Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203243
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8818203243.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcov: 1) U. E.,

K.. XX. XX. XXXX v Jasenovciach, v súčasnosti na mieste neznámom, 2) X. E., K.. XX. XX. XXXX v
Jasenovciach, v súčasnosti na mieste neznámom, 3) U. W., Y.. W., v súčasnosti na mieste neznámom,
všetci zastúpení: 1. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 proti
žalovanému: Q.. U. E., K.. XX. XX. XXXX, G.K. XXXX/X, XXX XX V., zastúpenému: JUDr. Branislav
Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II.Žalovanému priznáva vočižalobcomv1.,2.a3.radenároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100
%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa cestou zástupcu Slovenský pozemkový fond (ďalej „žalobcovia“) žalobou doručenou
tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2018 domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa
katastrálnom území X., obec X., okres Vranov nad Topľou, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX ako
parcely registra C KN
- parcelné číslo 374/3 o výmere 2673 m2 trvalý trávnatý porast,

- parcelné číslo 374/4 o výmere 6811 m2 trvalý trávnatý porast,
- parcelné číslo 375/4 o výmere 120 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo 306/22 o výmere 918 m2 lesný pozemok
sú vo vlastníctve U. E., nar. dňa XX. XX. XXXX v Jasenovciach, v podiele 1/4, v správe Slovenského
pozemkového fondu so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, PSČ: 817 15, IČO: 17 335 345, X. E., K..
P. XX. XX. XXXX v Jasenovciach v podiele 1, v správe Slovenského pozemkového fondu so sídlom v
Bratislave, Búdkova 36, PSČ: 817 15, IČO : 17 335 345, U. W., Y. W. v podiele 2/4, v správe Slovenského

pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, PSČ: 817 15, IČO : 17 335 345 a priznal
žalobcom náhradu trov konania.

2. SPF žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.
Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie X., obec X.,
okres Vranov nad Topľou vo vlastníctve U. W., Y. W. v podiele 2/4, U. E. v podiele 1 a X. E. v podiele
1. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe osvedčenia o vyhlásení o nadobudnutí vlastníctva

nehnuteľnosti vydržaním spísaného dňa 26. 11. 2008 vo forme Notárskej zápisnice N 271/2008, Nz
51940/2008 v Notárskom úrade JUDr. Štefana Štefanka vo Vranove nad Topľou. Podľa Notárskej
zápisnice žalovaný nadobudol Nehnuteľnosti „dedením po svojom otcovi, Š. E., K.. XX. XX. XXXX,
zomretom 22. 03. 2003, ktorý tieto nadobudol darom od pozemnoknižných vlastníkov v roku 1948,mimo registračného postupu, oprávnenou dobromyseľnou držbou do roku 1958, kedy boli združené.
Vlastníctvo teda nadobudol v zmysle § 460 OZ dňom 22. 03. 2003 smrťou svojho otca“. Svoju žiadosť
doložil listom vlastníctva číslo XXX katastrálne územie X., Vyjadrením a Potvrdením Obce Jasenovce,

rodným listom X. E. (žalobcu v 2. rade) a úmrtným listom otca Š. E.. Podľa Potvrdenia Obecného úradu
v Jasenovciach (č. 677/08), ktoré je prílohou Notárskej zápisnice, žalovaný nadobudol nehnuteľnosti
dedením po svojom otcovi Š. E., ktorý bol bratrancom X.Á. E. U. U. E.. Od menovaných ich získal
darom v roku 1948, kedy sa vysťahovali s rodičmi X. E. U. Q., rodenou S. z obce Jasenovce. Podľa
Vyjadrenia Obecného úradu v Jasenovciach (č. 678/08) menovaní sa vysťahovali do zahraničia, odkiaľ

sa už nevrátili. Otec žalovaného - Š. E., užíval nehnuteľnosti ako vlastné až do roku 1958, kedy boli
združené. K podielovej spoluvlastníčke U. W.R., rodenej W. Obecný úrad v Jasenovciach uviedol:
„bola sesternica mojej nebohej prababky, ktorej pobyt nám nie je známy“. Zápis Notárskej zápisnice
do katastra nehnuteľností mal za následok zánik vlastníckeho práva žalobcov (pôvodných vlastníkov)
k Nehnuteľnostiam. Podľa Notárskej zápisnice sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností (v
podiele 1/1) nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., obec X., okres Vranov nad Topľou, zapísaných

na liste vlastníctva číslo XXX ako parcely registra E KN parcelné číslo 1168 o výmere 1618 m2
lesné pozemky, parcelné číslo 1171 o výmere 6811 m2 lesné pozemky, parcelné číslo 1174 o výmere
1208 m2 orná pôda. V rámci konania registra obnovenej evidencie pozemkov bola upravená výmera
pozemkov nasledovne: parcelné číslo 1168 o výmere 2382 m2 lesné pozemky, parcelné číslo 1171 o
výmere 4429 m2 lesné pozemky, parcelné číslo 1174 o výmere 3711 m2 orná pôda. Zmena bola v

katastri nehnuteľností vyznačená pod položkou výkazu zmien 15/14. Na základe Geometrického plánu
č. 55/2015 vyhotoveného H.. Y. K. dňa 01. 06. 2016, parcely registra E KN parcelné číslo 1168 o výmere
2382m2lesnépozemkyaparcelnéčíslo1171ovýmere4429m2lesnépozemkyzanikliabolavytvorená
parcela registra C KN parcelné číslo 374/4 o výmere 6811 m2 trvalý trávnatý porast. Rovnako zanikla
parcela registra E KN parcelné číslo 1174 o výmere 3711 m2 orná pôda a boli vytvorené parcely registra

C KN parcelné číslo 374/3 o výmere 2673 m2 trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 375/4 o výmere 120
m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcelné číslo 306/22 o výmere 918 m2 lesný pozemok. Zmena bola
vyznačená pod položkou výkazu zmien 32/16. Žalobcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom
sa domáhajú určenia vlastníckeho práva na tom skutkovom základe, že svoje vlastnícke právo nikdy
nestratili nakoľko žalovaný (vydržiteľ) nesplnil podmienky vydržania upravené v ust. § 134 Občianskeho

zákonníka. Na základe toho sú žalobcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom oprávnení
sa domáhať jeho navrátenia prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva cestou príslušného
súdu. Žalovaný v Notárskej zápisnici tvrdí, že jeho právny predchodca Nehnuteľnosti nadobudol v
roku 1948, darom od pozemnoknižných vlastníkov. Existencia darovacej zmluvy príp. zmlúv však z
Notárskej zápisnice a jej príloh nevyplýva a žalovaný ju/ich nepredložil ani Slovenskému pozemkovému

fondu po tom, čo bol Žiadosťou zo dňa 18. 05. 2016 vyzvaný k preukázaniu a zdokladovaniu splnenia
podmienok k nadobudnutiu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam vydržaním. Z uvedeného Slovenský
pozemkový fond vyvodzuje, že žalovaný písomnou darovacou zmluvou nedisponuje. Navyše, platil
prísny intabulačný princíp, čo znamená, že k prevodu vlastníckeho práva bol nevyhnutný právny
dôvod (napr. písomná darovacia zmluva, ktorá v prejednávanom prípade neexistuje) a úkon, ktorým sa

prevod dovŕšil. Týmto úkonom bol zápis v pozemkovej knihe. Pozemková kniha do účinnosti zákona
č. 141/1950 Zb. plnila nielen evidenčnú (registračnú) funkciu, ale aj právotvornú (konštitutívnu), čo
znamenalo že zápisy do pozemkovej knihy mali význam nielen pre zabezpečenie prehľadu a deklarácie
istých práv, ale tiež zabezpečovali vznik, zmenu a zánik pozemkovoknižných práv. Tento stav platil
do 1. januára 1951, kedy nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník zákona č. 141/1950 Zb.

Sporným je aj samotné užívanie Nehnuteľností právnym predchodcom žalovaného, nakoľko ani táto
skutočnosť nebola nijakým spôsobom preukázaná. Potvrdenie (č. 677/08) a Vyjadrenie Obecného úradu
v Jasenovciach (č. 678/08 ), ktoré potvrdzujú užívanie Nehnuteľností otcom žalovaného Slovenský
pozemkový fond nemôže akceptovať ani považovať za dôkaz, lebo skutočnosti v nich uvádzané sú
rozporné, nezrozumiteľné a v časti nepravdivé (napr. keď Obecný úrad vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade

uvádza : „bola sesternica mojej nebohej prababky“, alebo keď Obecný úrad potvrdil, že žalovaní v l. a 2.
rade sa vysťahovali so svojimi rodičmi do zahraničia, ale matka žalobcov v 1. a 2. rade - Q. E., rodená S.
zomrela dňa 25. marca 1915 v Jasenovciach). Aj keby sa pripustilo, že právny predchodca žalovaného
užíval Nehnuteľnosti od roku 1948, ich samotné faktické užívanie ešte neznamená, že bol pri nastúpení
do držby podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 a počas plynutia

vydržacej doby podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. dobromyseľný. Slovenský pozemkový
fondmázato,ženebolasplnenáminimálnejednazpodmienokprenadobudnutievlastníctvavydržaním,
a to oprávnenosť držby právnym predchodcom žalovaného. Slovenský pozemkový fond má za to, že
táto skutočnosť musela objektívne vyvolať u právneho predchodcu žalovaného pochybnosti, že mu dopozemkovej knihy nezapísané Nehnuteľnosti patria (a je jej vlastníkom), keď bolo všeobecne známe, že
vlastnícke právo sa podľa v tom čase platného právneho stavu prevádzalo až zápisom do pozemkovej
knihy a nie už uzavretím darovacej zmluvy (ktoré tvrdenie tiež nebolo doposiaľ preukázané). Aj keď

právny predchodca žalovaného mohol mať subjektívny pocit, že mu Nehnuteľnosti patria, samotný
subjektívnypocitdržiteľanemôžebyt'sámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Slovenský pozemkový fond má za to, že
v danom prípade takéto okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby neexistujú. Ani prípadná dlhodobá
držba Nehnuteľností právnym predchodcom žalovaného bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť,

ktorá v ňom mohla vyvolať presvedčenie. že sa stal vlastníkom Nehnuteľností, nepostačuje pre ustálenie
splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Slovenskému pozemkovému fondu
s poukazom na vyššie uvedené neostáva iné ako konštatovať absenciu právneho titulu, na základe
ktorého mohol právny predchodca žalovaného (ale aj samotný vydržiteľ) nadobudnúť presvedčenie,
že k pozemkom nadobudol vlastnícke právo. A ak právny predchodca žalovaného nebol ku dňu
svojej smrti vlastníkom Nehnuteľností, potom ani ďalšie tvrdenie žalovaného, že následne vlastníctvo

k Nehnuteľnostiam „ nadobudol v zmysle § 460 OZ dňom 22. 03. 2003, smrťou svojho otca“ nemôže
byť pravdivé. Právna úprava dedičského práva vychádza síce zo zásady, že dedičstvo prechádza na
dediča (dedičov) okamihom poručiteľovej smrti (§ 460 Občianskeho zákonníka), ale tiež vychádza z
princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva a predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom
poručiteľovi musí byť najprv súdom prejednané a rozhodnuté, čo je odôvodnené požiadavkou právnej

istoty pri zmene vlastníckych vzťahov, alebo iných oprávnení v dôsledku smrti; záujmom na čo najširšom
zistení rozsahu majetku a práv patriacich do dedičstva, a aby nedochádzalo k ohrozeniu práv tretích
osôb. V tejto súvislosti vyvstáva potreba zákonného postupu, ktorého výsledkom je rozhodnutie o tom,
kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu (podiele). K nadobudnutiu dedičstva teda nedochádza len
na základe smrti poručiteľa, ale zákon okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi

musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. V prejednávanom prípade táto podmienka nebola splnená.
S poukazom na vyššie uvedené, teda k nadobudnutiu dedičstva nestačí konštatovanie do Notárskej
zápisnice, že sa stáva dedičom po svojom otcovi podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Nevyhnutné
je riadne prejednanie dedičstva vrátane zistenia okruhu do úvahy prichádzajúcich dedičov. To by však
musela byť splnená podmienka, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti.

Právny predchodca žalovaného ku dňu svojej smrti nebol vlastníkom Nehnuteľností, logicky tie nemohli
byť predmetom dedičského konania po ňom. Ak si teda žalovaný podľa Notárskej zápisnice odvodzuje
svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu tak, že tento nadobudol vlastníctvo za svojho
života a on sa stal vlastníkom Nehnuteľností titulom dedenia. Slovenský pozemkový fond má za to, že
ani v roku 2008 neboli ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na vydržanie podľa § 134 Občianskeho

zákonníka. Slovenský pozemkový fond je právnická osoba zriadená zákonom č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Podľa § 34
ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších

predpisov, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností
uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a
pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov
je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných
pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Slovenský pozemkový fond sa pred podaním žaloby pokúsil

identifikovaťžalobcovavykonalšetrenieprostredníctvomŠtátnehoarchívuvPrešove,Matričnéhoúradu
vSlovenskejKajniaMinisterstvavnútraSR,odboruregistrov,matríkahláseniapobytu,oddeleniasprávy
registrov a zistil nasledujúce skutočnosti: X. E. a Y. D. (bez presných dátumov narodenia) mali syna
X. E. narodeného v roku 1885. X. E. dňa 7. februára 1909 uzatvoril manželstvo s Q. S. narodenou
v roku 1892. V manželstve sa narodili dve deti: U. E. narodená dňa X. P. XXXX (žalobca v 1. rade)

a X. E. narodený dňa X. E. XXXX (žalobca v 2. rade). Žalobcovia v l. a 2. rade sa v súčasnosti
nachádzajú na neznámom mieste, podľa niektorých nepotvrdených výpovedí v roku 1949 emigrovali
do Poľska. Slovenskému pozemkovému fondu sa nepodarilo identifikovať žalobcu v 3. rade U. W.,
Y. W.. Z toho dôvodu menovanú uvádza ako neznámu vlastníčku bez identifikačných znakov. Podľa
nepotvrdených informácií sa menovaná zdržiavala na Slovensku (resp. v bývalom Československu) len

prechodne, trvalý pobyt mala v USA. Slovenský pozemkový fond je na základe výsledkov šetrenia a v
zmysle uvedených zákonných ustanovení oprávnený zastupovať v súdnom konaní žalobcov, ktorý sú
neznámymi vlastníkmi. Požiadavka preukázania danosti naliehavého právneho záujmu je v súčasnosti
upravená v ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možnopožadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Návrhom v zmysle tohto zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu

právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. V katastri nehnuteľností je ako vlastník sporných Nehnuteľností
zapísaný žalovaný, hoci žalobcovia nikdy platne nepreviedli vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na
niekoho iného. Napriek tomu v katastri nehnuteľností nie sú zapísaní ako ich vlastníci. Žalobcovia
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom teda majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k Nehnuteľnostiam, nakoľko v súčasnosti faktický stav nie je v súlade so stavom právnym a bez

tohto určenia sú práva žalobcov ohrozené, resp. bez tohto určenia je ich právne postavenie neisté.
Slovenský pozemkový fond má za to, že prostredníctvom určovacej žaloby je možné eliminovať v
súčasnosti existujúci stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť iným spôsobom.

3. K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 11. 03. 2019 žalovaný, ktorý uviedol, že v prvom rade namieta

aktívnu legitimáciu Slovenského pozemkového fondu na podanie predmetnej žaloby. V zmysle právnych
predpisov Slovenský pozemkový fond zastupuje „neznámych vlastníkov“ a nie subjekty, ktoré už nemajú
spôsobilosť byť účastníkom konania. Zo žaloby a z označenia dátumov narodenia žalobcov vyplýva, že
títo by mali ku dňu podania žaloby 110 resp. 105. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné objektívne
týchto považovať za subjekty právnych vzťahov a teda v súdnom konaní ani nemôžu vystupovať.

Zároveň na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. 4C/41/92, pričom z odôvodnenia rozsudku
zo dňa 11. 06. 1996 vyplýva, že U. E., K.. XX. XX. XXXX zomrela dňa 28. 02. 1956 a X. E.. K.. XX.
XX. XXXX zomrel dňa 02. 01. 1989. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu Slovenského pozemkového
fondu vo vzťahu k podaniu žaloby na určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na
lesných pozemkoch. Ako to Slovenský pozemkový fond v žalobe sám uviedol, v konaniach pred súdom

nezistených vlastníkov zastupuje ex lege Slovenský pozemkový fond a v prípade lesných pozemkov
Lesy SR, š. p., keďže predmetom tohto konania sú spoluvlastnícke podiely aj na lesných pozemkoch.
Slovenský pozemkový fond nie je oprávnený k podaniu žaloby za iný subjekt, teda za Lesy SR, š. p. Dňa
26. 11. 2008 bola na notárskom úrade JUDr. Štefana Štefanka spísaná notárska zápisnica o vyhlásení o
nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností vydržaním, v ktorej pravdivo popísal nadobudnutie vlastníckeho

práva. Jeho otec Š. E., K.. XX. XX. XXXX, zomrelý dňa 22. 03. 2003 nadobudol predmetné nehnuteľností
od svojho bratranca X. E. a sesternice U. E., ktorí sa niekedy okolo roku 1948 vysťahovali do Poľska.
Následne tieto nehnuteľnosti nadobudol po svojom otcovi. Poukazuje ešte aj na skutočnosti že v roku
2013 prebehol v obci Jasenovce ROEP, pričom jeho vlastnícke právo bolo v návrhu registra ROEP
plne akceptované. O návrhu ROEP bol Slovenský pozemkový fond plne informovaný nakoľko v Obci

Jasenovce zastupoval nezistených vlastníkov a voči registru obnovenej evidencie pozemkov voči jeho
osobe a jeho vlastníckemu právu v zákonom stanovenej lehote nič nenamietal. Nakoľko žalovaný je od
počiatku bol v presvedčený, že spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudol
jeho otec Š. E. v roku 1948, bol ich oprávneným držiteľom a teda nadobudol v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky vlastnícke právo.

4. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 28. 05. 2019 vyjadrili žalobcovia cestou SPF, ktorý
uviedol, že Argumentáciu žalovaného v jeho podaní považuje za v rozpore s právnou úpravou
predpokladajúcou osobitný subjekt občianskoprávnych vzťahov, ktorým je neznámy, resp. nezistený
vlastník, ktorý nie je účastníkom právnych vzťahov ako fyzická osoba, ktorého procesná subjektivita je

ohraničená narodením a smrťou, ale má postavenie osobitného subjektu právnych vzťahov upraveného
osobitnými zákonmi, ktorému tieto zákony priznávajú hmotnoprávne a procesnoprávne povinnosti a
zároveň ustanovujú osoby oprávnené za tento subjekt konať. Subjekt neznámeho, resp. nezisteného
vlastníka bol zavedený do právneho poriadku osobitnými zákonmi upravujúcimi vlastnícke vzťahy k pôde
a usporiadanie pozemkového vlastníctva, zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k

pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákonom č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákonom č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, ktoré majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis. Žiadne zákonné

ustanovenia neobmedzujú definíciu nezisteného vlastníka iba na osobu, ktorá žije napriek tomu, že nie
sú v katastri nehnuteľností zapísané jej identifikačné údaje. Slovenský pozemkový fond je právnická
osoba zriadená zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstváchv znení neskorších predpisov. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych

vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov
spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a
to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné: obdobne postupuje správca vo
veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Podľa
§ 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

v znení neskorších predpisov, Fond nakladá podľa tohto zákona a osobitných predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v§14 ods. 1 a v § 15, b) s nezisteným
vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v
súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o
lesné pozemky postupuje správca obdobne. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné v

konaní pred súdom alebo orgánom verejnej správy zastupuje fond vlastníkov pozemkov uvedených v
odseku 1 písm. b) a c), obdobne postupuje správca. Tzv. nezistený vlastník je osobitným subjektom
občianskoprávnych vzťahov, ktorý má procesnú subjektivitu s poukazom na § 61 veta za bodkočiarkou v
spojení s § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. a to až do okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka
stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom predpokladaným zákonom, pričom táto skutočnosť

doposiaľ nenastala. Len na základe listiny predloženej žalovaným nemožno presne zidentifikovať, že
osoba žalobcov v l. a 2. rade je totožná, tá istá osoba s osobami uvedenými v rozsudku sp. zn. 4C/41/92.
Slovenský pozemkový fond v zmysle uvedených zákonných ustanovení nezastupuje tak nežijúce osoby,
ale zastupuje neznámych vlastníkov, preto je oprávnený zastupovať v súdnom konaní žalobcov, ktorí
sú neznámymi vlastníkmi a je tak oprávneným zákonným zástupcom na podanie žaloby neznámych

vlastníkov,vprejednávanejvecižalobcovv1.-3.rade.Predmetomžalobysúpozemky,ktorésúzapísané
na LV č. XXX k. ú. Jasenovce v registri „C“, katastra nehnuteľností. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991
Zb. pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a neznámych
vlastníkov ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
a neznámych vlastníkov ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami

neznámych vlastníkov aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú druhom pozemku evidované v
katastri nehnuteľností aj ako lesné pozemky. Obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov
vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Z dikcie zákonov lex specialis
upravujúcich správu, nakladanie pozemkov je zrejmé, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby parcela
KNC č. 374/2, KNC č. 374/4, KNC č. 375/4 sú v správe a nakladaní Slovenského pozemkového

fondu a tento je oprávnený k podaniu žaloby. Zákonný zástupca žalobcov požiadal Okresný úrad
katastrálny odbor o vyjadrenie, či v parcela KNC Č. 306/22 je spoločnou nehnuteľnosťou. Zároveň
zákonný zástupca žalobcov požiadal o vyjadrenie Lesy SR či pristúpia do konania spoločne k podanej
žalobe so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len ,. SPF") v mene neznámych vlastníkov k podľa
názoru SPF neoprávnene vydržaným nehnuteľnostiam v k. ú. X. vydržiteľom - žalovaným Q.. U. E..

Y.. E.. Poukazuje na to, že žalobcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva na tom skutkovom základe. že svoje vlastnícke právo nikdy nestratili, pretože
žalovaný nesplnil podmienky vydržania upravené v ods. § 134 Občianskeho zákonníka. Na základe
toho sú žalobcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom oprávnení sa domáhať jeho navrátenia
prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho

práva ako originálny spôsob je vydržanie. Za splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
zo zákona, pričom tieto podmienky sú stanovené tak, že musia byt' splnené kumulatívne. Aj v prípade
nesplnenia jednej z podmienok k vydržaniu nedochádza. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tak za minulej právnej úpravy (počnúc obyčajovým platným
na Slovensku do 31. 12. 1950, nasledujúc § 115 a § 116 v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. ako aj
v súčasnosti § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 01. 1992.) Žalovaný v Notárskej zápisnici
tvrdí, že jeho právny predchodca nehnuteľnosti nadobudol od pozemnoknižných vlastníkov darom v roku
1948. Pričom nebolo preukázané a ani tvrdené na základe akého titulu matka právneho predchodcu
žalobcu mala sporné pozemky nadobudnúť od pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov. Na základe

doposiaľ nepredloženej darovacej listiny nebolo preukázané, že pôvodní pozemkovoknižní vlastníci
vzdali vlastníckeho práva k sporným pozemkom. resp. svojho majetku v prospech otca žalobcu.
Vzhľadom k tomu, že podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 platil
prísny intabulačný princíp, čo znamená, že k prevodu vlastníckeho práva bol nevyhnutný právny dôvod(napr. písomná darovacia zmluva. ktorá v prejednávanej veci chýba) a úkon ktorým sa prevod dovŕšil.
Týmto úkonom bol zápis v pozemkovej knihe, ktorá do účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. plnila nielen
evidenčnú funkciu, ale aj konštitutívnu, čo znamenalo, že zápisy do pozemkovej knihy mali význam

nielen pre zabezpečenie prehľadu a deklarácie istých práv, ale tiež zabezpečovali vznik, zmenu a zánik
pozemkovoknižných práv. Tento stav platil do 1. januára 1951, kedy nadobudol účinnosť nový Občiansky
zákonník č. 141/1950 Zb. Žalovaný na základe výzvy Slovenského pozemkového fondu o preukázanie a
zdokladovaniesplneniapodmienokknadobudnutiuvlastníckehoprávakspornýmpozemkomvydržaním
pred podaním žaloby a ani v tomto konaní nepreukázal existenciu právneho titulu, na základe

ktorého mohol právny predchodca žalovaného ale aj samotný vydržiteľ nadobudnúť presvedčenie, že k
pozemkom nadobudol vlastnícke právo. A ak právny predchodca žalovaného nebol ku dňu svojej smrti
vlastníkom nehnuteľností, potom ani tvrdenie žalovaného, že následne vlastníctvo nadobudol v zmysle
§ 460 Občianskeho zákonníka smrťou svojho otca nemôže byť pravdivé. K nadobudnutiu dedičstva
nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale zákon okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo
po poručiteľovi musí by prejednané vrátane zistenia okruhu dedičov pripadajúcich do úvahy, podielu k

majetku a následne rozhodnuté súdom. Zároveň by musela byt' splnená podmienka, že poručiteľ bol ku
dňu svojej smrti vlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti. Pretože právny predchodca žalovaného nebol
ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných pozemkov, tieto nemohli byt' predmetom dedičského konania.
Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca žalobcov považuje na základe všetkých uvedených
skutočnosti podanú určovaciu žalobu za dôvodnú a žiada konajúci súd, aby jej vyhovel.

5. K vyjadreniu SPF sa podaním zo dňa 02. 10. 2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol Slovenský
pozemkový fond vo svojom vyjadrení reaguje na jeho námietku aktívnej legitimácie k podaniu žaloby
tým spôsobom. že z „neznámych vlastníkov“ vytvoril osobitný subjekt občianskoprávnych vzťahov
nerešpektujúc Občiansky zákonník. Keďže samotný Slovenský pozemkový fond identifikoval U. E. U.

X. E. dátumom narodenia a z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4C/41/92, ktorý v konaní
predložil vyplýva, že U. E., K.. XX. XX. XXXX zomrela dňa 28. 02. 1956 a X. E., K.. XX. XX. XXXX
zomrel dňa 02. 01. 1989, tieto osoby už nemajú právnu subjektivitu a teda ani nemôžu byť stranou
konania. Slovenský pozemkový fond je oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov, avšak to len
do času kým nie je preukázané, že tieto osoby už reálne nemajú právnu subjektivitu. Predloženými

dôkazmi jednoznačne preukázal dôvodnosť námietky nedostatku aktívnej legitimácie a z uvedeného
dôvodu nie je možné žalobe v navrhovanom znení vyhovieť, nakoľko nie je možné založiť právny
vzťah k už neexistujúcemu subjektu. K jeho ďalšej námietke, že Slovenský pozemkový fond nie je
oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov vo vzťahu k lesným pozemkom sa Slovenský pozemkový
fond žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril. Uviedol iba, že požiadali Okresný úrad katastrálny

odbor o vyjadrenie, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť a že požiadali Lesy SR či pristúpia do konania.
Zo samotného výpisu z LV č. XXX. kat. úz. X. vyplýva. že parcela registra C KN č. 306/22 nie je
súčasťou spoločnej nehnuteľností. Skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond požiadal Lesy SR o
pristúpenie do konania iba potvrdzuje jeho argumentáciu, že Slovenský pozemkový fond nie je osobou
aktívne legitimovanou k podaniu žaloby vo vzťahu k lesným pozemkom. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku

Slovenského pozemkového fondu, že do 31. 12. 1950 platil pre nadobudnutie vlastníckeho práva
prísny intabulačný princíp, toto žiadnym spôsobom nespochybňuje. Ak by existovali listiny, ktoré by boli
zapísané, nebolo by nutné, ako to bolo v jeho prípade, potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy formou
vydržania. Tak ako som to už popísal, vlastnícke právo nadobudol po svojom právnom predchodcovi,
pričom bol dobromyseľným držiteľom uvedených nehnuteľností po dobu dlhšie ako 10 rokov a nikto jeho

vlastnícke právo nespochybňoval.

6. Podaním zo dňa 29. 10. 2019 Slovenský pozemkový fond navrhol, aby súd pripustil do konania
zákonného zástupcu správcu Lesy SR, š. p. na strane žalobcu.

7. Podaním zo dňa 16. 01. 2020 právny zástupca žalovaného vyjadril nesúhlas s pripustením zákonného
zástupcu správcu Lesy SR, š. p. na strane žalobcu z dôvodu, že Civilný sporový poriadok neumožňuje
zámenu účastníkov konania tak, ako to umožňoval Občiansky súdny poriadok. Návrhom žalobcu na
pristúpenie Lesov SR do konania, žalobca obchádza takúto nemožnosť zámeny účastníkov, nakoľko
Lesy SR v konaní nebudú vystupovať popri žalobcovi, ale vo vzťahu k lesným pozemkom, by po

pripustení pristúpenia do konania, nastúpili na miesto Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k
lesným pozemkom.8. Uznesením 5C/46/2018 zo dňa 08. 06. 2021 Okresný súd Vranov nad Topľou pripustil, aby do konania
nastranežalobcuakoďalšíúčastníkkonania,vystupujúciakozákonnýzástupcažalobcov,pristúpil:Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 a pripustil

zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu zástupcu žalobcov zo dňa 29. 10. 2019 v tomto znení: „Súd určuje,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., obec X., okres Vranov nad Topľou, zapísané
na LV č. XXX ako parcely registra C KN, parcelné číslo 374/3 o výmere 2673 m2 trvalý trávny porast,
č.374/4 o výmere 6811m2 trvalý trávny porast. č. 375/4 o výmere 120 m2 zastavaná plocha a nádvorie
sú vo vlastníctve U. E., narodenej XX. XX. XXXX v Jasenovciach, v podiele 1 v správe Slovenského

pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, 817 15, IČO: 17336345, X. E., narodeného
dňa XX. XX. XXXX v Jasenovciach v podiele 1 v správe Slovenského pozemkového fondu so sídlom
v Bratislave, Búdkova 36, 817 15, IČO: 17336345, U. W., Y. W. v podiele 2/4 v správe Slovenského
pozemkového fondu so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, 817 15, IČO: 17336345. Parcelné číslo 306/22
o výmere 618 m2 lesný pozemok je vo vlastníctve U. E., narodenej XX. XX. XXXX v Jasenovciach, v
podiele 1 v správe Lesy SR, štátny podnik, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, X.

E., K. P. XX. XX. XXXX v Jasenovciach v podiele 1 , v správe Lesy SR, štátny podnik, Nám. SNP 8, 975
66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, U. W., Y. W. v podiele 2/4 v správe Lesy SR, štátny podnik, Nám.
SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351. Žalovaný je povinný nahradiť zástupcom žalobcu
zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi SR, štátny podnik náhradu trov konania v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

9. Súd vo veci pojednával dňa 15. 02. 2022, kde zástupcovia žalobcov uviedli, že na podanej žalobe
trvajú v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že taktiež trvá na svojich doterajších
vyjadreniach a najmä namieta aktívnu legitimáciu žalobcov. Následne súd na návrh žalovaného
uskutočnil výsluch žalovaného, kde žalovaný uviedol, že sa prejednávajú veci, kedy on ešte nežil.

Informácie má od rodičov a príbuzných a taktiež aj písal na pozemkový fond list, kde uviedol, že z čoho
vychádzal. Bratranec X. E. a sesternica jeho U., v roku 1948 tak ako 30 alebo 40 rodín odchádzali
z Poloni a odchádzali aj s rodičmi. Otec X. E., čiže jeho deda brat a už jeho manželka prvá S. bola
nebohá, žil s pani S.. Takže v podstate celá rodinka odišla do toho Poľska. Predtým ešte bratranec
daroval tie prejednávané pozemky otcovi s tým, že keď nepochodia tam, tak by sa vrátili a to darovanie

by bolo zrušené a užívali by to oni. Otec tieto pozemky užíval až do roku 1952, kedy bol pokus o
založenie družstva obci. Mamka podpísala ten vstup do toho roľníckeho družstva, ale roľnícke družstvo
sa neuskutočnilo, ale pozemky, ktoré dali, užíval obecný úrad. Sadili tam repu a také, podľa toho ako sa
tam riadilo celé. Až potom bol založený štátny majetok, užíval to štátny majetok a po zrušení štátneho
majetku predal to JRD Holčíkovce, ktoré užívalo JRD Holčíkovce v podstate do toho jeho vydržania.

Otec mal s JRD uzavretú nájomnú zmluvu. On keď sa vrátil domov, 30 rokov, možno aj viac, nebol doma,
vrátil sa domov, pretože otec náhle zomrel a mamka pri tom dedičskom konaní si vybrala žalovaného, že
sa má o ňu postarať. S čím súhlasil. No a tak býval v Jasenovciach. A keď sa tam spolu rozprávali, sedeli,
tak mamka mu hovorí, že ľudia si vybavujú pozemky, otec pripravoval niečo, ona to nevedela presne, no
tak mu dala nejaké doklady. Ona tam žila, takže poznala, ktoré tie pozemky aj užívali. No tak tie materiály

pripravil, a išiel normálne právnou cestou za pánom notárom, ktorý spísal záznam. Potreboval ešte
potvrdenia od obecného úradu. To doložil. A bolo vydané uznesenie. Odvtedy ho nikto nekontaktoval až
potom prišla výzva z Pozemkového fondu, on im odpísal, no a tak je z toho žaloba. Na otázku zástupkyne
žalobcov, že v akom vzťahu bola ku žalovanému pani U. W., ktorá je taktiež uvedená na liste vlastníctva,
žalovaný uvádza, že o pani U. W. nevie vôbec nič. Vie iba, že stále tieto pozemky užívali jeho právni

predchodcovia tak ako to uvádza, ale túto pani U. W. nepozná. Ďalej uviedol, že komisia ROEB uvádza,
že č. d. 659 tak ako je uvedené na liste vlastníctva ako nadobudla majetok pani W. U., E. U. a E. X., že
v tomto prípade sa nejedná o kúpu ale o dedičské konanie, takže pravdepodobne bola členkou rodiny.
Žalovaný na otázku súdu, že kto bola S.K. O. uvádza, že táto Katarína mala za manžela starého otca Q.
S., ktorá bola manželkou X. E.. Po smrti Jána si Katarína vzala za manžela Q. E., ktorý bol bratom X. E.,

ktorý bol manželom Márie. Na otázku súdu, či žalovaný bol jediným dedičom po svojom otcovi uvádza,
že má dvoch súrodencov a pri dedičskom konaní mamka, notárovi, no predostrela, že ona chce, žeby ju
dochoval.Atakpodľatohopotomužrozdelilitodedičstvo.Všetciboliuzrozumenísúrodenci.Niktonemal
voči tomu doteraz námietky. A ani z dediny mu nikto nič nepovedal. Takže on žije v tom, že je to všetko
právne čisté. Na otázku zástupkyne žalobcov, či po pani U. E. a pánovi X. E. malo prebehnúť nejaké

dedičské konanie, žalovaný uvádza, že nevie o tom nič. Žalovaný uvádza, že o nich nič nevie. Vie len
že odišli do Poľska, ale potom neudržiavali žiadne kontakty. Na otázku zástupkyne žalobcov, či existuje
nejaká darovacia zmluva, keďže žalovaný uviedol, že bratranec jeho otca X. E. daroval nehnuteľnosti
jeho otcovi, žalovaný uviedol, že vždy sa hovorilo, že žalobcovia darovali nehnuteľnosti jeho otcovi.Avšak akou formou, to nevie, nemá o tom žiadne informácie, nakoľko otec zomrel. Ak by v súčasnosti
žil, resp. ak by žil v čase, keď sa táto vec riešila, určite by sa ho na to opýtal. Avšak zomrel v roku 2003,
takže nevie, či existuje nejaká písomná zmluva. Žalovaný uviedol, že v tom čase odchádzalo 30, 40 rodín

a každý takýmto spôsobom daroval nehnuteľnosti, avšak nevie akou formou to bolo. Tak aj rozprávajú
ľudia, ktorí ešte žijú, že takto to bolo, že tieto nehnuteľnosti darovali. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či boli podané námietky voči návrhu registra ROEP, resp. či voči rozhodnutiu o schválení bol
podaný opravný prostriedok, alebo iným spôsobom sa bránili, zástupkyne žalobcov uviedli, že nemajú
vedomosť o tom, že SPF alebo Lesy SR, š. p. vyvinuli nejakú iniciatívu v tomto smere. Následne uviedli,

žesprávaLESYSRaSPFjedanázozákonaatobezohľadunato,čivyvíjalinejakúsnahuvtomtosmeru
alebo nie. Zástupkyňa žalobcov ďalej uviedla, že aj v čase, keď žalovaný vydržiaval tieto nehnuteľnosti,
tak sa vyžadoval súhlas správy a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola zapísaná v registri. Čo sa
týka toho, že či niečo namietali, tak aktuálne touto žalobou teda sa bránia, nakoľko majú zato, že nie je
daná nejaká lehota, v ktorej by sa mali brániť. Následne právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je
možné dávať na ťarchu žalovanému, žeby mal notár nejakým spôsobom pochybiť pri vydávaní notárskej

zápisnice o osvedčení o vydržaní. V tom čase bola pasivita SPF a práve nato slúžil register obnovenej
evidencie pozemkov, kde SPF, resp. iný správca, mohol namietať neplatnosť predmetných listín, čo sa
tak nestalo. Notárska zápisnica je verejnou listinou, ktorá potvrdzuje skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené
a je práve na strane žalobcu, aby preukázal opak. Skutočnosť, že notár nejakým spôsobom pochybil,
nie je na ťarchu žalovanému, nakoľko notár formou notárskej zápisnice môže vyslovene porušiť právne

predpisy, kedy bude drobiť pozemky, resp. drobiť urbár. Napriek tomu tieto listiny už sú platné a sú
účinné. A kým nedôjde k ich zrušeniu, je potrebné prezumovať ich správnosť a platnosť.

10. Zo spisu 4C/41/1992, vyplýva, že úmrtné listy U. E. U. X. E., sa v tomto spise nenachádzajú.

11. Súd následne pojednával dňa 12. 04. 2022, kde skonštatoval, že dopĺňa predbežné právne
posúdenie o tú skutočnosť, že v ďalšom konaní bude posudzovať aj verejný záujem zástupcov žalobcov.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä výpisom
z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie X., Notárskou zápisnicou N 271/2008 zo dňa 26. 11.

2008, úmrtným listom Š. E., K.. XX. XX. XXXX, rodným listom X. E., K.. XX. XX. XXXX, potvrdením
Obecného úradu Jasenovce, výsluchom žalovaného, vyjadreniami žalobkyne a žalovaného ako aj
ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území X., obec X., okres Vranov nad Topľou, zapísané

na liste vlastníctva číslo XXX ako parcely registra C KN, parcelné číslo 374/3 o výmere 2673 m2
trvalý trávnatý porast, parcelné číslo 374/4 o výmere 6811 m2 trvalý trávnatý porast, parcelné číslo
375/4 o výmere 120 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 306/22 o výmere 918 m2
lesný pozemok boli pôvodne zapísané na nezistených vlastníkov U. E., nar. dňa XX. XX. XXXX v
Jasenovciach, v podiele 1/4, X. E., nar. dňa XX. XX. XXXX v Jasenovciach v podiele 1, U. W., rodenú W.

v podiele 2/4. Dňa 26. 11. 2008 bola spísaná Notárska zápisnica N 271/2008 notárom JUDr. Štefanom
Štefankom, ktorou si žalovaný, Q.. U. E., osvedčením o vyhlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva
k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov
osvedčil vlastníctvo k sporným parcelám, ktoré nadobudol 22. 03. 2003 dedením po svojom otcovi Š. E.,
ktorý ich nadobudol darom od pozemnoknižných vlastníkov v roku 1948, mimo registračného postupu a

oprávnenou dobronmyseľnou držbou do r. 1958, kedy boli združené. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam tak
nadobudol dňom 22. 03. 2003. Žalobcovia zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a Lesy SR, š. p.
sa podanou žalobou domáhajú, aby súd určil, že uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezistených
vlastníkov, a to: U. E., X. E. a U. W., všetko v správe Slovenského pozemkového fondu a Lesy SR, š. p.

14. Podľa § 126, ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon, kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začleneniepozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o
bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy

16. Podľa § 70, ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,

alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

17. Podľa § 34, ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších zmien a doplnkov (ďalej „zákon o pozemkových úpravách“), zriaďuje sa Slovenský
pozemkový fond (ďalej len „pozemkový fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa
do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať
územné organizačné útvary a určovať ich sídla.

18. Podľa § 34, ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie.
Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov21a) vo verejnom záujme a z tejto
činnosti mu vznikajú práva a záväzky.

19. Podľa § 34, ods. 14 zákona o pozemkových úpravách, pozemkový fond za štát a neznámych
vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,5) podielov
spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy.

20. Podľa § 16, ods. 1, písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) s
pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13),33)

21. Prvou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť bola procesnoprávna subjektivita, t. j. či boli Slovenský
pozemkový fond (ďalej „SPF“) a Lesy Slovenskej republiky, š. p. (ďalej „LSR“) oprávnení podať v mene
žalobcov žalobu o určenie vlastníctva, ktorú namietal žalovaný.

22. Zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom
a i obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam (ktorý sa v tuzemských
podmienkach vytratil prakticky okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate
niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne) ustanovil mechanizmus
nakladaniaSPFavprípadelesnýchpozemkovLSRajspozemkamidvochkategóriívlastníkov,majúcimi

byťzahrnutýmidoposlednýchdvochzoštyrochzákonompríkladmovymenovanýchsúpisovutvárajúcich
register obnovenej evidencie pozemkov (1. pozemky, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto
trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z. a 2.
pozemky, ktorých vlastník nie je známy podľa písmena d/ tu spomínaného zákonného ustanovenia),
označenými tiež súhrnným pomenovaním „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a §

16 ods. 1 písm. b/ zákona 180/1995 Z. z.) a pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri
pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore
geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16
ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z.) zákon priznáva nato určenej právnickej osobe oprávnenie nazastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona
180/1995 Z. z.).

23. Podľa názoru súdu oprávnenie SPF a LSR zastupovať tzv. nezistených vlastníkov nie je dané
len počas doby, kým sú títo tzv. nezistení vlastníci zapísaní v registri určeného operátu vo vzťahu ku
konkrétnym pozemkom, čo opačným výkladom znamená, že ich zákonom priznané právo zastupovať
tzv. nezistených vlastníkov by malo zaniknúť v momente, keď k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým
svedčilo ich vlastnícke právo, je už zapísané vlastnícke právo inej osoby. Podľa § 13 v spojení s § 8

ods. 1 písm. c/a d/ zákona č. 180/1995 Z. z. Pozemkový fond (a ak ide o lesné pozemky Lesy SR)
nakladajú s tými pozemkami, ktoré sa na základe registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj
„register“) zapíšu do katastra nehnuteľností a zároveň sú pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale
ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo ktorých vlastník nie je známy, ktoré
zároveň v súhrne označuje ako „pozemok s nezisteným vlastníkom“. Použitím jazykového výkladu
teda možno dôjsť k záveru, že Pozemkový fond a Lesy SR nakladajú s tými pozemkami, ktoré sú v

čase začatia konania zapísané do katastra nehnuteľností na základe registra, a pri ktorých je zároveň
zapísaný vlastník s neznámym miestom pobytu alebo sídla, alebo vlastník, ktorý nie je známy, a tieto
subjekty v konaní pred súdom sú Pozemkový fond a Lesy SR oprávnené zastupovať. Vo vzťahu k
súdnemu konaniu pôjde potom najčastejšie o konania, ktorých predmetom je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, či určenie vlastníckeho práva, a v ktorých konaniach sú tzv. nezistení

vlastníci pozemkov v postavení žalovaných. Zároveň je však potrebné uviesť, že účelom zákona
č.180/1995 Z. z. je nie len, aby nezistení vlastníci svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie
majetkových práv iných účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ale aj ochrana vlastníckeho práva
týchto nezistených vlastníkov. Práve uvedená ochrana práv nezistených vlastníkov vyžaduje taký
výklad ust. § 13 v spojení s § 16 ods. 2 citovaného zákona, že SPF (prípadne LSR) sú oprávnení

zastupovať aj tých vlastníkov pozemkov zapísaných do katastra nehnuteľností na základe registra,
ktorých trvalý pobyt alebo sídlo nie sú známe a tiež aj neznámych vlastníkov, i v konaniach, kde
sa tieto subjekty prostredníctvom Pozemkového fondu (a/alebo Lesov SR) domáhajú ochrany svojho
vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným do katastra nehnuteľností na základe registra, hoci zápis
v katastri nehnuteľností v prospech uvedených nehnuteľností, ktorý v minulosti týmto tzv. nezisteným

vlastníkom svedčil, už v čase začatia konania svedčí v prospech inej osoby. Nie je totiž možné opomínať,
že údaje zapísané do katastra nehnuteľností sa považujú za hodnoverné len kým sa nepreukáže
opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z.), že úlohou Pozemkového fondu je chrániť verejný záujem ( §
34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.), že zastupuje tzv. nezistených vlastníkov aj v prípade ak je ich
vlastnícke právo sporné, že rozsudok určujúci vlastnícke právo má deklaratórne účinky a že v prípade

platnosti opačného výkladu by ochranu práv tzv. nezistených vlastníkov k nehnuteľnostiam nebolo
možné realizovať, nakoľko okamihom zápisu vlastníckeho práva tretej osoby k pozemku by SPF (resp.
LSR) stratil oprávnenie tzv. neznámeho vlastníka zastupovať, a teda by zabezpečoval len jednu z funkcií
(t. j. aby nezistení vlastníci svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie majetkových práv iných
účastníkov občianskoprávnych vzťahov), nie však aj ochrannú funkciu vo vzťahu k vlastníckym právam

tzv. nezistených vlastníkov.

24. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že Slovenský pozemkový fond a Lesy SR, š. p. má
oprávnenie podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v zastúpení nezistených vlastníkov, pričom toto
jeho oprávnenie vyplýva z ust. § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. a § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2

zákona č. 180/1995 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že nezistení vlastníci stratili právnu subjektivitu,
a preto je súd toho názoru, že SPF a LSR mali oprávnenie podať v ich mene žalobu.

25. Zo záveru, že súd považoval žalobcov za subjekt s procesnoprávnou subjektivitou, nemožno
automaticky vyvodiť, že sú v spore aj aktívne vecne legitimovaní.

26. Slovenský pozemkový fond (a následným pripustením Lesy SR, š. p.) podal žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v mene nezistených vlastníkov nehnuteľností, neoznačených
bližšími identifikačnými údajmi, popierajúc správnosť osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva právnym predchodcom žalovaného spísaného v notárskej zápisnici na Notárskom úrade vo

Vranove nad Topľou notárom JUDr. Štefanom Štefankom dňa 26. 11. 2008 pod sp. zn. N 271/2008. V
súčasnosti je ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva,
zapísaný žalovaný. Z listín doložených do súdneho spisu je možné zistiť, že pôvodne boli ako nezistení
vlastníci zapísaní U. E., X. E. a U. W..27. Zástupcovia žalobcov uviedli, že žalobcovia nemali inú možnosť domôcť sa vlastníckeho práva
k spornej parcele len podaním súdnou cestou, čím je daný naliehavý právny záujem žalobou na

požadovanom určení. Len žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna neistota v
postavení žalobcov a zosúladiť stav v katastri nehnuteľností so stavom právnym.

28. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a inštitút subjektu neznámeho (nezisteného) vlastníka je
potrebné posúdiť aj zo širšieho hľadiska, interpretujúc skutočný účel a úmysel zákonodarcu (teleologický

a logický výklad). Ako už bolo uvedené, záujmom a úmyslom zákonodarcu bolo spriechodnenie procesu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv
k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil v tuzemských podmienkach prakticky okamžite v súvislosti s
opustením intabulačného princípu a straty niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po
II. svetovej vojne. Ak bolo úmyslom zákonodarcu vytvorením inštitútu neznámeho vlastníka spriechodniť
proces usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnoviť dostatočne hodnoverný spôsob

evidencie práv k nehnuteľnostiam a SPF pri vykonávaní činností zverených mu osobitnými predpismi
(zastupovanienezistenýchvlastníkovanakladaniespozemkaminezistenýchvlastníkov)mápostupovať
vždy v súlade s verejným záujmom (§ 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.) bolo povinnosťou Slovenského
pozemkového fondu a Lesov SR, š. p. preukázať v konaní, aký verejný záujem sleduje žalobou o určenie
vlastníckeho práva k pozemkom v prospech nezistených vlastníkov. Podanou žalobou sa zákonný

zástupca nezistených vlastníkov domáha určenia vlastníckeho práva v prospech osôb, o ktorých
nevedno,čivôbecžijú,príp.čimajúzáujembyťvlastníkmioznačenýchnehnuteľností.Vyhovenímžalobe
o určenie vlastníckeho práva by sa dosiahol pravý opak účelu sledovaného zákonom č. 180/1995 Z. z.
usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom. Je zrejmé, že účelom tejto žaloby je zabrániť, aby žalovaný
ostal vlastníkom nehnuteľností, ktoré podľa názoru zástupcu žalobcov nezískal žalovaný zákonom

predpísaným spôsobom, avšak súd musí v prípade žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je vždy
skúmať, či existuje na takejto žalobe naliehavý právny záujem. Zástupcovia žalobcov v tomto konaní
naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení nepreukázali. Nemôže byť daný naliehavý právny
záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorým sa sleduje len navrátenie stavu veci
do stavu ante quo, ktorý nezodpovedá požiadavkám na zápis vlastníkov do katastra nehnuteľností.

29. Potreba zavedenia osobitného subjektu neznámych, resp. nezistených vlastníkov vyplynula z
potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá
priusporiadanípozemkovéhovlastníctvasohľadomnaposkytnutierovnakejochranyvlastníckehopráva
všetkým vlastníkom a zákonmi zavedený subjekt neznámych, resp. nezistených vlastníkov bol následne

využívaný v ďalších súvisiacich právnych predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia vlastníckych
vzťahov k pozemkom, resp. nakladania s pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického subjektu -
nezisteného, resp. neznámeho vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych
vzťahov, a to aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a
zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne SPF a v prípade

lesných pozemkov LSR. Týmto špeciálnym predpisom je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť
proces, ktorý sa priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov (aby táto osobitná
skupina osôb neutrpela ujmu na svojich právach). SPF a LSR pri vykonávaní činností zverených im
osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah

oprávnenia SPF a LSR konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom, je potrebné vykladať
s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového
vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov. Potreba
zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je
zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a

zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.
Zákonodarca preto vytvoril subjekt neznámeho, resp. nezisteného vlastníka, aby takýto subjekt, zo
zákona zastúpený SPF a LSR mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam (napr. spory o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď
vlastnícke právo patrí neznámemu, resp. nezistenému vlastníkovi). Tento inštitút je podľa názoru súdu

opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený
vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. V prejednávanom
spore je situácia presne opačná, keď v evidencii nehnuteľností je ako vlastník sporných nehnuteľností
zapísaný žalovaný, ktorý nie je ani neznámym ani nezisteným vlastníkom a žalobou sa má dosiahnuť,aby boli ako vlastníci zapísaní žalobcovia označení ako nezistení vlastníci. Takýto postup by bol podľa
súdu v absolútnom rozpore so zásadou spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam a so zásadou potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo

najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Súd nevidí žiaden verejný
záujem na tom, aby SPF ako subjekt verejného práva zriadený štátom spochybňoval vlastnícke právo
žalovaného, ktoré je zapísané v evidencii nehnuteľností, a žalobou sa domáhal určenia vlastníctva v
prospech žalobcov, o ktorých je zásadná pochybnosť, či vôbec existujú, a teda vzniká zásadná otázka,
aký je skutočný úmysel a záujem SPF na vedení predmetného sporu. Základným atribútom určovacej

žaloby je odstránenie stavu právnej neistoty a vyriešenie právneho postavenia dotknutých strán. V
prejednávanom spore by sa vyhovením žalobe dosiahol presný opak, keď by v evidencii nehnuteľností
boli ako vlastníci zapísaní žalobcovia označení ako nezistení vlastníci. Súd preto nevidí žiaden rozumný
dôvod na to, aby SPF a LSR umelo vyvolával spor a „bojoval“ za subjekty, o ktorých nevedno, či existujú
príp. či majú záujem byť vlastníkmi označených nehnuteľností. (porovnaj rozsudok KS v Trnave sp. zn.
10Co/243/2016, rozsudok KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/120/2019).

30. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu zamietol.

31. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

32.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

33. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalovaný má voči

žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.