Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202292
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8820202292.10

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. N. S., J..
XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: M. S., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/
XX, G., zastúpenej: S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXX/X, H., za účasti otca: S. S., J.. XX.XX.XXXX,

G. H. X, S., právne zastúpeného: LS Legal, s.r.o., Krivá 2995/21, Košice, o nariadenie neodkladného
opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka v rámci prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej

zvýšil výživné na maloletého N. zo sumy 120 € na sumu 200 € mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať
k rukám matky. Vo svojom návrhu uviedla, že z dôvodu mimoriadneho nárastu cien potravín, energie
a ďalších životne dôležitých základných potrieb, ako aj s budúcim nástupom maloletého N. na strednú
školu sa enormne zvýšili jej výdavky na starostlivosť o maloletého syna. Je potrebné vziať aj do úvahy,
že otec odmietol ďalej platiť maloletému synovi mimoškolské vzdelávanie vo výuke nemeckého jazyka,
ktoré mu doposiaľ hradil vo výške 50 €. Od septembra 2022 nastupuje maloletý N. na stredoškolské

štúdium, preto je nutné očakávať aj nárast nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s každodenným
cestovaním maloletého z G. na strednú školu do K., ako aj v súvislosti s ďalšími nákladmi, ktoré staršie
maloleté dieťa pre svoju starostlivosť potrebuje. Ďalej uviedla, že je toho času bez práce, jej pracovné
zaradenie vzhľadom k ťažkému astmatickému ochoreniu je v regióne bydliska nemožné dosiahnuť. V
lete roku 2021 sa zamestnala v predajni Z. I. G., avšak zamestnávateľ musel ukončiť pracovný pomer,
pretože ochorela. Ťažký astmatický syndróm jej vážne bráni vo výkone rôznych pracovných pozícií.

Základné potreby maloletého z väčšej časti finančne pomáhali zabezpečiť starí rodičia maloletého,
avšak vzhľadom na ich dôchodkový vek a očakávaný odchod do dôchodku to nie je možné dlhodobejšie
očakávať. Matka je presvedčená, že otec ukrýva skutočnú výšku svojich príjmov zo zahraničia tým, že
predložil súdu pracovnú zmluvu z českej spoločnosti, kde má byť zamestnaný, pričom však v skutočnosti
otec poberá v zahraničí, hlavne v N. V. J., nadštandardný príjem. V Nemecku je minimálna mzda
stanovená zákonom aktuálne na čiastku 9,82 € za hodinu práce, pričom od 1.7.2022 je na území

N. stanovená minimálna mzda zamestnanca na úrovni 10,45 € za hodinu práce. K tomu je potrebné
pripočítať aj nárok zamestnanca na detský príplatok Kindergeld. Postup otca, ktorý zakrýva svoje
skutočné príjmy,aby nemusel zaplatiť adekvátnu čiastku výživného pre svojho syna N. je nezodpovedný.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 8P/113/2012 - 40 zo dňa 17.05.2012 manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa rozviedol. Na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol

maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal platením výživného na maloletédieťa po 60 € mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky. Styk otca s
maloletým dieťaťom bol upravený ako neobmedzený.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 8P/147/2020 - 70 zo dňa 13.04.2021 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zaviazal otca platením výživného na maloletého N. vo výške 120 € mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 14.04.2021, a to do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8P/147/2020.

4. Z výpovede otca v prebiehajúcom konaní súd zistil, že jeho mesačný príjem činí sumu 800 až 900 €
mesačne. Mesačný príjem nie je rovnaký, závisí od množstva vykonanej práce. Pracovnú zmluvu má
uzatvorenú v Čechách, je N. - Ž.. Práce vykonáva podľa pokynov zamestnávateľa. V minulom roku cca
dva mesiace až dva a pol mesiaca pracoval v Rakúsku, mesiac a pol v Nemecku. Ináč práce vykonával
v Českej republike v Hradci Králové a aktuálne pracuje na Slovensku. Nemá zriadený účet, financie
mu chodia na účet jeho priateľky, budúcej manželky. V zamestnaní dostáva aj určité zálohy na ruku.

Motorové vozidlo nevlastní, nie je jeho vlastníkom, aj keď motorové vozidlo užíva. Svojmu šéfovi spláca
motorové vozidlo zhruba po 300 € mesačne. Od mesiaca apríl 2021 uhrádza výživné vo výške 120
€ mesačne. Zriadil synovi účet, kde mu pravidelne posiela finančné prostriedky, hradí mu poplatky za
doučovanie z nemeckého jazyka, uhradil mu sumu za zubára. Maloletý má vedomosť o zriadení tohto
účtu, má k dispozícii aj kartu, takže môže si finančné prostriedky vyberať podľa potrieb. Tiež synovi

zriadil sporenie vo výške 30 € mesačne, pričom s týmito financiami syn nebude môcť narábať do veku 18
rokov. Ďalej uviedol, že nepoužíva svoj účet v peňažnom ústave, keďže tento účet je v rámci exekučného
konania blokovaný. Bol ručiteľom svojmu bratovi, ktorý peňažný záväzok nespláca, preto je aj voči nemu
ako ručiteľovi vedená exekúcia. Keď syn niečo potrebuje, otec sa primerane tomu zariadi, napríklad mu
zariadil zubára, vybavil občiansky preukaz.

5. Otec zriadenie účtu maloletému synovi a odosielanie platby vo výške 50 € preukázal dokladmi o
pohybe na účte.

6. Podľa odpisu mzdového listu otec dosiahol v zamestnaní za obdobie 05/2021 - 10/2021 čistú mzdu

vo výške 13.528,- Kč mesačne.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivý z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Ako vyplýva z § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. V zmysle § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. V zmysle § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku
rozhodnutej veci.

15. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zároveň zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu matky. Neodkladné opatrenie slúži
k bezodkladnej úprave pomerov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

18. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je
naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o
nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom

tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia

a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Z citovaných zákonných ustanovení možno
jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie
popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Účelom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou
platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného. Neodkladným opatrením súd ukladá platiť
výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných
životných nákladov (potrieb). Súd preto pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k
maloletému skúmal dôvodnosť návrhu matky na nariadenie neodkladného predovšetkým z hľadiska

existencie neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z doposiaľ zistených
skutočností vyplýva, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi plní vo výške 120 €
mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Súd mal preukázané, že otec prispieva na
výživu maloletého aj nad rámec výživného stanoveného súdom. Otec maloletému zriadil účet, na ktorý
mu uhrádza po 50 € mesačne a k týmto finančným prostriedkom má maloletý prístup a môže s nimi

disponovať. Zároveň otec maloletému zriadil aj sporiaci účet, na ktorý mu uhrádza mesačne 30 €, pričom
s týmito prostriedkami bude môcť maloletý disponovať až po nadobudnutí plnoletosti. Maloletému tiež
uhradil výdavky na zubára, a podľa jeho slov mu kupuje aj ďalšie veci, ktoré maloletý potrebuje. Uhrádzal
mu platby za doučovanie nemeckého jazyka, tieto však toho času podľa vyjadrenia matky neplatí.

20. Tunajší súd naposledy vo veci vyživovacej povinnosti k maloletému N. rozhodoval neodkladným
opatrením dňa 13.04.2021, ktorým zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 60 € na sumu 120 €.
Maloletý v čase rozhodovania súdu navštevoval X. ročník základnej školy. Matka bola nezamestnaná
a otec pracoval v zahraničí, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho mesačnéhopríjmu vo výške 800 až 900 €. Pomery na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa sa výrazne
nezmenili, maloletý je ešte stále žiakom základnej školy, matka je nezamestnaná a otec pracuje v tej
istej spoločnosti s rovnakou výškou príjmu. Doposiaľ sa v konaní vo veci samej nepodarilo preukázať,

že otec v zamestnaní dosahuje vyšší príjem. Matka svoj návrh odôvodnila len všeobecne mimoriadnym
nárastom cien potravín, energie a ďalších životne dôležitých základných potrieb, ako aj tým, že od G.
Š. V. maloletý nastúpi na strednú školu. Rovnako poukázala na to, že otec prestal maloletému uhrádzať
platby za doučovanie z nemeckého jazyka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k nárastu životných
nákladov súvisiacich s nárastom cien nedošlo len na strane dieťaťa a matky, ale aj na strane otca

ako povinného rodiča. Rovnako súd nemôže prihliadať na očakávané zvýšenie nákladov v súvislosti
s nástupom maloletého na strednú školu, nakoľko maloletý nastúpi na strednú školu až I. N. Y. V., a
teda je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o návrhu matky takéto zvýšené výdavky na maloletého
ešte nevznikli.

21. Vzhľadom na uvedené v súčasnosti nie je ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb

maloletého N., keďže otec si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vo výške
stanovenej súdom, ako aj nad rámec výživného.

22. Inštitút neodkladného opatrenia sa má uplatňovať len výnimočne a výlučne v prípadoch
riadneho preukázania bezodkladnej potreby úpravy pomerov a to tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.

Súd nemal osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu rýchleho zásahu
súdu do pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia, preto návrh matky na zvýšenie
výživného neodkladným opatrením zamietol. Vo veci samej sa vedie konanie o zvýšenie výživného,
v rámci ktorého súd vykonáva riadne dokazovanie za účelom stanovenia adekvátnej výšky výživného
zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).