a žalovanej na úhradu dlhu. Žalobcovia oznámili žalovaným, že žiaden dlh neuznávajú, že žiaden dlh
neexistuje a že trvajú na tom, aby im sumu 2.500,- eur vyplatili. Žalovaný 1/ im zaslal výdavkové doklady

v prílohe pripojené, aby tieto podpísali, že prijali sumu 2.500,- eur a sumu 1.038,81 eur (ktorú sumu
žalobcovianevedia,čisirovnakovybralaponechalpresebaažalovanú2/,pokiaľakáno,rozšíriažalobu
aj o túto sumu). Je treba dodať, že zhora označený účet bol resp. žalovaný 1/ založil na svoje meno a
žalobca, pretože vraj účet nemôže byť vedený na viacerých, figuroval ako spoludisponent. Žalobca sa
pokúsilzistiťstavapohybnaúčte,avšakpreúdajnézrušenieúčtužalovanýmbolneúspešný.Žalobcovia

preto žiadajú, aby súd uložil žalovanému 1/ predložiť pohyb a stav na účte za roky 2015 až 2016, resp.
až do jeho údajného zrušenia. Keďže si žalovaní ponechali najmenej sumu 2.500,- eur bez toho, aby
mali na túto sumu či akúkoľvek inú nárok, získali tým na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie v zmysle
§ 451 ods. 1, 2 Obč. zák..

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2018 žiadali žalobu zamietnuť, uviedli, že v skutočnosti

o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov v jednej tretine k celku, na nehnuteľnostiach na parcele číslo
XXX zastavanej plochy o výmere 238 m2 a parcele číslo XXX zastavanej plochy o výmere 730 m2
vedených na LV č. XXXX, k. ú. S. súhlasia s už uvedeným popisom, preto neopakujú skutočnosti, ktoré
uviedli žalobcovia. Medzi žalobcami a nimi boli vyhotovené nájomné zmluvy o nebytových priestoroch.
Medzi prenajímateľmi Z. C. a manželkou N. C., toho času nebohou, obaja bytom K. XXXX/X, XXX XX

S. a nájomcami A.. Z. S. - advokátska kancelária a Z.. X. S. - notárska kancelária so sídlom Š.H. XX/
XX, XXX XX S.. Keďže v priebehu roku 2013 prestali nájomcovia uhrádzať nájmy za užívanie zmluvou
vymedzenýchpriestorovaanipoviacerýchupovedomeniachtietoneboliuhrádzané,boližalovanínútení
zo spoločného účtu spornú finančnú čiastku vybrať. Z vybranej finančnej čiastky boli vystavené príjmové
doklady vo výške po 2.500,- eur pre obe strany. A.. S. príjmový doklad vo výške 2.500,- eur na meno

žalovaného 1/ (Z. C.) podpísal a doklad na meno Z. S. vo výške 2.500,- eur odmietol podpísať a to
z dôvodov kompenzácie za už spomínané podlžnosti. Tieto už predtým presahovali sumu 2.500,- eur,
ktorúmalpodpísať.Žalobcaimvroku2016navrholformoulistu,abytútosituáciuvyriešilitak,žepolovica
uvedenej čiastky, teda 1.250,- eur mu bude zaplatená do 30.11.2016 a tým čiastočne priznal dlžnú sumu.
Žalobkyni 2/ bola podľa zmluvy vyčíslená dlžná suma za jednotlivé obdobia vo výške 3.211,48 eur. V

priebehu roka 2016 stále nedošlo k vyrovnaniu celkovej dlžnej sumy za notársky úrad žalobkyne 2/ a
právnickejkanceláriežalobcu1/.Natomtozákladeimbolivyčíslenépohľadávkykudňu29.01.2017.Dňa
30.01.2017boložalobcom1/,2/predloženéfinančnévysporiadanie,poodpredajiichpodielu,atokudňu
10.11.2016. Ich zostatok podľa vyčíslenia bol v prospech žalobcov vo výške 1.209,98 eur. Táto čiastka
zostala na spoločnom účte č. XXXXXXXXXX/XX. 29.01.2017 žalovaní vystavili vyčíslenie pohľadávky

o nájme za užívanie kancelárskych priestorov, spoluvlastníckeho podielu v jednej tretine na Š. ulici XX/
XX v S., podľa ktorej ostáva žalobcom po prepočte k úhrade 1.752,47 eur. Keďže žalobcovia i napriek
ich vyššie uvedeným požiadavkám stále účelovo neuznávajú ich pohľadávky s tvrdením, že užívajú
iba svoju vlastnícku tretinu. Odpoveď žalovaných im bola zaslaná 02.04.2017. Za posledné obdobie,
si žalobcovia neplnili povinnosti vyplývajúce z platných zmlúv. Dokonca užívali priestory po predaji ich

tretinového podielu po dobu štyroch mesiacov, za ktoré neuhradili nájomné, aj keď sa priestory museli
naďalej vykurovať.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2018 trvali na žalobe v celom rozsahu, žiadali tejto
vyhovieť a zaviazať žalovaných na znášanie trov konania. Žalovaní nepopierajú, že zo spoločného účtu

bola vybratá suma 5.000,- eur a že čiastku 2.500,- eur prevzal žalovaný 1/ a že napriek nesúhlasu
žalobcu 1/ si ponechal aj sumu ďalších 2.500,- eur, pričom požadoval od žalobcu 1/, aby podpísal
doklad, že prevzal sumu 2.500,- eur, hoci túto ako vyššie uvádzajú, si ponechal žalovaný 1/, teda,
že prevzal a ponechal si sumu celkom 5.000,- eur. Doklad o tom, že sumu 2.500,- eur, ktorý doklad
bol vystavený na meno žalobcu 1/ a ktorý tento odmietol podpísať, je založený v spise, pretože bol

pripojený k žalobe. Vyššie uvedené skutočnosti sú medzi účastníkmi nesporné. Žalovaní argumentujú
tým, že čiastku 2.500,- eur si ponechali ako úhradu za dlžné nájomné. Žalovanému 1/ ako ústne tak
aj písomne oznámili, že žiaden dlh neuznávajú, žiadne nájomné nie sú povinní platiť, pretože boli
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v takom istom pomere k celku ako žalovaní a neužívali nič
nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. K zmluvám o nájme uvádzajú, že k uzavretiu týchto zmlúv

došlo z podnetu žalovaného, ktorý tvrdil, že pri meraní zistil, že žalobcovia užívajú viac, než zodpovedá
ich spoluvlastníckemu podielu. Keďže nepredpokladali, že žalovaný skresľuje skutočnosti, boli uzavreté
zmluvy, avšak nie medzi žalovanými a nimi ako spoluvlastníkmi, teda fyzickými osobami, ale čo je
zrejmé z predmetných zmlúv ako nájomca je uvádzaný Notársky úrad Z.. X. S. N. S. a v druhom prípadeAdvokátskoukanceláriouA..Z.S..Jetedanepochybné,žeprávnysubjektvjednomajvdruhomprípade,
ktorý vystupuje ako nájomca, nie je ani A.. Z. S. ani Z.. X. S. a jedná sa o právne subjekty, ktoré nemožno
stotožňovať či zamieňať. Pre úplnosť uvádzajú, že Notársky úrad Z.. X. S. zanikol dňom 30.06.2014

a Advokátska kancelária k 01.03.2018. Žiaden z menovaných subjektov nemá právneho nástupcu a
nemožno ich stotožňovať s terajšími žalobcami. Pokiaľ žalovaní uvádzajú vo svojom vyjadrení, že od
roku 2013 im nebolo poukazované nájomné, dodávajú, že stalo sa to preto, že zistili, že výmera, ktorú
užívajú, nepresahuje výmeru zodpovedajúci ich spoluvlastníckemu podielu. Zánik notárskeho úradu
bol žalovanému 1/ riadne oznámený, čo vzal na vedomie, preto až doposiaľ nedal ani výpoveď pre

neplatenie nájomného a nepodal ani žalobu na úhradu nájomného. Až po dlhšom čase asi v roku 2016
začal žalovaný tvrdiť, že z podnetu svojej dcéry - žalovanej 2/ sa domáha zaplatenia nájomného a že
jeho nezaujíma, že notársky úrad zanikol a podobne. Je treba dodať, že po zániku notárskeho úradu
žalovaný 1/ plne nakladal s miestnosťami, ktoré užíval notársky úrad, vypol kúrenie, vypol elektrinu,
do priestorov privádzal záujemcov o prenájom, napr. p. R. N. M., bytom S., V.. Š.H., ktorý mal záujem
prenajať miestnosti pre N. S. pracujúcich v R.. Žalobca 1/ nikdy dlh čiastočne neuznal, čo je zrejmé

z listu z novembra 2016. Pokiaľ sa žalovaní domáhajú zaplatenia nájomného, je treba, aby žalovali
právne subjekty, s ktorými majú resp. mali uzavreté zmluvy, kde sa musí riešiť otázka platnosti zmlúv
a samozrejme aj otázka výšky nájomného rovnako opodstatnenosť nároku vrátane otázky premlčania,
pretože nároky od roku 2013 sú, keďže ide o plynutie premlčacej doby pre každú splátku zvlášť,
premlčané a otázku premlčania z opatrnosti namietajú - vznášajú námietku premlčania, keďže nároky

boli premlčané už v čase, keď si žalovaný 1/ ponechal žalovanú sumu. Záverom je potrebné dodať, že
so žalovanou 2/ nemali uzavretú žiadnu zmluvu, žiadnu dohodou, ba dokonca ani z ich ani z jej strany
nedošlo k žiadnemu jednaniu, takže je naprosto nepochopiteľné, že sa pasuje do pozície účastníčky
zmluvného vzťahu. Z vyššie uvedených dôvodov trvajú na žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 03.04.2018 uviedli, že tvrdenie žalobcov, že k uzavretiu
zmlúv došlo len z ich podnetu, nie je vôbec pravdivé. Pre ich úrady v priestoroch budovy si vybrali
sami miestnosti. Keďže sú spolumajiteľmi a ich podiel v 1/3 v každom m2, preto boli vyhotovené
jednotlivé zmluvy. Bolo úplne logické, že k vyhotoveniu muselo dôjsť, inak by ekonomika, to je platby
za spotrebované energie (plyn, voda, elektrina atď.) nebola možná. Na základe toho si boli rovní pri

vyúčtovaní hospodárskych výsledkov. Doklady o príjmoch žalobcovia určite majú, v prípade potreby
ich môžu žalovaní predložiť. Na základe toho nemôžu žalobcovia tvrdiť, že užívali len svoje priestory,
inak by nemali nárok na odplatu. Spochybnenie o právnych subjektoch - nikdy nenamietali, ani keď pri
vyplácaní na všetkých vystavených dokladoch bolo uvedené len meno žalobcu 1/. O zániku notárskeho
úradu ich žalobkyňa 2/ neoboznámila. Úrad podľa žalobcov zanikol 30.06.2014, ale ich časť v 1/3

bola stále užívaná a to až do 10.03.2017, to sú 4 mesiace po odpredaji ich podielu v budove, kedy
vysťahovali uvedené priestory. To, že boli priestory využívané z ich strany aj po 30.06.2014, svedčí
aj fakt, že žalobkyňa 2/ považovala za potrebné umývať prístupové schodisko 13.10.2014. Tvrdenie
žalobcu, že sa žalovaný o dlžné nájomné nestaral, je nepravdivé. Žalobkyňa 2/ sa mu cielene vyhýbala
a žalobca hľadal neustále výhovorky a stále odsúval termíny. Nakoniec sa vyjadril, že jeho notársky úrad

nezaujíma. Ako dôkaz má žalovaný 1/ záznamy rozhovorov o zaplatení dlhov a riešení situácie. Dlžná
suma žalobkyne 2/ bola znížená za rok 2015 na polovicu, tak ako je to zrejmé v konečnom vyúčtovaní za
rok 2017. O vymáhaní súdnou cestou nikdy neuvažovali už aj preto, že na spoločnom účte boli finančné
prostriedky, ktoré nakoniec bolo nutné využiť ako náhradu nevyplateného nájomného. Ďalšie nehorázne
tvrdenie žalobcov, že privádzal záujemcov o prenájom do ich priestorov, nie sú pravdivé. Boli to len

priestory, ktoré boli voľné, nikým neobsadené. K vyjadreniu o plnom nakladaní s ich priestormi uvádza,
že v miestnostiach bolo len regulované vykurovanie vzhľadom na spúšťanie nového kotla. K premlčaniu
zaplatenia nájomného nedošlo. Splátka za nájomné podľa zmluvy vo výške 356,83 eur za štvrtý kvartál
2013 bola splatná do 31.12.2013, urgencia k zaplateniu dlhu bola od začiatku roku 2014, k vybratiu a
ku kompenzácii dlhu došlo 11.10.2016, čo je stále v nepremlčanej lehote. Tvrdenie, že so žalovanou 2/

nemá uzavretú zmluvu - od začiatku bolo dohodnuté, že vyhotovovanie zmlúv, ktoré súvisia s prenájmom
a s užívaním budovy, bude mať na starosti žalobca 1/.

6. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 26.03.2019 uviedli, že z vyjadrenia žalovaných zo dňa 03.04.2018
vyplýva, že títo nepopierajú ani základ ani výšku uplatneného nároku. K uzavretiu zmlúv došlo nie

na podnet, ale na tvrdé naliehanie žalovaného 1/, ktorý aj vyčíslil resp. vypočítal ako tzv. prenajatú
plochu a výšku tzv. nájomného. Opätovne zdôrazňujú, že neužívali po celý čas nič viac ako miestnosti
označené na pripojenom v prílohe náčrte. Ako spoluvlastníci v 1/3 v pomere k celku neužívali
ako kancelárske priestory viac ako vyplýva z predmetného náčrtu, pričom výmera zodpovedajúcaspoluvlastníckemu podielu bola podstatne vyššia. Pokiaľ tvrdia, že neužívali viac ako zodpovedá
ich spoluvlastníckemu podielu, mali a majú na mysli, že neužívali nikdy viac väčšiu výmeru ako by
zodpovedala spoluvlastníckemu podielu v 1/3. Poukazujú na rozsudok Okresného súdu Humenné č.

k. 9C/112/2006 ako aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/7/09. Je teda nepochybné,
že tzv. zmluvy, ktoré boli „uzavreté“ na naliehanie žalovaného sú neplatné, čo rovnako je zrejmé z
citovaného rozsudku krajského súdu, kde na strane 7 v poslednom odstavci je uvedené, že „tieto zmluvy
o nájme nebytových priestorov sú v skutočnosti neplatné a to z toho dôvodu, že subjekty, ktoré ich
uzavreli, nemajú právnu subjektivitu“, ďalej je uvedené, že to platí ako o advokátskej kancelárii tak aj o

notárskom úrade, pretože nie sú právnickými osobami a nemajú právnu subjektivitu. Notársky úrad zo
zákona zanikol dňom 30.06.2014 bez právneho nástupcu. Priestory boli k dispozícii pre prenájom a s
týmito nakladal tak ako to uvádzajú žalobcovia v predchádzajúcom vyjadrení žalovaný 1/, ponúkal ich
na prenájom, hoci teraz túto skutočnosť popiera, avšak je možné na danú okolnosť vypočuť svedka.
Žalobcovia navrhli vyžiadať od žalovaných originály údajných upomienok na zaplatenie tzv. nájomného,
pretože nikdy im žiadna upomienka nebola doručená a pokiaľ žalovaný tvrdí, že hľadali výhovorky, tak je

treba jednoznačne povedať, že mu bolo povedané, že nič sa mu platiť nebude, pretože neexistuje žiaden
dlh. Je treba zdôrazniť, že nároky, ktoré uplatňuje žalovaný, sú resp. boli by premlčané, pretože žalovaný
nikdy nárok neuplatnil tak ako žiada ustanovenie § 100 - 110 Obč. zákonníka a beh premlčacej lehoty
nebol prerušený ani tým, že si protiprávne a svojvoľne prisvojil žalobcom patriacu čiastku zodpovedajúcu
žalovanému nároku. So žalovanou 2/, resp. ona s nimi, nikdy nejednala ani o prenájme ani o nájomnom

a neexistuje ani žiadna zmluva, ktorou by sa zaviazali resp. mali jej zaplatiť čiastku, ktorú si spolu
so žalovaným 1/ ponechala. Žalovaný bol oboznámený ako s tým, že 30. júnom 2014 notársky úrad
zanikol, tak aj s tým, čo mu bolo výslovne povedané, že zmluvy sú neplatné a tzv. nájomné vyplatené
nebude. Kľúče od kancelárií notárskeho úradu boli uložené v kancelárii žalobcu 1/ a žalovaný mal k
nim prístup vždy, keď potreboval či už ukázať priestory záujemcom alebo vypnúť kúrenie a elektrinu, čo

urobil prakticky hneď po 01.07.2014.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalovaného 1/ a oboznámením s listinnými dôkazmi
založenými v spise.

8. Žalobca 1/ pri výsluchu na pojednávaniach trval na žalobe a písomných vyjadreniach v celom rozsahu.
Je vlastne nesporné, že suma 2.500,- eur nebola vyplatená, pretože osobne odmietol podpísať prevzatie
tejto sumy tak ako to požadoval žalovaný, pretože túto sumu odmietol mu vyplatiť. Nie je možné
akceptovať takúto skutočnosť, ako v jednom z početných vyjadrení uvádzajú žalovaní, že po vzájomnej
porade sa dohodli neriešiť vec cestou súdu, ale priamo si ponechať zo spoločného účtu peniaze, ktoré

mali byť vyplatené ako žalovaným tak aj žalobcom. Notársky úrad žalobkyne 2/ zo zákona zanikol
30.06.2014 a on skončil advokátsku prax k 01.03.2018, teda aj týmto dňom zaniká jeho advokátska
kancelária. Nie je možné v danom spore riešiť otázky celkovej existencie od vzniku spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, pretože pokiaľ žalovaní mali a majú nároky voči žalobcom, bolo ich
povinnosťou postupovať v súlade so zákonom a uplatniť svoje práva cestou súdu. Pokiaľ ide o v žalobe

uvedenú dohodu o delení si zisku, resp. odmeny, išlo o dohodu ústnu asi z roku 2001 alebo 2002,
teda potom, čo ďalší spoluvlastník p. E. s manželkou vystúpili zo združenia C., ktoré bolo založené
s úmyslom financie, ktoré budú platené spoluvlastníkmi, na spoločný účet, použiť ako investície do
nehnuteľnosti, príp. podľa dohody naložiť aj tak, že by sa podľa výšky spoluvlastníckych podielov
rozdelili. Táto dohoda bola ako žalobcami tak aj žalovanými rešpektovaná a plnená, až do chvíle, teda

dátumu, ktorý je uvedený na pokladničnom bloku výdaj a príjem, ktorý on odmietol podpísať, pretože
finančné prostriedky si žalovaný rozhodol ponechať. Predtým žiadne nezrovnalosti ohľadne plnenia
dohody neboli. Na ozrejmenie udáva, že p. E. podal voči žalobcom päť alebo šesť žalôb, ktoré spory boli
vedené na Okresnom súde v Poprade, v Starej Ľubovni a v Humennom, v ktorých bol neúspešný, avšak
stále tvrdil, že ako spoluvlastník má nárok, aby mu platili nájomné a na Okresnom súde v Humennom

na otázku predsedu senátu odpovedal, že to uplatňuje preto, lebo terajší žalobcovia majú vysoké príjmy.
Za celý čas od vzniku spoluvlastníctva až do odpredaja ich spoluvlastníckeho podielu p. E. nepoukázal
na spoločný účet združenia C. žiadne finančné prostriedky a za celý čas aj teraz je presvedčený, že
to bolo so súhlasom terajšieho žalovaného. On ani jeho manželka neboli nájomníci ale spoluvlastníci,
s rovnakými právami a povinnosťami. Žalovaný 1/ tvrdí, že nemal kľúče od notárskeho úradu. Potom

nevie, ako sa dostal do priestorov notárstva, kde vodil N., ktorí mali záujem prenajať priestory na
ubytovanie, trvali však na kúpeľni či nejakých priestoroch na umývanie, čo nebolo možné v tak krátkom
čase tomu vyhovieť. Nieže sa dozvedel, že zanikol notársky úrad, ale od prvej chvíle to vedel, pretože
táto skutočnosť mu jednak bola povedaná a jednak bolo oznámenie vyvesené pre stránky. Žalobkyňa 2/platila upratovačku sama, ktorá upratovala aj pre p. E. a spol., potom keď upratovačka odišla, sem tam to
pozametal aj žalovaný 1/, čo neporiadok tam urobil väčšinou p. E.. V súlade s Občianskym zákonníkom
ponúkol na odkúpenie spoluvlastnícky podiel žalovanému, p. E., absolútny nezáujem. Kľúče odovzdal

svojím právnym zástupcom, pretože nevyfasoval kľúče ani od E. ani od žalovaného a nemal iné kľúče
ako od notárstva a svojej advokátskej kancelárie. Celá vec spočívala v tom, že ako žalovaný 1/ aj p.
E. robili všetko možné, aby odišli z tejto budovy, predkladali kdejaké nezmyselné znalecké posudky,
kde napr. výnos z budovy mal byť 55.000,- Sk ročne, ale budova podľa znalca mala odhadom hodnotu
10-15.000,- Sk. Keď žalovaný 1/ tak strašne trpel a tak sa mu ukrivdilo, nič mu nebránilo, aby takisto

ako p. E. podával žaloby a domáhal sa tzv. svojich práv. On sa mu nevyhrážal, on ho neurážal. Slušne s
ním jednal. Písomnosti, ktoré predkladá žalovaný 1/ v zastúpení aj žalovanej 2/, nesúvisia s predmetom
sporu, pretože predmet sporu je to, že žalovaný 1/, ktorý vybral aj s jeho súhlasom určitú čiastku z banky,
požadoval na ňom, aby podpísal prevzatie sumy 2.500,- eur, čo ináč je zrejmé z dôkazov, ktoré pripojil
k žalobe. Pochopiteľne, že akékoľvek písomnosti adresované notárskemu úradu po 30.06.2014 buď
neboli doručené alebo vôbec teda sa netýkali daného sporu, pretože pochopiteľne že právny subjekt už

neexistoval a zanikol bez právneho nástupcu. Pokiaľ žalovaní sa bránia, resp. poukazujú na skutočnosti
spred mnohých rokov, napr. aj rok 2003, 2004, chce len dodať, že to je snaha zatiahnuť do jednania
pred súdom celý priebeh trvania spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú už žalobcovia od roku
2016 nevlastnia.
Žalobcovianezavinili,žezdruženie,ktoréexistovalomedzispoluvlastníkmiobytnéhodomuapríslušných

parciel, zaniklo kvôli tomu, na čo už poukazoval a predložil aj písomný doklad, že p. E. za 2. polrok 2001
vyhotovil tzv. vyúčtovanie, z ktorého cituje: „E. 65.000,- doplatok, p. C. doplatok 66.000,-, S.Í. 280 = 0“.
To bol dôvod, prečo p. E. vystúpil, lebo žalobca nesúhlasil s vyúčtovaním a žiadal doklady o príjme a
výdavkoch. Nevie ako si predstavuje odovzdanie nehnuteľnosti, veď oni neboli klasickí nájomníci ale
spoluvlastníci. Nevie, čo mu mal odovzdávať.

Žalobca 1/ v záverečnej reči zotrval na žalobe podľa písomného podania aj čo sa týka nároku z hľadiska
právneho aj skutkového, pretože nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by čo i len spochybňoval, že
žalovaný 1/ si sumu 2.500,- eur ponechal a preto považuje takýto postup za jednoznačne protiprávny a
preto bola podaná žaloba. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Pokiaľ ide o trovy konania,
uplatňuje si ich vo výške zaplateného súdneho poplatku.

9. Žalovaný 1/ pri výsluchu na pojednávaniach uviedol, že trvá na tom, aby žaloba bola v plnom rozsahu
zamietnutá a uviedol skutočnosti podľa písomných vyjadrení.
Čo sa týka súdov s p. E., sa nedá porovnať v žiadnom prípade vzťah medzi žalobcami a žalovaným,
nakoľko mali jasné zmluvy. Zo strany žalobkyne 2/ od samého začiatku boli problémy v neplatení, v

neuhrádzaní dohodnutých finančných čiastok. Na základe toho spoluvlastník p. E. zo združenia vystúpil
v roku 2001, k 31.12.. Za existencie nového vzťahu medzi žalobcami 1/, 2/, ktoré vznikli na základe
zmlúv, prebiehali platby a jednotlivé vyplácanie zo vzniknutého zisku až do roku 2014. V tomto prípade
žalobca 1/ nemal námietky voči tomu, že užíva len svoj podiel, ktoré začal zdôvodňovať, že on užíva len
svoj podiel a nemá dôvod mu vyplácať dohodnuté sumy za užívanie. Vo viacerých prípadoch riešili počas

existencie, kde sám žalobca 1/ v liste zo dňa 07.01.2014 za pokus o vytvorenie zmlúv jednotlivo zo strany
vlastníkov s jednotlivými nájomcami uvádza, že potom podľa tejto by každý spoluvlastník musel mať svoj
účet, na ktorý by mu hradili nájomné a vzniklé náklady, to znamená plyn, elektrika, voda, smeti a ostatné
drobné platby spojené s prevádzkou. To by sa nedalo, lebo by musel mať každý zmluvu s plynárňami,
s vodárňami a podobne, takže by sa to nedalo takto existovať. Na základe toho vznikol pôvodne a aj

potom spoločný účet, ktorý fungoval, existoval a bol bez problémov. P. E. mu do dnešného dňa nevyplatil
za užívanie priestorov za svoj byt od roku 2002 ani cent. Žalobcovia svoj podiel predali a prakticky
kľúče neodovzdali, k týmto kľúčom sa po naliehaní dostal cca po pol roku. Kľúče boli odovzdané zrejme
kupujúcim. Viac krát, keď tieto veci riešil so žalobcom 1/, tak stále odkladal termíny, že to budú riešiť
nabudúce. Čo sa týka vyplatenia čiastky, samozrejme tých 2.500,- eur, ktoré akože by mal nárok, podľa

celkovej situácie nárok na to nemal, pretože neplatili nájomné. Nemal nárok na zisk v žiadnom prípade
a tieto peniaze boli zo zisku. Keby platil tretinu, ako vyplývalo zo zmluvy, tak by mal nárok. Žalobcovi
1/ absolútne poctivo slúžil, nikdy v ničom ho neoklamal a čestne robil na tej budove, do dnešného dňa
vedie účty čestne. Mali budovu obsadenú, zisky mali pomerne dobré.
Žalovaný 1/ v záverečnej reči uviedol, že keď sa cíti tak nevinný, prečo nedal doklad, ktorý súdu predložil,

aby mu aspoň polovicu vyplatil z tých 2.500,- eur. Toto cítil asi, že nie je pravda, že mu to patrilo. Nepatrila
mu vôbec. Trvá na tom, aby zmluva bola anulovaná a žaloba zamietnutá ako bezpredmetná. Žalobcovia
siveciúčelovovymýšľaliapredkladali,abysiobhájilisvojeveci.Ďalšienávrhynadoplneniedokazovania
nemá. Trovy konania si neuplatňuje, doposiaľ mu žiadne trovy konania nevznikli, je dôchodca.10. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

11. Žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu 1/3 v pomere k celku
predmetných nehnuteľností (parc. č. XXX - zastavané plochy o výmere 238 m2 a parc. č. XXX -
zastavané plochy o výmere 730 m2) nachádzajúcich sa v S. na ulici Š. Č.. XX/XX, zapísaných na LV č.
XXXX, k. ú. S.. Rovnaký spoluvlastnícky podiel 1/3 na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný 1/ spolu
s manželkou N. C.. Po smrti manželky žalovaného 1/ N. C. dedením žalovaná 2/ nadobudla ako dcéra

nebohej a žalovaného 1/ spoluvlastnícky podiel v 1/6 v pomere k celku, rovnako tak aj žalovaný 1/.
Vyššie uvedené manželské páry s ďalšími spoluvlastníkmi Z. E. a manželkou založili za účelom
správy predmetných nehnuteľností, ich udržiavania a hospodárenia s nimi združenie C.. Podieloví
spoluvlastníci (tiež podielu 1/3) Z. E. a manželka zo združenia C. ku dňu 27.12.2001 vystúpili a ostatní
členovia združenia z tohto dôvodu v činnosti nepokračovali; dňom 31.12.2001 došlo v skutočnosti k
rozpusteniu tohto združenia.

Žalobcovia a žalovaný 1/ spolu s manželkou N. C. sa rozhodli založiť nový účet, na ktorý budú
poukazované všetky príjmy a z ktorého budú hradené všetky výdavky a taktiež robené výbery pre
každého spoluvlastníka, či už sa bude jednať o odmenu resp. podiel zo zisku. Výdavky ako aj podiel na
zisku resp. odmeny sa podľa dohody delili podľa výšky spoluvlastníckych podielov, teda na polovicu pre
každý manželský pár. Tieto skutočnosti neboli sporné.

Podľa vyššie uvedenej dohody sa postupovalo až do júna 2016, kedy žalovaný 1/ požiadal žalobcu 1/
o súhlas s výberom 5.000,- eur s tým, že táto čiastka sa v zmysle dohody a doterajšej praxe rozdelí
na polovicu - teda suma 2.500,- eur pre žalovaných a suma 2.500,- eur pre žalobcov. Žalovaný 1/ dňa
09.06.2016 (č. l. 41) skutočne sumu 5.000,- eur z účtu vybral, avšak sumu v plnej výške si ponechal s
tým, že táto suma patrí jemu a žalovanej 2/ na úhradu dlhu. Žalobcovia oznámili žalovaným, že žiaden

dlh neexistuje a že trvajú na tom, aby im sumu 2.500,- eur vyplatili. Žalovaný 1/ im zaslal výdavkové
doklady - výdavkový doklad č. 2/2016 zo dňa 30.06.2016 na sumu 2.500,- eur a výdavkový doklad č.
3/2016 zo dňa 31.12.2016 na sumu 1.038,81 eur, aby tieto podpísali, že prijali sumu 2.500,- eur a sumu
1.038,81 eur (žalobcovia o túto sumu žalobu nerozšírili, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný
1/ vybral len sumu 5.000,- eur).

Notársky úrad žalobkyne 2/ zanikol dňom 30.06.2014 a advokátska kancelária žalobcu 1/ k 01.03.2018.

12. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 9C/112/2006-209 zo dňa 07.10.2008 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/7/09 zo dňa 11.03.2009 bola zamietnutá žaloba
manželov E. proti žalobcom o zaplatenie 52.236,- Sk s prísl.. V rozsudku súdu druhej inštancie je

konštatované, že zmluvy o nájme nebytových priestorov sú v skutočnosti neplatné a to z toho dôvodu,
že subjekty, ktoré ich uzavreli, nemajú právnu subjektivitu (v týchto zmluvách bolo ako prenajímateľ
uvedené síce združenie C., ale tak ako v tomto prípade nájomcami bol vyššie uvedený notársky
úrad a advokátska kancelária); ďalej súd druhej inštancie skonštatoval, že to platí ako o advokátskej
kancelárii tak aj o notárskom úrade, pretože je nepochybné, že právnu subjektivitu nemajú, pretože nie

sú právnickými osobami.

13. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú

oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní
a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súlade s citovanými ustanoveniami si žalobcovia uplatnili
úroky z omeškania zo žalovanej sumy za obdobie omeškania od podania žaloby t.j. od 13.10.2017
do zaplatenia.

22. Žalovaní namietali, že nakoľko v priebehu roku 2013 prestali nájomcovia uhrádzať nájmy za
užívanie zmluvou vymedzených priestorov, vybral žalovaný 1/ z účtu sumu 5.000,- eur, a to z dôvodov
kompenzáciezaužspomínanépodlžnosti.Ažpísomnýmpodanímzodňa29.01.2017a 30.01.2017bolo
žalobcom 1/, 2/ predložené vyčíslenie pohľadávky a finančné vysporiadanie. Žalovaní teda argumentujú
tým, že čiastku 2.500,- eur si ponechali ako úhradu za dlžné nájomné.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v
takom istom podiele ako žalovaní a neužívali nič nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu; nebolo
preukázané, že žalobcovia užívali plochu väčšiu, než aká zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu so
zreteľom na celkovú výmeru podlahovej plochy nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobcovia svoj podiel
užívali vo forme kancelárskych priestorov a teda slúžil pre nich na výkon zárobkovej činnosti, nezakladá

pre žalovaných nárok na platenie nájmu, keďže každý spoluvlastník môže využívať svoj spoluvlastnícky
podiel podľa svojho uváženia.
Dôvod neplatnosti zmlúv o nájme konštatovaný vo vyššie citovanom rozsudku Krajského súdu v Prešove
platíajvprípadezmlúvonájme,naktorépoukazovaližalovanívtomtokonaní.Okremtohonotárskyúrad
žalobkyne 2/ zanikol dňom 30.06.2014 a advokátska kancelária k 01.03.2018. Žiaden z menovaných

subjektov nemá právneho nástupcu. Tiež je potrebné dodať, že so žalovanou 2/ nebola uzavretá žiadna
zmluva o nájme. Žalovaní teda nepreukázali, že existuje odplatná dohoda o užívaní predmetných
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na Š. ulici č. XX/XX v S., na základe ktorej by
mali žalobcovia zaplatiť žalovaným finančnú čiastku v sume 2.500,- eur.
Súd tiež dodáva, že podľa konštantnej judikatúry spoluvlastníkovi domu nemožno zriadiť právo nájmu

k bytu v spoločnom dome.

23. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení sú žalovaní v zmysle §
456Občianskehozákonníkapovinníbezdôvodnéobohatenievydaťtomu,naúkorkohosaobohatili,teda
žalobcom. Žalovaní sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili tým, že polovicu finančných prostriedkov

v sume 2.500,- eur (preukázateľne vybratých z účtu v celkovej sume 5.000,- eur) nevyplatili žalobcom
a to bez právneho dôvodu.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe žalobcov v celosti vyhovel
- t.j. čo do vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.500,- eur so zákonnými úrokmi z omeškania
(výrok I.), pretože žalobcovia svoj nárok riadne preukázali a odôvodnili.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.26. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešným žalobcom voči
žalovaným v rozsahu 100 % ( výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).