Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52Csp/197/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119448129
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:6119448129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. : JUDr. Oskar
Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: Š. Z., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. : D. XXXX/XX, Y. - E. Y., o zaplatenie 1.314,53 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny v sume 429,70 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 884,83 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy:

- 147,95 Eur od 06.12.2016 do 14.02.2022,
- 117,95 Eur od 15.02.2022 do zaplatenia,
- 170,47 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia,
- 231,58 Eur od 01.02.2017 do zaplatenia,
- 195,85 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia,
- 80,28 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia,
- 88,70 Eur od 29.04.2017 do zaplatenia

s tým, že povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 30 Eur mesačne splatných k
poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej z nich sa
stáva splatným celý dlh.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 39,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní") domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorý by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.314,53 eur s

príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a Dodatku k predmetnej zmluve.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená dňa 04.07.2018
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosťou Slovak Telekom,a.s.. V prílohe zmluvy o
postúpení pohľadávok je žalovaný vedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Postupca uzatvoril
so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku k predmetnej zmluve. Na

základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Právny
predchodca žalobcu žalovanému fakturoval za poskytnuté služby, preto mu vznikol nárok na úhradu
faktúr. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal
sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou VS XXXXXXXXXsplatnou dňa 05.12.2016 vo výške 147,95 €, faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.01.20176 vo
výške 170,47 €, faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.01.2017 vo výške 231,58 €, faktúrou VS
XXXXXXXXXX splatnou dňa 28.02.2017 vo výške 195,85 €,faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa

31.03.2017 vo výške 80,28 € a faktúrou VS XXXXXXXXXXX splatnou dňa 28.04.2017 vo výške 88,70
€. Preto žalobcovi vznikol nárok na úhradu predmetných faktúr, ako aj úrokov z omeškania. Ďalej si
žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 399,70 € a uviedol, že dohodnutá
zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečovacej povinnosti v
čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uplatnená

suma zmluvnej pokuty je vypočítaná ak Zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne : ZP = základ ZP -
počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP. Zároveň si žalobca
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.05.2019 platobný rozkaz, sp. zn. 20Up/1266/2019, ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 914,83 € s príslušným úrokom z omeškania z

jednotlivých súm a zmluvnú pokutu vo výške 399,70 a náhradu trov konania. Platobný rozkaz sa
žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 10 ods. 1
zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovanie na súde príslušnom podľa Civilného sporového
poriadku. Tunajšiemu súdu bolo konanie postúpené dňa 16.10.2020.
4.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

5.Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6.Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie

7. Žalobca vzal podaním doručeným súdu dňa 08.03.2020 žalobu v časti zaplatenia sumy istiny 429,70
eur. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd
konanie v tejto časti zastavil. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný.
8. Žalovanému bola žaloba doručená na vyjadrenie na adresu trvalého pobytu, avšak písomne sa k
žalobe nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že chce dlžnú sumu uhradiť a to formou splátok. Žalobca

po čiastočnom späťvzatí žaloby zotrval na zvyšnej časti nároku a súhlasil s uhradením dlžnej sumy v
splátkach.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil tento skutkový stav:

10. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku zo dňa 19.11.2016 vyplýva, žalovaný
uzavrelsospoločnosťou SlovakTelecom,a.s. predmetnúzmluvuaDodatokkzmluvenazákladektorých
mu bola poskytnutá SIM karta č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s dohodnutým programom služieb Mobilný
internet L, s dobou viazanosti 24 mesiacov.

11. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že medzi stranami bola dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške168 € eur, ktorá sa môže znižovať podľa dohodnutých pravidiel v čl. 3 Dodatku.

12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom,a.s. oznámila dňa
17.08.2018 postúpenie pohľadávky žalovaného vo výške 1314,53 € žalobcovi na základe uzatvorenej

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018.

13.Zvýzvynazaplatenie-predžalobnejvýzvyzodňa10.11.2019vyplýva,žežalobcavyzvalžalovaného
na úhradu dlžnej sumy 580,30 € v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.

14. Z VS XXXXXXXXX splatnej dňa 05.12.2016 vo výške 147,95 €, faktúry VS XXXXXXXXXX splatnej
dňa 03.01.20176 vo výške 170,47 €, faktúry VS XXXXXXXXXX splatnej dňa 31.01.2017 vo výške 231,58
€, faktúry VS XXXXXXXXXX splatnej dňa 28.02.2017 vo výške 195,85 €,faktúry VS XXXXXXXXXX
splatnej dňa 31.03.2017 vo výške 80,28 € a faktúry VS XXXXXXXXXXX splatnej dňa 28.04. 2017 vo
výške 88,70 €

vyplýva neuhradená suma.15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej len "zákon č. 351/2011"), podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011, účastník je povinný
a)používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b)platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c)používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

17. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite
dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik
postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej
osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri
postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

24. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a

ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
25. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že ajnapriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.
26. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

27. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
28. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
29.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je po čiastočnom späťvzatí dôvodná.

34. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovaného vznikli zo záväzkového

vzťahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku zo dňa 19.11.2016. Uvedený zmluvný
vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu, nakoľko text zmluvy a dodatkov bol vopred pripravený
dodávateľom - žalobcom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program

a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný sa v zmysle
uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté telekomunikačné
služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté
služby, ktoré žalovaný neuhradil. Žalovaný sa s platením dostal do omeškania a je žalobcovi za

poskytnuté telekomunikačné služby dlžný celkovú čiastku vo výške 884,83 €. Žalobca si po čiastočnom
späťvzatí nárok na zmluvnú pokutu v spore neuplatňoval. Žalovaný pohľadávku žalobcu nenamietal.
35. Nakoľko sa žalovaný dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania je žalobcovi povinný
uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.

36. S poukazom na vyššie uvedené súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 884,83
žalobcovi, ktorú sumu spolu s príslušenstvom povolil za súhlasu žalobcu žalovanému splácať v
mesačných splátkach vo výške 30 eur, s tým, že neuhradením čo i len jednej z nich sa stáva splatným
celý dlh ( § 232 ods. 4 CSP).
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP
podľa ktorých v konaní žalobcovi patrí proti žalovanému pomerná náhrada trov konania v rozsahu
39,18 %. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 1 314,53 eur, priznaných mu bolo 884,83 eur, mal teda
úspech v časti 69,59 %, neúspech žalovaného v konaní potom predstavuje 30,41 % (100% - 69,59%),
čo predstavuje celkový úspech žalobcu 39,18 % (69,59 % - 30,41 %).

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.