Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6P/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621205519
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2022:2621205519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti: S. B., L.. XX.X.XXXX a P. B., L.. XX.XX.XXXX, obidve bydliskom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka - I. B., L..
XX.XX.XXXX, J. Č. Q. XXXX/XXX, XXX XX D., Š. M. D. a otec - G. B., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX K.
XXX, Š. M. D., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje dohodu rodičov tohto znenia:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. B., L.. XX.X.XXXX zo sumy 200,-€ mesačne

na sumu 250,- € mesačne a na maloletú P. B., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 150,-€ mesačne na sumu
180,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné je splatné vždy do 15. dňa
príslušného mesiaca vopred k rukám matky.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia vyživovacej

povinnosti otca voči mal. S. zo sumy 200,- € mesačne na sumu 350,- € mesačne a voči maloletej P. zo
sumy 150,-€ mesačne na sumu 250,-€ mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Za podstatnú zmenu
pomerov matka považovala tú skutočnosť, že za čas od rozhodnutia o výživnom uplynuli viac ako 3
roky, deti majú prirodzene vyššie potreby, maloletá S. je študentkou 2. ročníka M. S. E. D., mladšia
P. je žiačkou X. ročníka ZŠ v K.. Deti navštevujú záujmové krúžky a mimo iného majú i zdravotné
problémy a s tým súvisiace zvýšené náklady. U mal. S. vyčíslila náklady na cestovné do školy cca 10,-
€, stravu v škole 32,-€, oblečenie cca 100,-€, pomôcky do školy 30,-€, hygienu 15,-€, životné poistenie

53,-€, futbal 20,-€, stravu mesačne cca 100,-€, mobilný telefón 20,-€, vreckové 40,-€, časté návštevy
u stomatológa a plánovaný (strojček 2500,-€ ). U maloletej P. vyčíslila mesačné náklady na cestovné
do školy 10,-€, stravu v škole 20,-€, oblečenie 80,-€, pomôcky do školy 25,-€, hygienu 15,-€, životné
poistenie 26,-€, folklórny krúžok 20,-€, stravu mesačne cca 100,-€, náklady na lieky na alergiu cca 30,-
€ + nepredvídateľné výdavky. Matka spolu s maloletými deťmi býva u svojej matky v D., ktorej prispieva
na bývanie sumou 150,-€ mesačne. Matka pracuje ako zdravotná sestra vo V. L. D. G. D., S..D.., kde
dosahuje netto mesačný príjem 1040,88 € mesačne.

2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Ako dôvod uviedol, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti uplynuli 3 roky, avšak za túto dobu sa podstatne nezmenili pomery na strane
maloletých detí. Staršia dcéra S. v tom čase chodila na ZŠ v K. a mladšie tiež, takže cestovali Č. - K.,čiže u oboch detí neprišlo k zvýšeniu výdavkov na cestovné. S. chodila na tréningy do K., teraz chodí
do D., takže nemá žiadnu zmenu, mladšia cestuje tiež aj autobusom alebo ju berie p. učiteľka. Otec
nevidel tiež dôvod na zvýšenie výživného v období COVID 19, keďže staršia dcéra S. od začiatku štúdia

na D. E. D. je viac doma ako v škole, na dištančnom štúdiu a tak má zakázané školské podujatia a
výlety. Taktiež považoval za neadekvátne mesačné poplatky ako strava ( staršia dcéra nechodí v škole
na obedy), cestovné, pomôcky do školy. Dcére S. platí životné poistenie so sporením, štvrťročne sumou
69,-€. Dcéra P. stále navštevuje tú istú ZŠ a to E. K.. Na folklórny krúžok chodí od prvej triedy, ktorý v
tomto COVID čase nefunguje a od začiatku tohto školského roku ho ešte nemali, lebo p. učiteľka má

zlomenú nohu. Alergologické problémy má od malička, ale matka ich nijako neriešila a nie je pravda,
ako to uvádza matka, že sa jedná o novú skutočnosť. Sumu, ktorú matka žiada považuje za prehnanú a
neadekvátnu k potrebám dcér. Deti otec nevidí, nesmú ho navštevovať, lebo býva s priateľkou v jednej
domácnosti.Matkamuurčujekdesasmie,respektívemusísnimistýkaťatolenujehomamyvK..Matka
žije tiež v jednej domácnosti s priateľom o bol to jeho najlepší kamarát a je príčinou rozvodu manželstva.
Dcéram dáva peniaze ku všetkým sviatkom. Dcéra P. mala tento rok sväté prijímanie na ktoré nebol

pozvaný, prišiel tam aj so svojou priateľkou aj bez pozvania a priniesol jej finančný dar pred kostol. Otec
pracuje ako vodič C. a jeho netto mesačný príjem je 1.127,-€. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť,
narodil sa mu dňa XX.X.XXXX syn K. B.. Otec má zdravotné problémy, má cronovou chorobou a každý
mesiac cestujem do J. na biologickú liečbu. V novembri bol na vyšetrení 5 krát, s tým sú spojené finančné
náklady a zhoršený zdravotný stav ho obmedzuje v možnosti zarobiť si peniaze. Je pravdou, že otec je

konateľom vo firme G.. Momentálna pracovná kríza spôsobuje, že často presahujú mesačné výdavky
skutočné príjmy. Podľa názoru otca, musí sa v tomto období v čase COVID 19 uskromniť on a mohli by
sa i jeho dcéry. Matka ich učí na veľmi vysoký nadštandard, kladie vysoké nároky na ich potreby. Dcéry
chodia vyslovene v značkovom oblečení, staršia dcéra si na to kladie dôraz, používa mobilný telefón len
značky S. G. a na paušál. Bola u kaderníčky na odfarbenie vlasov za ktoré zaplatili 150,- €. Týmto chcel

otec poukázať na nadštandard, na ktorý nemá finančné prostriedky ani otec, ani matka. Otec býva u
priateľky, ktorá je vlastníkom bytu a často žijú z jej prijmú z materskej, ktorá jej skončila a bude poberať
iba rodičovský príspevok. Navrhovanú výšku výživného považuje za neadekvátnu, ktorá nezodpovedá
potrebám maloletých a ani schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.

3. Kolízny opatrovník navrhol schváliť navrhovanú rodičovskú dohodu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, správou od kolízneho
opatrovníka, správou o zárobku otca, matky, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu XP/XX/XXXX,
správou od sociálnej poisťovne a zistil tento skutočný stav veci:

5. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. XP/XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, kedy súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle
ktorej boli maloleté deti po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola
určená vyživovacia povinnosť na mal. S. sumou 200,-€ a mal. P. sumou 150,-€ mesačne. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V čase rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti zo
strany otca, matka pracovala ako zdravotná sestra vo V. L. D. G. D., S..D.. a dosahovala netto mesačný
zárobok 780,68 € a otec pracoval v spoločnosti G. D.. D. O..M.., G. B., K. XXX a dosahoval netto
mesačný zárobok 451,-€ a stravné náhrady v priemere mesačne 592,-€. V čase rozhodovania boli
obidve maloleté deti žiačkami ZŠ K.. Predmetný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol podaný

na súd dňa XX.XX.XXXX. V čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti bola maloletá
Alexandra študentkou X. ročníka M. S.É. E. D., mladšia P. žiačkou X. ročníka ZŠ K.. Otec si voči
maloletým deťom vyživovaciu povinnosť riadne plnil i plní a príležitostne im prispieval nad rámec
bežnéhovýživného.DcéreS.platíživotnépoisteniesosporením,štvrťročnesumou69,-€.Otecsústavne
pracuje v spoločnosti G. D.. D. O..M.., G. B., K. XXX, kde podľa potvrdenia dosahuje brutto mesačný

zárobok cca 1500,-€ a netto mesačný zárobok 1.125,-€ a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči mal.
K. B., XX.X.XXXX. Príjem otca bol preukázaný i z lustrácie v SP. Otec je zároveň konateľom spoločnosti
G.S. D.. D. O..M.., G. B., K. XXX. Podľa jeho vyjadrenia nemal vyplatenú odplatu pre konateľa, predložil
súdu účtovnú závierku zostavenú k XX.XX.XXXX podľa ktorej je spoločnosť v strate, s výsledkom
hospodárenia z finančnej činnosti - 29.367,-€. Matka pracuje ako zdravotná sestra vo V. L. D. G. D.,

S..D... Súd vyzval matku na predloženia potvrdenia o svojom netto mesačnom príjme za posledných 12
mesiacov pred podaním návrhu. Matka predložila mzdový dekrét zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého
má základnú zložku mzdy 901,60 € a funkčnú zložku 69,-€. Predložila súdu výplatný lístok za mesiac
S. XXXX, kde mala netto mesačný príjem 955,76 € a 275,-€ príspevok na rekreáciu. V konaniachstarostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, z ktorej vyplýva, že súd je povinný zisťovať
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania
a nie je viazaný návrhmi účastníkov. Súd tak z lustrácie zo SP zistil, že matka mala v mesiaci S. XXXX

vymeriavací základ 1.196,43 € a úhrn poistného 112,45 €, v D. XXXX vymeriavací základ 1.325,26 € a
úhrnpoistného124,56€,vM.XXXXvymeriavacízáklad1.197,26€aúhrnpoistného112,53€,vL.XXXX
vymeriavací základ 2745,26 € a úhrn poistného 258,04 €, v K. XXXX vymeriavací základ 1.734,01 € a
úhrnpoistného162,99€,vI.XXXXvymeriavacízáklad2.353,91€aúhrnpoistného221,24€,E.V.XXXX
vymeriavací základ 2.194,43 € a úhrn poistného 206,26 €, E. C. XXXX vymeriavací základ 2.394,47 €

a úhrn poistného 225,06 €, E. S. XXXX vymeriavací základ 2.923,08 € a úhrn poistného 180,76 €, E. C.
XXXXvymeriavacízáklad1.322,57€aúhrnpoistného124,30€,E.I.XXXXvymeriavacízáklad1.338,38
€ a úhrn poistného 125,79 €, E. I. XXXX vymeriavací základ 1.292,93 € a úhrn poistného 121,51 €,
E. S. XXXX vymeriavací základ 1260,66 € a úhrn poistného 118,47 €, E. D. XXXX vymeriavací základ
1.675,49 € a úhrn poistného 118,47 €, E. M. XXXX vymeriavací základ 3.446,22 € a úhrn poistného
323,92€.,E.L. XXXXvymeriavacízáklad3.041,05€aúhrnpoistného285,85€,E.K.XXXXvymeriavací

základ 2.824,41 € a úhrn poistného 265,48 €. Otcovi sa za čas od prechádzajúceho rozhodovania zvýšil
príjem o 82,-€ a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka podstatnú zmenu pomerov na strane
maloletých detí odôvodnila prevažne uplynutím času od posledného rozhodovania o výživnom, kedy
uplynul čas dlhší ako 3 roky. Dcéra S. začala študovať na strednej škole a intenzívne šporuje.

6. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine ) o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa §62ods.4,vetaprvá Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

10. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Súd zo zisteného skutočného stavu veci mal súd za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
XP/XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej boli maloleté deti po

rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť
na mal. S. sumou 200,-€ a mal. P. sumou 150,-€ mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX. Otec platí výživné riadne, nemá nedoplatok na výživnom, príležitostne prispieva deťom
nad rámec výživného a dcére S. platí životné poistenie so sporením, štvrťročne sumou 69,-€ ( 23,-€
mesačne).

Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne,

okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného.
Možno jednoznačne považovať za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletých detí, kedy od predchádzajúceho rozhodovania o výživnom uplynulo obdobie viac ako 3 roky.
Možno poukázať na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 68 ods. 3 Zákona o rodine, v súlade s ktorouk podstatnej zmene pomerov dochádza spravidla u detí v rozpätí troch rokov, a to v súvislosti s vekom a
rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti podstatné pre zvýšenie výživného, ktoré
odôvodňujú zvýšiť výživné v kratšom časovom intervale. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a

na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké. Teda ide o všeobecne známu skutočnosť,
ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať.

V čase predchádzajúceho rozhodovania otec dosahoval netto mesačný príjem 1043,-€ ( z tejto sumy
tvorili náhrady stravného 592,-€). Rodičia sa dohodli na výživnom spolu na obidve deti vo výške 350,-

€, čo predstavovalo 33% z jeho mesačného príjmu vrátane náhrad na stravovanie. V súčasnom období
otec dosahuje netto mesačný zárobok vo výške 1.125,-€, čo je navýšenie o sumu 82,-€, avšak mu
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Možno tak jednoznačne považovať za preukázané, že neprišlo k
podstatnej zmene pomerov na strane otca. Matka mala v čase predchádzajúceho rozhodovania netto
mesačný zárobok 780,68 €, v súčasnom období preukazovala netto príjem 1040,88 €, čo je nárast o
260,2 €. Nepochybne však matka dosiahla podstatne vyšší príjem za rozhodné obdobie a nepochybne

u nej prišlo k podstatnej zmene pomerov.

Rodičia v priebehu pojednávania sa dohodli na zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú S. zo sumy
200,-€ na sumu 250,-€ a mal. P. zo sumy 150,-€ na sumu 180,-€ s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku.

S prihliadnutím na rozhodujúce skutočnosti (otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť), zvýšený netto
príjem iba o 82,-€ a z pripojenej účtovnej závierku spoločnosti G.S. zostavenej k XX.XX.XXXX z ktorej
je zrejmé, že spoločnosť ktorej otec je väčšinovým spoluvlastníkom a konateľom je v strate, súhlas
otca so zvýšením vyživovacej povinnosti o 50,-€ na dcéru S. a 30,-€ na mal. P., t.j. celkove na sumu

430,-€ súd považoval za dohodu, ktorá neodporuje zákonu a je uzatvorená v prospech maloletých
detí. Výška výživného predstavuje 38 % príjmu otca. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa
výživné zamestnaného (či potencionálne zamestnaného) rodiča na dieťa malo pohybovať v rozpätí
20% -30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, avšak samozrejme s možnosťou rôznych
modifikácií, najmä v závislosti jednak v počte vyživovacích povinností, či potrebách jednotlivých výživou

oprávnených, ale tiež aj povinných osôb. Tiež uzatvorenie dohody s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku súd považoval za dôvodné, pretože matka preukázateľne niekoľko mesiacov, i za mesiac K.
XXXX mala podstatne zvýšený príjem vzhľadom na zmenu v odmeňovaní zamestnancom zdravotníctva
v súvislosti s pandémiou. Zvýšenie výživného pre maloleté deti zo sumy 200,-€ na sumu 250,-€ a zo
sumy 150,-€ na sumu 180,-€ mesačne zohľadňuje u maloletých odôvodnené potreby detí v štandardnom

rozsahu a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy maloletých na hranicu prospešnú a nevyhnutnú
pre ich všestranný rozvoj. Matka poberá rodinné prídavky na deti, ktoré sú určené a slúžia na pokrytie
časti potrieb maloletých. Uvedená skutočnosť je premietnutá aj vo výške zvýšeného výživného a bola
vzatá v úvahu aj pri schvaľovaní rodičovskej dohody.

Po vyhlásení dokazovania za skončené a po vyhlásení rozsudku, matka žiadala priznať výživné i spätne,
od podania návrhu na súd.

Pri určovaní výživného je nutné prihliadať na najlepší záujem detí, ktorý má relevanciu pri určovaní
rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je

potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to
v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti,
aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda
potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho
záujme.Výživnémáslúžiťnazabezpečenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťascieľomzabezpečiť

rozvoj dieťaťa. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že uzatvorená
rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletých detí.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
(§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.